Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11CoE-4-2013.pdf
PDF · 75.14 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/4/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru so sídlom Žilina, Kuzmányho 26, IČO: 00 735 841, proti povinnému: R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. E. XXX, E., pre vymoženie 33,19 eur s príslušenstvom na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 30. novembra 2012, č.k. 2Er/1259/2008-10, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekúcie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 107,30 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie o zastavení exekúcie odôvodnil § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku s poukazom na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Uviedol, že poverením zo dňa zo dňa 27.03.2008 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie pre vymoženie 1.000,- Sk s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA2254663 vydaného Okresným riaditeľstvom PZ v Dolnom Kubíne, ODI Dolný Kubín dňa 02.12.2005. Dňa 24.10.2012 bol súdu prvého stupňa doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, pohľadávky voči tretím osobám, účty v peňažných ústavoch, z ktorých by bolo možné vymáhanú pohľadávku uspokojiť. S poukazom na zistenia súdneho exekútora o nemajetnosti povinného prvostupňový súd predmetnú exekúciu zastavil. Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa odôvodnil § 203 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na § 200 ods. 2, § 196 Exekučného poriadku, ako aj na príslušné ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Uviedol, že nakoľko došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, súd prvého stupňa v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku k náhrade trov zaviazal oprávneného a súčasne priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 107,30 eur (vrátane 20% DPH vo výške 17,88 eur z odmeny a náhrad podľa § 196 Exekučného poriadku), ktoré predstavovali: 1/ odmenu za 325 minút exekučnej činnosti t.j. 6 účelne vynaložených hodín po á 200,- Sk, spolu vo výške 1.200,- Sk (39,83 eur), za vypracovanie: žiadosti o udelenie poverenia (max. 10 min), upovedomenia (35 min), 2 x zisťovanie bydliska povinného (70 min), 2 x zisťovanie platiteľa mzdy povinného (70 min), 2 x zisťovanie účtu povinného (70 min) a 2 x zisťovanie majetku povinného (70 min), pričom počet účelne vynaložených hodín na exekúciu súd odvodil z časovej špecifikácie jednotlivých úkonov exekútora, pričom vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.1M-Cdo 7/2006, z ktorého vyplynulo, že pri výpočte odmeny súdneho exekútora podľa §14 ods.1 písm. a) vyhlášky je rozhodujúce časové hľadisko jednotlivých úkonov (čas reálne potrebný na ich vykonanie) a nie počet úkonov, ktoré si exekúcia vyžaduje. Na základe toho súd prvého stupňa sčítal časové trvanie jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe tohto súčtu určil odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu ako celok a nie za časové trvanie každého úkonu exekúcie.; 2/ z paušálnej odmeny za 10 úkonov exekučnej činnosti á 100,- Sk, t. j. 1.000,- Sk (33,19 eur) podľa § 15
ods. 1 písm. a/, c/, g/, h/, i/, j/ vyhlášky a 3/ z náhrady hotových výdavkov vo výške 16,40 eur (poštovné 14,80 eur a poplatky 1,60 eur).
Proti tomuto uzneseniu vo výroku o náhrade trov exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, nakoľko bol toho názoru, že uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal počet hodín účelne vynaložených súdnym exekútorom na výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky, ktoré priznal súdnemu exekútorovi súd prvého stupňa. Bol toho názoru, že súdnemu exekútorovi nemohli trvať taký čas, ako uviedol prvostupňový súd, nakoľko ide o jednoduché a časovo nenáročné úkony. Oprávnený ďalej namietal, že rozhodnutie je v časti odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky nepreskúmateľné, z odôvodnenia rozhodnutia nie je vôbec zistiteľné, za ktoré konkrétne úkony exekučnej činnosti boli súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie. Oprávnený dodal, že v predmetnom prípade trojročná prekluzívna lehota uplynula dňa 17.12.2008 a úkony, ktoré súdny exekútor vykonal po tejto lehote nie je možné považovať za úkony exekučnej činnosti. Z tohto dôvodu súdnemu exekútorovi odmena za tieto úkony exekučnej činnosti neprináleží. Na základe uvedených skutočností oprávnený žiadal, aby odvolací súd rozhodol v intenciách podaného odvolania.
Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku o náhrade trov exekúcie zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým prvostupňový súd exekúciu zastavil podľa 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 citovaného zákona, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Spôsob určenia a výšku odmeny ako aj náhrad súdneho exekútora upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (prechodné ustanovenie § 27a vyhlášky).
Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje
viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu uznesenie súdu prvého stupňa nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 O.s.p. na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, z akých dôvodov priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu podľa § 15 ods. 1 cit. vyhlášky vo výške 33,19 eur a náhradu hotových výdavkov vo výške 16,40 eur. Prvostupňový súd v tejto súvislosti jasne a zrozumiteľne nešpecifikoval za aké úkony priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v uvedenej výške a ani bližšie nekonkretizoval, z akých jednotlivých položiek pozostáva náhrada hotových výdavkov, a teda ktoré hotové výdavky súdny exekútor účelne vynaložil na predmetnú exekúciu.
Z exekučného spisu má odvolací súd súčasne za preukázané, že v predmetnej veci je exekučným titulom Blok na pokutu nezaplatenú namieste zo dňa 02.12.2005, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 02.12.2005 a vykonateľnosť dňa 19.12.2005. Vzhľadom na skutočnosť, že prekluzívna lehota uplynula dňa 20.12.2008, odvolací súd zastáva právny názor, že súdny exekútor nemá na úkony vykonané po uplynutí predmetnej prekluzívnej lehoty právny nárok, nakoľko ide o úkony, ktoré nemožno považovať za úkony účelne vynaložené na predmetnú exekúciu. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že na uplynutie prekluzívnej lehoty mal súd prvého stupňa prihliadnuť z úradnej povinnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené je rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekúcie nepreskúmateľné, súd týmto postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, a preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekúcie zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Súd, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, a pre ktorého je právny záver odvolacieho súdu záväzný (§ 226 O.s.p.), opätovne rozhodne o náhrade nevyhnutných a účelne vynaložených trov exekúcie.
Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch uvádza, že toto uznesenie prijal jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .