Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-412-2011.pdf
PDF · 87.9 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/412/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik mesta Košice, a.s., Bardejovská 6, Košice, IČO: 31 701 914, zast. JUDr. Petrom Frajtom, advokát, s.r.o., Rastislavova 106, Košice, proti odporkyni: F. Q., nar. X.XX.XXXX, zastúpená V. V., nar. XX.XX.XXXX, obidve bytom F. X, V. o zaplatenie 55,55 EUR s prísl.
rozhodol:
Odporkyňa je povinná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi 55,55 EUR s 9 %- ným ročným úrokom z omeškania od 18.7.2009 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 16,50 EUR a trovy právneho zastúpenia 9,42 EUR.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 5.3.2010 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu cestovného a prirážky k cestovnému vo výške 55,55 EUR s prísl. Zároveň požadoval náhradu trov konania.
Navrhovateľ uviedol, že odporkyňa pri cestovaní dopravným prostriedkom navrhovateľa dňa 17.7.2009 o 15:33 hod. na linke č. 71 sa nevedela preukázať platným cestovným lístkom, preto jej kontrolór navrhovateľa uložil zaplatiť cestovné vo výške 0,55 EUR a prirážku k cestovnému vo výške 55,- EUR.
Uvedené skutočnosti mal súd preukázané z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok variab. symbol :XXXXX zo dňa 17.7.2009.
Podľa ustanovenia §760 zákona č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej v texte len Občiansky zákonník) v platnom a účinnom znení, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa ust. § 46 b/ ods.2, písm. a/, zákona č. 164/96 Z.z. o dráhach , cestujúci je povinný mať platný cestovný lístok pri nastúpení do dráhového vozidla, ak mu ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo dráhového vozidla, alebo bezprostredne po nastúpení do dráhového vozidla, ak ho vydáva vodič alebo sprievodca dráhového vozidla alebo ak sa cestovný lístok stáva platným až jeho označením v dráhovom vozidle, ako aj po celý čas prepravy a pri vystupovaní z dráhového vozidla.
Podľa ust. § 46 b/ ods.2 písm. g/ citovaného zákona, cestujúci je povinný preukázať sa platným cestovným lístkom na výzvu vodiča alebo sprievodcu dráhového vozidla, alebo iného zamestnanca
povereného výkonom kontroly. Ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť cestovné a úhradu podľa odsekov 3 až 7 alebo sa preukázať osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného.
Podľa ust. § 46 b/ ods.7 citovaného zákona, úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom podľa odseku 2 písm. g) na električkovej, trolejbusovej a špeciálnej dráhe je stonásobok a na lanovej dráhe desaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav.
Písomným podaním zo dňa 17.1.2013 navrhovateľ oznámil súdu, že súhlasí s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 115a O.s.p.
Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní dňa 29.1.2013 uviedla že odporkyňa dňa 17.7.2009 cestovala bez cestovného lístka, nemala nabitý časový cestovný lístok. Dopravný podnik jej zasielal výzvu na úhradu pohľadávky na J. ulicu, kde nebýva ani ona , ani odporkyňa.
Navrhovateľ ako listinný dôkaz predložil Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok variab. symbol XXXXX zo dňa 17.7.2009 z ktorého vyplýva, že odporkyňa sa pri kontrole dňa 17.7.2009 o 15:33 hod. na linke č. 72 nevedela preukázať platným cestovným dokladom, cestovala bez cestovného lístka.
V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporkyňa cestovala prostriedkom MHD bez platného cestovného lístka. Na mieste kontroly nezaplatila cestovné ani prirážku k cestovnému, preto ju súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zaviazal na zaplatenie cestovného 0,55 EUR, prirážky k cestovnému 55,- EUR. Spolu súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu 55,55 EUR.
Podľa ustanovenia §517 ods.1, prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.) v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ustanovenia §599 ods.1 Občianskeho zákonníka plnením dlh zanikne.
Podľa ustanovenia §563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Súd zároveň priznal navrhovateľovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v požadovanej výške 9 % od 18.7.2009, t.j. prvého dňa potom, čo sa stal záväzok splatným, teda dňom nasledujúcim pod dni, kedy bola vykonaná kontrola a kedy bola odporkyňa oboznámená s povinnosťou zaplatiť dlžnú sumu navrhovateľovi.
Podľa §137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa §151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa §151 ods.5, prvá veta O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Podľa §142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Navrhovateľ žiadal náhradu trov konania za zaplatenie súdneho poplatku v sume 16,50 EUR a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 47,10 EUR za 2 úkony právnej služby (prevzatie a prípravu veci, podanie žaloby na súd).
Podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zák. č. 71/1992 Zb. , súdny poplatok z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba je 6 %, najmenej 16,50 EUR z ceny predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu.
Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 150 ods. 2 O.s.p. predkladateľ zákona pristúpil k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. Tak súd za neprimerané trovy konania vo veciach nárokov dopravných podnikov na zaplatenie cestovného a sankcie považuje akékoľvek trovy právneho zastúpenia v spore, v ktorom odporca nárok navrhovateľa relevantne nepopiera (napr. okolnosťami prepravnej kontroly a pod.) a teda navrhovateľom tvrdený skutkový stav je zjavne nesporný.
V tomto konaní trovy presahujú sumu, ako je samotná pohľadávka. Cieľom súdnych rozhodnutí v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného je podľa názoru súdu za primerané trovy potrebné považovať sumu 25,92 EUR spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50 EUR, a trov právneho zastúpenia vo výške 9,42 EUR ( 20% zo sumy 47,10 EUR požadovanej právnym zástupcom) vzhľadom na predmet sporu, ktorý je považovaný za drobný spor bez zložitých právnych úvah a vyhotovenie žaloby v takomto spore nemožno považovať za náročný a zložitý proces. Z uvedeného dôvodu priznanú náhradu je
potrebné považovať za zodpovedajúcu primeraným nákladom na vedenie takéhoto sporu advokátom. Priznanie ďalších trov konania by bolo neprimerané žalovanej istine.
Čo sa týka požiadavky na zaplatenie 1,70 EUR ako poštovného v rámci trov konania, tejto súd nevyhovel z dôvodu, že do trov konania nemožno zahrnúť náklady, ktoré vznikli účastníkovi konania (hoci neskôr v konaní úspešnému) v súvislosti s predsúdnou korešpondenciou s protistranou a nie v súvislosti so samotným súdnym konaním.
Pretože vo veci mal plný úspech navrhovateľ, súd zaviazal odporkyňu nahradiť navrhovateľovi vzniknuté trovy konania vo výške 16,50 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 9,42 EUR, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. na účet JUDr. Petra Frajta.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať
do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. ( § 205 ods. 2 O.s.p.)