Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-1873-2006.pdf
PDF · 82.29 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/1873/2006
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kaduchom so sídlom Žilina, Dolný Val 30, vo veci oprávneného: Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Kuzmányho 26, Žilina, IČO: 00 735 841, proti povinnému: X/ A.. W. Q.E., E.. XX.XX.XXXX, I. Ž., G. XX, X/ A.. W. Q., E.. XX.X.XXXX, I. Ž., G. XX, obe zastúpené zákonnou zástupkyňou G. Q., I. Ž., G.Á. XX, (obe povinné ako právne nástupkyne po pôvodnom povinnom O. Q., E.. XX.X.XXXX, Y.. X.XX.XXXX, E. I. Ž., J. X), takto
rozhodol:
I. Exekučné konanie zastavuje.
II. Žiadosť súdneho exekútora o uznanie a vyplatenie trov exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
Uznesením zo dňa 10.11.2006 súd zamietol udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej EP) z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom, keďže uplynula prekluzívna lehota na vymáhanie istiny.
Povinný v priebehu exekučného konania zomrel, a to dňa 1.9.2007. Dedičské konanie sa viedlo na Okresnom súde Ž. pod sp.zn. 15D/929/2007 a toto bolo uznesením zo dňa 25.6.2008 zastavené, nakoľko poručiteľ ku dňu úmrtia nevlastnil žiaden majetok. Ako dedičia prichádzali do úvahy jeho deti, a to A.. W., E.. XX.XX.XXXX W. A.. W., E.. XX.X.XXXX, F. I. Ž., G. XX.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 107 ods. 1, 3 O.s.p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. Konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.
S poukazom na vyššie konštatované úmrtie povinného v priebehu exekučného konania a citované zákonné ustanovenia súd pokračoval v konaní s právnymi nástupcami povinného ako sú označení v hlavičke tohto uznesenia.
Podľa § 44 ods. 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 44 ods. 3 EP, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Uznesenie Okresného súdu Ž. č.k. 20Er/1873/2006-5 zo dňa 10.11.2006, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.2.2007. Z uvedených dôvodov súd exekučné konanie v zmysle ust. § 44 ods. 3 EP zastavil.
Súdny exekútor po tom, ako bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá si uplatnil náhradu trov exekúcie, v celkovej výške 28,51 €.
Zo spisového materiálu vyplýva, že oprávnený dňa 19.6.2006 podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor dňa 30.5.2006 predložil súdu žiadosť o udelenie poverenia. Uznesením Okresného súdu Ž. č.k. 20Er/1873/2006-5 zo dňa 10.11.2006 bola žiadosť zamietnutá, z ktorého dôvodu došlo k zastaveniu exekučného konania.
Podľa § 2 vyhl.č. 288/1995 Z.z., súdnemu exekútorovi patrí odmena za:
a) výkon exekučnej činnosti, a to 1. pri exekúcii na peňažné plnenie, 2. pri exekúcii na nepeňažné plnenie,
b) ďalšiu činnosť podľa zákona, a to za : 1. spisovanie návrhov na vykonanie exekúcie do zápisnice na požiadanie oprávneného, 2. prijímanie peňazí, listín a iných hnuteľných vecí do úschovy v súvislosti s výkonom exekúcie, 3. doručovanie súdnych písomností a mimosúdnych písomností, ak tak ustanoví osobitný zákon, 4. vykonávanie inej činnosti na základe poverenia súdu alebo ak tak ustanoví osobitný zákon, 5. manipuláciu so spismi.
Podľa § 14 ods. 1, 2 vyššie citovanej vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie. To explicitne vyplýva z § 36 ods. 2 druhej vety EP. Po začatí exekučného konania (podaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora), avšak pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, súdny exekútor nie je oprávnený realizovať jednotlivé úkony vedúce k nútenému výkonu exekučného titulu. Jeho oprávnenia v tejto fáze exekučného konania sa sústredia výlučne na odstránenie prípadných vád návrhu na vykonanie exekúcie (§ 40 EP) a následne na predloženie návrhu na vykonanie exekúcie exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 1 EP). Poverenie na vykonanie exekúcie je tak definitívnou autoritatívnou licenciou pre konkrétneho súdneho exekútora na realizáciu všetkých procesných úkonov, na ktoré je podľa EP oprávnený, smerujúcich k vymáhaniu pohľadávky v konkrétne stanovenej sume.
Ak súd zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, po právoplatnosti tohto uznesenia exekučné konanie. Súd zastaví exekučné konanie, nie exekúciu, pretože až dňom udelenia poverenia sa exekučné konanie dostáva na ďalšieho štádia, a to vykonávanie exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie. V danom prípade však nie je možné rozhodovať o trovách exekúcie, nakoľko predmetné exekučné konanie v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa do štádia exekúcie nedostalo. O trovách exekúcie súd rozhoduje len v prípadoch taxatívne uvedených v Exekučnom poriadku (zastavenie exekúcie, pri zmene súdneho exekútora), teda v konania, kde začala už exekúcia vydaním poverenia na jej vykonanie. Ust. § 200 až 203 EP nemajú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania. Tieto ustanovenia upravujú výlučne trovy exekúcie.
V zmysle Exekučného poriadku sa o trovách exekučného konania rozhoduje iba v zmysle ust. § 38 ods. 3 EP, kde je riešená situácia, ak oprávnený vezme späť návrh na začatie exekučného konania skôr, ako súd poverí súdneho exekútora vykonávaním exekúcie. V tomto prípade bude súd rozhodovať o týchto trovách podľa ust. § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s ust. § 146 O.s.p. V prípade zastavenia exekučného konania podľa § 44 ods. 3 EP však akákoľvek právna úprava rozhodovania o trovách exekučného konania absentuje. Ust. § 44 EP, ani žiadne iné ustanovenie EP neukladá súdu povinnosť (ani ho neoprávňuje) rozhodovať o trovách exekučného konania, ktoré bolo zastavené v dôsledku zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekútor je podľa Exekučného poriadku oprávnený aj na vykonávanie inej než exekučnej činnosti. Táto činnosť je upravená v piatej časti zákona a patrí k nej spisovanie návrhov na vykonanie exekúcie formou zápisnice, prijímanie peňazí, listín a hnuteľných vecí do úschovy v súvislosti s výkonom exekúcie, doručovanie súdnych písomností, ak o doručenie požiada exekútora súd, a vykonávanie úkonov, na ktoré exekútora poverí rozhodnutím súd. Avšak trovy za túto inú exekučnú činnosť nemôžu byť súčasťou trov exekúcie súdneho exekútora, nakoľko v tomto prípade mu patria iba trovy v zmysle ust. § 196 až 199 EP. Exekučná činnosť je definovaná len ako vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V zmysle citovaných ustanovení Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. je tiež odmena exekútora upravená rozdielne za výkon exekučnej činnosti a ďalšiu (inú) činnosť.
V danom prípade vychádzajúc z konštatovaného súdnemu exekútorovi nevznikol nárok na náhradu trov exekúcie, nakoľko sa exekučné konanie do štádia exekúcie nedostalo a neexistuje žiaden zákonný podklad v Exekučnom poriadku na rozhodovanie o trovách exekučného konania v prípade jeho zastavenia podľa § 44 ods. 3 EP. Preto súd žiadosť súdneho exekútora o uznanie a vyplatenie trov exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v časti výroku I. nie je prípustné odvolanie (§ 44 ods. 3 EP, § 202 ods. 2 O.s.p.).
Proti tomuto uzneseniu v časti výroku II. možno podať odvolanie (§ 57 ods. 2, § 58 ods. 5 EP) v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j., ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak:
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.