Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3T-169-2012.pdf
PDF · 83.97 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/169/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom v trestnej veci proti obžal. Ľ. V. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. januára 2013 takto
rozhodol:
Obžalovaný
Ľ. V., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v Bratislave, trvale bytom Bratislava, E. XX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o,
ž e
napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojej dcéry V. V., nar. XX.XX.XXXX, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a deklarovanej mu i rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 13P 53/05, zo dňa 07.07.2005, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry V. sumou 66,39€ mesačne a rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 13P 113/2010, zo dňa 05.10.2010, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry V. sumou 150,-€ mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 05.10.2010, si túto vyživovaciu povinnosť riadne neplní od 01.03.2007 doposiaľ, s výnimkou mesiacov január 2009, kedy prispel sumou 66,39€, január 2011 sumou 100,-€, február 2011 sumou 150,-€, marec 2011 sumou 50,-€, apríl 2011 sumou 140,-€, máj 2011 až august 2011 sumou 150,-€ v každom mesiaci, február 2012 sumou 100,-€, apríl 2012 sumou 400,- €, jún 2012 sumou 900,-€, čím mu za uvedené obdobie vznikol voči matke oprávneného dieťaťa Q. B. dlh na výživnom vo výške 4.464,77€, pričom počas rozhodného obdobia si prostriedky na živobytie obstarával brigádnickou činnosťou, v evidencii uchádzačov o zamestnanie ÚPSVaR Bratislava evidovaný nebol, dávky v hmotnej núdzi nepoberal, neprejavil záujem nájsť si trvalé zamestnanie,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 , ods. 3 písm. b/Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s požitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2,5 (dva a pol) roka.
Podľa § 50 ods. 2 , § 51 ods. 4 písm. d/ Trestného zákona mu súd ukladá primerané obmedzenie spočívajúce v povinnosti zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.
odôvodnenie:
V trestnej veci proti obžal. Ľ. V. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom obžal. Ľ. V., výsluchom svedkyne Q. B., oboznámením listinných dôkazov. Obžal. Ľ. V. po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinným zo spáchania žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby. Uviedol že výživné na svoju dcéru od marca 2007 platil. Jednu tretinu platieb dával matke dieťaťa v hotovosti, ale doklad o tom nemá. Zvyšné sumy zasielal prostredníctvo banky, ale potvrdenia o týchto platbách tiež nemá. Uviedol, že ak aj výživné v niektorom mesiaci nezaplatil, nasledujúci mesiac to doplatil. Nevie sa vyjadriť k tomu kedy, v akom mesiaci, akú sumu výživného zaplatil. Okrem platenia bežného výživného na dcéru prispieval aj inou formou, kupoval jej oblečenie, elektroniku, kupoval aj zariadenie do bytu, doklady o týchto platbách však nemá. V rozhodnom období sa s dcérou stretával len sporadicky, niekedy ju videl raz za rok. Okrem dcéry V. nemá inú vyživovaciu povinnosť. V rozhodnom období pracoval brigádnicky, na úrade práce ako nezamestnaný evidovaný nebol, dávky v hmotnej núdzi nepoberal. Svedkyňa Q. B. vypovedala na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní a uviedla, že obžalovaný je otcom jej dcéry V. a bol zaviazaný k plateniu výživného na dcéru vo výške 66,39,-Eur mesačne, pričom táto povinnosť bola zvýšená na 150,-Eur. Túto vyživovaciu povinnosť si obžalovaný riadne neplní od 01.03.2007 s výnimkou mesiacov, kedy výživné uhradil a to mesiacov január 2009, kedy prispel sumou 66,39€, január 2011 sumou 100,-€, február 2011 sumou 150,-€, marec 2011 sumou 50,-€, apríl 2011 sumou 140,-€, máj 2011 až august 2011 sumou 150,-€ v každom mesiaci, február 2012 sumou 100,-€, apríl 2012 sumou 400,-€, jún 2012 sumou 900,-€. Okrem týchto platieb jej obžalovaný žiadne výživné neuhradil, nie je pravda, že by jej obžalovaný výživné dával osobne do rúk, ani nie je pravda, že by obžalovaný platil výživné na dcéru vo vyšších sumách, ako bol k tomu zaviazaný. Obžalovaný na dcéru neprispel ani inou formou, len jeden krát, asi pred tromi rokmi jej kúpil tenisky. Ona sa v rokoch 2007 až 2009 zdržiavala s dcérou v Írsku, takže sa ani nemala ako s obžalovaným stýkať, lebo on tam bol len tri dni a potom odišiel. Pokiaľ bývala na Slovensku, tak sa s obžalovaným tiež nestretávala, stretávala sa s ním len jej dcéra. Uviedla, že naposledy pracovala od decembra 2009 do júna 2012, kedy pracovala ako pedagóg s príjmom 800,-Eur v hrubom, plus odmeny. V súčasnej dobe žije a býva v rakúsku, kam chodí aj jej dcéra do školy. Ona je teraz nezamestnaná a je vedená v Rakúsku na úrade práce a poberá podporu 400,-Eur. Dcéra navštevuje rôzne krúžky, chodí na klavír, volejbal, na doučovanie z nemčiny. Finančne jej vypomáhajú rodičia. Neplatenie výživného obžalovaným na dcére nezanechalo trvalo nepriaznivé následky.
Obžalovaný aj svedkyňa zotrvali na svojich výpovediach aj pri vykonanej konfrontácii. Z listinných dôkazov súd oboznámil rozsudok o výživnom z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol zaviazaný k plateniu výživného na dcéru V. rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 13P 53/05, zo dňa 07.07.2005 sumou 66,39€ mesačne a rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 13P 113/2010, zo dňa 05.10.2010 sumou 150,-€ mesačne. Z dokladov o uhradení výživného v rozhodnom žalovanom období vyplýva, že obžalovaný na výživu svojej dcéry platil výživné v mesiacoch január 2009, kedy prispel sumou 66,39€, január 2011 sumou 100,-€, február 2011 sumou 150,-€, marec 2011 sumou 50,-€, apríl 2011 sumou 140,-€, máj 2011 až august 2011 sumou 150,-€ v každom mesiaci, február 2012 sumou 100,-€, apríl 2012 sumou 400,-€, jún 2012 sumou 900,-€.
Súd oboznámil potvrdenie o návšteve školy maloletou V. V. a rodným listom dieťaťa, z ktorého vyplýva, že obžalovaný je otcom maloletej V.. Súd oboznámil aj správy úradu práce, sociálnej poisťovne, zamestnávateľov, daňového úradu z ktorých vyplýva, že obžalovaný v rozhodnom období nebol v evidencii nezamestnaných na úrade práce, nemal stále zamestnanie, nepoberal žiadne sociálne dávky, ani dávky v hmotnej núdzi. Súd oboznámil aj spis Okresného súdu Bratislava IV, číslo 13P/113/2010, z ktorého vyplýva, že v danom konaní podal obžalovaný dňa 25.05.2010 návrh na úpravu styku s dcérou Paulou, súčasťou konania bol aj návrh matky maloletej na zvýšenie výživného na dcéru. Konanie bolo skončené rozsudkom zo dňa 05.10.2010, kedy súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou si rodičia upravili podmienky styku obžalovaného s dcérou a obžalovaný bol zaviazaný k plateniu výživného na dcéru vo výške 150,-Eur mesačne. Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že tento bol jeden krát súdne trestaný, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený, jeden krát bolo voči nemu podmienečne zastavené trestné stíhanie. Tri krát bol riešený za spáchanie priestupku. V predmetnej veci bolo vykonané kontradiktórne dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľným dôkazmi, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním vo forme nepriameho úmyslu naplnil všetky znaky žalovanej skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil tak, ako je to uvedené vo výrokovej často rozsudku.
Obžalovaný poprel spáchanie žalovaného skutku, uviedol že na výživu svojej dcéry prispieval hoci nepravidelne ale podľa jeho názoru má výživné uhradené. Svoje tvrdenie nevedel potvrdiť žiadnym dôkazom.
Vina obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku je jednoznačne preukázaná výpoveďou svedkyne Q. B., ktorá vypovedala po zákonnom poučení a zložení prísahy zhodne na hlavnom pojednávaní ako v prípravnom konaní a uviedla, že okrem uvádzaných platieb jej obžalovaný na dcéru žiadne výživné neuhradil. Skutočnosť , že platby za uvádzané mesiace jej boli zaslané svedkyňa potvrdila aj listinnými dôkazmi. Z výpovede svedkyne jednoznačne vyplýva, že obžalovaný jej nemohol na výživné na dcéru prispievať ani osobne, ani inou formou, nakoľko od roku 2007 do roku 2009 bola s dcérou v Írsku, kde obžalovaný nebol a nemohol jej teda ani osobne dávať výživné do rúk, ani jej platiť výživné na dcéru inou formou. Ako vyplýva z výpovede svedkyne ani po príchode na Slovensko sa ona s obžalovaným nestretávala, takže je vylúčené, aby jej obžalovaný dával výživné osobe do rúk. Okrem toho súd považuje za nelogické, ak vzhľadom na rozpory, ktoré obžalovaný so svedkyňou mali ohľadne styku s maloletou, by obžalovaný dával výživné svedkyni do rúk bez toho, aby si to nechal písomne potvrdiť. Z vykonaného dokazovania celkom jednoznačne vyplýva, že obžalovaný je otcom maloletej V. a má teda na svoju dcéru aj zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá bola aj súdom stanovená spočiatku na sumu 66,36 Eur a neskôr na sumu 150,-Eur. Obžalovaný mal teda na dcéru celkom uhradiť výživné od marca 2007 do októbra 2010 celkom za 44 mesiacov vo výške výživného 66,39,-Eur sumu: 2.921,16 Eur. Od novembra 2010 do 29.01.2013 celkom za 27 mesiacov vo výške výživného 150,-Eur sumu: 4.050,-Eur. Spolu mal teda obžalovaný od marca 2007 ku dňu vyhlásenia rozsudku na výživnom uhradiť sumu 6.971.16 Eur. Obžalovaný v rozhodnom období od marca 2007 do dňa vyhlásenia rozsudku preukázateľne uhradil sumu 2.506,39 Eur. Po odpočítaní sumy, ktorú obžalovaný uhradil od sumy, ktorú mal obžalovaný uhradiť je dlh obžalovaného na výživnom na jeho dcéru V. od marca 2007 ku dňu vyhlásenia rozsudku : 4.467,77 Eur. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný vedomí si svojej vyživovacej povinnosti voči svojej dcére, sa neusiloval nájsť si stabilné pracovné miesto s príjmom dostatočným na to, aby mohol výživné uhrádzať. Pracoval len brigádnicky, nebol ani vedený na úrade práce ako nezamestnaný a nepoberal ani dávky v hmotnej núdzi. Zákon o rodine ukladá povinnosť obom rodičom dieťaťa podieľať sa na jeho výžive a je povinnosťou každého rodiča po splodení dieťaťa postarať sa o jeho riadny vývoj, ako telesný, tak i duševný. Súčasťou takejto povinnosti rodiča je aj to, aby riadne prispieval na výživu svojho dieťaťa. Obžalovaný vedomí si tejto povinnosti, pristupoval k nej laxne. Hoci mal všetky reálne predpoklady na to, aby sa trvalo a stabilne zamestnal, nevyužil to, radšej pracoval len brigádnicky bez toho, aby mal zabezpečený pravidelný mesačný príjem v takej výške, aby mohol, na výživu svojej dcéry riadne prispievať.
Súd právne kvalifikoval konanie obžalovaného v zmysle obžalobného návrhu ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, pričom závažnejší spôsob konania je naplnený tým, že obžalovaný páchal trestný čin po dlhší čas, ako je to uvedené v § 138 písm. b/ Trestného zákona. Súd konanie obžalovaného hodnotil ako úmysel nepriamy podľa § 15 písm. b/ Trestného zákona, nakoľko obžalovaný vedel, že svojím konaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Skutkovú vetu obžaloby súd upravil tak, že upravil výšku dlhu na výživnom ku dňu vyhlásenia rozsudku. Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému vychádzal zo zákonnej sadzby pre prečin z ktorého bol uznaný vinným a ktorá je od 1 roku do 5 rokov. Súd v konaní obžalovaného, ani v okolnostiach prípadu nezistil žiadne poľahčujúce, ani priťažujúce okolnosti v zmysle § 36, resp. § 37 Trestného zákona, ktoré by mali vplyv na úpravu zákonnej trestnej sadzby. Súd preto ukladal obžalovanému trest výchovný pri spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 16 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu v trvaní 2 a pol roka. Zároveň súd uložil obžalovanému aj primerané obmedzenie spočívajúce v jeho povinnosti zaplatiť počas plynutia skúšobnej doby zameškané výživné. Takto uložený trest je plne v súlade s účelom trestu ako to má na mysli trestný zákona a splní dostatočne svoju výchovnú aj ochrannú funkciu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.