Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-44-2012.pdf
PDF · 126.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5C/44/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci navrhovateľky: Q. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. V. - W.Č. XX, prechodne bytom L., časť P. I., D. XX, zastúpená Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Novomeského 1322/16, proti odporcovi: C. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. V.Á. - W. XX, prechodne bytom P. XX, o vrátenie daru takto
rozhodol:
Odporca je povinný vrátiť navrhovateľke dar - nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci T. V., v katastrálnom území T. V., v okrese X. B. X., vedené Správou katastra Bánovce nad Bebravou na LV č. X, a to pozemok parc. registra "C" č. XXX o výmere 482 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. registra "C" č. XXX o výmere 881 m2 - orná pôda a rodinný dom súp. č. XX, postavený na parcele registra "C" č. XXX v celosti do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke k rukám jej právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 538,36 eur na trovách právneho zastúpenia a v sume 99,50 eur za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom v znení jeho zmeny zo dňa 28.11.2012 domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť vrátiť jej dar - nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci T. V., v katastrálnom území T. V., v okrese X. B. X., vedené Správou katastra Bánovce nad Bebravou na LV č. X, a to pozemok parc. registra "C" č. XXX o výmere 482 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. registra "C" č. XXX o výmere 881 m2 - orná pôda a rodinný dom súp. č. XX, postavený na parcele registra "C" č. XXX. Návrh odôvodnila tým, že uvedené nehnuteľnosti darovala ako darca 2/ spolu so svojim manželom C. U., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ako darcom 1/ odporcovi darovacou zmluvou zo dňa 05.09.2008, ktorú odporca podpísal dňa 12.01.2009. V posledných rokoch sa však správanie odporcu k darcom zásadným spôsobom zmenilo. Odporca darcov opakovane vulgárne slovne napádal, čo bolo spôsobené predovšetkým nadmerným požívaním alkoholu. Neustále hádky a psychický teror mali značne negatívny vplyv aj na zdravotný stav darcu 1/, ktorý sa v ich dôsledku zhoršil natoľko, že v marci 2011 zomrel na infarkt. Správanie odporcu sa nezmenilo ani po jeho smrti, naopak častým požívaním alkoholu naberalo na intenzite. Drobné fyzické útoky, nadávky do svíň, nezmyselné výčitky koľko navrhovateľka zje, a že sa odporcovi hnusí, musela viackrát riešiť jej dcéra Y. X.Š.. Neznesiteľné správanie odporcu napokon v júli 2011 donútilo navrhovateľku z domu odísť a požiadať dcéru J. O., aby ju zobrala bývať k sebe. Vzhľadom na uvedené požiadala navrhovateľka odporcu listom zo dňa 11.01.2012 o vrátenie daru, no odporca na výzvu nereagoval.
Odporca sa vo veci písomne nevyjadril a súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov Y. X.W., J. O., Y. W., Y. U., Q. T. a T. Ď. a oboznámením listinných dôkazov, a to najmä darovacej zmluvy, úmrtného listu, výpisu z listu vlastníctva, žiadosti o vrátenie daru, výzvy a zápočtového listu a zistil tento skutkový stav:
Dňa 12.01.2009 uzavreli navrhovateľka ako darca 2/, jej manžel ako darca 1/ a odporca ako obdarovaný darovaciu zmluvu, ktorou darcovia (rodičia odporcu) darovali zo svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov obdarovanému a obdarovaný prijal nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci T. V., v katastrálnom území T. V., v okrese X. B. X., vedené Správou katastra Bánovce nad Bebravou na LV č. X, a to pozemok parc. registra "C" č. XXX o výmere 482 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. registra "C" č. XXX o výmere 881 m2 - orná pôda a rodinný dom súp. č. XX, postavený na parcele registra "C" č. XXX. V klad vlastníckeho práva v prospech odporcu bol na základe uvedenej zmluvy povolený Správou katastra Bánovce nad Bebravou pod V 2512/08 dňa 12.01.2009. Zmluvou bolo súčasne zriadené právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech darcov, a to právo všetky darované nehnuteľnosti neobmedzene užívať po dobu ich života. Dňa XX.XX.XXXX darca 1/ zomrel. Listom zo dňa 11.01.2012 navrhovateľka požiadala odporcu o vrátenie daru - uvedených nehnuteľností z dôvodu, že z jeho strany dochádza k dlhodobému hrubému porušovaniu dobrých mravov tým správaním, keď odporca v posledných rokoch navrhovateľku a aj otca vulgárne slovne napádal, jeho správanie sa nezmenilo ani po smrti otca, nadával navrhovateľke do svíň, vyčítal jej koľko zje, že sa mu hnusí, čo nakoniec navrhovateľku v júli 2011 donútilo z domu odísť.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že zostala sama, manžel zomrel. Odporca prišiel s frajerkou v januári a manžel zomrel v marci. Myslela, že odporca ich doopatruje, no začalo peklo, začal alkohol a keď si vypili bolo zle. Keď mali vypité, robili krik, frajerka odporcu povedala navrhovateľke "ty piča" a odporca jej povedal "choď do piče". Doviedol si frajerku, stávali o 9 hod., o 10 hod., čakali na alkohol. Keď sa zle správali, manžel navrhovateľky ich vyhnal, otvoril bránu a povedal im "ťahajte". Odporca sa po smrti otca vrátil. Odporca navrhovateľku fyzicky nenapadol, akurát že škaredo nadával. Keď mali odporca s frajerkou vypité, tak navrhovateľka šla k sestre T., bála sa.
Odporca na pojednávaní uviedol, že v máji 2011 požiadal rodičov, či tam môže bývať s priateľkou. Bývali tam do decembra 2011 a odišli, pretože sestry mamu nahovárali, že je nezamestnaný, že žije z ich dôchodku, aby ho vyhnali. Dohodli sa, keď zbadali zákon v zmluve o vrátení daru. Nahovárala ich aj tetka T. Ď., mamina nevlastná sestra, ktorá je väčšia alkoholička ako osem chlapov. Tá má záujem kúpiť chalupu pre vnučku. Priateľka Y. zachránila mame dvakrát život, keď mala mozgovú porážku a hoci nemala peniaze, šla za ňou do nemocnice do Trenčína autobusom. Dcéry neprišli mamu pozrieť 25 rokov. Odporca v živote rodičov neudrel a nepovedal im "do piče". Keď sa chalupa maľovala, sestry nepomohli, prišli, založili ruky, cigareta a káva v ruke a že sú choré. Keď idú otcovi na hrob, pýtajú sa mamy, kde má kahance. Brat L. zobral na mamu stavebné sporenie, bral na rodičov telefóny, rodičia mali spolu dôchodok 700,- eur a nemali ani na otcov pohreb. Na deň matiek mamu neprišla pozrieť ani jedna dcéra a priateľka odporcu jej kúpila kyticu. Ráno o 7 hod. jej dali tabletku, večer o 7 hod. jej dali tabletku a celý deň robili na roli. Brat L. si bral pôžičky, chcel založiť ich chalupu, odporca chalupu nechcel. Rodičia mu chalupu dali, lebo ju chcel brat L. založiť. Pokiaľ ide o požívanie alkoholu, tak odporca si dal pivo a aj pol deci, ale nie tak, žeby sa váľal alebo nadával rodičom. Keď mal 50-tku, tak mama mu ráno o 07:30 hod. dala 5,- eur, aby kúpil chleba, maslo, mlieko, rožky, fľašku a literatúru. Otec, keď nemal pol litra a desať pív, neotvoril ani špajzu a šiel na V. do obchodu kúpiť. Zomrel na infarkt a doktor, ktorý prišiel, povedal, žeby ho nezachránilo ani 9 srdciarov, aj keby ležal na operačnom stole. Odporca v živote peniaze alebo výplatu neprepil a nesiahol mame na dôchodok. Mama dostávala dôchodok, nosila jej ho poštárka a raz v obchode na odporcu a na jeho priateľku bezdomovci a tetky kričali, že svine, chceli ste okradnúť poštárku o 100,- eur. Večer mu tetka volala, aby vrátili 100,- eur. Odporca nevedel o čo ide, hanbil sa a mama od štvrtku do pondelku klamala, že 100,- eur navyše nedostala. Priateľka bola pripravená, že ich vráti za ňu, ak ich nevráti mama, aby nezostali v hanbe. Mama v pondelok vytiahla 100,- eur a vrátila ich. Keď priateľka zobrala odporcu na dovolenku, tak mame povedal, aby na ten čas šla k dcéram. Ani jedna ju nechcela. Keď jej odporca chce zavinšovať k meninám alebo k narodeninám, ani telefón jej nedajú do ruky. Psychiatrička v Trenčíne sa vyjadrila, že mama potrebuje 24-hodinovú opateru. Brala množstvo liekov, brala tabletky aj otcovi, ktoré mal užívať, a k tetke chodila, aby jej dala ďalšie tabletky. Odporca k výpovediam svedkov uviedol, že jeho sestry, svedok U. a aj svedkyňa Ď. klamú. V
živote na mamu nesiahol, nepovedal jej žiadne hrubé slovo a bol to otec, ktorý sa k nej správal vulgárne. Závidia, že odporca si našiel priateľku, ktorá má všetko. A U. ide svedčiť? Na Silvestra nemali čo jesť a dva krát mu zobrali papiere za alkohol. Tetka T. si už ráno dala kúpiť fľašu a pila na smetiaku z decákov. Odporca tú chalupu v živote nechcel. Otec povedal: "máš na to právo, chalupa patrí tebe". Bydlisko v T. V. opustil, pretože si našiel zamestnanie. Všetci mu predtým vykrikovali, že je nezamestnaný, aby si našiel prácu, tak si ju našiel, aby mame nebral dôchodok ako uviedli sestry. Nikdy jej nezobral ani cent. Pracuje vo P.Č. a tam aj u priateľky býva. Mame v živote nikdy vulgárne nenadával.
Svedkyňa Y. X., dcéra navrhovateľky a sestra odporcu, uviedla, že s mamou má výborný vzťah a s bratom sa nedá ani porozprávať. Mama odišla k sestre a volala jej, aby prišla, že brat robil randál, bordel a mal vypité. Chcela odtiaľ preč, lebo brat s priateľkou holdovali len alkoholu. Rodičia mu podpísali chalupu s tým, že ich doopatruje, no nebola tam žiadna starostlivosť. Brat bral na mamu aj opatrovateľské, no nedával jej ani stravu a vyčítal jej, že na raňajky zjedla tri rožky, no ona to mala na celý deň, lebo viac jej nedali. Zamkýnal bránu, aby nechodila k sestre a netelefonovala im. Odporca sa k navrhovateľke nesprával násilne, raz svedkyňa zažila, že odporca do nej drgol - odsotil ju rukou. Boli tam zvady, hádky a keď si vypil, ani si nepamätal, čo robil. Ponúkal mame alkohol, hoci vedel, že berie lieky. Mame nadával, vulgárne do starých oných, všelijakých, no hnusne. Do telefónu svedkyni povedal, keď mali pokazenú vodu, že mama si nemá kde umyť ani onú a zahrešil. Keď otec žil, vyhnal jeho priateľku a brat šiel za ňou. Keď sa k mame správal vulgárne, svedkyňa to zažila, bola tam, no nebála sa ho a postavila sa mu do cesty s tým, aby odišiel. Raz tiež zažila, keď nadával otcovi, že je taký a onaký a nadával mu do "starých kokotov". Po smrti otca, keď sa tam stretli, prišla aj sestra z L., a to už tam bolo hotové peklo. Brat s priateľkou poznali len alkohol. Mame vybavili stravu z obce, aby mala aspoň jedno teplé jedlo denne. Fakt odporca chľastal a keď mal fľašu v pivnici, tak bol v pivnici. Svedkyni povedal, že za jej nepije. Otec, keď mal lieky, nepil, predtým pil s mierou a nebol vulgárny. Mama chodí k neurologičke, u psychiatričky nikdy nebola. Brat ju chcel pozbaviť svojprávnosti, aby mohol brať jej dôchodok. Svedkyňa bola u nej, keď prišla poštárka. Mama si prevzala dôchodok, nechala si 50,- eur a ostatné im dala a brat vykrikoval, že má drahé lieky. Odkedy však mama býva u sestry, tak vedia, že mama drahé lieky neberie. Bratovi vadilo, že mama používa vatu a vložky na únik moču a špinavo a hnusne jej nadával. Vyhnal odtiaľ aj maminu sestru. Keď zomrel otec, pohrebné bolo na mamu a svedkyňa jej to potajomky dala, aby brat nevedel, a aby si mohla mama niečo kúpiť. Bolo to aspoň raz do týždňa, čo tam musela svedkyňa prísť, že jej volal sused, že je tam krik, šmarc. Keď prišla, mama jej hovorila, aby ju zobrala odtiaľ, no svedkyňa ju k sebe zobrať nemohla, pretože chodila do roboty, má 2 deti a samu ju doma nechať nemohla. V deň, keď sa navrhovateľka odsťahovala od odporcu, odporca volal svedkyni, aby si prišli pre mamku a doslova ju ponúkal. Prišla sestra z L. so svojou dcérou a mama im povedala, že pokiaľ si ju nezoberú, pôjde k potoku a utopí sa. Bolo to v júli po otcovej smrti.
Svedkyňa J. O., dcéra navrhovateľky a sestra odporcu, uviedla, že s mamou má veľmi dobrý vzťah a k odporcovi jej vzťah dobrý nie je po tom všetkom ako sa správal k mame, čo ju veľmi mrzí. Okolo roku 2009 sa odporca nasťahoval k rodičom. Svedkyňa bola v tom čase vážne chorá, nenavštevovala ich, bola len v telefonickom kontakte s otcom, ktorý sa jej sťažoval ako sa k ním odporca správal a ako ich psychicky týral. Keď si odporca doviedol frajerku, bolo to ešte horšie a otec to neznášal. Mamina sestra svedkyňu o tom telefonicky informovala asi raz mesačne. V júli 2011 odporca volal svedkyni, že si má prísť pre mamu, že on to s ňou nevydrží a nadával na ňu tie najhoršie slová, ktoré by nemohla ani povedať. Volala jej aj mamina sestra a povedala, že s mamou tam robia zle, pričom táto ju navštevovala, no oni ju vyhnali a zakázali jej k nim prístup. Dňa 23.07.2011 tam svedkyňa šla aj s dcérou autom, odporca bol aj s priateľkou pod vplyvom alkoholu, začal do nich skákať, že s mamou sa môže rozprávať len spoza brány. Mama plakala, aby ju zobrali, inak že pôjde a utopí sa v potoku, ktorý je tam za domom. Nemala ani nič pobalené, zobrali jej len nejaké veci a tak ako bola v zástere ju dali do auta. Odporca ju zamykal, nemohla sa ísť ani sťažovať k svojej sestre. Mame vybavili prechodný pobyt v L. a na brata, ktorý bral na mamu opatrovateľské, podala svedkyňa sťažnosť na Sociálnu poisťovňu. Pol roka bývala mama u svedkyne, zlepšil sa jej zdravotný stav a už nemá záchvaty. Svedkyňa s ňou chodila k neurologičke do Bánoviec. Psychiatriu mama nenavštevuje. Svedkyňu čakala operácia, tak mama šla bývať a teraz býva u sestry V. v G.. Zo strany odporcu k navrhovateľke tam fyzické násilie nebolo, boli tam kriky, revy a oplzlé slová z jeho strany na mamu, čo ona zle znášala. Za svoje správanie sa odporca navrhovateľke nikdy neospravedlnil. Sestra a mama svedkyni hovorili, že otec vyhodil priateľku odporcu a ten sa zobral za ňou, keď videl, že otec to myslí vážne. Bolo to kvôli alkoholu. Otec svedkyni hovoril, že ona sa nekontrolovala keď bola opitá, pomočila sa, otec ju musel zdvihnúť a ťahať do jej izby. Otec svedkyni
volal ako odišli v januári 2011, že už odišli, a že už im bude dobre, no otec o 2 mesiace zomrel na srdcový infarkt
Svedkyňa Y. W., priateľka odporcu, uviedla, že s navrhovateľkou má dobrý vzťah. Odporca nikdy nepovedal navrhovateľke zlé slovo, chodil jej pre lieky, na nákupy. Nemohol piť, keďže dostával podporu 62,- eur a 67,- eur platil výživné na syna. Svedkyňa ho podporovala. Spolužitie s navrhovateľkou a jej mužom bolo dobré, vymaľovali im chalupu, dvere, zárubne, poupratovali, kúpili novú gumu do kuchyne. Babka s dedkom hovorili, že dcéram pomohli postaviť chalupy, za syna splácali pôžičku, a že túto chalupu nechajú Otovi. Absolútne nie je pravda, že by jej odporca nadával alebo ju bil. To, že to navrhovateľka tvrdí, si svedkyňa vysvetľuje tak, že ak jej budete 10 krát rozprávať to isté, bude to opakovať. Keď boli s odporcom na dovolenke, bola navrhovateľka u dcéry v L. a keď sa odtiaľ vrátila, tak rozprávala, že J. muž si doviedol frajerku z Čiech. Rozprávala to po celej dedine. Svedkyňa ďalej uviedla, že jej dali tabletky, ušla im a tvrdila, že jej tabletky nedali. Odporca jej chodil na nákupy, každé ráno musela mať čerstvé rožky, svedkyňa jej navarila 10 litrov omáčky a jedla ju ešte večer o 21:30 hod. Keď zomrel dedko, babka ešte 3 mesiace nič nedostávala a svedkyňa s odporcom ju živili. Keď bola v Trenčíne v nemocnici, každý deň chodili za ňou. S odporcom alkohol nadmerne nepožívali a nie je pravda, že ich manžel navrhovateľky vyhodil z domu, prosil ich a plakal, aby zostali, pretože potom musel chodiť do obchodu on a boleli ho nohy. Odišli, lebo odporca si našiel prácu vo P.. Nie je pravdou, že svedkyňa navrhovateľku vulgárne označila.
Svedok Y. U., sused účastníkov v T. V., uviedol, že odporcu nepoznal, až keď prišiel bývať k navrhovateľke ho spoznal. Zo začiatku bolo všetko v poriadku, pomáhali si a zlom nastal až keď tam prišla bývať p. W. pred 2 - 2,5 rokmi. Začali sa tam alkoholické excesy. Svedok videl ako odporca opitú W. tlačí hore schodmi, bolo tam veľa kriku. Raz videl a počul ako odporca vynadal otcovi. Doviezli mu drevo, svedok mu pomáhal rúbať a nebohý p. U. vyšiel von a odporca otcovi povedal "čo ty kokot starý, pozri po záhradu, čo si tu za celý život dokázal". Bolo to asi 2 týždne, možno mesiac predtým, ako p. U. zomrel. Inak nebol svedkom toho, že by odporca otcovi nadával. Keď boli vnútri, dosť po sebe kričali, no nerozumel čo a časom si zvykli, že po sebe húkajú. Aj nebohý p. U. bol prchký. Keď sa navrhovateľka rozprávala s mamou svedka, vždy boli pri nej buď p. W. alebo C., aby vedeli o čom sa rozprávajú. Videl ako raz W. mame svedka ukazovala, že navrhovateľka je na hlavu. Keď raz strihal stromy, navrhovateľka sa pri ňom zastavila a povedala mu: "vidíš ako to dopadlo, C. si takú "k" doviedol, hádajú sa a pijú". Keď niekto prišiel, tak C. vykrikoval, že to je jeho. Vyhodil odtiaľ p. T., jeho sestru, a povedal jej, že sa s mamkou môže rozprávať cez okno a bude stáť za bránou. Keď prišla pani O. pre navrhovateľku, C. chcel každého biť a bol zjavne opitý. Celý život so U. dobre vychádzali, pomáhali si a keď s C. spolu kosili aj si vypili, no s mierou. Keď mal C. zlomené nohy, otec ho vozil k L. na injekcie. Minulý rok na jeseň si C. zavolal traktor, bol zjavne pod vplyvom alkoholu a medzi jeho domom a plotom svedka ledva prejde malý traktor a on zavolal veľký, zrušil svedkovi plot a nadal mu. Plot mu potom s ďalším susedom improvizovane opravil a od jesene roku 2011 sa o záhradu nestará, sú tam dvojmetrové bodliaky, chalupa chátra. Pred dvomi rokmi zavolal svedok odporcu na Silvestra, všetko bolo v poriadku, odišli domov a na druhý deň odporcu s p. W. poobede zavolal na kávu a tri dni ich nemohol dostať od neho, hlavne p. W. so synom. Potom videl, ako ju C. večer zbil. Svedok nepočul, že by odporca navrhovateľke vulgárne nadával. Čo sa dialo vnútri, o tom nevie. Odporca na navrhovateľku síce hrubšie okríkol, aby ťahala dovnútra, lebo nachladne, no nie že by jej ublížil. Vie, že navrhovateľka sa sťažovala mame svedka, čo robia, a že sú opití. C. nie je zlý chlap, ale podľa mienky svedka je svojim spôsobom chorý, ovplyvniteľný, dokáže si vymýšľať, preháňať a totálne klamať. Svedkom hádok bol kým neodišli do P.. Hádky boli na dennom poriadku. Boli opití, vadili sa, no nevie o čom. Pokiaľ ide o navrhovateľku, tak svedok s ňou nemal nikdy žiaden konflikt, pomáhali si, a to aj jeho rodičia s ňou a požičiavali si navzájom aj peniaze. Odporca s p. W. boli 2 týždne preč a hovorili, že boli na dovolenke v Taliansku alebo kde, no boli vo P..
Svedkyňa Q. T., dcéra navrhovateľky a sestra odporcu, uviedla, že vzťah k mame má dobrý, k odporcovi v poslednom čase zlý, pretože sa zle správal k rodičom. Ešte keď žil otec, bola na návšteve a odporca bol pod vplyvom alkoholu a útočil na rodičov. Mama jej chcela aj niečo povedať, no otec jej povedal, aby nič nehovorila, že bude zle. Odporca kričal, nadával, hlavne na mamu, že je sviňa, sprostá a že grgá ako prasa. Keď mu povedala, aby prestal, že to si mama nezaslúži, tak jej povedal, aby držala "p". Otec bol poloslepý, nešli s ním ani k doktorovi. Keď zomrel, tak babka bývala hladná, nemala ani navarené a keď šli na nákup, tak si kúpili alkohol a cigarety. Vtedy na tej návšteve skákal do svedkyne, no našťastie
tam potom prišla sestra Y.. Bývali spitý, alkohol tam býval na dennom poriadku, boli tam hádky, zvady a svedkyňa tam už potom nechodila. Keď bol C. sám, bolo ešte dobre, no keď prišla tá jeho priateľka, šlo to dole vodou. Keď nadával mamke, ona mu nič nepovedala. Keď bol vtedy spitý, tak povedal, že mamku zavrie do jednej izby, zamkne bránu, ona môže byť v okne a ony sa môžu s ňou rozprávať od brány. Stalo sa, že aj obedy, ktoré jej nosili z obce, jej zjedli. Mama svedkyni povedala, že sa odporcu bojí, hlavne keď bol odporca pod vplyvom alkoholu. Príčinou hádok bol alkohol, pod vplyvom ktorého odporca na mamu stále útočil. Keď ešte otec žil, tak rodičia si navarili samy, no keď zomrel, mama už sama nevarila, mali jej navariť oni, no nenavarili. Otec svedkyni spomínal, že vyhodil priateľku odporcu a odporca šiel za ňou. Vyhodil ju, lebo boli stále spití, a že bola pomočená.
Svedkyňa T. Ď., nevlastná sestra navrhovateľky, uviedla, že s navrhovateľkou má dobrý vzťah a odporca bol dobrý chalan ešte pred 10 rokmi, pomohli si, ale odkedy doviedol frajerku, tak je všetko hore nohami. Odporca býval v Bánovciach a keď robil v Preglejke, doniesol latky, drevo, pomáhal. Keď mal zlomené päty, chodila za ním do nemocnice a keď bol doma, kúpila mu, čo mu chutilo. Bolo to asi pred 3 - 4 rokmi. Vtedy bolo všetko v poriadku, prišiel, pomohol, opravil dvere. Potom si dovliekol frajerku a všetko bolo inač. Keď navrhovateľka vyšla na dvor, zamkli bránu, aby nikam nešla. Keď mu povedala, že mama potrebuje niekoho pri sebe, povedal, že jej nič nie je. Keď šiel švagor na vyšetrenia, šla k navrhovateľke a navarila jej. Keď bolo desiateho, zobrali jej dôchodok, čo svedkyni navrhovateľka sama hovorila. Dňa 4. alebo 5. januára asi pred dvomi rokmi poobede o 14:00 hod. prišla navrhovateľka k svedkyni, pretože to doma nemohla vydržať, nakoľko W. bola opitá. Vtedy prišli od suseda a navrhovateľka svedkyni povedala, že už od nej preč nepôjde. Prišla v nočnej košeli, v papučiach a v kabáte. Švagor svedkyni do toho volal, že to nemôže vydržať, že sa ide obesiť. Svedkyňa volala navrhovateľkinej dcére Y., ktorá prišla, navrhovateľka jej povedala, ako sa k nej správajú, Y. zobrala mamu domov a dohovorila C.. Svedkyňa počula ako odporca vykrikoval na dvore otcovi, ako mu chalupu postavil dedko. Od mamy pýtal každé ráno peniaze do obchodu, čo svedkyni ona hovorila. Keď raz k nej navrhovateľka prišla, pýtala si tabletku, že ju bolí hlava, a že C. jej tabletku nedal a povedal jej, že keď ju trestne po hlave, prestane ju aj hlava bolieť. Asi dva krát počula, ako mame povedal, že "chodíš tam za tú ... sa sťažovať". Svedkyňa ďalej uviedla, že má postavenú chalupu hore, vedľa toho má druhú chalupu prázdnu, na čo by jej bola navrhovateľkina chalupa. Navrhovateľka sa k nej chodila sťažovať, že C. Y. jej zamkla bránu, že jej ukazovala na hlavu, keď sa rozprávala so susedou, čo potom svedkyni hovorila aj suseda, ktorá jej povedala, aby tam šla a spravila poriadok, a aby navrhovateľke vybavila aspoň obedy. Keď jej začali voziť obedy, tak obaja jej hľadeli do taniera a navrhovateľka odporcovi povedala, aby to zjedol a tento sa rozdelil aj s W. a zjedli navrhovateľke obed. Aby sa tam svedkyňa dostala na návštevu, tak navarila nejaké jedlo, polievky, krupicovú kašu, puding a doniesla navrhovateľke a ešte aj švagrovi, keď prišiel z nemocnice a navrhovateľka bola v nemocnici.
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh je v celom rozsahu dôvodný. Citované zákonné ustanovenie umožňuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu, ktorý môže darca vyvolať tým, že jednostranným právnym úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Darca tak môže urobiť vtedy, keď sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. V prípade, že darcami boli manželia a darovali vec patriacu do ich bezpodielového spoluvlastníctva, môže sa domáhať vrátenia daru aj iba jeden z nich, a to aj v prípade smrti jedného z nich. Aj v tomto prípade boli darcami manželia, a to navrhovateľka a jej nebohý manžel, ktorí nehnuteľnosti uvedené vo výroku tohto rozsudku, patriace do ich BSM, darovali odporcovi. Následne sa odporca k darcom správal spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy a po tom, čo manžel navrhovateľky zomrel, sa navrhovateľka domáhala vrátenia daru. K zániku darovacieho vzťahu dochádza na základe hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému. Dobré mravy nie sú zákonom definované. Sú to všeobecne platné normy morálky, pri ktorých je všeobecný záujem ich rešpektovania a dodržiavania. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, alebo jeho nevďačnosť a nezáujem o darcu, ale také správanie, ktoré vzhľadom na všetky okolnosti prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní konkrétneho správania treba vychádzať aj z toho, či ide o porušenie dosahujúce značnú
intenzitu alebo o porušovanie sústavné, ktoré svojim trvaním nadobudlo povahu hrubého porušovania dobrých mravov. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že odporca sa ako obdarovaný správal voči darcom (navrhovateľke a jej nebohému manželovi) takým spôsobom, že tým hrubo porušoval dobré mravy. Takéto jeho správanie spočívalo predovšetkým vo vulgárnom správaní sa voči darcom a označovaním ich tými najhrubšími vulgárnymi nadávkami, zvlášť keď šlo o jeho rodičov v čase, keď už títo boli osobami vyššieho veku. Nadávanie otcovi do "kokotov" , matke do "svíň" a horšie, takmer denné strpčovanie života darcom ako spolu žijúcim osobám v jednej domácnosti alkoholickými excesmi až do tej miery, že matka opustí dom, kde má trvalé bydlisko a právo doživotného užívania a znemožňovanie jej styku s dcérami je bez pochybností správaním sa, ktoré hrubo porušuje dobré mravy. Takéto správanie sa odporcu mal súd spoľahlivo preukázané z vykonaného dokazovania, a to zo svedeckých výpovedí svedkov Y. X., J. O., Y. U., Q. T. a T. Ď.. Súd vzal do úvahy skutočnosť, že Y. X., J. O. a Q. T. sú dcérami navrhovateľky, majú s ňou dobrý vzťah a k odporcovi majú vzťah negatívny a mohli by mať na výsledku sporu záujem z hľadiska možnosti dedenia sporných nehnuteľností, no ich výpovede vzhľadom na ich podanie a v nadväznosti na výpovede svedkov U. a Ď., ktorých záujem na výsledku sporu nebol žiaden, považoval súd za dôveryhodné a vnútorne nerozporné. Tieto boli jednak priamymi svedkami vulgárneho správania sa odporcu voči navrhovateľke a ich otcovi, ale aj nepriamymi, keď im takéto správanie opisovala samotná navrhovateľka. Svedkyňa Ď. bola v podstate iba nepriamym svedkom, keď okolnosti týkajúce sa správania odporcu voči darcom jej oznamovali samotní darcovia, no jej svedecká výpoveď korešponduje so svedeckými výpoveďami ostatných menovaných. Zvlášť dôležitou bola svedecká výpoveď svedka U., ktorý nebol v bližšom príbuzenskom pomere s účastníkmi, a ktorú súd považoval za pravdivú a dôveryhodnú, keď svedok na jednej strane potvrdil požívanie alkoholu odporcom a jeho priateľkou vo zvýšenej miere, potvrdil vulgárne správanie sa odporcu k otcovi a aj znemožňovanie bezprostredného kontaktu navrhovateľky s dcérami, no zároveň nepotvrdil vulgárne nadávky odporcu navrhovateľke, pričom odmietol špekulovať o tom, čo mohlo odznieť v dome, keď odtiaľ počul krik a hádky, no nerozumel o čom sa hádajú. V nadväznosti na tieto výpovede, ktoré boli logické, neprotirečili si a súd ich aj vzhľadom na výpovede nezainteresovaných svedkov považoval za dôveryhodné, vyhodnotil súd obranu odporcu za účelovú s cieľom vyhnúť sa plneniu a výpoveď svedkyne W. za nedôveryhodnú, keď z výpovede iných svedkov, najmä svedka U. bolo preukázané, že táto nadmerne požívala alkohol a v stave po požití alkoholu hádkami a krikom tiež prispela k strpčovaniu bývania navrhovateľky. Súd v konaní nemal preukázané, že správanie sa navrhovateľky a jej nebohého manžela voči odporcovi by bolo príčinou nevhodného správania sa odporcu k darcom. Z uvedených dôvodov vyhodnotil súd správanie sa odporcu ako obdarovaného k darcom ako hrubé porušovanie dobrých mravov a keďže z tohto dôvodu navrhovateľka ako darca uplatnila právo na vrátenie daru výzvou zo dňa 11.01.2012, právny vzťah darovania zanikol a odporcovi vznikla povinnosť vydať predmet daru navrhovateľke. Z uvedených dôvodov súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka mala v konaní plný úspech, priznal jej súd plnú náhradu trov konania, ktoré jej vznikli v sume 99,50 eur zaplatením súdneho poplatku z návrhu na začatie konania a v sume 538,36 eur na trovách právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa boli priznané a vypočítané v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") a pozostávajú z nasledovných položiek:
- odmena 57,- eur za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v r. 2011,
- odmena 58,69 eur za písomné podanie na súd - podanie návrhu na začatie konania v r. 2012,
- odmena 117,38 eur za zastupovanie navrhovateľky na pojednávaní dňa 18.09.2012 - pojednávanie trvalo viac ako dve hodiny - t. j. 2 x 58,69 eur),
- odmena 117,38 eur za zastupovanie navrhovateľky na pojednávaní dňa 20.11.2012 - pojednávanie trvalo viac ako dve hodiny - t. j. 2 x 58,69 eur),
- odmena 60,07 eur za zastupovanie navrhovateľky na pojednávaní dňa 29.01.2013,
- režijný paušál k uvedeným piatim úkonom právnej služby v sume 38,11 eur (1 x 7,41 eur k úkonu vykonanému v roku 2011, 3 x 7,63 eur k 3 úkonom vykonaným v roku 2012, 1 x 7,81 eur k úkonu vykonanému v roku 2013),
- suma 89,73 eur ako daň z pridanej hodnoty k uvedeným trovám právneho zastúpenia pri sadzbe dane 20 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.