Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-204-2010.pdf
PDF · 107.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-5C/204/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Petrom Kvietkom, v právnej veci navrhovateľa I.. O. A., bytom O. Č.. XXX, proti odporcovi Krajský súd v Žiline, so sídlom Žilina, Orolská č. 3, o zaplatenie 881,14 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovatel v časti o zaplatenie sumy 370,39 €, z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu 24. 09. 2010 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 881,14 € a náhrady trov konania.
Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že v dôsledku vedenia disciplinárneho konania voči nemu ako sudcovi, mu v zákonom stanovených termínoch v rokoch 2007 a 2008 neboli vyplatené ďalšie platy v zmysle § 77 ods. 1 písm. c) Zákona č. 385/2000 Z. z. pred jeho novelizáciou Zákonom č. 517/2008 Z. z.. Navrhovateľ uviedol, že odporca mu ďalšie platy za roky 2007 a 2008 vyplatil až 30. 09. 2009. Podľa názoru navrhovateľa bol do tohto dátumu odporca v omeškaní vo vzťahu ku každému jednotlivému ďalšiemu platu. Pretože odporca navrhovateľovi vyplatil ďalšie platy až dňa 30. 09. 2009, bol v omeškaní od 09. 06. 2007 do 30. 09. 2009 s vyplatením ďalšieho platu splatného v júni 2007, od 11. 12. 2001 do 30. 09. 2009 v omeškaní s vyplatením ďalšieho platu splatného v decembri 2007, od 11. 06. 2008 do 30. 09. 2009 v omeškaní s vyplatením ďalšieho platu splatného v júni 2009 a od 04. 12. 2008 do 30. 09. 2009 v omeškaní s vyplatením ďalšieho platu splatného v decembri 2009. Navrhovateľ poukázal na to, že predchádzajúca právna úprava porušovala zásadu prezumpcie neviny a vo faktickej rovine aj zásadu, že nie je možné za ten istý skutok obvineného potrestať dvakrát (opakovane). Porušovanie princípu rovnosti v otázke ďalšieho platu výlučne vo vzťahu k sudcom je zrejmé aj z porovnania s ďalšími „zamestnancami“, ktorí sú v osobitnom vzťahu k štátu. Navrhovateľ namietal, že z Ústavy Slovenskej republiky, ani z ústavných zákonov a zákonov nevyplýva žiadna takáto osobitosť postavenia sudcov, ktorá by podmieňovala odlišný prístup (diskriminačný) v otázke ďalšieho platu. Preto sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal podaným návrhom nároku na zaplatenie súvisiacich úrokov z omeškania v sume celkom 881,14 €.
Odporca sa k návrhu navrhovateľa písomne vyjadril podaním zo dňa 22. 11. 2010, ktoré bolo súdu doručené 25. 11. 2010. Vo vyjadrení odporca potvrdil, že navrhovateľovi neboli v roku 2007 a 2008 vyplatené ďalšie platy za rok 2007 a 2008. Zákonom č. 517/2008 Z. z. bol novelizovaný § 77 Zákona č. 385/2000 Z. z. a prijaté prechodné ustanovenie § 151j Zákona č. 385/2000 Z. z.. Na základe tejto
právnej úpravy vyslovil odporca domnienku, že ďalšie platy za rok 2007 a 2008 mohli byť navrhovateľovi vyplatené najskôr 09. 02. 2009, čo je najbližší výplatný termín nasledujúci po účinnosti uvedeného zákona. Návrh navrhovateľa žiadať úroky z omeškania za obdobie od 09. 06. 2007 do 10. 02. 2009 odporca preto považoval za nedôvodný, nakoľko uvedená novela zákona nadobudla účinnosť 01. 01. 2009. Odporca nijakým spôsobom nerozporoval základ uplatňovaného nároku.
Okresný súd Revúca vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 5C/204/2010-54, zo dňa 15. 03. 2011, tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 510,75 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odporca mal zaplatiť navrhovateľovi ďalšie platy najneskôr do 15. 01. 2009, ale urobil tak až 30. 09. 2009. Odporca bol preto v omeškaní celkom 258 dní. S poukazom na uvedené prvostupňový súd ustálil, že navrhovateľovi patrí úrok z omeškania vo výške 10,5 % ročne z istiny 6 881,70 €, teda suma 510,75 €. V prevyšujúcej časti okresný súd návrh navrhovateľa zamietol s odôvodnením, že odporca sa nedostal do omeškania pre 15. 01. 2009, lebo nemal povinnosť vyplatiť ďalšie platy v období pred novelou ust. § 77 ods. 1 písm. c) zák. č. 385/2000 Z.z. v znení účinnom pred 01. 01. 2009, nakoľko mu to zákon neukladal a ani neumožňoval. Rozhodnutie o trovách konania prvostupňový súd odôvodnil aplikáciou § 142 ods. 2 O.s.p..
Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania navrhovateľom rozsudkom č. k. 13Co/177/2011-72, zo dňa 12. 07. 2011, rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 5C/204/2010-54, zo dňa 15. 03. 2011, v časti, ktorou súd zamietol návrh navrhovateľa a rozhodol o náhrade trov konania, potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že okresný súd rozhodol vo veci na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a tento správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku. Dodal, že na navrhovateľom tvrdený rozpor ustanovenia § 77 ods. 1 písm. c/ Zák. č. 385/2000 Z. z. pred novelou Zák. č. 517/2008 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky, by mohol okresný súd prihliadnuť, keby o práve navrhovateľa rozhodoval v čase účinnosti tohto ustanovenia. Súd prvého stupňa správne posúdil aj otázku úspechu strán sporu, pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania.
Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, podal navrhovateľ dovolanie. Najvyšší súd SR uznesením, sp. zn. 2Cdo/233/2011, zo dňa 31. 05. 2012, zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, zo dňa 12. 07. 2011, sp. zn. 13Co/177/2011 a rozsudok Okresného súdu Revúca, č. k. 5C/204/2010-54, zo dňa 15. 03. 2011 v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa žalobu zamietol a v nadväzujúcom výroku o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Revúca na ďalšie konanie. Dovolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z rozhodnutí súdov oboch stupňov je zrejmé, že v odôvodnení svojich rozhodnutí sa nevysporiadali s námietkami navrhovateľa (ktorými bola v podstate odôvodnená aj samotná žaloba), pokiaľ ide o porušenie princípu rovnosti, diskriminácie, porušenie zásady prezumpcie neviny a zákazu duplicitného potrestania. V konaní teda došlo k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O. s. p., pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť.
V dôsledku zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu SR súd opätovne prejednal nárok navrhovateľa v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 370,39 €.
Na pojednávanie konané dňa 29. 01. 2013 sa riadne predvolaný odporca nedostavil. Svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti.
Na pojednávaní konanom dňa 29. 01. 2013 navrhovateľ zotrval na svojom návrh. Opakovane zdôraznil, že svoj návrh považuje za dôvodný tak po skutkovej ako aj po právnej stránke. Navrhol, aby súd jeho návrhu vyhovel aj vo zvyšnej časti. Uplatnil si náhradu trov konania podľa pôvodného vyčíslenia na pojednávaní konanom dňa 15. 03. 2011 a zároveň náhradu cestovného na konané pojednávanie, ktoré vyčísli obdobne ako v predchádzajúcom vyčíslení, čo sa týka vzdialenosti a priemernej spotreby, avšak pri cene za jeden liter PHM v sume 1,42 €.
Na pojednávaní konanom dňa 29. 01. 2013 súd vykonal dokazovanie. Prečítal rozsudok Najvyššieho súdu SR - disciplinárneho súdu sp. zn. 2Ds/2/2007 zo dňa 20. 05. 2009. Prečítal výplatné pásky za máj 2007, za jún 2007, za máj 2008 a november 2008. Prečítal oznámenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 14. 05. 2009 (č. l. 18 spisu). Prečítal potvrdenie o vyplatení preddavku na mzdu zo dňa 20. 09. 2010 (čl. l. 19 spisu). Prečítal platový dekrét navrhovateľa zo dňa 10. 04. 2007 (č. l. 20 spisu). Prečítal platový dekrét navrhovateľa zo dňa 09. 04. 2008 (č. l. 21 spisu). Prečítal potvrdenie o výške príjmu zamestnanca (č. l. 22 a 23 spisu). Súd sa oboznámil aj s ďalším obsahom spisu na vec sa vzťahujúceho a zistil nasledovný skutkový stav:
Z rozsudku Najvyššieho súdu SR - disciplinárneho súdu 2Ds 2/2007 zo dňa 20. 05. 2009 súd zistil, že disciplinárne konanie vedené proti navrhovateľovi bolo zastavené.
Z oznámenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 14. 05. 2009 (č. l. 18 spisu) súd zistil, že navrhovateľ odpracoval v období od 01. 01. 2007 do 31. 05. 2007 - 101 pracovných dní a v uvedenom období mal 3 pracovné dni dovolenky. V období od 01. 07. 2007 do 30. 11. 2007 navrhovateľ odpracoval 83 pracovných dní a zároveň mal 20 pracovných dní dovolenku. Od 01. 01. 2008 do 31. 05. 2008 navrhovateľ odpracoval 93 pracovných dní a mal zároveň 3 pracovné dni dovolenky. V období od 01. 07. 2008 do 30. 11. 2008 navrhovateľ odpracoval 75 pracovných dní a v tomto období mal zároveň 20 pracovných dní dovolenku.
Z potvrdenia o vyplatení preddavku na mzdu zo dňa 20. 09. 2010 (č. l. 19 spisu) súd zistil, že navrhovateľovi bol vyplatený hotovostný preddavok na mzdu za mesiac september dňa 30. 09. 2009 v pokladni Krajského súdu v Žiline, na základe rozhodnutia predsedu krajského súdu o doplatení ďalšieho platu v zmysle § 151j Zákona č. 385/2000 Z. z. (Spr. 566/2009 zo dňa 29. 09. 2009).
Podľa § 77 ods. 1 Zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12. 2008, sudcovi patrí v každom polroku kalendárneho roka ďalší plat vo výške funkčného platu patriaceho za mesiac máj alebo za mesiac november, ak v príslušnom polroku do 31. mája a do 30. novembra
a) vykonával funkciu sudcu aspoň 75 pracovných dní,
b) osobitný vzťah sudcu k štátu trvá
c) nebolo mu uložené disciplinárne opatrenie za závažné disciplinárne previnenie alebo sa nevedie proti nemu disciplinárne konanie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o sudcoch a prísediacich), sudcovi patrí v každom polroku kalendárneho roka ďalší plat vo výške funkčného platu patriaceho za mesiac máj alebo za mesiac november, ak v príslušnom polroku do 31. mája a do 30. novembra
a) vykonával funkciu sudcu aspoň 75 pracovných dní,
b) osobitný vzťah sudcu k štátu trvá; to neplatí, ak sudca zomrel po splnení podmienky podľa písmena a),
c) nebolo mu uložené disciplinárne opatrenie za závažné disciplinárne previnenie.
Podľa § 151j ods. 1 Zákona o sudcoch a prísediacich, ak sa proti sudcovi viedlo disciplinárne konanie podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008 a z toho dôvodu mu nevznikol nárok na ďalší plat, má nárok na jeho doplatenie, a to v rozsahu, ktorý by mu bol inak patril v príslušnom kalendárnom polroku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008. To neplatí, ak mu bolo v disciplinárnom konaní právoplatne uložené disciplinárne opatrenie.
Podľa § 151j ods. 2 Zákona o sudcoch a prísediacich, plat podľa odseku 1 je splatný v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po účinnosti tohto zákona.
Podľa § 87 ods. 1 Zákona o sudcoch a prísediacich, platové náležitosti sudcu podľa tohto zákona (ďalej len "plat"), ak nie je ustanovené inak, sú splatné pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Sudca má právo pred uplynutím kalendárneho mesiaca na preddavok na plat.
V zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 písm. c) Zákona o sudcoch a prísediacich účinného do 31.12.2008, nevznikol nárok na ďalší plat vo výške funkčného platu patriaceho za mesiac máj alebo za mesiac november sudcovi, ktorému bolo uložené disciplinárne opatrenie za závažné disciplinárne previnenie, alebo voči ktorému sa viedlo disciplinárne konanie.
Až po účinnosti Zákona č. 517/2008 Z. z. nastal právny stav, kedy sudcom, proti ktorým sa viedlo disciplinárne konanie, vznikol nárok na ďalší plat a táto skupina sudcov bola postavená na rovinu ostatných sudcov, čo zákonodarca aj v prechodnom ustanovení § 151j ods. 1 a ods. 2 Zákona o sudcoch a prísediacich deklaroval tým, že uzákonil nárok na doplatenie ďalších platov, a to v rozsahu, ktorý by patril sudcovi v príslušnom kalendárnom polroku podľa predpisov účinných pred 31. 12. 2008. Plat podľa ustanovenia § 151j ods. 2 Zákona o sudcoch a prísediacich mal byť splatný v najbližšom výplatnom termíne, nasledujúcom po účinnosti zákona.
Z uvedeného vyplýva, že odporca mal povinnosť navrhovateľovi doplatiť ďalšie platy, ktoré mu neboli vyplatené len z dôvodu, že sa voči nemu viedlo disciplinárne konanie, a to hneď v prvom výplatnom termíne po nadobudnutí účinnosti Zákona č. 517/2008 Z. z.. Pretože Zákon 517/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 01. 01. 2009, najbližší výplatný termín bol januárový výplatný termín.
Z ustanovenia § 87 ods. 1 Zákona o sudcoch a prísediacich vyplýva, že plat sudcu je splatný najneskôr do 15.dňa príslušného kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. V danom prípade teda bolo povinnosťou odporcu vyplatiť ďalšie platy navrhovateľovi, ktoré mu neboli vyplatené z dôvodu vedenia disciplinárneho konania voči nemu, najneskôr do 15. januára 2009.
Súd nároku navrhovateľa čiastočne vyhovel a priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie sumy 510,75 €. Odporca vyplatil ďalšie platy v zmysle § 151j ods. 1 a ods. 2 Zákona o sudcoch a prísediacich navrhovateľovi až dňa 30. 09. 2009, teda odporca bol v omeškaní v období od 16. 01. 2009 do 30. 09. 2009. V tejto časti zostal rozsudok prvostupňového súdu nenapadnutý a stal sa v tejto časti právoplatným dňa 04. 05. 2011.
Navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatnil aj nárok na úrok z omeškania za obdobie od splatnosti jednotlivých ďalších platov, teda od 09. 06. 2007, od 11.12.2007, od 11. 06. 2008 a od 04. 12. 2008. Navrhovateľ teda uplatnené právo jednoznačne kvalifikoval ako právo na úroky z omeškania, pričom označil počiatok plynutia omeškania dňom nasledujúcim po dni splatnosti jednotlivých platov.
V tejto súvislosti je predovšetkým nevyhnutné upriamiť pozornosť na predmet konania, ktorým v zmysle dispozitívneho princípu ako jedného zo základných princípov civilného procesu disponuje navrhovateľ. Ten svojim žalobným návrhom rozhodujúcim spôsobom určil predmet konania a bez jeho úkonu ho nie je možné meniť. V súdenej veci sa navrhovateľ celého nároku, teda zaplatenia sumy 881,14 €, domáhal titulom úrokov z omeškania. Navrhovateľ sa teda aj zaplatenia sumy 370,39 € domáhal titulom úrokov z omeškania.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Ak sa dlžník ocitne v omeškaní s plnením peňažného dlhu, je veriteľ oprávnený požadovať od neho úroky z omeškania, pokiaľ nie je povinný platiť poplatok z omeškania. Popri úroku z omeškania môže veriteľ od dlžníka požadovať aj náhradu škody, ktorá omeškaním vznikla.
V súvislosti s navrhovateľom uplatňovaným nárokom na zaplatenie sumy 370,39 € titulom úrokov z omeškania súd musí súd konštatovať, že keďže ustanovenie § 77 ods. 1 po novele Zákonom č. 517/2008 Z.z. nadobudlo účinnosť až 01. 01. 2009, odporca mal povinnosť vyplatiť ďalšie platy navrhovateľovi hneď v nasledujúcom prvom výplatnom termíne, teda najneskôr do 15. januára 2009. Za obdobie do 15. 01. 2009 preto odporca nemohol byť v omeškaní, pretože dovtedy platná právna úprava neumožňovala vyplatenie ďalších platov navrhovateľovi. Odporca - Krajský súdu Žilina nemal povinnosť vyplatiť ďalšie platy navrhovateľovi v období pred novelou ust. § 77 ods. 1 písm. c) Zákona o sudcoch a prísediacich, pretože mu to zákon neumožňoval. Nárok navrhovateľa požadovať úroky z omeškania v sume 370,39 € za obdobie 09. 06. 2007 do 15. 01. 2009, je preto nedôvodný.
Právnu argumentáciu navrhovateľa uvádzanú navrhovateľom v bode II. A. a B. návrhu na začatie konania, týkajúcu sa porušenia princípu rovnosti, diskriminácie, porušenia zásady prezumpcie neviny a zákazu duplicitného potrestania, súd považuje za irelevantnú vo vzťahu k uplatňovanému nároku titulom úrokov z omeškania.
Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 365/2004 Z. z. v platnom znení o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Antidiskriminačný zákon), dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Podľa § 2 ods. 2 Antidiskriminačného zákona, pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou.
Podľa § 3 ods. 1 Antidiskriminačného zákona, každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.
Podľa § 3 ods. 2 Antidiskriminačného zákona, Zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi.
Podľa § 9 ods. 1 Antidiskriminačného zákona, každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.
Podľa § 9 ods. 2 Antidiskriminačného zákona, každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie.
Podľa § 9 ods. 3 Antidiskriminačného zákona, ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.
Pri uplatnení nárokov vyplývajúcich z nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, resp. nárokov vyplývajúcich z diskriminácie podľa Antidiskriminačného zákona a pri posúdení, či určité konanie bolo alebo nebolo diskriminačné, resp. či ním bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania, sa kladie dôraz na dôvod diskriminácie uvedený v § 2 ods. 2 Antidiskriminačného zákona. Určité konanie je možné posúdiť ako antidiskriminačné len vtedy, ak k nemu došlo z niektorých dôvodov uvedených v tomto ustanovení.
Ako bolo vyššie uvedené, Antidiskriminačný zákon kladie dôraz na dôvod diskriminácie, čo znamená, že k porušeniu zákazu diskriminácie, resp. k porušeniu dodržania zásady rovnakého zaobchádzania môže dôjsť len konaním vedeným z niektorých dôvodov uvedených v Antidiskriminačnom zákone. Nie je pritom vylúčené, aby osoba bola diskriminovaná kumulatívne z viacerých dôvodov uvedených v Antidiskriminačnom zákone (napr. z dôvodu pohlavia a z dôvodu príslušnosti k etnickej skupine, alebo z dôvodu pohlavia a veku alebo z dôvodu sexuálnej orientácie a veku a pod.) Len ťažko však možno prima facie, teda na prvý pohľad, považovať za diskriminačné konanie odporcu, ktorý vykonáva svoju činnosť v zmysle zákona, a ktorá mala byť v prípade navrhovateľa vedená iným spôsobom ako to tvrdil navrhovateľ.
S poukazom na vyššie uvedené súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 370,39 € ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ aj odporca mali v konaní čiastočný úspech, preto súd vyslovil že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolania do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odôvodnení sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O. s. p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastníkov dostal jeden rovnopis ) uviesť proti ktorému rozhodnutie smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia