Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6C-383-2012.pdf
PDF · 125.11 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/383/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r.o., advokátom so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcovi: V. A., N.. XX.XX.XXXX, A. S.S. XXX/XX, XXX XX T., štátny občan SR, o zaplatenie 94,93 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 91,61 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 %: zo sumy 45,05 eur od 06.07.2009 do zaplatenia, zo sumy 23,66 eur od 06.08.2009 do zaplatenia a zo sumy 22,90 eur od 06.09.2009 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Návrh v časti o zaplatenie sumy 3,32 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 %: zo sumy 1,66 eur od 06.09.2009 do zaplatenia a zo sumy 1,66 eur od 06.10.2009 do zaplatenia zamieta.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za podanie návrhu k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v tejto časti jeho výroku.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 14.06.2012 doručeným súdu dňa 06.07.2012 sa navrhovateľ domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 94,93 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 %: zo sumy 45,05 eur od 06.07.2009 do zaplatenia, zo sumy 23,66 eur od 06.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 24,56 eur od 06.09.2009 do zaplatenia a zo sumy 1,66 eur od 06.10.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania titulom náhrady súdneho poplatku za podanie návrhu vo výške 16,50 eur a titulom náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 58,15 eur.
Svoj návrh navrhovateľ skutkovo odôvodnil tak, že dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a. s. so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca (ďalej len „Postupca“) a navrhovateľ ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok Postupcu uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči odporcovi vedenému pod referenčným č. 1.91031450. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 06.12.2011 je registrovaná na Okresnom súde Žilina pod 1SprV/118/2012. Odporca ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom v zmysle ust. § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. zmluvu č. 2322447. Predmetom bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi. Odporca sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Navrhovateľ vystavil odporcovi nasledovné faktúry č. 7905438411 splatnú dňa 05.07.2009 na sumu 45,05 eur, č. 7906456459 splatnú dňa 05.08.2009 na
sumu 23,66 eur, č. 7907493160 splatnú dňa 05.09.2009 do zaplatenia a č. 7908519432 splatnú dňa 05.10.2009 na sumu 1,66 eur. Celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky je vo výške 94,93 eur, pričom po postúpení pohľadávky k žiadnej ani čiastočnej úhrade nedošlo. Nezaplatením faktúr v lehote jej splatnosti riadne a včas sa odporca vo vzťahu k navrhovateľovi dostal v zmysle ust. § 517 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka do omeškania a navrhovateľ má teda nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných právnych predpisov za každý deň omeškania až do zaplatenia.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 1 O.s.p., na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea O.s.p ods. 1/ , ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 EUR, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie súd bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. dňa 29.01.2013 verejne vyhlásil vo veci rozsudok.
Súd tak na základe navrhovateľom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.
Súdu je z jeho činnosti známa skutočnosť, že na základe rozhodnutia jediného akcionára obchodnej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. (do 01.05.2005 pod obchodným menom EuroTel Bratislava, a. s.), so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 vo forme notárskej zápisnice č. N 186/2010, Nz 21815/2010, NCRls 22140/2010 zo dňa 17.06.2010 došlo k uzavretiu zmluvy o zlúčení vo forme notárskej zápisnice č. N 187/2010, Nz 21818/2010, NCRls 22142/2010 medzi zanikajúcou spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 (právnym predchodcom navrhovateľa) a nástupníckou spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 (navrhovateľom), ktorá sa na základe tejto zmluvy o zlúčení stáva univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. Obchodná spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019, zapísaná v odd. Sa, vl. č. 1238/B bola z obchodného registra vymazaná v celom rozsahu ku dňu 01.07.2010.
Podľa ust. § 69 ods. 3 veta prvá Obchodného zákonníka, zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností.
Zlúčením obchodnej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. tak v zmysle ust. § 69 ods. 3 veta prvá Obchodného zákonníka došlo k univerzálnej sukcesii spoločnosti Slovak Telekom, a. s. do práv a povinností obchodnej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s.
Spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s. a odporca uzavreli zmluvu o pripojení - služba rýchly internet. Na základe predmetnej zmluvy sa navrhovateľ zaviazal aktivovať a poskytovať v zmluve špecifikované služby ako program služieb „Rýchly internet 2“. Odporca na zmluve vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej mobilnej dátovej služby Rýchly internet spoločnosti T- Mobile Slovensko, a. s. (ďalej len „Všeobecné podmienky“ a Cenníkom služieb, ktoré sa ako neoddeliteľné súčasti zmluvy zaviazal dodržiavať. Ďalej si záväzne objednal v zmluve špecifikované služby spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. a zaviazal sa riadne a včas plniť
všetky povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy a Všeobecných podmienok, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb.
Platobné podmienky - čas a spôsob úhrady ceny za poskytované služby podľa tejto zmluvy o pripojení boli počnúc dňom 01.02.2009 upravené v čl. 6 Všeobecných podmienok (o obsahu týchto má súd vedomosť zo svojej činnosti, keďže navrhovateľ podal množstvo obdobných návrhov, ku ktorým tieto Všeobecné podmienky pripojil, § 121 O.s.p.). Podľa bodu 6.2. tohto článku zúčtovacím obdobím odporcu je jeden kalendárny mesiac. Podľa bodu 7.3. spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s. vyúčtuje cenu služieb faktúrou a podľa bodu 7.4. je účastník povinný uhrádzať svoje záväzky riadne a včas, pričom za včasnú úhradu sa považuje úhrada pripísaná na účet spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. najneskôr v deň splatnosti faktúry.
Podľa čl. 10 bodu 10.1. Všeobecných podmienok dátových služieb, ak v lehote splatnosti nedôjde zo strany odporcu k úhrade akéhokoľvek peňažného záväzku alebo jeho časti zo zmluvy alebo akéhokoľvek iného zmluvného vzťahu so spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a. s., má táto voči odporcovi nárok na úrok z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. čl. 14 bodu 14.1 Všeobecných podmienok dátových služieb spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s. a odporca sa dohodli, že upomienka, faktúra, výpoveď a odstúpenie od zmluvy alebo akékoľvek iné oznámenie alebo listina podľa týchto Všeobecných podmienok dátových služieb sa budú oznamovať niektorým z nasledovných spôsobov: a) kvalifikovaným oznámením, b) bežným oznámením, c) iným spôsobom, ako napr. prostredníctvom elektronickej pošty, SMS správ, MMS správ, telefonicky, faxom a pod.
Podľa ust. čl. 14 bodu 14.3. Všeobecných podmienok dátových služieb, za bežné oznámenie sa považuje doručenie listiny na poslednú známu adresu účastníka s tým, že v prípade akýchkoľvek pochybností ohľadom okamihu oznámenia sa listina považuje za oznámenú siedmy kalendárny deň po jej odoslaní. Pokiaľ sa takýmto spôsobom doručuje upomienka alebo faktúra a účastník ju nedostane do 15 dní po skončení fakturačného obdobia z dôvodu, že mu nemohla byť oznámená alebo z iných dôvodov, je povinný túto skutočnosť do 24 hodín oznámiť na pracovisko Služby zákazníkom spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s.. V prípade, ak tak v lehote 16 dní po skončení zúčtovacieho obdobia neurobí, považuje sa faktúra alebo upomienka za oznámenú posledným dňom tejto lehoty. Ak účastník v tejto lehote oznámi navrhovateľovi, že faktúra mu nebola doručená, bude mu doručený opis faktúry.
Zároveň mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané a nesporné, že spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s. v zmysle vyššie uvedených platobných podmienok vyúčtovala faktúrami č. 7905438411 zo dňa 15.06.2009, splatnou dňa 05.07.2009 v sume 47,89 eur, č. 7906456459 zo dňa 15.07.2009, splatnou dňa 05.08.2009 v sume 23.66 eur a faktúrou č. 7907493160 zo dňa 15.08.2009, splatnou dňa 05.09.2009 v sume 22,90 eur (z celkovo fakturovanej sumy 24,56 eur), cenu služieb poskytnutých podľa zmluvy o pripojení a platného Cenníka za obdobie od 15.05.2009 do 14.08.2009.
Ďalej mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s. faktúrou č. 7907493160 zo dňa 15.08.2009, splatnou dňa 05.09.2009 v sume 1,66 eur (z celkovo fakturovanej sumy 24,56 eur, súčasne bola na faktúre uvedená celková dlžná suma odporcu ku dňu 14.06.2009 vo výške 45,05 eur) a faktúrou č. 7908519432 zo dňa 15.09.2009, splatnou dňa 05.10.2009 sumu 1,66 eur (súčasne bola na faktúre uvedená celková dlžná suma odporcu ku dňu 14.09.2009 vo výške 94,93 eur), vyúčtovala odporcovi poplatok za oneskorenie platby.
Faktúry boli adresované na adresu uvedenú odporcom pri uzatváraní zmluvy o pripojení. Z toho súd vyvodil, že faktúry boli odporcovi v súlade s ust. čl. 16 bodu 16.3. Všeobecných podmienok a ust. čl. 14 bodu 14.1. a 14.3. Všeobecných podmienok riadne oznámené.
Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 16.12.2011 došlo aj k postúpeniu pohľadávok postupcu (predtým spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s.) voči odporcovi, vyplývajúcich z vyššie uvedených faktúr, na navrhovateľa (1SprV/118/2012).
Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa ust. § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Súd tak na základe vykonaných dôkazov vychádzal z toho, že medzi účastníkmi vznikol záväzkovo- právny vzťah vyplývajúci z v zmysle ust. § 43 zákona č. 610/2003 z. z. uzavretej zmluvy o pripojení. Právu odporcu na poskytovanie služieb podľa zmluvy navrhovateľom zodpovedala povinnosť odporcu uhradiť cenu týchto služieb podľa cenníka, resp. cenu zo zľavou.
Súd mal tak za nesporne preukázané, že právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikol voči odporcovi nárok na zaplatenie doposiaľ neuhradenej ceny poskytnutých služieb v súlade so zmluvou o pripojení, Všeobecnými podmienkami, Cenníkom a vyššie uvedenými faktúrami, vo výške 91,61 eur (súd vzhľadom k tomu, že navrhovateľ si uplatňoval na základe faktúry č. 7905438411 len nárok na zaplatenie sumy 45,05 eur, mal za to, že odporca tak už uhradil zvyšok fakturovanej sumy 47,89 eur, t. j. sumu 2,84 eur). Z tohto dôvodu a s poukazom na vyššie uvedené postúpenie tejto pohľadávky podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka navrhovateľovi priznal nárok na zaplatenie sumy 91,61 eur.
Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie poplatku za oneskorenie platby v sume 2 x 1,66, t. j. spolu 3,32 eur (vyúčtované faktúrami č. 7907493160 a č. 7908519432), súd tento uplatnený nárok bez ohľadu na jeho pojmové označenie považoval z hľadiska právnej kvalifikácie podľa jeho obsahového vymedzenia za nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako paušalizovanej náhrady škody za porušenie povinnosti odporcu zaplatiť faktúrami účtovanú cenu služieb riadne a v lehote splatnosti. Súd je toho názoru, že takýto typ nároku nemôže byť z právneho hľadiska považovaný za odplatu (cenu, resp. poplatok) za istú službu právneho predchodcu navrhovateľa (ako dodávateľa) poskytnutú na základe požiadavky odporcu (ako spotrebiteľa), keďže jednoznačne zo znenia ust. čl. 6 bodu 6.7 Všeobecných podmienok vyplýva, že ide o poplatok viažuci sa primárne na porušenie povinnosti odporcu zaplatiť
cenu služieb riadne a včas v lehote splatnosti a až sekundárne na následné upozornenie odporcu zo strany právneho predchodcu navrhovateľa na porušenie jeho povinnosti (možná paušalizovaná náhrada výdavkov spojených s realizáciou takéhoto upozornenia v dôsledku omeškania odporcu s úhradou svojich peňažných záväzkov). V žiadnom prípade však nejde o poplatok za službu požadovanú odporcom, ktorá by odporcu mala nejaký majetkový význam.
Súd je však toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal písomnú dohodu zmluvných strán o zmluvnej pokute, ako to predpokladá ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Táto zmluvná pokuta medzi účastníkmi konania nebola písomne dojednaná priamo v zmluve o pripojení. Prípadný záver navrhovateľa o jej písomnom dojednaní možno hľadať v znení ust. čl. 6 bodu 6.7 Všeobecných podmienok, podľa ktorých je spoločnosť T-Mobile oprávnená písomne, prostredníctvom SMS správ, e- mailom alebo prostredníctvom automatického telefonického volacieho systému, telefonického hovoru alebo hlasovej správy upozorniť účastníka na jeho povinnosť zaplatiť dlžnú čiastku v prípade, ak neuhradí cenu služieb alebo iných platieb vyúčtovanú faktúrou v lehote jej splatnosti a určiť dodatočnú lehotu na zaplatenie (ďalej len „oneskorená platba“). Poplatok za upomienku oneskorenej platby podľa platného Cenníka, ako aj všetky náklady spojené s mimosúdnym, súdnym alebo exekučným vymáhaním pohľadávky znáša Účastník. V zmysle ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí byť zmluvná pokuta písomne dojednaná jednak čo do základu, t. j. musí byť dojednaná vo väzbe na konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti jednou zmluvnou stranou a súčasne aj čo do výšky a to či už vo vyjadrení konkrétnou sumou, alebo iným spôsobe jej určenia, aby bolo možné bezpochyby dôjsť na základe tohto spôsobu k jej konkrétnemu vyčísleniu. Súd má však za to, že odkaz ust. čl. 6 bodu 6.7 Všeobecných podmienok ohľadom výšky zmluvnej pokuty na platný cenník spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. takéto predpoklady nenapĺňa, keďže vydanie cenníka je nepochybne jednostranným právnym úkonom spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. stanovovaný tak len na základe prejavu vôle jednej zmluvnej strany. Aj keď aktuálne platný (v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi zmluvy o pripojení) Cenník spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. sa stal neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení, pri akejkoľvek zmene Cenníka zo strany spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. mohlo nepochybne dôjsť aj k zmene výšky tejto zmluvnej pokuty, čo by však už nezodpovedalo prejavu vôle odporcu. V kontexte tohto tak potom súd s poukazom na ust. § 37 ods. 1 v spojení s ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka považoval predmetné dojednanie o zmluvnej pokute v ust. čl. 6 bodu 6.7 Všeobecných podmienok za neplatné pre jeho neurčitosť a nedostatok písomnej formy.
Zároveň súd prihliadal aj na to, že je možné usudzovať aj na nedostatok vôle odporcu ako spotrebiteľa podriadiť sa uvedenej zmluvnej podmienke v samotnom procese uzatvárania takejto zmluvy. V praxi je totiž, ako už bolo vyššie uvedené, zmluva predkladaná právnym predchodcom navrhovateľa vo formulárovej podobe (bez možnosti podrobnejšieho oboznámenia sa so Všeobecnými podmienkami, ako aj Cenníkom navrhovateľa, čo nie je možné jednak z časového hľadiska, ako aj z dôvodu veľkosti písma vo Všeobecných podmienkach hraničiaceho s čitateľnosťou) s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s navrhovateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu a tým stráca reálny záujem na oboznámení sa so znením Všeobecných podmienok. Z tohto pohľadu je možné dohodu o tejto zmluvnej pokute považovať za neplatný právny úkon aj s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vôle odporcu.
Ak by súd aj pripustil, že došlo k platnému uzavretiu (z hľadiska formálnych predpokladov § 37 ods. 1 a ust. § 40 ods. 1 v spojení s ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka) dohody o zmluvnej pokute, s čím však nie je stotožnený, je v ďalšom toho názoru s poukazom na to, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom išlo nepochybne o právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), že dohodu o tejto zmluvnej pokute je možné považovať s ohľadom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú (nespôsobujúcu však neplatnosť iných zmluvných dojednaní § 41 Občianskeho zákonníka). Súd vychádzajúc z vyššie uvedenej právnej kvalifikácie tohto dohodnutého práva primárne sa svojim vznikom viažuceho na omeškanie odporcu s úhradou jeho peňažných záväzkov dospel k záveru, že táto zmluvná podmienka z hľadiska svojej kauzy (t.j. ekonomického dôvodu, ktorý vedie k jej zakotveniu do zmluvy) nie je ničím iným len duplicitným prostriedkom sankcionovania odporcu za porušenie jeho peňažných záväzkov (popri zákonnom práve veriteľa/právneho predchodcu navrhovateľa na úroky z omeškania; aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate sankciou/
paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia) a do istej miery aj neprimeraným prostriedkom obchádzania kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Pritom určite nemôže byť adekvátnou náhradou za domnelé výdavky právneho predchodcu navrhovateľa spojené so spracovaním upomienky, ktorá je zväčša generovaná prostredníctvom elektronických prostriedkov navrhovateľa bez reálneho podielu ľudského faktora (uvedené je aj priamo zakotvené v znení ust. čl. 6 bodu 6.7 Všeobecných podmienok) a neprináša právnemu predchodcovi navrhovateľa takmer žiadnu škodu vo forme s týmto spojených vynaložených výdavkov. Rovnako je potrebné poukázať aj na to, že upomienka z hľadiska jej vzťahu k vzniku práva právneho predchodcu navrhovateľa na zaplatenie ceny za poskytnuté služby, ani z hľadiska vzniku nejakých jeho iných práv (napr. práva na odstúpenie od zmluvy v zmysle čl. 13 bodu 13.3 písm. b) Všeobecných podmienok), nemá žiadnu právnu relevanciu a ide len o nadbytočný úkon. Je možné tak vychádzať z toho, že ide o úkon, ktorým sa právny predchodca navrhovateľa snaží zdôvodňovať svoj neprimeraný nárok na zmluvnú pokutu viažucu sa na porušenie povinnosti odporcu uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, dôvodiac, že s týmto má spojené nejaké náklady. Pri uvedených úvahách súd napokon vychádzal aj zo znenia Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, pretože túto je podľa názoru súdu nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských, zmlúv. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka neprimeraná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke.
V neposlednom rade treba poukázať aj na to, že navrhovateľ ani nepreukázal, že by odporcovi vôbec jeho právny predchodca takúto upomienku, na ktorej odoslanie odporcovi sa vznik zmluvnej pokuty sekundárne formálne viaže, odporcovi zaslal (neuniesol bremeno dôkazu ust. § 120 ods. 1 O.s.p.) a rovnako to navrhovateľ v návrhu ani len netvrdil.
Z uvedených dôvodov súd návrh v časti o zaplatenie sumy 3,66 eur aj spolu s jej príslušenstvom (úrokmi z omeškania vo výške 9 %: zo sumy 1,66 eur od 06.09.2009 do zaplatenia a zo sumy 1,66 eur od 06.10.2009 do zaplatenia) zamietol.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej zákonom zo sumy 91,61 eur, teda podľa vyššie uvedených ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
Súd pri posudzovaní uplatneného nároku na úroky z omeškania vo výške 9 %: zo sumy 45,05 eur od 06.07.2009 do zaplatenia, zo sumy 23,66 eur od 06.08.2009 do zaplatenia a zo sumy 22,90 eur od 06.09.2009 do zaplatenia mal za to, že odporca sa dostal do omeškania s platením ceny za poskytnuté služby, t. j. celkovo sumy 91,61 eur, prvým dňom po splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi cenu poskytnutých služieb v zmysle uzavretej zmluvy o pripojení. V čase prvého dňa omeškania odporcu so zaplatením týchto faktúr t. j. odo dňa 06.07.2009 do dňa 06.09.2009, bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 1 % ročne (zdroj: www.nbs.sk). Právnemu predchodcovi navrhovateľa tak vzniklo v zmysle už cit. ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 %: zo sumy 45,05 eur od 06.07.2009 do zaplatenia, zo sumy 23,66 eur od 06.08.2009 do zaplatenia a zo sumy 22,90 eur od 06.09.2009 do zaplatenia. Následne s postúpenou pohľadávok prešlo na navrhovateľa v súlade s ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj príslušenstvo, teda aj právo jeho právneho predchodcu voči odporcovi na zaplatenie úrokov z omeškania v uvedenom rozsahu. Súd s poukazom na to, návrhu v tejto časti vyhovel, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a z ust. § 149 ods. 1 O.s.p. Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. má účastník v prípade neúspechu v pomerne nepatrnej časti, ako tomu bolo v prejednávanej veci, právo na plnú náhradu trov konania, avšak iba tých, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva (uvedená zásada vyplýva z ust. § 142 ods. 1 O.s.p.). Súd mal za to, že navrhovateľ ním tvrdené trovy právneho zastúpenia nevynaložil účelne. Pri tomto závere vychádzal zo skutočností, ktoré sú mu známe z jeho činnosti (§ 121 O.s.p.), a to že podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I boli ku dňu vykonania úkonov právnej služby jedinými spoločníkmi ako aj konateľmi obchodnej spoločnosti BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108 (t. j. navrhovateľa) JUDr. David Soukeník, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava a JUDr. Peter Štrpka, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava. Títo sú súčasne jedinými spoločníkmi ako aj konateľmi obchodnej spoločnosti SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 (t. j. právneho zástupcu navrhovateľa). Taktiež má súd vedomosť, že navrhovateľ vystupuje opakovane v stovkách ďalších konaní, kde si uplatňuje typovo rovnaké pohľadávky od toho istého postupcu voči jednotlivým odporcom (spotrebiteľom). Na prvý pohľad sa tak javí nelogické, že obchodná spoločnosť BL Telecom debt, s. r. o., ktorej jedinými spoločníkmi a konateľmi boli v čase vykonania úkonov právnej služby advokáti, sa dá zastúpiť v súdnom konaní tými istými advokátmi, ktorí sú jej jedinými spoločníkmi a konateľmi (aj keď títo vykonávajú advokáciu ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r.o.), teda vynakladá ďalšie neefektívne náklady v podobe ceny právnych služieb, napriek tomu, že práve osoby tvoriace jej štatutárny orgán sú zároveň advokáti, teda znalí práva a nepotrebujúci právnu pomoc. Toto nelogické správanie obchodnej spoločnosti BL Telecom debt, s. r. o. však nemôže mať iný dôvod ako naopak dosiahnuť popri zisku zo samotného speňaženia nakúpených pohľadávok aj ďalší zisk, tentoraz pre inú spoločnosť SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s. r.o. avšak s tým istým personálnym substrátom ako má navrhovateľ, vo forme náhrady trov konania (následne po rozdelení zisku oboch spoločností dosiahnu zisk tie isté dve fyzické osoby JUDr. Soukeník a JUDr. Štrpka). Súčasne má súd vedomosť, že navrhovateľ si uplatňuje dotknuté pohľadávky v podobe rovnakých formulárových návrhov (kde v zásade dopĺňa len č. zmlúv uzavretých jeho právnym predchodcom s konkrétnym odporcom a č. faktúr, ktorými boli vyúčtované konkrétnym odporcom pohľadávky jeho právneho predchodcu). Administratívne vyplňovanie predtlačených návrhov však súd rovnako nepovažuje za poskytovanie právnych služieb. (k uvedenému porovnaj znesenie Ústavného súdu ČR spis. zn. IV. ÚS 2777/11 zo dňa 27.12.2011) Z uvedených dôvodov tak súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania len do výšky uplatnenej náhrady súdneho poplatku za podanie návrhu vo výške 16,50 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Žiline, dňa 29.01.2013
Mgr. Andrej Kekely
sudca