Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-1-2013.pdf
PDF · 77.94 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/1/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte JUDr. Mária Podhorová predsedníčka senátu, JUDr. Peter Priehoda, Mgr. Ema Novodomcová členovia senátu v právnej veci navrhovateľky Z. N., rod. E., nar. XX.X.XXXX, bytom D., T. N. XXX/X proti odporcovi Z. N., nar. X.X.XXXX, bytom D., T. N. XXX/X, prechodne N. XX, S., XXX XX, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom N. Z. nar. X.X.XXXX a Z. nar. XX.X.XXXX, bytom ako navrhovateľka zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C., o odvolací odporcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 16.10.2012 č.k. 8P/12/2012-74 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku III. o určení povinnosti odporcovi prispievať na výživu maloletých detí po 50,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť vždy vopred do 15. dňa v mesiaci do rúk navrhovateľky p o t v r d z u j e s tým, že vyživovacia povinnosť odporcu sa určuje počnúc právoplatnosťou rozsudku vo výroku o rozvode manželstva.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu, maloleté deti Z. a Z. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých na každé z nich po 50,- Eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca dopredu k rukám navrhovateľky. Styk odporcu s maloletými deťmi súd neupravil a ponechal ho na dohodu rodičov. Vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 144 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Okresný súd rozhodol na základe zistenia, že vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo neplní svoj účel a nemožno od nich očakávať obnovenie manželského spolužitia. Na čas po rozvode upravil súd výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, ako tieto boli upravené aj do rozvodu spôsobom, že obidve deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcovi uložil povinnosť prispievať výživným po 50,- Eur mesačne. Pri určení výšky výživného vychádzal z možností a schopností odporcu a prihliadol na to, že sám odporca uviedol, že pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody dosahoval priemerný čistý zárobok cca 9 000,- Kč.
Rozsudok okresného súdu odvolaním napadol odporca vo výroku o určení vyživovacej povinnosti. Uviedol, že momentálne je vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý skončí dňa 20.11.2012. Jeho finančná situácia nie je dobrá a po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody nemá isté zamestnanie. V doplnení odvolania na základe výzvy súdu uviedol, že žiada určiť vyživovaciu povinnosť v minimálnej čiastke, pretože po prepustení z výkonu trestu dňa 12.11.2012 nemá zamestnanie, toto si momentálne hľadá. Nemá žiadny príjem a jeho finančná situácia je zlá.
Kolízny opatrovník k odvolaniu odporcu uviedol, že výška určená prvostupňovým súdom je primeraná odôvodneným potrebám maloletých detí a preto navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Navrhovateľka k podanému odvolaniu poukázala na správanie sa odporcu, ktorý potom, čo opustil spoločnú domácnosť v roku 2005 sa zámerne a dobrovoľne vyhýba rodičovským povinnostiam. Napriek zamestnaniu súdom určené výživné neplatil. V podaní návrhu na rozvod, kde požadovala výživné z 50,- Eur zvýšiť na 83,- Eur s týmto súhlasil a súhlasil aj so zvýšením výživného. Nechápe preto, prečo sa snaží dosiahnuť zníženie výživného. Jeho dlh voči opusteným deťom predstavuje 2 800,- Eur. Ona sa o deti stará sama, je nezamestnaná a žije s deťmi z dávky v hmotnej núdzi 120,- Eur mesačne. Má rizikové povolanie, pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku na živnosť, kde sa stará o ťažko chorého XX ročného pacienta, takže nemá istotu, dokedy jej zamestnanie bude trvať. Aj suma 50,- Eur mesačne určená súdom stačí len na zaplatenie obedov v školskej jedálni a detskú poistku. Inak všetka starostlivosť ostáva na nej. Žiada, aby súd prihliadol na potreby detí a nie na potreby a pomery odporcu, ktorý sa sám a dobrovoľne dostal do tejto situácie, zámerne sa vyhýba zodpovednosti z rodičovských povinností.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p.. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o určení vyživovacej povinnosti odporcu k maloletým deťom ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Predmetom preskúmania napadnutého výroku prvostupňového súdu je posúdenie určenej výšky výživného na maloleté deti Z. N., nar. dňa X.X.XXXX a Z. N. nar. dňa XX.X.XXXX.
Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 35/2006 Z.z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k ich deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že odporca bol vo výkone trestu pre zanedbanie povinnej výživy k maloletým deťom z manželstva a to maloletej Z. a Z.. Okrem toho má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému Z. D., nar. XX.X.XXXX v určenej výške 33,19 Eur. Pred nastúpením trestu odňatia slobody pracoval v Českej republike, kde dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok približne 9 000,- Kč. Jeho zdravotný stav je dobrý, pokiaľ ide o majetkové pomery je dlžný na výživnom všetkým trom deťom, dlhuje približne 4 000,- Kč mobilnému operátorovi a na súdnych trovách približne 92,- Eur. Je nemajetný.
Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ z takto zisteného skutkového stavu dospel prvostupňový súd k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu prispievať svojim maloletým deťom výživným po 50,- Eur mesačne, sú tieto závery správne. Pokiaľ ide o určenie výšky výživného, súd nerozhoduje len na základe momentálneho stavu, ale musí hodnotiť všetky súvisiace okolnosti, ako je vek povinného rodiča, jeho zdravotný stav, jeho dosiahnuté vzdelanie, zručnosti a schopnosti, teda posudzuje jeho schopnosť dosahovať určitý príjem. Je zistené, že pred zastúpením do výkonu trestu odporca pracoval v Českej republike s priemerným mesačným príjmom 9 000,- Kč. Za takejto situácie je správny záver prvostupňového súdu, že v schopnostiach aj možnostiach povinného rodiča je prispievať výživným po 50,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť. Pokiaľ odporca poukazuje na aktuálny stav, že po výkone trestu je bez prostriedkov a momentálne je nezamestnaný, odvolací súd považuje za správne, že na túto okolnosť prvostupňový súd neprihliadol, rovnako správne neprihliadol aj na dlžoby otca, ktoré okrem iných sú aj dlhom na výživnom. Takéto okolnosti nemôžu byť na ťarchu maloletých detí, keď navyše spôsobil ich sám odporca svojim nezodpovedným prístupom k plneniu si rodičovských povinností. Matka maloletých detí sa v podstate už 7 rokov o deti stará sama bez prispenia odporcu, ona teda svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom plní aj takouto naturálnou formou, keďže ešte ide o deti pomerne nízkeho veku, ktoré takúto starostlivosť potrebujú a vyžadujú. Pokiaľ odporca v odvolaní navrhuje vzhľadom na svoju momentálnu situáciu určiť mu výživné iba v minimálnej výške, odvolací súd s takýmto návrhom nesúhlasí a rozhodnutie v takomto smere nepovažuje za správne, pretože by bolo pre odporcu demotivujúce a v podstate by tolerovalo nezodpovedný prístup odporcu k plneniu si svojich vyživovacích povinností (plniť minimálne výživné je voči maloletým deťom povinný aj taký rodič, ktorý má mimoriadne nepriaznivý zdravotný stav a prípadnú nepriaznivú finančnú a majetkovú situáciu si nespôsobil sám).
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o výške výživného s tým, že zároveň určil čas plnenia výživného a to právoplatnosťou rozsudku vo výroku o rozvode manželstva.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.