Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-76-2012.pdf
PDF · 76.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/76/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: VOLKSBANK Slovensko, a.s., IČO: 17 321 123, so sídlom Bratislava‚ Vysoká 9, zastúpený advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Zámocká 22, proti odporcom: 1) Si-Mi partners s.r.o., A., A. 1 a 2) V.. V. C., narodený XX.X.XXXX, bytom A., A. XXXX/XX, o zaplatenie XX.XXX,XX eur s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, takto
rozhodol:
Zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm 564/11-15 zo dňa 13.3.2012 sa proti odporcovi v 2. rade ponecháva v platnosti v celom rozsahu. Odporca v 2. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet advokátskej kancelárie SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o. náhradu trov konania o námietkach 1.440,60 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 1 Zm 564/11-15, ktorý tunajší súd vydal dňa 13.3.2012, boli odporcovia zaviazaní, aby spoločne a nerozdielne navrhovateľovi zaplatili zmenkovú sumu 83.151,88 eur s úrokom 6 % ročne z nej od 9.4.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 277,17 eur a trovy konania 6.445,35 eur. Námietky (označené ako odpor) podal len odporca v 2. rade a zmenkový platobný rozkaz žiadal zrušiť. Uviedol, že nie je pravda, že banke neplnil, v čase, keď bol konateľom a spoločníkom Si-Mi partners s.r.o., ponúkol banke, že bude dlh splácať a okamžite uhradí aspoň 10.000 eur, banka ale ponúknuté plnenie neprijala a s ním nekomunikovala. Namietal, že zmenka bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok k úveru a banka sa mohla uspokojiť aj iným spôsobom, najmä z majetku Si-Mi partners, s.r.o.. Po podaní námietok sa vec vedie pod sp. zn. 1 CbZm 76/12. Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu v platnosti. Poukázal na to, že zmenka je samostatným, abstraktným a nesporným záväzkom, nezávislým od všeobecných záväzkovo- právnych vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, bez ohľadu na to, akú funkciu plní, veriteľ preto nie je žiadnym spôsobom obmedzený v rozhodovaní, akým spôsobom dosiahnuť vymoženie svojej splatnej pohľadávky a k riadnemu výkonu práva zo zmenky stačí jej splatnosť, iný predpoklad nemusí byť splnený. Odporca v 2. rade sa za zaplatenie zmenky zaručil, stal sa preto samostatným dlžníkom zo zmenky a ustanovenia všeobecných predpisov nie je možné na tento vzťah použiť. K výberu zabezpečovacích prostriedkov poukázal na čl. IV. ods. 1.2. zmluvy oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke č. 4170012109 zo dňa 3.12.2010, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ je oprávnený rozhodnúť, či bude prednostne požadovať plnenie zo zmenky, alebo zo zabezpečovanej pohľadávky. Za nepravdivé označil tvrdenie, že odmietol prijať ponúkané plnenie a s dlžníkom nekomunikoval, na vyriešenie vzniknutej situácie s odporcom rokoval viac krát, dohodli sa na zriadení záložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve odporcu v 1. rade, podpísanie záložnej zmluvy dlžník odďaľoval a nakoniec nehnuteľnosť previedol na tretiu osobu.
Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) nariadil pojednávanie. Odporcovi v 2. rade bolo predvolanie riadne a včas doručené, napriek tomu sa na pojednávanie bez uvedenia dôvodu nedostavil. Podmienky uvedené v § 101 ods. 2 OSP boli splnené, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Dokazovanie bolo vykonané oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, založených v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy účastníci nežiadali. Z prvopisu zmenky, vystavenej v Bratislave 3.12.2010, súd zistil, že sa odporca v 1. rade ako jej vystaviteľ, zaviazal zaplatiť na rad navrhovateľa v mieste jeho sídla dňa 8.4.2011 zmenkovú sumu 83.151,88 eur, bez protestu. Per aval zmenku podpísal odporca v 2. rade. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu navrhovateľ svoju zmenkovú pohľadávku preukázal. Námietky vychádzajú z presvedčenia odporcu v 2. rade, že jeho ručiteľský zmenkový záväzok nevznikol, keďže jednak si navrhovateľ mohol pohľadávku uspokojiť z majetku odporcu v 1. rade a jednak ako konateľ odporcu v 1. rade ponúkol navrhovateľovi plnenie, ktoré navrhovateľ neprijal. Právo ručiteľa odoprieť plnenie, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník, upravuje § 549 Občianskeho zákonníka (OZ). Súd zhodne s navrhovateľom poukazuje na abstraktnú povahu zmenkových záväzkov a ich nezávislosť od záväzkov vyplývajúcich z príčinného vzťahu, ktorý bol dôvodom vystavenia zmenky. Zmenkovo-právne vzťahy sú upravené zmenkovým zákonom ako osobitným predpisom, ktorý upravuje zmenkové ručenie vyčerpávajúcim spôsobom, preto sa práva, povinnosti a postavenie zmenkového ručiteľa nemôžu posudzovať podľa iných predpisov všeobecnej povahy, ku ktorým patrí aj Občiansky zákonník. Na rozdiel od všeobecného ručenia, ktorého podstatou je zabezpečenie povinnosti dlžníka (podľa druhej vety § 546 OZ ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník), sa zmenkovým ručením v zmysle čl. I. § 30 ods. 1 zmenkového zákona zabezpečuje zaplatenie zmenky ako takej. V prípade všeobecného ručenia môže veriteľ splnenie záväzku od ručiteľa požadovať len vtedy, ak vopred márne dlžníka na plnenie vyzval (§ 548 ods. 1 OZ), zmenkový ručiteľ je však samostatným dlžníkom, v zmysle čl. I. § 47 ods. 1 a 2 zmenkového zákona sú všetci, ktorí zmenku vystavili, indosovali alebo sa za ňu zaručili, zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou a majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niektorých z nich alebo od všetkých dohromady. Majiteľ zmenky by preto mohol žiadať plnenie hoci len od avalistu bez toho, aby súčasne alebo vopred plnenie žiadal od iných zmenkovo zaviazaných osôb. Záväzok zmenkového ručiteľa nie je závislý od toho, či bol dlžník na zaplatenie zmenky vyzvaný, ani či má majetok, z ktorého si majiteľ zmenky mohol pohľadávku uspokojiť. Nie je ku záväzku dlžníka subsidiárny, akcesorický je len ku zmenke ako listine. Neprichádza preto do úvahy odopretie plnenia v zmysle § 549 OZ. Proti povinnosti poskytnúť plnenie zo zmenky sa avalista môže ubrániť len z dôvodov, ktoré vyplývajú zo zmenkového zákona. Záväzok odporcu v 2. rade ako zmenkového ručiteľa by teda nezanikol ani v prípade, ak by sa mu podarilo preukázať, že dlžník skutočne ponúkol splatenie kauzálneho záväzku a navrhovateľ jeho ponuku odmietol. Odporca v 2. rade sa podpísaním zmenky per aval stal samostatným dlžníkom, a keďže zmenka nebola pri splatnosti zaplatená, navrhovateľ oprávnene aj od neho žiada zaplatenie zmenkovej sumy s úrokom 6 % od splatnosti a odmenu, ktoré nároky vyplývajú z čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona. Súd preto ponechal zmenkový platobný rozkaz proti odporcovi v 2. rade v platnosti v celom rozsahu. O náhrade trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. V konaní úspešnému navrhovateľovi trovy vznikli právnym zastupovaním. Ich výška sa určuje podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (ďalej len vyhláška). Základná sadzba tarifnej odmeny je podľa § 10 ods. 1 vyhlášky za jeden úkon právnej služby 592,53 eur. Poskytnuté boli dva úkony právnej služby: písomné vyjadrenie z 22.11.2012 k námietkam a účasť na pojednávaní 29.1.2013. Paušálna náhrada výdavkov je v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky 7,63 eur za úkon z roku 2012 a 7,81 eur za úkon z roku 2013. Súčet odmeny a náhrady, spolu 1.200,50 eur, sa na základe § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje o sumu 240,10 eur, zodpovedajúcu dani z pridanej hodnoty 20 %. Náhradu trov, celkovo 1.440,60 eur, zaplatí odporca v 2. rade navrhovateľovi v zmysle § 149 ods. 1 OSP na účet jeho právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci
sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..