Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-274-2012.pdf
PDF · 70.44 KB
Case nature
Subarea
13CoE/274/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci exekúcie začatej na návrh oprávneného: Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Banskej Bystrici, 974 86 Banská Bystrica, 9. mája 1, proti povinnému: C. Z., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom XXX XX R. R., E. XX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Mário Mičák, Exekútorský úrad 974 01 Banská Bystrica, Kollárova 39, pod sp. zn. EX 139/2006, na odvolanie oprávneného zo dňa 19. 09. 2012 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/153/2006-11 zo dňa 23. 08. 2012, takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej rozhodol o trovách exekúcie, potvrdzuje.
Vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 50,50 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uviedol, že exekúciu zastavil s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. h/ EP, tiež s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g/ EP. Povinný C. Z. dňa XX. XX. XXXX zomrel, konanie o dedičstve bolo postupom podľa ust. § 175 h/ ods. 1 OSP zastavené, pretože poručiteľ nezanechal majetok. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 203 ods. 2 EP. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Vychádzal pritom z ust. § 14 ods. 1, ods. 2. ods. 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v sume 50,50 €, z toho odmenu v sume 33,19 € a náhradu hotových výdavkov v sume 8,90 € plus 20 % DPH.
Oprávnený vo včas podanom odvolaní namietal uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej rozhodol o trovách exekúcie. Uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 11. 01. 2006. Má za to, že návrh podal dôvodne a včas. Povinný zomrel 11. 12. 2009. Exekučné konanie začalo dôjdením návrhu na vykonanie exekúcie, teda dňa 16. 01. 2006; pred dňom 30. 04. 2008. Pri určovaní výšky trov exekúcie mal súd vychádzať z vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. 04. 2008 a to z ust. § 14 ods. 1, 2, 3 citovanej vyhlášky.
Oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie. Nemohol predpokladať, že povinný v priebehu exekučného konania zomrie. Nebol potom dôvod uložiť oprávnenému povinnosti nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi. V napadnutej časti žiadal zmeniť uznesenie okresného súdu tak, že súdnemu exekútorovi nebude priznaná náhrada trov exekúcie.
Súdny exekútor vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal uznesenie okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že oprávnený zo svojej činnosti mal už pred podaním
návrhu na vykonanie exekúcie vedieť, že časť pokút nie je možné vymôcť napríklad z dôvodu preklúzie, nemajetnosti povinného, úmrtia povinného bez zanechania majetku, vyhlásenia konkurzu a pod. Dedičské konanie po povinnom bolo zastavené pre nemajetnosť. Povinný majetok nezanechal. Exekučný poriadok a ani iný právny predpis neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by mal súdny exekútor znášať trovy exekúcie vykonávanej na návrh oprávneného na vlastnú ťarchu. Takéto rozhodnutie by bolo nespravodlivé, nezákonné, v rozpore s Exekučným poriadkom.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov.
Okresný súd vec správne právne posúdil, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uznesenia v napadnutej časti. Na zvýraznenie správnosti dodáva.
Podľa ust. § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len EP) súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. Súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil, pretože povinný zomrel, konanie o dedičstve bolo zastavené, pretože poručiteľ nezanechal majetok. V tejto časti zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté, pretože nebolo odvolaním napadnuté.
Podľa ust. § 203 ods. 1 EP „ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložil nahradenie nevyhnutných trov exekúcie“. Ak sa exekúcia zastaví „z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený“ (§ 203 ods. 2 prvá veta EP).
Podľa ust. § 200 ods. 1 EP „trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196 EP). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Cieľom ust. § 203 EP je zabezpečiť právo exekútora na náhradu nevyhnutných trov aj v prípade zastavenia exekúcie. Potom povinnosť zaplatiť trovy exekúcie exekútorovi musí splniť oprávnený.
Je otázne, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie v zmysle jeho procesného zavinenia. V súdenej veci ale nastala situácia, keď trovy musí zaplatiť oprávnený (povinný zomrel, konanie o dedičstve bolo zastavené postupom podľa ust. § 175h ods. 1 OSP). Podľa ust. § 175h ods. 1 OSP ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví. Súd konanie o dedičstve zastavil po tom, ako zistil, že poručiteľ nezanechal majetok. Potom je dôvodné predpokladať, že exekúcia by skončila s rovnakým výsledkom t. zn. bola by zastavená postupom podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ EP (majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie) pretože povinný bol nemajetný. Ak by povinný bol vlastnil majetok, nebol by dôvod konanie o dedičstve zastaviť postupom podľa ust. § 175h ods. 1 OSP.
Povinný zomrel v priebehu exekučného konania. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 EP) a prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektami jeho práv a povinností; veritelia môžu od nich žiadať uspokojenia svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V súdenej veci ale povinný nezanechal žiaden majetok, dedičské konanie bolo z tohto dôvodu zastavené. V prípade, ak by povinný nebol zomrel, jeho majetok by nestačil ani na úhradu trov exekúcie, exekúcia by bola zastavená podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ EP.
Z odôvodnenia okresného súdu je nepochybné, že okresný súd pri určovaní náhrady trov exekúcie vychádzal z ust. § 14 ods. 1, 2, 3 vyhl. č. 288/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov a to v znení účinnom do 30. 04. 2008.
Odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.