Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_17Co-171-2012.pdf
PDF · 75.62 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/171/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, zast. JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Konštantínova 6, Prešov, proti odporcovi C. K., bytom V. G. D. XX, zast. JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom Kpt. Nálepku 5, Prešov, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 10C/9/2009-181 zo dňa 26.09.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť trovy konania štátu vo výške 126,01 eur na účet Okresného súdu Prešov, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť trovy konania štátu vo výške 126,01 eur na účet Okresného súdu Prešov, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy konania štátu vo výške 58,59 eur na účet Okresného súdu Prešov, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Konštatoval, že navrhovateľ svojim návrhom žiadal priznať sumu vo výške 796,65 eur. Súd prvého stupňa uznesením schválil zmier, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 252,84 eur. Navrhovateľ bol teda úspešný na 31,74 %, neúspešný na 68,26 %- Keďže u účastníkov konania nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a zároveň bol navrhovateľ v konaní neúspešný na 68,26 eur a odporca neúspešný na 31,74 %, rozhodol súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že obidvoch účastníkov konania zaviazal na zaplatenie trov štátu v rozsahu ich neúspechu vo veci samej, t. j. navrhovateľa na zaplatenie sumy 126,01 eur (t. j. 68,26 % zo sumy 184,60 eur) a odporcu na zaplatenie sumy 58,59 eur (t. j. 31,74 eur zo sumy 184,60 eur).
Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť trovy konania štátu vo výške 126,01 eur na účet Okresného súdu Prešov, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ.
V odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ podal návrh nevediac o tom, aká je primeraná trhová cena odplaty a riadil sa pri podaní žaloby len potvrdeniami realitnej kancelárie. Nedal si vypracovať znalecký posudok, aby nemusel
mať ďalšie náklady na to, že odporca užíva jeho pozemok bez právneho dôvodu. Náhradu za znalecký posudok, vypracovaný pred začatím súdneho konania, by nemohol následne žiadať v súdnom konaní a súd by aj tak dal vypracovať znalecký posudok. Navrhovateľ preto uviedol do návrhu sumu, pričom bol v konaní úspešný, s tým, že výsledok závisel len od znaleckého posúdenia. Súd teda mohol priznať navrhovateľovi celú náhradu trov konania, avšak právny zástupca navrhovateľa sa zľutoval a požadoval len sumu 150,- eur. Ak by sumu neznížil, súd by musel priznať celú náhradu trov konania v prospech navrhovateľa. S poukazom na ustanovenie § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, štát má podľa výsledku konania nárok na náhradu trov konania len proti odporcovi. Išlo teda o nesprávne právne posúdenie zo strany súdu. Nemôže predsa navrhovateľ, neznalý odborných vecí, spravujúc sa potvrdením realitnej kancelárie ako odborníka, nakoniec platiť namiesto odporcu trovy konania 126,01 eur. Potom z vysúdenej sumy 252,84 eur mu prakticky ostane len polovica. Uvedené nie je v súlade so zásadou spravodlivosti. Znalecký posudok navrhol odporca a išlo o dôkaz, vykonávaný na jeho návrh a v jeho prospech.
Na základe uvedeného navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd uznesenie v ním napadnutej časti zmenil tak, že odporca je povinný zaplatiť trovy štátu vo výške 184,60 eur.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca.
Vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že ustanovenie § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku upravuje náhradu trov, ktoré vznikli štátu. Štát má právo na náhradu trov, ktoré platil, avšak iba proti účastníkovi, u ktorého nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a iba vo výške, zodpovedajúcej pomeru úspechu, podľa výsledkov konania. Navrhovateľ bol úspešný na 31,74 % a neúspešný na 68,26 %, nakoľko žiadal priznať sumu 796,65 eur a bola mu priznaná suma 252,84 eur. Ustanovenie § 148 ods. 1 jednoznačne možno interpretovať tak, že štát má právo na náhradu trov, ktoré platil podľa výsledkov konania vo výške, zodpovedajúcej pomeru úspechu, s výnimkou účastníka, u ktorého sú predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Súd prvého stupňa teda správne aplikoval právnu normu na zistený skutkový stav a uvedenú právnu normu si správne vyložil.
Na základe uvedeného odporca žiadal, aby odvolací súd uznesenie v jeho napadnutej časti potvrdil.
Krajský súd v Prešove ak odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p. ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O. s. p. ) preskúmal uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Podľa ustanovenia § 151 ods. 6 O.s.p., o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.
Odvolací súd po preskúmaní spisu zistil, že súd prvého stupňa dôsledne postupoval podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení, preto vo veci aj správne rozhodol. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že štát platil trovy na znalecké dokazovanie, ktoré neboli kryté zálohami, a to celkom vo výške 184,60 eur, čo vyplýva z uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. 10C/9/09-84 zo dňa 10.06.2010.
Bolo preto povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť o náhrade týchto trov štátu. Štátu v zmysle citovanej právnej úpravy vzniká nárok na náhradu jeho trov za predpokladu, že štát platil trovy konkrétneho konania. Ďalším predpokladom je neúspech povinného účastníka v sporovom konaní, alebo nepriaznivý výsledok nesporového konania.
Zo spisu síce vyplýva, že účastníci konania uzavreli zmier, avšak ani uzavretie súdneho zmieru nezbavuje účastníkov povinnosti na náhradu trov, ktoré za nich platil štát. To platí bez ohľadu na to, či sa účastníci v zmieri dohodli o náhrade trov konania, alebo súd priamo rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. b/ O. s. p. V takom konaní však treba porovnať žalobnú žiadosť s výsledkom schváleného súdneho zmieru. Toto porovnanie môže vyústiť do záveru o úspešnosti alebo neúspešnosti uplatnenej žaloby a nadväzne na to sa môže zistiť výsledok konania. Zisťuje sa teda, pre ktorého z účastníkov konania je obsah zmieru a v akom rozsahu priaznivý oproti žalobnému petitu. A podľa tohto záveru možno prijať i úsudok o práve štátu na náhradu trov konania.
Ak sú teda splnené všetky predpoklady na to, aby účastník bol zaviazaný na náhradu trov konania podľa § 148 ods. 1 O. s. p., štátu vzniká právo na túto náhradu. Jediným prípadom, keď sa však toto právo nemusí priznať, je zistenie, že účastník konania spĺňa predpoklady obsiahnuté v § 150 O. s. p.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa náležite horeuvedeným riadil a správne rozhodol, keď uložil účastníkom povinnosť nahradiť trovy štátu, posúdiac ich úspech, resp. neúspech v konaní.
K odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd konštatuje, že nemožno súhlasiť s jeho tvrdením, že v konaní bol úspešný.
Navrhovateľ bol v konaní úspešný len na 31,74 % a neúspešný na 68,26 %.
K odvolacej námietke navrhovateľa, týkajúcej sa trov konania a ich uplatnenej výšky, odvolací súd konštatuje, že aj vo vzťahu k trovám konania bol medzi účastníkmi uzavretý a schválený zmier. Bez ohľadu na to však výsledok konania, čo do jeho trov, nemôže nijakým spôsobom zavážiť pri rozhodovaní súdu o trovách štátu. Štátu trovy preukázateľne vznikli, preto bolo potrebné rozhodnúť o tom, ktorý z účastníkov je povinný ich znášať.
Vzhľadom na pomer neúspechu účastníkov konania súd prvého stupňa správne rozhodol, keď navrhovateľovi uložil povinnosť znášať trovy štátu v rozsahu 68,26% zo sumy 184,60 eur.
Vo vzťahu k odvolacej námietke navrhovateľa, že štát má podľa výsledkov konania nárok na náhradu trov konania len proti odporcovi a že súd prvého stupňa preto nesprávne právne posúdil vec, odvolací súd konštatuje, že aj táto odvolacia námietka je nedôvodná.
Zo samotného znenia ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že uvedené ustanovenie nezužuje povinnosť na platenie trov štátu len na odporcu, ale vzťahuje, sa na účastníkov konania.
Preto odvolací súd uznesenie v jeho napadnutej časti v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.