Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/305/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu JUDr. Ľubice Spálovej a JUDr. Magdalény Krajčovičovej v právnej veci žalobcu: N. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, štátne občianstvo SR, zastúpený: PATENT IURIST, s.r.o., Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Oáza života, n.o., Štefánikova 1317/69, 905 01 Senica, IČO: 37 986 147, zastúpený: JUDr. Miroslav Mečíř, advokát, J. Mudrocha 1356/27, 905 01 Senica, o určenie neplatnosti a neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. -108 zo dňa 4. októbra 2011 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odvolací súd žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním žalobu žalobcu zamietol a uložil mu povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 476,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovaného. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi bola dňa 25.09.2008 uzavretá nájomná zmluva, keď žalobca ako prenajímateľ žalovanému ako nájomcovi prenajal rodinný dom súp. č. XXX nachádzajúci sa na P. ulici č. XXX v A. k užívaniu predmetu nájmu bez bližšej špecifikácie na dobu určitú do 31.01.2016. Pred uplynutím doby nájmu žalovaný listom zo dňa 30.08.2010 oznámil žalobcovi, že od nájomnej zmluvy odstupuje s tým, že účinky odstúpenia nastanú 14 dní po doručení oznámenia prenajímateľovi. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že odstúpenie žalovaného od predmetnej nájomnej zmluvy je neplatné a v nadväznosti na toto určenie, že odstúpenie žalovaného od nájomnej zmluvy je neúčinné a dospel k záveru, že žalobca naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe podanej podľa súdu nepreukázal, keď neuniesol dôkazné bremeno a súd nepresvedčil o tom, prečo by mala mať žaloba na určenie podľa prednosť pred žalobou na plnenie podľa , keď platí práve opak, že žaloba na plnenie má prednosť pred žalobou na určenie. Žalobca sa totiž mohol domáhať plnenia z predmetnej nájomnej zmluvy, ktorá žaloba na plnenie podľa má prednosť pred žalobou na určenie podľa . Ak by žalobu na plnenie podal, v takomto prípade by sa súd zaoberal ako predbežnou otázkou, otázkou určenia platnosti odstúpenia žalovaného z nájomnej zmluvy, ako aj určenie účinnosti tohto odstúpenia. Súd mal ďalej za preukázané, že v čase podpisu nájomnej zmluvy žalovaný, ktorý je právnickou osobou - neziskovou organizáciou, nebol ešte právoplatne zapísaným do registra neziskových organizácií, vedeného príslušným registrovým súdom, s ktorým zápisom zákon spája jeho vznik a ktorý je zároveň aj okamihom vzniku práva právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti. Z uvedeného je teda zrejmé, že nájomná zmluva uzatvorená dňa 25.09.2008 je absolútne neplatná ex lege, ex tunc a strany sú povinné vrátiť si vzájomné plnenia. Zákon v takomto prípade striktne vylučuje možnosť ratihabície či konvalidácie. Súd ďalej jednoznačne dospel

k záveru, že podpísanie predmetnej nájomnej zmluvy v žiadnom prípade nemožno pokladať za úkon súvisiaci so vznikom žalovaného, nakoľko v zmysle na takéto úkony bol oprávnený len zakladateľ a nie riaditeľ neziskovej organizácie. Preto súd žalobu zamietol a právne svoje rozhodnutie odôvodnil , , , , . O trovách konania rozhodol podľa a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, t.j. žalovanému priznal náhradu trov potrebných na účinné bránenie v konaní a to za 7 úkonov právnej služby po 58 euro, štvrtinový úkon za pojednávanie dňa 07.06.2011 a 8x režijný paušál 7 euro.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasil a žiadal, aby odvolací súd tento rozsudok zrušil pre nepreskúmateľnosť v dôsledku nedostatku dôvodov a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie. Poukázal na to, že prvostupňový súd v rozsudku opísal vyjadrenia účastníkov, zrekapituloval výsledky dokazovania vykonaného prostredníctvom svedeckých výpovedí, citoval všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré aplikoval a až následne v záverečnej časti uviedol samotné dôvody, z ktorých vychádzal pri posudzovaní celej právnej veci. V tejto pre pochopenie rozhodnutia v občianskom súdnom konaní najpodstatnejšej časti konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie naliehavého právneho záujmu. Poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Toría vs. Španielske kráľovstvo z roku 1994 alebo Georgidias vs. Grécko z roku 1997), ako aj rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, na to, že rozhodnutia súdov musia spĺňať aj kvalitatívnu stránku odôvodnenia, pričom pre ústavne konformné odôvodnenie súdneho rozhodnutia sa v právnom štáte vyžaduje aj jeho jasnosť a zrozumiteľnosť. Podmienky na vypracovanie ústne konformného odôvodnenia poskytuje ustanovenie , pričom žalobca zastáva názor, že súd prvého stupňa sa v tomto rozsudku dostatočne nevysporiadal s argumentmi žalobcu, nezodpovedal na všetky sporné a nejasné otázky, ktoré sa v danom prípade v konaní vyskytli. Ak sa súd odmietne vecou zaoberať s poukazom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení absolútnej neplatnosti právneho úkonu, dopustí sa odmietnutia spravodlivosti a prehĺbi stav právnej neistoty. Súd sa otázkou neplatnosti sporného právneho úkonu zaoberal len v rozsahu platnosti spornej nájomnej zmluvy. Napriek tomu, že konštatoval jej neplatnosť, ďalej sa vecou nezaoberal, vôbec sa nevyjadril k platnosti odstúpenia od takejto zmluvy. Preto je žalobca presvedčený, že súd sa nevyjadril k podstatným tvrdeniam, na ktoré žalobca poukazoval. Poukázal na to, že medzi účastníkmi existoval záväzkovo-právny vzťah v určitej forme, účastníci si takmer dva roky vzájomne plnili povinnosti prameniace z nájomného vzťahu, preto sa s tým súd mal vyporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia. Javí sa logické zaoberať sa tým, či okolnosti prípadu nenasvedčujú tomu, že medzi účastníkmi súdneho konania existoval určitý druh záväzkového vzťahu. Postup súdu spočívajúci v odôvodnení rozsudku, pri ktorom konajúci súd považoval za potrebné zaoberať sa napriek konštatovaniu absencie naliehavého právneho záujmu neplatnosťou zmluvy, ale už nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k platnosti právneho úkonu priamo nadväzujúceho a vyplývajúceho z predmetného záväzkovo-právneho vzťahu (odstúpenie od zmluvy), je podľa názoru žalobcu postup nezodpovedajúci právu na spravodlivý súdny proces. Preto žiadal svojmu odvolaniu vyhovieť.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril. Rozsudok súdu prvého stupňa navrhol ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( - ďalej len ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (, 204 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, ( ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne ( posledná veta ). Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne ( posledná veta ).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom

konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušovania zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Žalobca namietal vo svojom odvolaní najmä tú skutočnosť, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, pričom jeho odôvodnenie nedalo odpoveď na všetky otázky, ktoré v konaní vyšli najavo a na druhej strane zaoberal sa neplatnosťou zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, avšak právnemu úkonu, o ktorý v konaní išlo, nevenoval žiadnu pozornosť.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa si vyriešil v konaní všetky podstatné okolnosti pre svoje rozhodnutie správne. Kľúčovým v danom prípade bolo preukázanie naliehavého právneho záujmu a so záverom súd prvého stupňa sa plne stotožňuje i odvolací súd. Tu je potrebné poukázať na aplikáciu ustanovenia pri každom konaní, kde sa žalobca domáha určenia práva alebo právneho vzťahu. Takéhoto určenia sa žalobca podanou žalobou dňa 22.10.2010 domáha preto, že toto autoritatívne určenie súdu je spôsobilé zlepšiť jeho právne postavenie, ktoré v právnom vzťahu s protistranou má, pričom ním požadované určenie v porovnaní so stavom existujúcim pred prípadným vyhovením žalobe by sa nijako nezlepšilo, neuspokojilo, neodstránilo by to neistotu v danom právnom vzťahu, ktorá by pretrvávala naďalej a viedla by len k rozmnožovaniu žalôb. Ak by totiž žalobe žalobcu bolo vyhovené a odstúpenie od nájomnej zmluvy by bolo považované za neplatné, na právnom postavení oboch sporových strán by to nič nezmenilo, pretože žalobca by si svoje práva musel uplatniť žalobou na plnenie, kde by sa otázka, ktorá je predmetom tohto sporu riešila ako otázka predbežná. Na tieto dôvody poukázal súd prvého stupňa v svojom rozhodnutí a v odôvodnení svojho záveru v tom, že žaloba na plnenie predchádza žalobe na určenie, keďže žaloba na určenie má svoje opodstatnenie len tam, kde sa dosiahne odstránenie neistoty žalobcovho právneho postavenia.

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, pokiaľ skúmal naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení neplatnosti odstúpenia žalovaného od nájomnej zmluvy a určenia, že toto odstúpenie je neúčinné. Súd prvého stupňa sa zaoberal okrajovo i tým, že predmetná nájomná zmluva je neplatná, pričom z rozsiahlej rozhodovacej činnosti súdov i z odbornej literatúry vyplýva jednoznačný záver, že odstúpiť možno len od platnej zmluvy, od neplatnej zmluvy nemožno odstúpiť (porovnaj napríklad Komentár k JUDr. Imrich Fekete ).

Preto pokiaľ súd prvého stupňa uzavrel, že na určení neplatnosti a neúčinnosti odstúpenia od zmluvy žalobca nemá naliehavý právny záujem, tento záver je v súlade so zisteným skutkovým stavom, zodpovedá platnej právnej úprave a je vecne správny. Námietky odvolateľa v súvislosti s nedostatočným odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa si odvolací súd neosvojil. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa pri odôvodnení rešpektoval ustanovenie , v rozhodnutí sa nachádzajú všetky jeho podstatné náležitosti, skutkové zistenia i právny záver, rozhodnutie je logické, zrozumiteľné, dostatočne odôvodnené, pričom nie je povinnosťou súdu zadať účastníkovi odpoveď na všetky v konaní vzniknuté otázky, ale len na tie, ktoré majú vo veci rozhodujúci význam.

V konaní je rozhodujúce to, že žalobca nepreukázal na určení neplatnosti a neúčinnosti odstúpenia od zmluvy naliehavý právny záujem a ani po vyhovení žalobe by sa žalobcovo postavenie nezlepšilo, ktorý záver jednoznačne prijal súd prvého stupňa, ktorý záver si v celom rozsahu osvojuje i odvolací súd. Preto tento rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov

konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V odvolacom konaní bol úspešne brániacim sa účastníkom žalovaný. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré nevyčíslil ( ) a to ani do troch pracovných dní po vyhlásení rozhodnutia odvolacieho súdu.

Na pojednávaní, na ktorom bol verejne vyhlásený rozsudok, odvolací súd žalovanému priznal náhradu týchto trov, keďže trovy odvolacieho konania nevyčíslil najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia, odvolací súd ich žalovanému v písomnom vyhotovení rozhodnutia nepriznal, keď nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi priznaných mu vo vyhlásenom rozhodnutí ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.