Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-305-2012.pdf
PDF · 83.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-25P/305/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci navrhovateľky NN. X., G.. I., B.. X.X.XXXX, bytom W. XX, W., proti odporcovi T. X., B.. X.X.XXXX, bytom B. T., V. XXX, toho času v Ústave na výkon väzby a trestu odňatia slobody, Floriánska 18, Košice, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.11.2012 domáhala, aby súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu ako rozvedenému manželovi sumou 60 eur mesačne s odôvodnením, že je nezamestnaná, jej jediným príjmom sú rodinné prídavky sume 22,54 eur mesačne, ktoré poberá na mal. U. a z ktorých potrebuje uhradiť poplatky v materskej škôlke, ošatenie hygienické potreby, ktoré však prevyšujú jej príjmy, preto jej musia neustále finančne pomáhať jej rodičia. Ďalej uviedla, že odporca nerešpektuje súdne rozhodnutie o výživnom vo vzťahu k mal. Sebastiánovi. Odporca je taktiež nezamestnaný.
Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril, hoci mu bol návrh na začatie konania riadne a včas doručený dňa 9.1.2013.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, č.k. 8C 97/2011-109 zo dňa 5.9.2012, právoplatným vo výroku o rozvode manželstva dňa 26.10.2012, bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené. Maloletý U., B.. XX.X.XXXX bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Zo strany odporcu bola určená vyživovacia povinnosť vo vzťahu k maloletému vo výške 30% zo sumy životného minima na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa. Zároveň bol upravený styk odporcu s maloletým na čas po rozvode.
Z výpovede navrhovateľky vyplýva, že táto na návrhu v celom rozsahu trvá. Ďalej uviedol, že manželstvo s odporcom bolo uzatvorené dňa 30.8.2008, pričom z toho manželstva pochádza mal. U.. Manželstvo bolo dňa 26.10.2012 právoplatne rozvedené, pričom príčinou rozvratu manželstva boli nezhody medzi navrhovateľkou a odporcom, ktoré vyplynuli z nezhôd navrhovateľky s rodičmi odporcu, s ktorými v tom
čase žili v spoločnej domácnosti, čo vyústilo do odsťahovania sa navrhovateľky zo spoločnej domácnosti. Navrhovateľka je po skončení materskej dovolenky, t.j. od februára 2012 nezamestnaná, poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 119,19 eur mesačne, ako aj prídavky na mal. U. v sume 22 eur mesačne. Ďalej uviedla, že jej doposiaľ nebola ponúknutá žiadna práca, ani rekvalifikačný kurz. So starostlivosťou o mal., ako aj o chod domácnosti jej pomáhajú jej rodičia. Mal. U. navštevuje predškolské zariadenie, kde mu navrhovateľka uhrádza sumu 15 eur mesačne, ako aj rodičovský príspevok 7 eur mesačne a stravné.
Z účastníckej výpovede odporcu vyplýva, že s návrhom navrhovateľky na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela nesúhlasí a tento navrhuje zamietnuť, nakoľko toho času nemá žiaden príjem, keďže od 25.10.2012 bol vzatý do väzby, kde nemôže byť zaradený do výkonu práce. Predtým bol vedený uchádzač o zamestnanie, avšak nepoberal dávky v hmotnej núdzi, nebol ešte zamestnaný. Ďalej uviedol, že vo vzťahu k mal. U., ktorý bol na čas po rozvode zverený do starostlivosti navrhovateľky, mu bolo určené minimálne výživné, s ktorým mu doposiaľ vypomáhali jeho rodičia.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 14.12.2012 vyplýva, že odporca dňa 10.9.2012 požiadal o pomoc v hmotnej núdzi. Zároveň zo správy vyplýva, že navrhovateľ je nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 29.6.2007 doposiaľ.
Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny zo dňa 11.12.2012 vyplýva, že navrhovateľka je vedená ako poberateľka dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke od 1.10.2012 vo výške 119,10 eur mesačne do trvania podmienok. Taktiež je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 22,54 eur mesačne do trvania podmienok a je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 15.2.2012.
Podľa ust. § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, môže rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ust. § 72 ods. 2 cit. zákona, ak sa bývali manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa ust. § 72 ods. 3 cit. zákona, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť , ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych príčin schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim sústavnú opateru.
Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 75 ods. 2 cit. zákona, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 77 ods. 1 prvá veta cit. zák. právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Súd v súlade s cit. zák. ustanoveniami skúmal v tomto konkrétnom prípade, či sú splnené základné hmotno-právne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela, a to že manželstvo je právoplatne rozvedené, jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť a schopnosti a majetkové pomery druhého z bývalých manželov umožňujú príspevok priznať, pričom účastníci sa nevedia dohodnúť o poskytovaní takéhoto príspevku. V tomto prípade manželstvo bolo
rozvedené, účastníci sa na príspevku nedohodli, a preto sa súd zameral pri dokazovaní na ostatné podmienky a skúmal, či navrhovateľ nie je schopný sa sám živiť, ďalej skúmal či schopnosti odporkyne priznanie príspevku umožňujú a v neposlednom rade prihliadol na príčiny rozvratu manželstva, ako aj to či priznanie príspevku nie je v rozpore s dobrými mravmi.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s cit. zák. ust. súd dospel k záveru, že navrhovateľka nemá nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela, nakoľko táto síce je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a príspevok k dávke v sume 119,10 eur mesačne, je nezamestnaná, avšak odporca taktiež nepracuje, je vedený ako nezamestnaný, avšak od 25.10.2012 je vo výkone väzby, pričom z tohto dôvodu nemôže byť zaradený do výkonu práce, t.j. toho času nemá žiaden príjem, naviac má vyživovaciu povinnosť určenú rozhodnutím súdu voči mal. Sebastiánovi v sume 30% zo sumy životného minima. Súd mal zároveň za to, že odporca nemá žiaden príjem, v dôsledku čoho je životná úroveň navrhovateľky o málo vyššia ako životná úroveň odporcu a teda priznaním príspevku na výživu navrhovateľke by došlo k rozporu s požiadavkou primeranosti prispievania na výživu rozvedeného manžela. Zohľadnením vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že odporca ako bývalý manžel s ohľadom na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery nie je schopný jej uvedený príspevok poskytovať bez tohto aby ohrozoval svoju výživu, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a návrh v celom rozsahu zamietol.
Súd ďalej poukazuje na to, že v prípade vyživovacej povinnosti medzi rozvedenými manželmi zákon stanovuje rozsah zodpovedajúci „primeranej výžive" t.j. užší rozsah oproti vyživovacej povinnosti medzi manželmi, kde manželia majú dosahovať v zásade rovnakú životnú úroveň. Uvedené má vplyv aj na určenie schopnosti, či neschopnosti navrhovateľa samostatne sa živiť. Zákon tu vyžaduje kvalifikovanú mieru odkázanosti, keď navrhovateľa nie je možné považovať za neschopného samostatne sa živiť, ak poberá dávky v hmotnej núdzi, ako je to v tomto prípade. Teda súd má za to, že navrhovateľka nespĺňa požiadavku odkázanosti, nakoľko neuviedla žiadne skutočnosti vylučujúce jej objektívnu schopnosť sa zamestnať (nepriaznivý zdravotný stav, starostlivosť o maloleté dieťa).
Vo vzťahu k možnostiam odporcu súd zohľadnil, že nemá žiaden príjem a zároveň prihliadol na to, že v súčasnosti je vo výkone väzby, kde nemá objektívnu možnosť zamestnať sa, a tak zvýšiť svoj príjem.
Zohľadnením vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že navrhovateľka nespĺňa požiadavky na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a návrh v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého má úspešný účastník právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, ale keďže odporcovi ako úspešnému účastníkovi žiadne trovy konania nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal a neúspešná navrhovateľa na ich náhradu právo nemá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).