Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_7CbZm-11-2012.pdf
PDF · 76.16 KB
Case nature
Area
Subarea
7CbZm/11/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Rastislavom Kreslom, v právnej veci žalobcu: ROSKO, s.r.o., IČO: 44 794 754, Piešťany, A. Trajana 4834/27, proti žalovanej: C. B., nar. XX.XX.XXXX, A., O. XXXX/XX, o zaplatenie zmenkovej sumy 1.500,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd ponecháva v platnosti zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 7Zm/36/2012-14 zo dňa 27.09.2012.
odôvodnenie:
Žalobca návrhom súdu doručeným dňa 22.08.2012 sa domáhal rozhodnutia, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu zmenkovú sumu 1.500,- Eur so 6%-ným úrokom ročne od 15.07.2012 až do zaplatenia a trovy konania z titulu neuhradenej zmenkovej sumy.
Zmenkovým platobným rozkazom č.k. 7Zm/36/2012-14 zo dňa 27.09.2012 súd návrhu v skrátenom konaní v celom rozsahu vyhovel. Žalovaná podala v zákonnej lehote námietky, preto súd nariadil vo veci pojednávanie.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, najmä so žalobou, s vlastnou zmenkou, so zmenkovým platobným rozkazom, s písomnými námietkami podanými žalovanou, ako aj s obsahom celého spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaná vystavila dňa 15.06.2012 vlastnú zmenku na zmenkovú sumu 1.500,- Eur s dátumom splatnosti 15.07.2012. Na zmenke je vyznačené miesto plnenia - A. O.. Zmenka mala slúžiť ako zábezpeka pre prípad nesplnenia záväzku žalovanej vyplývajúceho z uzatvorenej Zmluvy o pôžičke č. XX/XXXX zo dňa 11.05.2011. Z dôvodu, že žalovaná zmenkovú sumu neuhradila, žalobca si uplatnil jej zaplatenie na súde.
V námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu doručených súdu dňa 10.10.2012 žalovaná uviedla, že žalobca požaduje zaplatenie zmenkovej sumy neoprávnene, nakoľko žalovaná uhradila väčšiu časť svojho dlhu zo zmluvy o pôžičke.
Žalobca na pojednávaní konanom dňa 29.01.2013 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného návrhu. K námietkam žalovanej uviedol, že zmenková suma predstavuje nesplatenú istinu spolu s úrokom z omeškania a zmluvnými pokutami. Žalovaná spolu dlhovala žalobcovi sumu 2.343,- Eur, ale nakoľko sa zaviazala dobrovoľne dlh splatiť po vystavení zmenky, zmenková suma bola určená vo výške
1.500,- Eur. Žalovaná do vystavenia zmenky zaplatila sumu 153,- Eur. Žalobca žiada, aby súd ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz.
Žalovaná v priebehu konania žiadne dôkazy osvedčujúce jej tvrdenia nepredložila ani nenavrhla vykonať, svoj dlh doposiaľ neuhradila, na základe čoho súd v súlade s ust. § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov predložených žalobcom, keďže o nich alebo o ich pravdivosti nemal dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový), ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri sročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.
Podľa § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový) majiteľ môže postihom žiadať:
zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané,
šesťpercentné úroky odo dňa sročnosti,
trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy,
odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový) vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.
Zmenka z mysle vyššie citovaného zákona je cenný papier obsahujúci zákonom predpísané náležitosti, z ktorej právoplatnému majiteľovi vyplýva právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky v nej uvedenej, ktorú má voči tomu, kto na túto listinu napísal svoje záväzkové vyhlásenie a podpísal ho. Zmenka je individuálne emitovaný, obchodovateľný cenný papier, ktorý plní úverovú, platobnú a zabezpečovaciu funkciu.
Vydanie zmenky, resp. kvitovanie zmenky je základným právom zmenkového dlžníka, ktoré majiteľ zmenky nesmie odmietnuť. Forma kvitancie nie je predpísaná. Kvitanciu možno uskutočniť jednak priamo vyznačením na zmenke alebo osobitnou listinou, z ktorej je zrejmé, že plnenie zo strany dlžníka predstavuje plnenie na zmenku. Ak zmenečník zaplatil bez toho, aby mu majiteľ vydal kvitovanú zmenku, plnením síce zmenečný záväzok zanikol, ale námietka jeho zániku, ktorú by uplatňoval voči majiteľovi zmenečný dlžník je iba osobného rázu, takže dobromyseľný nadobúdateľ zmenky môže preto žiadať predložiť zmenku na platenie a žiadať plnenie ešte raz.
Podľa názoru súdu, zo strany žalovaného nedošlo k takej námietke, ktorá by preukazovala, že nadobúdateľ zmenky, t.j. žalobca, nebol pri jej nadobudnutí dobromyseľný. Námietka takéhoto charakteru počas celého konania nebola zo strany žalovaného vznesená.
Zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier, čo znamená, že práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované len samotnou zmenkovou listinou. Keďže zmenka je listinným cenným papierom, aj v jej prípade platí zásada, že forma, v ktorej je vydaná, zároveň určuje jej obsah. Zmenka, z ktorej si žalobca v tomto konaní uplatňuje práva, obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení § 75 Zmenkového a šekového zákona pre vlastnú zmenku a je preto z formálneho hľadiska platnou zmenkou.
Zmenka je nielen dokonalý, ale aj abstraktný cenný papier, čo znamená, že zmenkové záväzky sú samostatné, sú akcesorické len k samotnej zmenkovej listine a nie sú závislé od príčinného vzťahu, aj keď bol takýto vzťah zmenkou zabezpečený. Zmenkový zákon pripúšťa, aby sa dlžník za určitých podmienok bránil proti povinnosti zmenku zaplatiť aj tzv. kauzálnymi námietkami.
V súvislosti s dokazovaním súd záverom konštatuje, že žalovaná hoci vo svojich námietkach uviedla, že väčšiu časť dlhu zaplatila, toto svoje tvrdenie hodnoverným spôsobom nepreukázala a neuniesla tak dôkazné bremeno. Navyše, jej tvrdeniu odporuje aj fakt, že v prípade úhrady sumy zo zmenky, nežiadala stiahnutie zmenky z obehu.
Nakoľko mal súd za preukázané, že žalobcovi vznikol voči žalovanej nárok na zaplatenie zmenkovej sumy 1.500,- Eur, úrokov a zmenkovej odmeny a tento nárok nebol spochybnený odôvodnenou námietkou zo strany žalovanej, ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 7Zm/36/2012-14 zo dňa 27.09.2012.
Vzhľadom na to, že zmenkový platobný rozkaz bol ponechaný v platnosti, súd opätovne nerozhodoval o náhrade trov konania, nakoľko náhrada trov konania vo výške 90,- Eur bola žalobcovi priznaná už v samotnom zmenkovom platobnom rozkaze.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.