Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/14/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a členov senátu JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Ľubice Bajzovej v právnej veci navrhovateľa H. H., bytom S. S., T.G. P. XX, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Trenčín, Piaristická 66/67 proti odporcom 1/ G.. P. A., bytom W., A. XX, 2/ G.. Q. U., bytom S. S., T.G. P. XXX/XXC, 3/ T. P., bytom W., F. XX, všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou TROKAN & URBANČOKOVÁ, v.o.s., so sídlom Trenčianske Teplice, Dom Pavla, Ľ. Štúra 5, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 02.októbra 2012, č.k. -314, jednohlasne takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, parc. č. XXX/XX, zapísanej pre k.ú. S. S. na LV č. XX. O trovách konania rozhodol s odkazom na ust. , ods. 3 tak, že o ich náhrade bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ žiadal vyporiadať podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania reálnym rozdelením nehnuteľnosti, z dôvodu, že medzi ním a ostatnými spoluvlastníkmi dochádza k nezhodám pri jej užívaní, ktoré nezhody majú trvalý charakter, nie je predpoklad ich vyriešenia a teda k vyporiadaniu nemôže prísť ani dohodou. Odporcovia s návrhom navrhovateľa na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti nesúhlasili a navrhli, aby súd návrh zamietol. Poukázali na to, že spoločná nehnuteľnosť je spoločným dvorom, ktorý je určený k spoločnému užívaniu majiteľov okolitých nehnuteľností a predovšetkým slúži na prístup k týmto nehnuteľnostiam, pretože k väčšine z nich iný prístup, ako cez tento spoločný dvor nie je.

Okresný súd ďalej uviedol, že po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov, obhliadkou na mieste samom, oboznámením sa obsahu LV č. XX, XXXX, XXX, XXX, XXXX, XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a pozemnoknižnej vložky č. XXX pre k.ú. S. S., geometrického /polohopisného/ plánu Ing. Q. X., zmluvy z 30. augusta 1950, uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. Čd 63/50, rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -196 zo dňa 26. februára 2008, snímkou z katastrálnej mapy, svedeckými výpoveďami E. U. a H. W. z konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. a zistil, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc.č. 311/12- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísaného na LV č. XX pre k.ú. S. S. a to navrhovateľ v podiele XX/XX, odporca 1/ v podiele XX/XX, odporca 2/ v podiele X/XX a odporkyňa 3/ v podiele XX/XX. V roku 1950 pôvodné spoluvlastníčky Y. A. a B. W. „dielčou“ zmluvou zo dňa 30. augusta 1950 zlúčili viaceré parcely do jednej

spoločnej parcely č. XXX a túto následne podľa geometrického /polohopisného/ plánu Ing. Q. Skalu z júna 1950 rozdelili na 12 nových parciel č. XXX/X až XXX/XX s tým, že parcela č. XXX/XX bola označená ako spoločný dvor pre majiteľov parciel č. XXX/X až XXX/XX. Uznesením sp.zn. Čd 63/50 Okresného súdu Trenčín bol povolený zápis pozemkov parc.č. XXX/X-XX v pozemkovej knihe k.ú. S. S. a to pri parcele č. XXX/XX, ako spoločného dvora pre majiteľov parciel č. XXX/X až XXX/XX. Pozemok parc.č. XXX/XX bol zapísaný v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre k.ú. S. S. ako spoločný dvor v podielovom spoluvlastníctve vlastníka pozemkov parc.č. XXX/X,X,XX v podiele X/X, vlastníka pozemkov parc.č. XXX/X a X v podiele X/X, vlastníka pozemkov parc.č. XXX/X v podiele X/X, vlastníka pozemkov parc.č. XXX/X a X v podiele X/X a vlastníka pozemkov parc.č. XXX/X,X a XX v podiele X/X. Z obsahu svedeckej výpovede E. U., ktorá je uvedená v zápisnici o pojednávaní zo dňa 13. júna 2006 v pripojenom spise Okresného súdu Trenčín sp.zn. vyplynulo, že menovaná sa v roku 1945 narodila v dome, ku ktorému patril spoločný dvor, pozemok parc.č. XXX/XX. Počas doby 48 rokov, kedy tam žila sa na vstup na spoločný dvor používala brána v objekte, ktorý patril rodine H.. Tento vstup používali všetci obyvatelia domov, ku ktorým patril spoločný dvor, čo bolo asi 7 rodín. Cez túto bránu sa aj autom vozilo uhlie. Z obsahu svedeckej výpovede H. W., ktorá je uvedená v zápisnici o pojednávaní zo dňa 13. júna 2006 v pripojenom spise okresného súdu sp.zn. vyplynulo, že tento bol od roku 1948 spoluvlastníkom jedného z objektov, ku ktorému patril spoločný dvor, pozemok parc.č. XXX/XX. Na tento dvor sa podľa menovaného vstupovalo vždy z hlavnej ulice cez bránu v objekte rodiny H.. Cez túto bránu sa vozilo nájomníkom autom aj uhlie.

V odôvodnení ďalej uviedol, že z ohliadky na mieste samom, z výpisov z LV č. XXXX, XXX, XXX, XXXX, XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX pre k.ú. S. S. a z výpovedí účastníkov vyplynulo, že pozemok parc.č. XXX/XX je vnútorný spoločný dvor, ktorý je obkolesený inými pozemkami vo vlastníctve účastníkov. Vstup na tento spoločný dvor - pozemok parc.č. XXX/XX je z verejnej ulice T.G. P. cez otvorené podbránie na pozemku parc.č.XXX/X, ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -196 zo dňa 26. februára 2008 bolo určené, že na pozemku parc.č. XXX/ X viazne vecné bremeno práva prechodu cez túto parcelu na ulicu T.G. P. v prospech vlastníkov viacerých parciel, medzi nimi i parcely č. XXX/XX. Po pravej strane po vstupe z ulice T.G. P. sa za sebou nachádzajú pozemky parc.č. XXX/XX , XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/XX. Pozemky parc.č. XXX/XX a XXX/X, zapísané na LV č. XXX, sú vo výlučnom vlastníctve odporcu 2/. Na prvom z uvedených pozemkov sa nachádzajú stoly a stoličky posedenia reštaurácie I. N., ktorej objekt je umiestnený na druhom z uvedených pozemkov. V tomto objekte sa okrem reštaurácie nachádzajú na prvom poschodí dva apartmány a v podkroví byt odporcu 2/. Podľa výpovede odporcu 2/ zákazníci jeho reštaurácie používajú na vchod do podniku práve spoločný dvor parc.č. XXX/XX a cez tento je jeho reštaurácia aj zásobovaná. Na pozemku parc.č. XXX/X, zapísaného na LV č. XXX, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve odporcu 1/ (2/3) a odporcu 2/ (1/3), sa nachádza stavba, ktorá je rozdelená medzi odporcov 1/ a 2/. Pozemok parc.č. XXX/X, zapísaný na LV č. XX, je zastavený stavbou, ktorá je z časti drevená a je v rovnakom podiele spoluvlastníctvom navrhovateľa a odporcu 1/. Pozemok parc.č. XXX/XX, zapísaný na LV č. XXXX, je vo výlučnom vlastníctve odporcu 2/ a je na ňom umiestnená drevená stavba, v ktorom sa nachádza sklad pre reštauráciu I. N.. Po ľavej strane pozemku parc.č. XXX/XX po vstupe z ulice T.G. P. sa za sebou nachádzajú pozemky parc.č. XXX/X , XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X, ktoré zároveň ohraničuje pozemok parc.č. XXX/XX zo zadnej časti /z pohľadu od ulice T.G. P./. Pozemok parc.č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXXX, je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa a je zastavaný domom navrhovateľa, ktorého súčasťou je aj otvorené podbránie, ktoré slúži pre vstup na spoločný dvor, pozemok parc.č. XXX/ XX. Nasledujúce pozemky parc.č. XXX/X, 21 zapísané na LV č. XXXX , sú vo vlastníctve odporcu 1/ a sú zastavané polyfunkčným domom - penziónom, v ktorom sa nachádza prevádzka F. restaurant S. a na poschodí apartmány. Na nasledujúcom pozemku parc.č. XXX/X, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX a je vo vlastníctve odporcu 1/ sa nachádza časť sedenia, ktoré patrí k F. restaurant S.. Zostávajúca časť sedenia sa nachádza na pozemku vo vlastníctve tretej osoby, ktorá má podľa odporcu 1/ menovanú reštauráciu v súčasnosti v prenájme. F. parc.č. XXX/X zapísaný na LV č. XXXX je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa. Tento pozemok je neupravený a zaprataný stavebným odpadom. Ďalší v rade, pozemok parc.č. XXX/X zapísaný na LV č. XXXX, je rovnako vo vlastníctve navrhovateľa a je na ňom umiestnená drevená stavba s betónovým podmúrikom, ktorú navrhovateľ používa ako sklad dreva. Posledný v rade, pozemok parc.č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXXX, je v podielovom spoluvlastníctve odporcu 2/ (3/4) a odporkyne 3/ (1/4) a je zastavaný drevenou stavbou, v ktorej je sklad nábytku a údržbárska dielňa.

K tvrdeniu navrhovateľa, že prístup na pozemok parc.č. XXX/XX je možný nielen cez jeho pozemok parc.č. XXX/X, ale aj cez pozemky parc.č. XXX/XX a pozemky, na ktorých sa nachádza sedenie F. restaurant S., v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že toto nebolo preukázané, keď podľa LV č. XXX neviazne na pozemku parc.č. XXX/XX žiadne vecné bremeno, ktoré by zodpovedalo právu prechodu podielových spoluvlastníkov pozemku parc.č. XXX/XX na menovanú parcelu - spoločný dvor. V konaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by svedčil o inom právnom dôvode, ktorý by oprávňoval spoluvlastníkov spoločného dvora na prechod cez pozemok parc.č. XXX/XX vo vlastníctve odporcu 2/. Čo sa týka pozemkov, na ktorých sa nachádza sedenie F. restaurant S., tak toto je jednak pozemok parc.č. XXX/X, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX a je vo vlastníctve odporcu 1/ a potom pozemok vo vlastníctve tretej osoby. Rovnako ako na pozemku parc.č. XXX/XX, ani na pozemku parc.č. XXX/ X neviazne žiadne vecné bremeno, ktoré by zodpovedalo právu prechodu podielových spoluvlastníkov pozemku parc.č. XXX/XX na menovanú parcelu - spoločný dvor. Ako vyplynulo z ohliadky na mieste samom, cez tento pozemok je faktický prístup bráničkou v oplotení, avšak tento prístup je od miestnej komunikácie oddelený viacerými nezastavanými pozemkami, ktoré sú vo vlastníctve tretích osôb. V konaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že podieloví spoluvlastníci pozemku parc.č. XXX/XX sú oprávnení cez tieto pozemky na svoj spoločný dvor prechádzať.

S odkazom na ust. , ods. 1, , ods. 1,2.3 súd uviedol, že vzhľadom na to, že medzi účastníkmi nedošlo k mimosúdnej dohode, pred zrušením podielového spoluvlastníctva účastníkov, skúmal možnosti jeho následného vyporiadania, keď nebol viazaný návrhom navrhovateľa a postupoval v súlade s citovaným ustanovením tak, že postupne skúmal spôsoby vyporiadania, ktorých poradie citované ustanovenie upravuje a ktoré poradie je pre súd záväzné, prioritne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov, v prípade nemožnosti tohto postupu prikázanie veci za primeranú náhradu jednému, alebo viacerým spoluvlastníkom, s prihliadnutím na to, aby sa vec mohla účelne využiť. V konečnom dôsledku pre prípad, že ju žiaden zo spoluvlastníkov nechce, možnosť nariadenia jej predaja a rozdelenia výťažku podľa podielov.

Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že prípadne zrušené podielové spoluvlastníctvo účastníkov nebude môcť byť vyporiadané reálnym rozdelením nehnuteľnosti podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Aj keď by sa mohlo zdať, že v podstate každý pozemok možno reálne rozdeliť, pre účely vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva nepostačuje len faktická možnosť rozdelenia pozemku, ale je potrebné, aby rozdelením vzniknuté nové pozemky mohli naďalej plniť povahu a účel pozemku, z ktorého vznikli. Uviedol, že v danom prípade je z výsledkov dokazovania zrejmé, že spoločný pozemok parc.č. 311/12 slúži ako vnútorný spoločný dvor k ostatným vyššie uvedeným nehnuteľnostiam vo vlastníctve účastníkov. Prechodom cez tento dvor sa účastníci dostávajú na svoje pozemky a stavby, ktoré spoločný dvor obkolesujú, pričom možnosť prístupu inou cestou nemajú. Predmetný spoločný pozemok slúži aj na zásobovanie reštaurácií, ktoré majú zriadené odporcovia 1/ a 2/ na vedľajších nehnuteľnostiach a tiež slúži pre prístup zákazníkov do týchto zariadení. Rozdelením spoločného pozemku by sa účel a funkcia tejto spoločnej nehnuteľnosti, tak ako bola popísaná, úplne znemožnili. Na uvedenom nič nemení ani možnosť zriadenia vecného bremena k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti ako to ustanovuje . Takéto vecné bremeno spočívajúce pravdepodobne v práve prechodu, by totiž oprávňovalo len vlastníkov iných novovznikajúcich nehnuteľností, teda doterajších podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, nie však tretie osoby, čím by bolo fakticky znemožnené zásobovanie a návštevnosť vyššie uvedených reštauračných zariadení odporcov 1/ a 2/ s ohľadom na to, že preukázane jediný prístup k prevádzkam odporcov 1/ a 2/ je práve cez spoločný dvor so vstupom od ulice T.G. P., cez podbránie v objekte navrhovateľa. Reálne rozdelenie spoločného pozemku parc.č. XXX/XX teda nie je podľa súdu možné a to ani v prípade, že by na novozniknutých pozemkoch bolo zriadené vecné bremeno. Po uvedenom závere okresný súd ďalej skúmal ďalšie možnosti vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, teda možnosť prikázania spoločných pozemkov za primeranú náhradu jednému, alebo viacerým spoluvlastníkom a možnosť vyporiadania predajom veci a rozdelením výťažku. V tomto smere dospel k záveru, že existujúce okolnosti môžu viesť k odmietnutiu súdu zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo týmito spôsobmi. Za takéto dôvody osobitného zreteľa považoval súd totožné dôvody, ktoré viedli súd k záveru o nemožnosti reálneho rozdelenia spoločného pozemku a ktoré sú vyššie uvedené, teda zachovanie doterajšieho funkčného určenia a účelu spoločnej nehnuteľnosti. Okrem toho súd prihliadol aj na historický aspekt veci, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pôvodné podielové spoluvlastníčky, ktoré rozdelením pozemku

parc.č. XXX vytvorili 12 nových parciel č. XXX/X až XXX/XX určili parcelu č. XXX/XX ako spoločný dvor pre majiteľov parciel č. XXX/X až XXX/XX /a takto bola aj geometrickým plánom vytvorená/ a táto bola aj týmto spôsobom zapísaná do pozemnoknižnej vložky a neskôr dlhé desaťročia podľa vykonaného dokazovania bola týmto spôsobom aj užívaná. Za tohto stavu, keď vyporiadanie takéhoto spoluvlastníctva reálnym rozdelením nie je možné a vyporiadaniu spôsobom prikázania tohto pozemku za primeranú náhradu jednému, alebo viacerým spoluvlastníkom, alebo predajom tohto pozemku a rozdelením výťažku bránia dôvody hodné osobitného zreteľa, návrh navrhovateľa zamietol.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a to tak, že jeho návrhu na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v celom rozsahu vyhovie a odporcov zaviaže k náhrade trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Zákonné dôvody odvolania videl v ust. , t.j. že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam , v ust. a spočívajúcich v tom, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že hoci okresný súd v napadnutom rozsudku správne konštatuje, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve svojim rozhodnutím zásadu slobodnej vôle a princípov súkromného práva nedodržal, pretože mu odoprel poskytnutie ochrany k jeho vlastníckemu právu a odoprel mu možnosť riadne využívať predmet svojho vlastníctva. Za chybné považoval zistenie, že vlastníci nehnuteľností okolo parc.č. XXX/XX nemajú iný prístup na spoločné nehnuteľnosti ako aj to, že prístup cez parc.č. XXX/XX musí byť zachovaný aj pre zákazníkov prevádzok odporcu 1/ a odporcu 2/, ktoré sa nachádzajú okolo parc.č. XXX/XX. Podľa jeho názoru tak odporca 1/, ako odporca 2/ majú možnosť prístupu na svoje okolité nehnuteľnosti aj iným spôsobom, čo vyplýva nielen zo stavebnotechnického riešenia okolitých budov a ich fyzického prepojenia, ale aj z faktického stavu zisteného na ohliadke. Odporca 2/ sa takto môže dostať na svoje pozemky a budovy aj prístupom cez par.č. XXX/XX a odporca 1/ s prístupom z opačnej strany z parc.č. XXX/X, kde aj v čase ohliadky parkoval svoje osobné motorové vozidlo. Podľa neho okresný súd nesprávne povýšil účel užívania pozemku nad ochranu vlastníckeho práva. Nerozporoval, že parc.č. XXX/XX bola pôvodne zriadená ako spoločný dvor, avšak tento slúžil vždy len spoluvlastníkom a nie cudzím osobám. Podľa neho účel tejto parcely je možné zachovať aj v prípade jej rozdelenia prostredníctvom zriadenia vecného bremena práva prechodu. Týmto spôsobom by sa užívanie a faktické postavenie na strane odporcov zásadne neovplyvnilo. Jemu navrhovateľovi by to však podstatným spôsobom zlepšilo užívanie jeho nehnuteľností, tak parc.č. 311/3 ako aj výmery pripadajúcej na jeho spoluvlastnícky podiel dotknutej par.č. XXX/XX a práve táto skutočnosť ako uviedol, t.j. zlepšenie a zjednodušenie procesu využívania jednak jeho budovy na parc.č. XXX/X a jednak časti jeho nehnuteľnosti parc.č. XXX/XX, ktorej je podielový spoluvlastník je účelom, ktorý sleduje svojim návrhom v tejto veci, súčasne aby tak bol zjednodušený proces vedúci k uskutočneniu jeho plánov a požiadaviek vo veci využívania tohto pozemku na zriadenie terasy ku kaviarni, ktorú chce prevádzkovať. Prekážkou tohto spôsobu výkonu jeho spoluvlastníckeho práva t.j. zámeru vykonávať podnikateľskú činnosť je podľa jeho tvrdenia správanie odporcov 1/, 3/, ako väčšinových spoluvlastníkov, ktorí ho svojim správaním neprípustným spôsobom vo výkone jeho vlastníckych práv obmedzujú. Za tohto stavu nie je možné od neho spravodlivo žiadať, aby zotrvával ďalej v spoluvlastníckom vzťahu, ktorý mu na rozdiel od odporcov 1/, 2/ umožňuje len minimálne využitie jeho vlastníckych oprávnení a to nielen plynúcich zo spoluvlastníctva k parc.č. XXX/XX, ale aj vlastníckych oprávnení k samotnému pozemku XXX/X a stavbe na ňom postavenej. Podľa jeho názoru oprávnenie odporcov 1/, 2/ ako vlastníkov priľahlých nehnuteľností, ktoré im plynie z vecného bremena zriadeného na par.č. 311/3, ktorá je v jeho vlastníctve v žiadnom prípade neumožňuje zákazníkom odporcov 1/, 2/ prechod cez jeho pozemok, ale k tomuto sú oprávnení len vlastníci okolitých nehnuteľností, blízke osoby, členovia ich domácnosti, prípadne vlastníkmi konkrétne poverené osoby. Vyslovil názor, že rozdelenie spoločnej parcely je možné a že spôsob rozdelenia tak, ako ho navrhuje je účelný a zákonný. Z geometrického plánu, ktorý predložil súdu vyplýva, že má záujem o celkové scelenie pozemkov jednotlivých spoluvlastníkov účastníkov konania tak, aby každý vlastnil tú časť pôvodnej parcely XXX/XX, ktorá je priľahlá k ich pozemku. Podľa neho takéto scelenie je nielen účelné, ale za vzniknutých okolností jediné spravodlivé. Podľa neho parc.č. XXX/XX je dostatočne široká aj pre zachovanie prechodu pre ostatných spoluvlastníkov, aj pre zriadenie prevádzky navrhovateľa v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti. Takto podľa neho dôjde k zefektívneniu a sprehľadneniu vzťahov jednotlivých účastníkov konania a zreteľne budú vymedzené ich oprávnenia a povinnosti.

Odporcovia 1/, 2/, 3/ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa potvrdiť, pričom podľa odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné:

Z podstaty podielového spoluvlastníctva, ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods.2, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojim rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec a že jej rozdelenie je funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu. Pri reálnom rozdelení nehnuteľností súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle. Pri skúmaní ďalších spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa prihliada na veľkosť podielov a účelne využitie veci, t.j. kto môže predmet spoluvlastníctva využiť účelnejšie, čo je záver skutkový a nie právny.

Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu sú aj výnimky. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu, alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Súd takto môže postupovať len v prípade, keď k zrušeniu spoluvlastníctva a k vykonaniu jeho vyporiadania nemôže dôjsť reálnym rozdelením veci. Súčasne však ako je uvedené, musí byť splnená podmienka, ktorou je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré musí súd v každej veci veľmi starostlivo skúmať, spravodlivo ich posúdiť s prihliadnutím na dôležitosť jednotlivých sporných záujmov a na celkovú povahu konkrétneho prípadu. Takýmito dôvodmi sú okrem iného aj okolnosti prevažne subjektívneho charakteru a to tak na strane odporcov, ako aj na strane navrhovateľa, konkrétne, ak mu ide len o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu. Odvolací súd v súlade so záverom okresného súdu dospel k záveru, že v preskúmavanej veci je tu existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, vo vzťahu ku ktorým bolo zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zmysle návrhu navrhovateľa opodstatneným. Odvolací súd tieto dôvody videl jednak v zachovaní doterajšieho funkčného určenia a účelu spoločnej nehnuteľnosti, ako aj, a to predovšetkým v subjektívnych dôvodoch existujúcich na strane navrhovateľa opodstatňujúcich tento záver vo veci spočívajúci v tom, že prioritným dôvodom, pre ktorý tento návrh vo veci podal, čo uvádza aj v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu, sú spory medzi ním a ostatnými podielovými spoluvlastníkmi, teda odporcami, týkajúce sa vyriešenia užívacích vzťahov k predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve a to vo vzťahu k úmyslu navrhovateľa využívať budovu, ktorú vlastní ako kaviareň, začať vykonávať podnikateľskú činnosť a na časti predmetnej nehnuteľnosti si zriadiť letnú terasu využívanú v súvislosti s prevádzkou kaviarne, v čom mu podľa jeho vyjadrenia bránia odporcovia. Už z uvedeného jeho tvrdenia vyplýva, že otázka zániku spoluvlastníctva nie je pre neho prioritnou, ale je to práve realizácia jeho budúcich podnikateľských zámerov, na ktoré chce využívať aj časť nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve účastníkov. Riešenie užívacích vzťahov však nie je relevantným dôvodom pre vyhovenie jeho návrhu, ak je tu existencia okolností, ktoré to neopodstatňujú,

pretože výkon užívacieho práva vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam môže navrhovateľ riešiť postupom podľa , ktorý za existencie určitých zákonných predpokladov umožňuje aj výnimku z princípu tzv. majorizácie podielových spoluvlastníkov pri rozhodovaní o spoločnej veci. Odvolací súd považuje za správny aj záver okresného súdu v tom smere, že dotknutá nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná a to jednak z pohľadu jej situovania, spôsobu využívania, jej rozlohy, ako aj s ohľadom na otázku riešenia prístupu k okolitým nehnuteľnostiam vo vlastníctve účastníkov, ako aj k spôsobu jej využívania. Aj v tomto smere námietka navrhovateľa vo veci ochrany vlastníckeho práva, ktorého sa dožaduje neobstojí, pretože súd pri svojom rozhodovaní nemôže vziať do úvahy len vlastnícke právo a k nemu sa viažucu ochranu vo vzťahu k navrhovateľovi, ale vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania, ktorí sú spoluvlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že ním navrhovaným spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva by sa fakticky na užívaní predmetnej nehnuteľnosti vo vzťahu k odporcom nič nezmenilo, pretože by naďalej mohli po dotknutej parcele z titulu zriadenia vecného bremena prechádzať, toto neobstojí, pretože rozsah a ochrana spoluvlastníckeho práva je zákonom vymedzená v širšom a zásadnejšom rozsahu, ako ochrana práva zodpovedajúca výkonu vecného bremena, nehovoriac o tom, že týmto stavom by súd založil potenciálnu možnosť pre vznik ďalších konfliktov medzi účastníkmi konania týkajúcich sa rozsahu a spôsobu využívania takto zriadeného vecného bremena, čo možno vyvodiť už terajšieho tvrdenia navrhovateľa v tom smere, že takéto vecné bremeno sa nevzťahuje aj na zákazníkov a tretie osoby prichádzajúce k zariadeniam, ktoré prevádzkujú na svojich nehnuteľnostiach odporcovia, čím by sa vlastne pre budúcnosť sťažil, ak nie znemožnil spôsob využívania týchto nehnuteľností odporcami tak, ako je tomu v súčasnosti, a vznikol by tak základ pre ďalšie súdne spory medzi účastníkmi konania. Vytvorenie takéhoto stavu však nie je účelom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva a aj na tieto okolnosti je potrebné, aby súd pri svojom rozhodovaní prihliadal.

Z uvedených dôvodov odvolacie námietky navrhovateľa neboli dôvodné, a preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu, ako vecne správny za použitia potvrdil.

Vzhľadom k tomu, že napadnutým rozhodnutím okresného súdu nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa vychádzajúc z ust. rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.