Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-45C/122/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci navrhovateľky E. D., M. X. X, Z. právne zastúpenej F.. E. R., L., V. V. Š. XX, Z. proti odporcovi X. D., M. A. XX, Z. právne zastúpenému F.. L. D., L., V. V. Š. XX, Z. v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k členskému podielu k družstevnému bytu takto

rozhodol:

Vyporiadava podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu k členskému podielu k družstevnému bytu č. XX, E.. Q. W. Z. S. A. Y. Č.. XX tak, že do výlučného vlastníctva odporcu prikazuje členský podiel k predmetnému bytu.

Odporca je povinný vyplatiť navrhovateľke z členského podielu k družstevnému bytu č. XX, E.. Q. W. Z. S. A. Y. Č.. XX sumu XX.XXX,- O. do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu 13.10.2008 domáhala vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k členskému podielu k družstevnému bytu č. XX, X. Q. W. Z. S. A. Y.. Č.. XX a to tak, že členský podiel k predmetnému bytu bude prikázaný do výlučného vlastníctva odporcu a zároveň žiadala zaviazať odporcu k povinnosti vyplatiť jej sumu 1.200.000,- Sk z členského podielu k predmetnému bytu. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. z dňa 18.4.2002, pričom v lehote do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania dohodou ani rozhodnutím súdu (nebol podaný v tejto lehote návrh na súd). Navrhovateľka ďalej uvádzala, že členský podiel z družstva ako majetkové právo v súlade s ust. sa stal podielovým spoluvlastníctvom účastníkov konania, pričom ich podiely sú zo zákona rovnaké. Navrhovateľka ďalej uvádzala, že byt bol na základe výmeru V. M. U. E. Z. zo dňa XX.X.XXXX pridelený odporcovi počas trvania manželstva a spolu so spoločným nájmom bytu vzniklo účastníkom konania aj spoločné členstvo v družstve. V konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. okresný súd zrušil právo spoločného nájmu družstevného bytu rozsudkom zo dňa 4.12.2007 a za výlučného nájomcu a člena družstva určil X. D. (odporcu). V čase podania návrhu v tomto konaní uvedený rozsudok ešte nebol právoplatný, keďže navrhovateľka podala voči nemu odvolanie, avšak poukazovala na to, že predmetom uvedeného konania nemôže byť finančné vyporiadanie hodnoty členského podielu k

družstevnému bytu (poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ) a z uvedeného dôvodu podala tento návrh.

Na návrh odporcu doručený súdu dňa 11.8.2009 tunajší súd uznesením č.k. -68 zo dňa 10.11.2009 prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. majúc za to, že v tomto konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Potom, ako konanie Okresného súdu Košice II sp. zn. bolo právoplatne skončené rozsudkom prvostupňového súdu v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 10.12.2009 súd pokračoval v konaní.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 21.5.2010, kde odmietol cenu navrhnutú navrhovateľkou, ako nereálnu a nezodpovedajúcu skutočnej cene podielu k družstevnému bytu, pričom poukázal na to, že navrhovateľka sa odsťahovala z predmetného bytu na základe vlastného rozhodnutia ešte v roku 2002 a odporca jej nezabezpečil náhradný byt, pretože všetky jeho snahy a návrhy navrhovateľka odmietala.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a obsahom znaleckého posudku znalkyne Ing. O. A. Č.. X/XXXX a zistil tento skutkový stav veci:

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že manželstvo uzatvorili dňa X.X.XXXX a toto manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 18.4.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.7.2002.

Rovnako medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že predmetný družstevný byt nachádzajúci sa v Z. S. A. Y.. Č.. XX, Č. M. XX, X. Q. bol pridelený odporcovi X. D. pre trojčlennú rodinu výmerom zo dňa XX.X.XXXX.

Zo zmluvy zo dňa 19.6.1985 uzatvorenej medzi X. D. L. W. U. zastúpenou W. F. Ž. V. Z. o poskytnutí stabilizačného príspevku na zloženie členského podielu stabilizačnej družstevnej bytovej výstavbe vyplýva, že bol X. D. poskytnutý stabilizačný príspevok vo výške 75% minimálne členského podielu v čiastke 18.487,50 Kčs na zloženie členského podielu stabilizačnej družstevnej bytovej výstavbe, ktorý mal byť v zmysle zmluvy dlžníkovi úplne odpustený pod podmienkou, že bude 12 rokov nepretržite pracovať u W. U. W. F. Č. - Ž. V. Z. v pracovnej profesii posunovač a užívať pridelený družstevný byt. V zmysle bodu 3. zmluvy ak dlžník z akéhokoľvek dôvodu nedodrží podmienky stanovené v bode 1. tejto zmluvy zaviazal sa vrátiť stabilizačný príspevok v plnej výške ihneď najneskôr do 6 mesiacov odo dňa odchodu zo stabilizačnej pracovnej profesie uvedenej v bode 1, resp. odo dňa rozviazania pracovného pomeru.

Medzi účastníkmi konania nebola sporná ani tá skutočnosť, že v 3-ročnej lehote od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva nedošlo medzi účastníkmi k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní BSM a taktiež nebol podaný návrh na vyporiadanie BSM.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. vyplýva, že rozsudkom zo dňa 4.12.2007 v spojitosti s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 16.7.2009 súd zrušil právo spoločného nájmu družstevného bytu nachádzajúceho v Z. S. A. Y.. Č.. XX, Č. M. XX, X. Q. pozostávajúceho z 3- izieb a príslušenstva a za výlučného nájomcu a člena družstva určil X. D., ktorý bol zároveň povinný zabezpečiť E. D. náhradný byt a E. D. bola povinná sa z predmetného bytu vysťahovať do 30 dní od zabezpečenia náhradného bytu. Uvedený rozsudok v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. nadobudol právoplatnosť dňa 8.1.2010.

Navrhovateľka vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 12.10.2010 potvrdila, že predmetný byt bol pridelený odporcovi od zamestnávateľa, no zároveň poukázala na to, že odporca neodpracoval celú potrebnú dobu u tohto zamestnávateľa, keďže prišiel o prácu v dôsledku toho, že u zamestnávateľa kradol, o čom prebehlo aj trestné konanie a v dôsledku čoho bol pre porušenie pracovnej disciplíny prepustený približne v roku XXXX. Uviedla, že z bytu sa odsťahovala v J. XXXX, v dôsledku negatívneho správania sa odporcu voči nej a dcére. Od toho času býva aj s dcérou v podnájmoch. Zároveň poprela odporcom uvádzanú skutočnosť, že odporca zabezpečil bývanie pre staršiu dcéru,

pretože staršia dcéra sa starala o odporcovu matku (babičku), ktorú doopatrovala a babička na ňu prepísala garsónku, ktorú vlastnila, teda o toto bývanie sa nepostaral odporca.

Odporca na pojednávaniach prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že nemá námietky voči tomu, aby bolo súdom vyporiadané podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k členskému podielu k družstevnému bytu tak, že by tento podiel bol prikázaný do jeho výlučného vlastníctva, avšak odporca nesúhlasil s navrhovanou čiastkou, ktorá by mala byť vyplatená navrhovateľke, pretože podľa jeho názoru trhová hodnota členského podielu ku dňu právoplatnosti rozsudku o zrušení spoločného nájmu a spoločného členstva bytom v družstve bola približne 50.000,- eur a zároveň žiadal, aby súd zohľadnil, že v čase zrušenia spoločného nájmu a spoločného členstva bol byt v pôvodnom stave a následne on predmetný byt rekonštruoval. Odporca žiadal, aby súd zohľadnil, že mal väčší podiel na zabezpečení (získaní) predmetného bytu, keďže v čase jeho nadobudnutia sa zaviazal voči zamestnávateľovi odpracovať určitú dobu u tohto zamestnávateľa a taktiež zohľadniť spomínanú rekonštrukciu predmetného bytu vykonanú z výlučných prostriedkov odporcu. Ďalej poukázal na to, že zabezpečil byt pre staršiu dcéru, resp. doriešil jej bytovú otázku. Odporca na pojednávaní konanom dňa 25.8.2011 poukázal aj na tú skutočnosť, že po rozvode manželstva uhradil dlhy za byt, ktoré vznikli počas trvania manželstva v celkovej výške 10.992,50 Sk v roku 2002. Odporca zároveň žiadal súd, aby pri určení sumy, ktorú má navrhovateľke vyplatiť mu súd umožnil túto sumu splácať v pravidelných splátkach po 1.000,- eur mesačne.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou E.. O. A., znalkyňou z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, ktorá vypracovala vo veci posudok č. X/XXXX, v ktorom stanovila trhovú hodnotu členského podielu k družstevnému bytu ku dňu právoplatnosti rozsudku o zrušení spoločného nájmu bytu dňa 8.1.2010 na sumu 61.700,- eur. Znalkyňa zároveň uviedla, že hodnota stavebných prác a materiálov vykonaných v predmetnom družstevnom byte je 5.634,- eur. Navrhovateľka sa k tomuto znaleckému posudku vyjadrila písomne podaním doručeným súdu 16.3.2011, v ktorom súhlasila s určenou hodnotou členského podielu k družstevnému bytu, avšak nesúhlasila s určením hodnoty stavebných prác a materiálov, vykonaných v družstevnom byte ku dňu právoplatnosti rozsudku o zrušení spoločného nájmu bytu. Poukázala na to, že odporca rekonštruoval predmetný byt v období, keď bol členský podiel v družstve v podielovom spoluvlastníctve oboch účastníkov konania a túto rekonštrukciu realizoval bez jej súhlasu ako spoluvlastníka uvedeného členského podielu. Zároveň poukázal na to, že odporca poukázal na vykonanú rekonštrukciu až dňa XX.XX.XXXX, pričom čiastkové úkony úprav uskutočnil v roku 2005-2007 a 2008, preto s poukazom na ust. a vzniesla námietku premlčania na odporcom poukazované plnenia. Odporca sa písomne k záverom znaleckého posudku nevyjadril a na pojednávaní konanom dňa 25.8.2011 potom, ako súd opätovne oboznámil obsah spisu, najmä obsah znaleckého posudku, ako aj vyjadrenie navrhovateľky k znaleckému posudku, odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že zo závermi posudku súhlasí.

Na základe opakovaných námietok navrhovateľky súd uložil znalkyni vypracovať doplnok znaleckého posudku a to určiť výšku zhodnotenia predmetnej nehnuteľnosti (družstevného 3-izbového bytu) vykonaním rekonštrukčných prác, t.j. stanoviť hodnotu, o ktorú bola predmetná nehnuteľnosť zhodnotená. Znalkyňa E.. O. A. vypracovala posudok č. X/XXXX, z ktorého vyplýva, že vykonaním rekonštrukčných prác na nehnuteľnosti došlo k jeho zhodnoteniu o sumu 2.794,- eur. Navrhovateľka vo vyjadrení k znaleckému posudku doručenom súdu 3.5.2012 uviedla, že so znaleckým posudkom Č.. X/XXXX C. E.. O. A. súhlasí a nemá voči nemu žiadne námietky. Rovnako odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom podaní doručenom súdu 18.7.2012 uviedol, že k znaleckému posudku Č.. X/XXXX nemá žiadne pripomienky.

Ž. V. M., J. R. Z. v písomnej správe zo dňa 2.11.2011 ako právny zástupca Č. W. U., Ž. V. Z. oznámili, že X. D. bol ich zamestnancom v období od 26.3.1984 do 31.8.1984 vo funkcii sprievodca osobných vlakov a v období od 24.1.1985 do 1.3.1994 v profesiách posunovač, vedúci posunu. Dňa 1.3.1994 mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny

- krádeže cukroviniek. Počas trvania pracovného pomeru sa menový zaviazal zamestnávateľovi zotrvať v pracovnom pomere po určité obdobie za určitý náborový príspevok a to 13.8.1985 na 3 roky, kedy obdržal náborový príspevok vo výške 750,- Kčs, 20.8.1986 na 3 roky - príspevok vo výške 1.500,- Kčs,

13.11.1986 na 3 roky - príspevok vo výške 750,- Kčs a 14.12.1987 na 3 roky - príspevok vo výške 2.000,- Kčs. Ž. M. v oznámení zo dňa 8.8.2012 uviedli, že zo mzdových listov X. D. za obdobie od 24.1.1985 do 1.3.1994 vyplýva, že akékoľvek čiastky stabilizačného príspevku neboli zrážané cez mzdu zamestnanca. Keďže sa jedná o predchádzajúce obdobie 27 rokov dozadu, bývalý zamestnávateľ už nemá k dispozícii archivované prvotné ani iné doklady o poskytnutom stabilizačnom príspevku, nakoľko sa nejedná o účtovnícke doklady, ktoré boli povinní archivovať po dobu 10 rokov.

Z oznámenia Č. W. U., Ž. V. Z. zo dňa 2.8.1985 vyplýva, že týmto listom zamestnávateľ oznámil X. D., že na základe jeho žiadosti a za podmienok stanovených v zmluve o pôžičke, ktorú zamestnávateľ so zamestnancom uzatvoril mu bola poskytnutá z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb návratná čiastočne odpustiteľná pôžička na zloženie členského podielu V. po pridelení bytu v čiastke 6.100,- Kčs, ktorá suma bola poukázaná dňa 30.7.1985 na účet V. E., Z. XX/A, Z.. Zároveň v prílohe bol zamestnancovi doručený prepis zmluvy o pôžičke. Zo zmluvy o návratnej bezúročnej pôžičke poskytnutej z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že túto zmluvu uzatvoril X. D. ako zamestnanec spolu s manželkou E. D. V. Č. W. U. C. Ž. V. Z. ako veriteľom, pričom zamestnancovi veriteľ poskytol návratnú pôžičku v čiastke 6.100,- Kčs na zloženie členského podielu V. E. po pridelení bytu. Dlžník sa zaviazal splatiť pôžičku pravidelnými mesačnými splátkami zrážkou zo mzdy sumu 150,- Kčs počnúc augustom 1985 až do úplného splatenia.

Z príjmového pokladničného dokladu č. XXXX vystaveného V. M. U. E., Z. vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bola prijatá od X. D. platba spolu 12.556,20 Sk, ktorá pozostávala zo sumy nedoplatku nájomného k 31.10.2002 v sume 10.079,20 Sk, nájomného za november 2002 v sume 2.470,- Sk a poplatku k nájomnému SBD 5,70 Sk. Z pripojeného prehľadu platieb za rok 2002 vyplýva, že nedoplatok spolu v sume 10.079,21 Sk vznikol nižšou úhradou nájomného oproti predpisu a neuhradením vyúčtovania služieb za rok 2001, z ktorého vyplynul nedoplatok.

Z dohody o splácaní dlžoby zrážkami zo mzdy a iných príjmov, uzatvorenej medzi veriteľom V. E. Z. L. U. X. D. L. X. E. D. Y. U. XX.X.XXXX vyplýva, že ku dňu 30.4.2002 činila pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi z titulu nezaplatenia nájomného a uhrádza plnenia poskytované s užívaním bytu na istiny 10.840,21 Sk, pričom dlžník sa zaviazal tento nedoplatok zaplatiť v mesačných splátkach najmenej po 1.000,- Sk, počnúc 6. mesiacom 2002 tak, aby celá čiastka bola zaplatená najneskôr do 30.6.2003.

Z poštových návratok predložených navrhovateľkou vyplýva, že adresátovi X. D. uhradila dňa 20.5.2002

- 500,- Sk, dňa 17.6.2002 - 500,- Sk, dňa 1.7.2002 - 370,- Sk, dňa 31.7.2002 - 360,- Sk, dňa 23.7.2002

- 500,- Sk, dňa 20.8.2002 - 870,- Sk, dňa 20.9.2002 - 870,- Sk a na účet Stavebného bytového družstva II Košice uhradila dňa 18.7.2002 - 1949,- Sk, dňa 19.8.2002 - 1.949,- Sk, dňa 17.9.2002 - 1.949,- Sk. Z príjmových pokladničných dokladov vyplýva, že V. prijalo od E. D. dňa 17.5.2002 - 1.949,- Sk a dňa 14.6.2002 - 1.956,- Sk.

Podľa ust. , ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v .

Podľa ust. § 149 ods. 3 citovaného zákona, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

Podľa ust. § 149 ods. 4 citovaného zákona, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Podľa ust. § 137 ods. 1, 2 citovaného zákona, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa ust. § 138 ods. 1 citovaného zákona, bežné veci týkajúce sa spoločnej veci môže vybavovať každý zo spoluvlastníkov. V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je právny úkon neplatný.

Podľa ust. § 139 ods. 1-3 citovaného zákona, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

Podľa ust. § 141 ods. 1 citovaného zákona, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa ust. § 142 ods. 1 citovaného zákona, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa ust. § 454 citovaného zákona, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa ust. § 107 ods. 1,2,3 citovaného zákona, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

V danom prípade (tak, ako je to vyššie uvedené a vyplýva to z prednesu účastníkov konania aj listinných dôkazov) medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že družstevný byt nachádzajúci sa v Z. S. A. Y.. Č.. XX, X. Q. Č.. M. XX bol účastníkom pridelený za trvania manželstva, a preto im vznikol spoločný nájom aj spoločné členstvo v bytovom družstve. Rovnako nebolo sporné, že po rozvode manželstva účastníkov konania nebolo ich bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadané dohodou v lehote do 3 rokov od zániku BSM (právoplatnosti rozvodu) a ani v tejto lehote nebol podaný návrh na vyporiadanie BSM na súd, a preto došlo k vyporiadaniu BSM v súlade s citovaným ustanovením , v zmysle ktorého o ostatných majetkových právach, medzi ktoré patrí aj členský podiel v bytovom družstve platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov. Pretože rozsudkom Okresného súdu Košice II v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Košice došlo k zrušeniu spoločného nájmu a spoločného členstva v bytovom družstve účastníkov konania tak, že výlučným nájomcom aj členom družstva sa stal odporca, došlo tak aj k zrušeniu podielového spoluvlastníctva k členskému podielu k družstevnému bytu, ktorý pôvodne tvoril spoločné majetkové právo bývalých manželov a ku ktorému sa po uplynutí lehoty troch rokov od zániku BSM stali účastníci podielovými spoluvlastníkmi o veľkosti podielu každý v jednej polovici. Spolu s rozhodnutím o zrušení spoločnému nájmu a spoločného členstva v bytovom družstve (tým aj zrušením podielového spoluvlastníctva k členskému podielu) nebolo zároveň rozhodnuté aj o vyporiadaní tohto členského podielu, a preto je súd toho názoru, že nárok navrhovateľky, ktorého sa domáha v tomto konaní je dôvodný, ktorú skutočnosť nespochybňoval ani sám odporca.

Súd tu poznamenáva, že pokiaľ by k zrušeniu spoločného nájmu a spoločného členstva došlo ešte pred uzatvorením 3-ročnej lehoty od zániku BSM (rozvodu manželstva) bol by členský podiel v bytovom družstve predmetom vyporiadania BSM, avšak v tomto prípade došlo k zániku až po uplynutí uvedenej lehoty, a preto musí byť predmetom samostatného vyporiadania.

Vo vzťahu k spôsobu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov k členskému podielu v bytovom družstve súd uvádza, že právna úprava ( ) zakotvuje záväzné poradie spôsobov vyporiadania tak, že prvým spôsobom je rozdelenie veci, druhým prikázanie veci za náhradu niektorému zo spoluvlastníkov a tretím predaj veci a rozdelenie výťažku predaja medzi bývalých spoluvlastníkov, pričom každý ďalší spôsob môže nastúpiť až v prípade nemožnosti uplatnenia predchádzajúceho. V prípade tohto majetkového práva (členského podielu v bytovom družstve) sa jedná o prípad, kedy je vylúčený prvý spôsob rozdelenia veci, a preto musí nastúpiť druhý spôsob, a to prikázanie veci za náhradu. Pri rozhodovaní o otázke, ktorému zo spoluvlastníkov (bývalých manželov) má byť vec prikázaná, súd poukazuje na to, že rozhodnutím súdu o zrušení spoločného nájmu a spoločného členstva sa toto spoločné majetkové právo manželov stalo vo vzťahu k družstvu majetkovým právom jedného z rozvedených manželov (toho, kto bol určený za výlučného člena družstva), preto aj vzájomné vyporiadanie manželov musí zohľadniť uvedenú skutočnosť. V danom prípade, teda bolo potrebné uvedené majetkové právo prikázať do výlučného vlastníctva odporcu, čo bolo aj v súlade s vôľou oboch účastníkov konania.

Na základe vyššie uvedených skutočností vznikol navrhovateľke nárok na zaplatenie polovice hodnoty členského podielu titulom vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s odporcom, podľa zásad uvedených v ustanovení . Súd preto zameral dokazovanie na stanovenie hodnoty predmetného členského podielu, následne na určenie výšky primeranej náhrady pre navrhovateľku a zistenie skutočností relevantných pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle. Pri určení hodnoty členského podielu súd vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne E.. A., a preto súd mal za to, že hodnota celého členského podielu je 58.906,- eur. Súd v tejto časti zohľadnil závery znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa určila hodnotu členského podielu k predmetnému bytu v stave, v akom sa byt nachádzal v čase vypracovania posudku v sume 61.700,- eur (voči takto stanovenej hodnote účastníci nemali námietky) a obsah doplnku znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa určila hodnotu, o ktorú sa byt zhodnotil vykonaním rekonštrukčných prác (uskutočnených odporcom zo svojich výlučných prostriedkov) na sumu 2.794,- eur. Súd preto od sumy 61.700,- eur odpočítal 2.794,- eur a tak stanovil hodnotu, akú by mal členský podiel v prípade, ak by neboli vykonané tieto rekonštrukčné práce (61.700,- - 2.794,- = 58.906,- eur), t.j. ak by nedošlo k zhodnoteniu členského podielu. Súd tu zároveň uvádza, že nezohľadnil znalkyňou vypočítanú hodnotu vykonaných rekonštrukčných prác, nakoľko mal za to, že bolo potrebné zohľadniť iba vyššie uvedené zhodnotenie majetkového práva a nie reálne vynaloženú hodnotu na rekonštrukciu a to z dôvodu, že pri vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva (formou vyporiadania v širšom zmysle) je potrebné rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu vecí a nákladmi na úpravu a údržbu vecí, ktoré neboli nevyhnutné a zároveň zohľadniť, či sa jedná o bežné záležitosti alebo ostatné záležitosti v zmysle ust. a v súvislosti s tým, či boli tieto náklady vynaložené zo súhlasom spoluvlastníka alebo nie. V tomto konkrétnom prípade súd dospel k záveru, že sa jednalo o náklady na rekonštrukciu, ktorá nebola nevyhnutná, pričom sa jedná o nie bežnú záležitosť, vyžadujúcu súhlas spoluvlastníka. Preto v prípade týchto nákladov na rekonštrukciu, ktoré odporca vynaložil (a realizoval) bez súhlasu navrhovateľky, nevznikol odporcovi nárok na pomernú úhradu týchto nákladov od navrhovateľky za trvania ich spoluvlastníckeho vzťahu. Keďže však dochádza k zániku podielového spoluvlastníctva, má v rámci širšieho vyporiadania odporca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od navrhovateľky a to vo výške zhodnotenia podielu navrhovateľky (nie na pomernú časť vynaložených nákladov). Súd zároveň poznamenáva, že priznať odporcovi (zohľadniť v rámci vyporiadania) nárok na pomernú úhradu reálne vynaložených nákladov na rekonštrukciu by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, keďže odporca byt rekonštruoval v čase, keď ho užíval výlučne on sám, bez navrhovateľky (tak, ako je tomu až doposiaľ), t.j. sám využíval výhody plynúce z tejto rekonštrukcie a len on sám prispieval následne k opotrebovaniu tohto bytu. Súd ešte dodáva, že keďže navrhovateľka vzniesla námietku premlčania voči tomuto nároku odporcu v súvislosti s vykonanou rekonštrukciou, súd skúmal, či tento nárok je premlčaný. Vychádzajúc z vyššie popísaných úvah, bol súd toho názoru, že sa jedná o nárok z bezdôvodného obohatenia, kde

premlčacia lehota je stanovená v ustanovení a začiatok jej plynutia je podľa názoru súdu daný okamžikom zániku podielového spoluvlastníctva. Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľky, že pre začiatok plynutia premlčacej lehoty je rozhodujúci okamih ukončenia rekonštrukčných prác. K zániku podielového spoluvlastníctva došlo zrušením spoločného členstva rozhodnutím súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8.1.2010, pričom odporca vzniesol svoj nárok vyplývajúci z vykonanej rekonštrukcie a žiadal túto skutočnosť zohľadniť (t.j. vykonať vyporiadanie v širšom zmysle) dňa 12.10.2010, preto je súd toho názoru, že nedošlo k premlčaniu tohto nároku (resp. odporca si tento nárok uplatnil pred uplynutím premlčacej lehoty).

Primeranou náhradou pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v zmysle ust. je príslušný podiel všeobecnej ceny veci, čo je v tomto prípade podiel o veľkosti 1/2, čo zo sumy 58.906,- eur činí čiastku 29.453,- eur. Súd bol toho názoru, že odporcom tvrdená skutočnosť, že sa väčšou mierou pričinil o nadobudnutie bytu, bola pre rozhodnutie o výške primeranej náhrady irelevantná, narozdiel od konania o zrušenie spoločného nájmu a členstva v bytovom družstve, kde mohla byť súdom zohľadnená spolu s ďalšími rozhodujúci okolnosťami, ako boli záujmy maloletých detí, stanovisko prenajímateľa, príčinami rozvratu manželstva, sociálnou, zdravotnou a finančnou situáciou účastníkov, prípadne ich oprávnenými potrebami a podobne. Všetky uvedené skutočnosti však nepatria do rámca skutočností významných pre rozhodnutie o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a preto súd nezohľadnil tú skutočnosť, že byt bol pridelený odporcovi s poskytnutím stabilizačného príspevku od zamestnávateľa. Súd tu zároveň dodáva, že odporca ani nesplnil svoju povinnosť zotrvať u tohto zamestnávateľa v pracovnom pomere stanovenú dobu 12 rokov, keďže jeho pracovný pomer bol predčasne ukončený okamžitým skončením pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Rovnako súd nepovažoval za relevantnú tú odporcom tvrdenú skutočnosť, že zabezpečil byt dcére, nakoľko ani v prípade, ak by bola táto skutočnosť jednoznačne preukázaná, nemala by vplyv na výšku primeranej náhrady a nie je ani spôsobilá byť predmetom širšieho vyporiadania. Súd preto ani nevykonal odporcom navrhovaný dôkaz výsluch svedkov - bratov odporcu, nakoľko by vykonanie tohto dôkazu bolo v rozpore zo zásadou hospodárnosti a neprimerane by predlžovalo stav právnej neistoty medzi účastníkmi konania, keďže tento dôkaz by nebol spôsobilý ovplyvniť rozhodnutie súdu, vzhľadom na vyššie uvedený názor súdu, keďže títo svedkovia mali byť vypočutí práve na preukázanie tej skutočnosti, že odporca zabezpečil dcére byt.

Vo vzťahu k tvrdeniu odporcu, že uhradil čiastku 10.992,50 Sk z titulu nedoplatku na vyúčtovaní služieb spojených s nájmom bytu za rok 2001 (t.j., za čas, kedy v byte bývala navrhovateľka) súd uvádza, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené dňa 15.7.2002, dokedy trvalo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V zmysle ust. veci v BSM užívajú obaja manželia spoločne, spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené vo veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním, a v zmysle ust. sú oprávnení a povinní z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí obaja manželia spoločne a nerozdielne. S poukazom na uvedenú existenciu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a spoločné hospodárenie manželov bol súd toho názoru, že na takúto úhradu nedoplatku na vyúčtovaní za rok 2001 (t.j. za trvania manželstva) nie je možné prihliadať v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktoré vzniklo až po zrušení BSM.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení a v súlade s uvedenými úvahami súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, ako je to uvedené v prvom výroku rozsudku a zároveň rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke primeranú náhradu v sume 29.643,- eur a to v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd nevyhovel požiadavke odporcu, aby mohol náhradu splácať v pravidelných mesačných splátkach po 1.000,- eur, keďže už od podania tohto návrhu na súd (resp. jeho doručenia odporcovi) prípadne od času, kedy bolo právoplatne rozhodnuté o zrušení spoločného členstva v bytovom družstve mal odporca vedomosť o tomto konaní a vedel o svojej povinnosti vyplatiť navrhovateľke náhradu, keďže sám nespochybňoval návrh navrhovateľky na vyplatenie podielu a sporná bola iba jeho výška. Preto sa navrhovateľ mohol pripraviť postupne na takúto svoju povinnosť, s ktorou mohol reálne počítať a mohol v zmysle svojho návrhu sporiť po 1.000,- eur mesačne, čím by ku dňu rozhodnutia súdu mal pripravenú hotovosť v potrebnej výške (a to aj pokiaľ by prostriedky odkladal až od právoplatnosti rozhodnutia o zrušení spoločného členstva, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8.1.2010).

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením v súlade s ustanovením .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).