Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/148/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci navrhovateľa: Odborový zväz KOVO, so sídlom Miletičova 24, 815 70 Bratislava, IČO: 30 804 078, právne zastúpený JUDr. Renátou Matejovou, advokátkou so sídlom Ulica Voljanského 1368/14, Zvolen, proti odporcovi: Milan U., nar. 9.X.XXXX, trvale bytom O. Y. XX/XXX, XXX XX L., právne zastúpený JUDr. Vladimírom Žiakom, so sídlom Kubínska č. 1104/4, Žilina, o zaplatenie 7.401,76 eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie 2.625,76 EUR z a s t a v u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.776,01 EUR, spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 1.4.2010 do zaplatenia, a to do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 1.796,21 eur priamo k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa, a to do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.4.2010 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.401,76 EUR titulom náhrady škody. Svoj návrh odôvodňoval tým, že odporca bol rozsudkom Okresného súdu v Žiline, č. konania -140 zo dňa 5.5.2009, uznaný za vinného z pokračovacieho trestného činu podvodu podľa a , ktorým spôsobil poškodenému ZO KOVO SLOV-AVIA, a.s. Žilina škodu, v celkovom rozsahu 7.401,76 EUR. Uvedeného trestného činu sa odporca dopustil ako predseda poškodenej základnej organizácie KOVO SLOV-AVIA a.s., Žilina. Okresný súd Žilina podľa odkázal poškodenú spoločnosť ZO KOVO SLOV-AVIA, a.s., Žilina na občianske súdne konanie. Navrhovateľ odporcu listom zo dňa 15.3.2010 vyzval k zaplateniu spôsobenej škody. Odporca na výzvu žiadnym spôsobom nereagoval.

Zo strany tunajšieho súdu bolo návrhu v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, č. konania -40 zo dňa 25.5.2010. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote odporca odpor, v ktorom potvrdil, že voči jeho osobe bolo vedené trestné stíhanie, kde rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. v rámci dohody o vine a treste uznal svoju vinu za nedostatočne vedené účtovníctvo, bol zaviazaný na náhradu škody v celkovej výške 7.401,76 EUR. Napriek tomu stále tvrdí a jednotlivé doklady, nachádzajúce sa aj v uvedenom trestnom spise potvrdzujú, že nedošlo k žiadnemu neoprávnenému obohateniu ani jeho, ani žiadnej inej osoby a všetky peniaze boli použité v zmysle stanov a na zveľadenie a skvalitnenie rekreačného zariadenia v Tatranskej Štrbe. Zároveň sa vyjadril k skutkovému základu, uplatneného nároku, tak, ako bol tento špecifikovaný

navrhovateľom pod bodmi 1 - 5 jeho návrhu. K bodu 1, kde podľa tvrdenia navrhovateľa po odpredaji rekreačného zariadenia v Bobrove mal oneskorene vložiť do pokladne ZO až dňa 31.12.2005 sumu 274.000,-- SKK (863,04 EUR) uviedol, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko peniaze boli vložené na účet ZO KOVO SLOV-AVIA skôr, aj keď zápis sa vykonal až v mesiaci december 2005. O vložení tejto sumy existuje doklad, bankový prevod, ktorý likvidátor I. P. mal vo svojej dokumentácii a z jemu neznámemu dôvodu toto vo svojom návrhu zatajil. Suma 863,04 EUR je sumou, ktorou boli uhradené poplatky notárovi za spísanie zmluvy, overenie podpisov a kolky na prevod vlastníctva tejto nehnuteľnosti do príslušného katastra nehnuteľností. K bodu 2, kde navrhovateľ uvádza, že na základe rozhodnutia členskej schôdze ZO mala byť vyplatená členom tejto ZO prostredníctvom prevodu na dohodnutý účet K. G. finančná odmena v celkovej výške 25.190,-- SKK (836,15 EUR), pričom na uvedený účet bola na základe jeho príkazu zaslaná suma 35.190,-- SKK (1.168,09 EUR), teda o 10.000,-- SKK viac, ktoré v omyle použil K. G. pre svoju potrebu, uviedol, že suma 10.000,-- SKK bola p. G. vyplatená z časti jednak ako úhradu cestovných nákladov, súvisiacich s činnosťou pre odborový zväz a tiež ako časť odmeny, ktorá prislúchala jemu z uvedeného predaja. K bodu 3, kde podľa tvrdenia navrhovateľa mala byť dňa 20.10.2005 na základe hromadného príkazu bez bližšej špecifikácie neoprávnene z účtu ZO prevedená suma 63.000,-- SKK (2.091,22 EUR), ktorá mala byť následne z účtu vybraná a odovzdaná odporcovi a prostriedky mal použiť na neznámy účel, k tomuto uviedol, že peniaze boli použité na úhradu stavebného a iného materiálu, ktoré boli vyplatené p. G. na opravy ich rekreačného zariadenia v Tatranskej Štrbe a časť týchto peňazí bola použitá na úhradu nákladov na výkopové práce a parkovú úpravu okolia rekreačného zariadenia. Všetky tieto práce robili členovia svojpomocne a bola im hradená strava aj občerstvenie pri výkone týchto prác. Všetky tieto peniaze sa teda skutočne použili na zveľadenie rekreačného zariadenia a nie na neznámy účel. Obdobne k bodu 4, kde podľa tvrdenia navrhovateľa mali byť K. G. preplatené pokladničné doklady a výdavkové lístky na plávajúce podlahy a materiál, súvisiaci s ich inštaláciou na celkovú sumu 63.985,50 SKK (2.123,93 EUR), pričom tento tovar reálne nezakúpil, opätovne ako v bode 3 poukázal na to, že aj keď skutočne plávajúce podlahy zabudované do rekreačného zariadenia v Tatranskej Štrbe neboli, tieto peniaze boli použité tak, ako uviedol k bodu 3 s vedomým členskej základe ZO a s ich súhlasom. K bodu 5, kde podľa tvrdenia navrhovateľa, na základe dohody o pripojení na vodovodnú prípojku RZ Tatranská Štrba zo dňa 27.6.2005, mali zaplatiť po 30.000,-- SKK (995,82 EUR) majitelia susedných chát N. H. a Z. J. na účet p. G., ktorý peniaze z účtu vybral a odovzdal ich jemu a tieto prostriedky mal použiť na neznámy účel, uviedol, že tieto peniaze boli použité na úhradu nákladov, spojených s vybudovaním vodovodnej prípojky, kde boli dlžní sprostredkovateľovi prác Z. V.. O tomto dlhu je tiež spísaná notárska zápisnica, ktorá sa nachádza u likvidátora I. P., a tieto peniaze boli použité na úhradu tohto dlhu.

K podanému odporu sa písomne vyjadril navrhovateľ podaním, doručeným súdu dňa 6.8.2010, v ktorom uviedol, že argumenty, uvádzané odporcom považuje navrhovateľ za absolútne účelové, sledujúce snahu odporcu vyhnúť sa povinnosti nahradiť navrhovateľovi spôsobenú škodu. Navrhovateľ pri uplatnení svojho nároku vychádzal z výsledkov vyšetrovania a obsahu dohody o vine a treste, v ktorej odporca jednoznačne a v celom rozsahu uznal svoju vinu za všetky skutky, obsiahnuté v žalobe. Odporca bol citovaným rozsudkom Okresného súdu právoplatne uznaný za vinného z pokračovacieho trestného činu podvodu podľa , , ktorým spôsobil poškodenému KOVO škodu v celkovom rozsahu 7.401,76 EUR. Preto navrhovateľ zotrval na celom uplatnenom nároku.

Súd v rámci mimosúdneho usporiadania sporu, resp. uzavretia súdneho zmieru pred prvým pojednávaním, ako aj v priebehu celého súdneho konania poskytol účastníkom priestor na mimosúdne rokovanie, nakoľko navrhovateľ aj odporca prezentovali záujem na mimosúdnom usporiadaní veci, navrhovateľ poukazoval na to, že pokiaľ odporca preukáže skutočnosti, ktoré tvrdí vo svojom písomnom odpore, pokiaľ preukáže, že finančné prostriedky boli použité za tým účelom, ako tvrdí, bol ochotný s ním rokovať o výške uplatňovanej škody. K mimosúdnej dohode však nedošlo.

Na základe vykonaného dokazovania výsluchom odporcu, výsluchom svedkov I. P., Z. V., Z. P., oboznámením sa s vyšetrovacím spisom č. ČVS:ORP-1113/OEK-ZA-2007 - to najmä výpoveď svedka K. G. z č. listu 88 až 91, výpoveď svedka Z. V. z č. l. 92 - 94, výpoveď svedka Z. P. z č. l. 95 - 97, zápisnica o výsluchu svedka I. P. z č. l. 41 - 47, pripojeným trestným spisom tunajšieho súdu sp. zn , fotokópiami výdavkových pokladničných dokladov z č. listu 66 až 70, príjmovým pokladničným dokladom notárskeho úradu S.. M. X. zo dňa 27.6.2005, Stanovy KOVO zo dňa 12.11.2009, Zmluva

o postúpení pohľadávky zo dňa 8.1.2008, Rozsudok tunajšieho súdu č. konania 3T zo dňa 5.5.2009, Pokus o zmier, Výzva k zaplateniu zo dňa 15.3.2010, zápis z mimosúdneho rokovania a celým spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ je občianskym združením, zapísaným v Registri odborových organizácií, vedených NBSR, č. spisu VVS/1-2200/90-249. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 8.1.2008 prevzal navrhovateľ budúcu pohľadávku na náhradu škody vo výške 7.401,76 EUR od poškodeného ZO KOVO SLOV-AVIA, a.s., ktorý vstúpil do likvidácie a následne zanikol. Odporca je fyzickou osobou, bývalým predsedom ZO KOVO SLOV-AVIA, a.s., Žilina, ktorá bola organizačnou zložkou KOVO.

Okresný súd Žilina rozsudkom, č. konania -140 zo dňa 5.5.2009, podľa a schválil Dohodu o vine a treste zo dňa 1.4.2009, uzavretú medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry v Žiline a obvineným S.om U., v ktorom obvinený Milan U. bol uznaný za vinného z pokračovacieho trestného činu podvodu podľa , , ktorého sa dopustil tým, že:

1. dňa 27.6.2005 ako predseda Základnej organizácie odborového zväzu KOVO SLOV-AVIA, a.s., Žilina, Kragujevská č. 4, IČO 17053421 (ďalej ZO ), uzatvoril v Námestove pred notárom S.. M. X. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k rekreačnému zariadeniu Bobrov zo ZO na O. P. s manželkou, pričom kúpna cena bola stanovená na sumu 670.000,-- SKK (22.239,93 EUR), z ktorej časť vo výške 300.000,-- SKK (9.958,18 EUR) bola uhradená osobne v deň podpisu S. U., pričom menovaný z tejto sumy vložil podľa účtovných dokladov do pokladne ZO až dňa 31.12.2005 len čiastku vo výške 274.000,-- SKK (9.095,13 EUR), teda riadne nevyúčtoval sumu vo výške 26.000,-- SKK (863,04 EUR),

2. na základe rozhodnutia členskej schôdze ZO mala byť vyplatená členom tejto organizácie prostredníctvom prevodu na dohodnutý účet K. G., vedený v O. G. č. 3176734001/5600 K. G., I. N., P. G. a Y. U. finančná odmena v celkovej výške 25.190,-- SKK (836,15 EUR), pričom na uvedený účet bolo dňa 23.11.2005 zaslaných na základe príkazu S. U. 35.190,-- SKK (1.168,09 EUR), teda o 10.000,-- SKK (331,94 EUR) viac, ktoré v omyle pre svoju potrebu minul K. G.,

3. dňa 20.10.2005 bolo na základe hromadného príkazu S. U. bez bližšej identifikácie neoprávnene z účtu ZO , vedeného v N. sporiteľni č. XXXXXXXXXX/XXXX, prevedených na účet K. G., vedený v O. G. č. XXXXXXXXXX/XXXX 63.000,-- SKK (2.091,22 EUR), ktoré následne K. G. z účtu vybral a odovzdal S. Chovanovi, ktorý tieto finančné prostriedky použil na neznámy účel,

X. v presne nezistený deň v roku 2005 po tom, čo mu K. G. predložil pokladničné doklady a výdavkové lístky na plávajúce podlahy a materiál, súvisiaci s ich inštaláciou z predajní K. Plus Žilina a Baumax Žilina, na celkovú sumu 63.985,50 SKK (2.123,93 EUR), ktorý tovar však reálne v týchto predajniach nezakúpil, o čom obvinený vedel, menovanému uvedenú sumu vo výške 63.985,50 SKK (2.123,93 EUR) vyplatil s tým, že sa malo jednať o platbu za materiál, ktorý mal byť použitý pri rekonštrukcii rekreačného zariadenia ZO v Tatranskej Štrbe, avšak rekonštrukcia plávajúcich podláh nebola v uvedenom rozsahu v tomto rekreačnom zariadení vykonaná a vyúčtovaný materiál nebol použitý pri rekonštrukcii,

5. na základe dohody o pripojení sa na vodovodnú prípojku na RZ Tatranská Štrba, ktorú dňa 27.6.2005 za ZO podpísal S. U. so N. H. a Z. J., boli menovaní povinní ich uhradiť po 30.0000,-- SKK (995,82 EUR) na účet K. G., vedený v O. banke č. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom suma v celkovej výške 60.000,-- SKK (1.991,64 EUR) bola poukázaná na tento účet, z ktorého ju K. G. v presne nezistený deň v roku 2005 vybral a odovzdal ju K. U., ktorý peniaze použil na nezistený účel, čím spôsobil ZO H. SLOV-AVIA, a.s., Žilina, so sídlom v Žiline, Kragujevská č. 4, IČO 17053421, celkovú škodu vo výške 222.985,50 SKK (7.401,76 EUR), teda na škodu cudzieho majetku, seba a iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, za čo sa odsúdil k trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 rok a podľa súd poškodenú spoločnosť ZO KOVO SLOV-AVIA, a.s., Žilina (v súčasnosti nástupnícka organizácia Odborový zväz KOVO, so sídlom Bratislava, Miletičova 24, s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Svedok I. P., ktorý robil likvidátora ZO KOVO SLOV-AVIA Žilina, vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že likvidácia bola nariadená na základe určitých anonymných podaní, na základe čoho bola vykonaná následná hĺbková kontrola a bola vyhlásená likvidácia a bol určený za likvidátora. V rámci likvidácie na základe hĺbkovej kontroly, predložených účtovných dokladov, zistil, že mimo účtovníctvo prebehli určité transakcie a určité finančné prostriedky neboli vyúčtované, resp. neboli zaevidované v účtovníctve a na základe ním zistených skutočností preto podal podnet na trestné stíhanie. Svedok mal vedomosť o tom, že trestné stíhanie skončilo dohodou o vine a treste. Keď podával podnet na trestné stíhanie, v tomto podnete uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli potom aj predmetom trestného stíhania a všetky nedostatky a pochybenie, ktoré sa objavili pri likvidácii. Poukázal na to, že neboli zachytené a odvedené všetky finančné prostriedky z kúpnej zmluvy, nesprávne boli zaúčtované vyplatené odmeny, napr. zistil, že bol zakúpený materiál, ktorý nikdy na chate nebol zabudovaný a bol zaúčtovaný, a teda nevedel, za akým účelom boli finančné prostriedky použité. Toto všetko uviedol aj pred vyšetrovateľom. V trestnom konaní vypracoval predbežnú správu o likvidácii, kde uviedol, ktoré položky chýbajú, resp. kde chýbajú finančné prostriedky, a potom pre KOVO vypracoval konečnú správu, v ktorej navrhol ukončiť likvidáciu. Do konečnej správy o priebehu likvidácie pohľadávku ZO KOVO nedával, nakoľko v priebehu likvidácie Zmluvou o postúpení pohľadávok túto pohľadávku previedol na KOVO, a preto sa už neobjavila v konečnej správe, pretože KOVO potom vstúpilo do postavenia veriteľa. Pohľadávku postupoval z dôvodu, aby mohol dokončiť likvidáciu, aby táto mohla byť vymazaná, a preto vo vzťahu k odporcovi sa stal veriteľom KOVO. Bol ustanovený za likvidátora s tým, aby túto základnú organizáciu doviedol do likvidácie a k výmazu, a preto urobil všetky potrebné kroky a pokiaľ zistil nedostatky, toto oznámil. Preto podal trestné oznámenie a orgány činné v trestnom konaní to mali prešetriť. Agendu s odporcom si odovzdávali na dva krát, prvý krát to bolo na základe jeho výzvy, kde sa potom dohodli telefonicky, vtedy mu povedal, že všetko nemá k dispozícii, a preto sa dohodli na druhý krát, kde doložil ešte nejaké doklady. Potom mu odporca povedal, že už žiadne iné doklady nemá. Doklady, ktoré predkladal odporca až v priebehu konania, mu neboli predložené v čase, keď vykonával likvidáciu a tieto doklady samy o sebe nestačia, nakoľko k týmto dokladom sú potrebné ešte ďalšie podklady. Po tom, ako podal podnet na trestné stíhanie, s nikým v tomto smere už ani nekomunikoval a nič mu nebolo doručené, žiadne doklady.

Svedok Z. V. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že spolu so zamestnancami z jeho práce chodievali do Tatranskej Štrby na chatu KOVO na dovolenky s rodinami. Chata bola bežne verejne prístupná a keď mali záujem o nejakú dovolenku, alebo rekreáciu, tak si nahlásili počet osôb a termíny. Pri chate bola však len studňa a boli tam problémy s vodou, a keďže mali záujem na rekreáciách, resp. dovolenkách, chceli určitým spôsobom aj poriešiť vodu. Svedok mal určité možnosti, ako by sa to dalo zabezpečiť za menej finančných prostriedkov, a preto sa dohodol s odporcom, vtedajším predsedom ZO KOVO a s p. G., že by bol ochotný tú vodu spraviť, či s tým, súhlasia. Oni súhlasili, keďže na to nemali finančné prostriedky, preto to zafinancoval s tým, že sa písomne u notára dohodli, že mu potom peniaze vrátia. Prípojku spravili v roku 2004, v roku 2005 mu vrátili peniaze. Bolo to 65.000,-- SKK. Mnohé veci robili svojpomocne. Zúčastňovali sa na tom kamaráti, ktorí chodili na dovolenky a v podstate cena bola len cena materiálu. Všetky doklady mal aj doma, hlavne o nákupe materiálu. Avšak potom, keď mu to vyplatili, tak to považoval za bezpredmetné. Prípojka vody obnášala vykopanie šachty, potrubie, ventily, vykopanie kanálu, ktorý sa kopal asi v dĺžke 200 m a viac. Nebolo tam vhodné podložie, bola to náročná práca, nakoľko to bol samý kameň. Niekedy ich tam bolo okolo 10 až 15 ľudí. Dohoda bola taká, že materiál a všetka práca, ktorú do toho dali, sa vyčíslila na sumu 65.000,--, ktorá mu bola vrátená v troch častiach. Najskôr 10.000,--, potom 30.000,-- a nakoniec 25.000,--. Už si presne nepamätal dátumy. Určite to však podpisoval, nakoľko to potrebovali do účtovníctva. K vybudovaniu vodovodnej prípojky sa vyžadovalo aj stavebné povolenie, bolo to treba ohlásiť na Obecnom úrade v Tatranskej Štrbe. Túto žiadosť podával ZO KOVO, avšak všetko vybavoval jeho kamarát, ktorý pracuje v stavebníctve. Vybavoval povolenia a vedel, čo k tomu treba predložiť, aby to mohli robiť. Bol potrebný aj súhlas vodární, preto sa tam zabudoval aj vodomer. Spustili to niekedy v roku 2004. Ohľadom tejto veci komunikoval s vtedajším predsedom, odporcom a ešte s p. G.. Svedok poukázal na to, že sumu, na ktorej sa dohodli, teda 65.000,-- SKK by ZO KOVO za túto sumu by nikto vodovodnú prípojku neurobil. Robilo sa to postupne, celá práca trvala asi 9 mesiacov. Svedok si odkladal pokladničné bloky, faktúry o nákupe materiálu, viedol si určitú evidenciu, nakoľko sa tam urobilo veľa prác a keďže mu ZO KOVO zaplatilo v troch splátkach, považoval to za vybavené a tieto doklady potom už ani nemal dôvod archivovať.

Svedok Z. P. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že na chatu v Tatranskej Štrbe chodieval spolu s rodinou, a keďže túto chatu využívali, tak robili aj určité práce, ktoré súviseli s jej údržbou alebo opravami. Keď robili nejaké opravy, kupovali materiál a tento materiál mu aj bol preplatený. Dával bločky buď p. G., alebo odporcovi. Boli to rôzne drobnosti, práca im však preplácaná nebola. Práca sa refundovala tým, že tam mohli aj nejaké dni byť.

Právna zástupkyňa navrhovateľa podaním, doručeným súdu dňa 4.9.2012 oznámila, že dňa 20.6.2012 sa uskutočnilo mimosúdne jednanie, ohľadom posúdenia nároku na náhradu škody, na základe čoho vyhotovila o priebehu tohto jednania písomný zápis, ktorý elektronickou poštou doručila právnemu zástupcovi odporcu, ktorý bol zároveň vyzvaný na pripomienkovanie predkladaného zápisu v lehote do 10.7.2012. Právny zástupca však na písomný zápis nereagoval.

Zo zápisu z mimosúdneho jednania, ktoré sa uskutočnilo dňa 20.6.2012 súd zistil, že jednanie sa uskutočnilo v Banskej Bystrici za prítomnosti právnych zástupcov, tiež prítomnosti p. P., likvidátora, p. G. a p. Rosovej a pred začatím mimosúdneho jednania sa všetci prítomní dohodli, že posúdenie nároku na náhradu škody bude prebiehať presne podľa jednotlivých vyjadrení, uvedených v písomnom vyhotovení odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 24.6.2010. V závere zápisu z mimosúdneho rokovania je uvedené zhrnutie, v ktorom je uvedené, že zhodnotiac tak všetky skutočnosti, uvádzané v odpore, z ktorých tvrdení odporcu boli iba niektoré skutočne a hodnoverne zo strany odporcu preukázané, čo nakoniec navrhovateľ aj uznal a sú to nasledovné sumy: 4.150,-- SKK (137,75 EUR) + 7.453,50 SKK (247,41 EUR) + 2.500,-- SKK (82,98 EUR) + 65.000,-- SKK (2.157,60 EUR) = 79.103,50 EUR. V pokračujúcom súdnom konaní si navrhovateľ naďalej uplatňuje nasledovné sumy, predstavujúce náhradu škody 26.000,-- (863,04 EUR) + 10.000,-- (331,94 EUR) + 48.896,50 SKK (1.623,07 EUR) + 58.985,50 SKK (1.957,96 EUR) = 143.882,08 SKK (4.776,01 EUR).

Na pojednávaní dňa 7.1.2013 právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala o pripustenie zmeny žalobného petitu tak, že rozšírila žalobu o úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 9 % ročne od 1.4.2010 až do zaplatenia, nakoľko navrhovateľ vyzýval odporcu na zaplatenie žalovanej sumy a pri vyčíslení úroku poukázala, že posledný pokus o zmier bol zo dňa 15.3.2010, kde bola daná odporcovi lehota do 31.3.2010, teda od 1.4.2010 bol už odporca v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Uvedená výzva bola doručovaná odporcovi doporučene a túto výzvu prebrala jeho dcéra. Súd uznesením na pojednávaní pripustil zmenu žalobného petitu v zmysle návrhu právnej zástupkyne navrhovateľa.

Na pojednávaní dňa 28.1.2013 navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zobral návrh v časti o zaplatenie 79.103,50 SKK, čo v prepočte na EUR predstavuje sumu 2.625,76 EUR, späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť z dôvodov, že v rámci mimosúdneho jednania v júni 2012 navrhovateľ na základe predložených dokladov, ako aj prehodnotením určitých skutočností uznal niektoré doložené výdavkové doklady, uznal náklady napr. za vybudovanie vodovodnej prípojky.

Súd na základe vyššie uvedeného dispozitívneho úkonu navrhovateľa so súhlasom odporcu konanie v časti o zaplatenie 2.625,76 EUR zastavil.

Vo zvyšku uplatnenej sumy právna zástupkyňa navrhovateľa poukazovala na rozsudok tunajšieho súdu v rámci trestného konania, v ktorom sú špecifikované jednotlivé skutky. K bodu 1 o zaplatenie sumy 863,-- EUR uviedla, že napriek tomu, že odporca zdôvodňoval aj v svojom odpore aj na pojednávaniach, že je to suma, ktorá bola uhradená notárovi za spísanie notárskej zápisnice, za kolky, ktoré sa kupovali v súvislosti s prevodom vlastníctva do katastra nehnuteľností a ďalšie náklady v súvislosti s vyhotovením znaleckého posudku vo výške 10.000,-- SKK, táto suma, ktorá bola platená notárovi, je preukázaná z účtovného denníka, že dňa 27.6.2005 bola táto suma v hotovosti vyberaná z pokladne a následne uhrádzaná notárovi. Takisto pokiaľ ide o sumu 2.000,-- SKK, takisto v uvedený deň 27.6.2005 bola vyberaná z pokladne a následne uhradená notárovi. Pokiaľ ide o sumu 10.000,-- SKK, ktorá mala byť uhradená znalcovi za vypracovanie znaleckého posudku, tieto výdavky sa uhrádzali už v roku 2004, o čom predložila účtovné doklady, a to dve vyhotovenia fotokópie z účtovného denníka KOVO SLOV AVIA Žilina, ktorým preukazovala, že odporca dňa 27.6.2005 uskutočnil výber peňazí, a

to sumu 7.140,-- SKK, čo bola úhrada za spísanie notárskej zápisnice ohľadom prevodu rekreačného zariadenia a zároveň v uvedený deň odporca vybral z pokladne aj sumu 2.000,-- SKK, ktorá suma bola notárovi zaplatená za návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Právna zástupkyňa poukazovala na to, že odporca nepreukázal rozdiel sumy, ktorá bola vyplatená na kúpnu cenu 300.000,-- SKK, nakoľko do pokladne vložil dňa 31.12.2005 iba sumu 274.000,-- SKK. Načo bol použitý zvyšok sumy, teda po prepočte na EUR 863,04 EUR, odporca nepreukázal. K bodu 2 právna zástupkyňa uviedla, že v rámci mimosúdneho jednania v júni 2012, keď riešili jednotlivé skutkové vymedzenia uplatňovania náhrady škody ani p. G. ani odporca nevedeli preukázať sumu 10.000,-- SKK, kde boli tieto prostriedky vložené, prípadne na aký účel boli vložené. Aj napriek tomu, že odporca tvrdil, že išlo o cestovné doklady, ako aj iné doklady, avšak zo strany odporcu neboli preukázané žiadne doklady, na základe ktorých by mohol navrhovateľ dospieť k záveru, že tieto výdavky boli naozaj vynaložené na tento účel, ako tvrdí odporca. Preto si navrhovateľ aj naďalej uplatňuje náhradu škody vo výške 331,94 EUR, čo je vlastne suma 10.000,-- SKK, ktorá bola vložená na účet p. G. naviac, ako boli jednotlivé odmeny odsúhlasené členskou schôdzou. Ďalšia skutočnosť, ktorú si navrhovateľ uplatňoval, a to mal byť skutok zo strany odporcu, ktorý spočíval v tom, že dňa 20.10.2005 na základe hromadného príkazu odporcu bola neoprávnene z účtu ZO prevedená suma 63.000,-- SKK, po prepočte na EUR 2.091,22 EUR, kde odporca tvrdil, že tieto prostriedky neboli neoprávnene zaslané na účet p. G., ale boli to peniaze, ktoré boli použité na úhradu stavebného a iného materiálu a tieto boli vyplatené p. Brončekovi na opravu rekreačného zariadenia v Tatranskej Štrbe a časť týchto peňazí mala byť použitá na úhradu nákladov za výkopové práce a parkovú úpravu okolia rekreačného zariadenia, v tomto prípade boli preukázané výdavkové doklady, z ktorých hlavne pokiaľ ide o jednotlivé údržby rekreačnej chaty, tieto navrhovateľ uznal. Pokiaľ išlo o výdavkové doklady, kde boli preukázané len nejaké zálohy na prádlo a pranie prádla, poukázala na to, že toto nie sú doklady, ktoré môžu byť uznané zo strany navrhovateľa, nakoľko nešlo o žiadne účtovné doklady a tieto sumy navrhovateľ neuznal. Z tejto sumy 63.000,-- SKK navrhovateľ čiastočne uznal sumu vo výške 468,14 EUR a z tejto sumy si naďalej uplatňuje sumu vo výške 1.623,07 EUR. Ďalšie skutkové odôvodnenia, ktoré boli posudzované v rámci náhrady škody, bola to suma 63.985,50 EUR, v prepočte na EUR 2.123,93 EUR. Ide o sumu, ktorá bola zaplatená p. Brončekovi, ktorý predložil jednotlivé pokladničné doklady a výdavkové lístky za plávajúce podlahy a materiál, súvisiaci s inštaláciou v tomto rekreačnom zariadení. Aj v tomto prípade nebola uznaná táto suma, nakoľko následne bolo preukázané, že tieto plávajúce podlahy v rámci rekonštrukcie v Tatranskej Štrbe v rekreačnom zariadení neboli realizované. Preto túto sumu navrhovateľ neodsúhlasil. V podstate to, čo uznal, uznal náklad, ktorý bol vrátený ako záloha, ktorú poskytol p. V. za vybudovanie vodovodnej prípojky, a to v sume 65.000,-- SKK. Z tohto dôvodu túto sumu uznali. Teda navrhovateľ zvážil, že naozaj s prihliadnutím na určenie ceny vybudovania vodovodnej prípojky v posudzovanom čase, táto suma sa javila ako reálna a z tohto dôvodu uznal 65.000,-- SKK. Vo zvyšnej časti si náhradu škody naďalej uplatnil spočítaním všetkých jednotlivých uznaných a neuznaných častí uplatňovania nároku na náhrady škody, vyšla celková suma 4.776,01 EUR, čo je zostávajúca zvyšná časť nároku uplatňovanej náhrady škody.

Právny zástupca odporcu poukazoval na to, že uznanie vo výške 2.625,74 EUR bolo preukázané, avšak poukazoval na to, že mala byť uznaná aj záloha vo výške 458,01 EUR, ako záloha na prádlo. Nakoľko, čo sa týka tohto prádla v rekreačnom zariadení, bolo prané, aj keď navrhovateľ tvrdí, že nie sú na to doklady. Poukázal na to, že po odovzdaní tohto rekreačného zariadenia sa pokračovalo takým istým spôsobom, ako to bolo predtým, čo sa týkalo prania prádla. Teda evidencia ohľadom prádla bola taká istá aj po prevzatí rekreačnej chaty, ako bola predtým, keď za to zodpovedal odporca.

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa veta 3. , ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt, postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím o blokovom konaní.

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pri tom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Súd v konaní postupoval v zmysle citovaných zásad a rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením , podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca bol rozsudkom tunajšieho súdu č. konania -140 zo dňa 5.5.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.5.2009, uznaný za vinného z pokračovacieho trestného činu podvodu, podľa , ods. 1, ods. 3 , na tom skutkovom základe, ako je uvedený v bodoch 1 až 5 predmetného rozsudku, teda na škodu cudzieho majetku, seba a iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 rok, kde zároveň poškodený bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. V zmysle ustanovenia je súd viazaný rozhodnutím tunajšieho súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin, ako aj to, že ho spáchal odporca. Pokiaľ aj v odsudzujúcom trestnom rozsudku je uvedená výška škody 222.985,50 SKK, čo v prepočte na EUR predstavuje sumu 7.401,76 EUR, ako kvalifikačný moment, súd v predmetnom konaní sa touto časťou výroku trestného rozsudku necítil byť viazaný, nakoľko vychádzal z toho, že súd je viazaný trestným rozsudkom, pokiaľ ide o zavinené protiprávne konanie, ako aj tým, že výrok rozhodnutia o tom, že bol spáchaný trestný čin, nerieši rozsah a výšku škody ani vtedy, ak je odškodniteľná ujma pojmovým znakom trestného činu (R27/1977, R22/1979). Výška škody zostala v konaní sporná. Na základe mimosúdnych rokovaní a po predložení dodatočných dokladov však navrhovateľ uznal za preukázanú sumu 2.625,76 EUR z pôvodne žalovanej sumy 7.401,76 EUR a v tejto sume zobral aj návrh späť. Predmetom konania teda zostala suma 4.776,01 EUR.

Tvrdenie odporcu k bodu 1 skutkového vymedzenia, že nevyúčtovanú sumu 26.000,-- SKK z prijatej sumy 300.000,-- SKK za predaj rekreačného zariadenia použil na zaplatenie nákladov za spísanie kúpnej zmluvy formou notárskej zápisnice vo výške 7.140,-- SKK, vo výške 2.000,-- na zaplatenie správneho poplatku za návrh na vklad do katastra nehnuteľností a sumu 10.000,-- SKK za vypracovanie znaleckého posudku ku kúpnej zmluve odporca v konaní nepreukázal, a to aj napriek tomu, že predložil súdu príjmový pokladničný doklad z notárskeho úradu Mgr. M. A. na sumu 7.140,-- SKK za notársku zápisnicu zo dňa 27.6.2005. Uvedený príjmový pokladničný doklad preukazuje len tú skutočnosť, že uvedená suma bola v uvedený deň v notárskom úrade uhradená, avšak nepreukazuje tú skutočnosť, že bola uhradená z prijatej kúpnej ceny 300.000,-- SKK. Navrhovateľ účtovným denníkom zo dňa 27.6.2005preukázal, že v uvedený deň bola vybratá z pokladne právneho predchodcu navrhovateľa suma 7.140,-- SKK pod č. dokladu V0085 a v rovnaký deň pod účtovným dokladom V0086 bola vybratá suma 2.000,-- SKK, teda preukázal, že uvedené sumy boli vybraté z pokladne právneho predchodcu navrhovateľa a neboli vyplatené z vyplatenej kúpnej ceny 300.000,-- SKK. Taktiež odporca nepreukázal, že by sumu 10.000,-- SKK za vypracovanie znaleckého posudku bol vyplatil znalcovi z prijatej kúpnej ceny za predaj rekreačného zariadenia. Taktiež navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenia k bodu 2 skutkového vymedzenia, že sumu 10.000,-- SKK vyplatil p. G. z titulu vyúčtovania cestových nákladov, súvisiacich s činnosťou pre odborový zväz a tiež ako časť odmeny, ktorá mu prislúchala z predaja rekreačného zariadenia. Na preukázanie týchto skutočností nepredložil žiadne listinné dôkazy a na preukázanie ním tvrdených skutočností ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Taktiež pokiaľ ide o tvrdenia odporcu k skutkovému vymedzeniu v bode 3 návrhu, že suma vo výške 63.000,- SKK bola použitá na úhradu stavebného iného materiálu, na opravu rekreačného zariadenia v Tatranskej Štrbe, časť týchto peňazí bola použitá na úhradu nákladov za výkopové práce a úpravu okolia rekreačného zariadenia a neskôr k tvrdeniu, že z tejto sumy boli vyplatené platby za pranie prádla a údržbu chaty, uvedené skutočnosti odporca nepreukázal. Z uvedenej sumy však navrhovateľ na základe dodatočne predložených dokladov uznal náklady za údržbu chaty, a to v celkovej výške 14.103,520 SKK - 468,14 EUR. Z uvedenej sumy 63.000,-- SKK tak odporca nepreukázal, že sumu 48.896,50 SKK použil spôsobom, ako uvádzal vo svojom odpore, ako aj na pojednávaní, nakoľko predložené výdavkové

doklady na pranie prádla a záloh na prádlo nie sú podložené s ďalšími relevantnými dokladmi, a to napr. zmluvou o praní prádla, dokladom o zaplatení za pranie prádla - pokladničným dokladom. Podľa skutkového vymedzenia v bodoch 4 a 5 uplatňoval navrhovateľ náhradu vo výške škody 63.985,50 SKK a vo výške 60.000,-- SKK spolu sumu 123.985,50 SKK, pričom z uvedenej sumy navrhovateľ uznal sumu 65.000,-- SKK, a to z dôvodu vybudovania vodovodnej prípojky, ktorú sumu posúdil ako opodstatnenú, v zostávajúcej časti z bodov 4 a 5 skutkového vymedzenia tak zostala nepreukázaná a skutočne použitá suma 58.985,50 SKK, celkovo teda odporca nepreukázal použitie a zúčtovanie sumy 4.776,01 EUR. Navrhovateľ súdu preukázal, že s uvedenou sumou odporca nakladal, avšak uvedenú sumu riadne odporca nevyúčtoval. V prejednávanej veci mal odporca bremeno tvrdenia, že finančné prostriedky použil na účel činností navrhovateľa, v ktorom rozhodnom čase vykonával funkciu štatutárneho zástupcu a z tohto bremena tvrdenia mal dôkaznú povinnosť preukázať relevantný spôsob použitia a vyúčtovania týchto finančných prostriedkov. Tieto skutočnosti odporca nepreukázal a neboli preukázané ani predložením listinných dôkazných prostriedkov, ako ani výsluchom svedkov. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Tak, ako súd už uviedol vyššie, odporca v dôsledku svojho zavineného protiprávneho konania spôsobil navrhovateľovi škodu v preukázanej výške 4.776,01 EUR. Zároveň mal preukázané aj to, že medzi zavineným protiprávnym konaním odporcu a vznikom škody na strane navrhovateľa je priama príčinná súvislosť. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal odporcu na zaplatenie 4.776,01 EUR.

Navrhovateľ si zároveň uplatnil aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy od 1.4.2010 do zaplatenia, pričom vychádzal z toho, že naposledy listom zo dňa 15.3.2010 vyzval odporcu na zaplatenie žalovanej sumy, ktorou mu určil lehotu do 31.3.2010, teda od bol už odporca v omeškaní s plnením peňažného dlhu, a preto vzniklo navrhovateľovi právo aj na úroky z omeškania od uvedeného dňa v zmysle ustanovenia . Výška úroku z omeškania zodpovedá Nariadenia vlády SR č. . Súd z uvedeného dôvodu zaviazal odporcu aj na zaplatenie úroku z omeškania.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia v zastavujúcej časti a v spojení s . Navrhovateľovi v konaní vznikli trovy konania v súvislosti s právnym zastúpením, ktoré si právna zástupkyňa vyčíslila v písomnej špecifikácii, doručenej súdu dňa 31.1.2013, v ktorej uviedla, že pri výpočte trov konania vychádzala z tarifnej odmeny vo výške 7.401,76 EUR, a to aj napriek čiastočnému späťvzatiu návrhu, zohľadniac tak ustanovenie , pričom má zato, že odporca mal pred začatím súdneho konania možnosť, aby škodu uhradil, alebo aby aspoň preukázal doklady, či iné dokumenty v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škody, na základe čoho by navrhovateľ mohol znížiť predmetnú výšku škody. Všetky doklady však odporca preukázal až počas súdneho konania, pričom to boli doklady existujúce ešte pred začatím súdneho konania, teda nič nebránilo odporcovi tomu, aby vyvinul iniciatívu a odporcovi doklady preukázal, pretože inak musel navrhovateľ uplatňovať náhradu škody tak, ako bola uplatňovaná v trestno-právnom konaní, ktorú škodu nakoniec odporca uznal. Takže uplatnenie ustanovení je v tomto prípade opodstatnené, teda až do času, kým odporca tieto skutočnosti v rámci prebiehajúceho súdneho konania nepreukázal, bol návrh podávaný dôvodne, vychádzajúc pri tom z uznanej náhrady škody v trestno- právnom konaní.

Odmena za 1 úkon podľa vyhlášky č. (advokátska tarifa) vykonaný po 01.01.2012:

27.2.2012 Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 237,34 EUR

07.03.2012 Zastupovanie na pojednávaní 237,34 EUR

16.04.2012 Zastupovanie na pojednávaní 237,34 EUR

04.06.2013 Zastupovanie na pojednávaní 237,34 EUT

18.06.2012 Vyjadrenie pre súd - zápis z mimosúdneho jednania 237,34 EUR

07.01.2013 Zastupovanie na pojednávaní 237,34 EUR

28.01.2013 Zastupovanie na pojednávaní 237,34 EUR

Odmena advokáta spolu (bez režijných paušálov): 1.661,38 EUR

Režijný paušál rok 2012:

V roku 2012 : 5 x 7,63 EUR = 38,15 EUR

V roku 2013 : 2 x 7,81 EUR = 15,62 EUR

Náhrada za stratu času (čas strávený cestou - § 17 adv. tarify):

Dátum: Dôvod straty času - popis Počet začatých Náhrada aj

polhodín za zač. polh.

07.03.2012 cesta Banská Bystrica - Žilina a späť 7 polhodín 88,97 EUR

16.04.2012 cesta Banská Bystrica - Žilina a späť 7 polhodín 88,97 EUR

04.06.2012 cesta Banská Bystrica - Žilina a späť 7 polhodín 88,97 EUR

07.01.2013 cesta Banská Bystrica - Žilina a späť 7 polhodín 91,07 EUR

28.01.2013 cesta Banská Bystrica - Žilina a späť 7 polhodín 91,07 EUR

Náhrada za stratu času celkom: 449,05 EUR

Náhrada cestovného (základná náhrada a spotrebované pohonné hmoty):

Cesta popis cesty od - do km spotreba spotreba za náhrada

vyk.dňa l/100 km l paliva €

07.03.2012 B.Bystrica-Žilina a späť 220 5,8 1,53 19,52 EUR

16.04.2012 B.Bystrica-Žilina a späť 220 5,8 1,53 19,40 EUR

04.06.2012 B.Bystrica-Žilina a späť 220 5,8 1,53 19,40 EUR

07.01.2013 B.Bystrica-Žilina a späť 220 5,8 1,50 19,14 EUR

28.01.2013 B.Bystrica-Žilina a späť 220 5,8 1,50 19,14 EUR

Náhrada cestovné celkom: 96,60 EUR

Súd preskúmal trovy právneho zastúpenia uplatnené právnou zástupkyňou navrhovateľa čo do rozsahu poskytnutých právnych služieb ako aj ich finančného vyčíslenia podľa Vyhl. MS SR Súd sa nestotožnil s vyššie uvedeným názorom právnej zástupkyne, že k späťvzatiu dôvodne podaného návrhu došlo pre správanie odporcu, ktorý až v priebehu konania predložil doklady a preto pri výpočte trov konania vychádzala z tarifnej odmeny vo výške 7.401,76 eur, teda z pôvodne žalovanej sumy. Výška náhrady škody bola v konaní sporná a navrhovateľ po predložení dokladov a výsledkov vykonaného dokazovania sám v časti sumy 2.625,76 eur tieto uznal a zobral návrh v tejto časti späť, nebolo teda možné konštatovať že pre správanie odporcu bol zobratý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. V zastavujúcej časti teda navrhovateľovi nevzniklo právo na náhradu trov konania a odporca si v tejto časti trovy konania neuplatnil. V časti, ktorá zostala predmetom konania teda o zaplatenie 4.776,01 eur bol navrhovateľ úspešný, má preto právo na náhradu trov konania. Pri výpočte hodnoty jedného úkonu

právnej pomoci potom súd vychádzal zo sumy 4.776,01 eur, čo predstavuje sumu za jeden úkon vo výške 170,97 eur, teda odmena právneho zástupcu za 7 úkonov právnej pomoci po 170,97 eur predstavuje sumu 1.196,79 eur, v zostávajúcej časti za režijný paušál, stratu času a náhrady cestovného boli trovy právneho zastúpenia vyúčtované v súlade s citovanou vyhláškou. Celkovo trovy právneho zastúpenia prestavujú sumu 1.796,21 eur, na zaplatenie ktorej súd zviazal v spore neúspešného odporcu v súlade s ust. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline, v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( v platnom znení).