Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-373-2009.pdf
PDF · 78.04 KB
No categories available
9Er/373/2009
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Nové Zámky, nám. Gy. Széchényiho 10, 940 01 Nové Zámky, IČO: 30 807 484 proti povinnému: O.. R. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. W., J. P. XX, zast. Mgr. Elena Szabóová, advokátka so sídlom Nové Zámky, Kapisztóryho 2 o zaplatenie 289,71-eur a trovy exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Povinný je p o v i n n ý do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Beate Boncsekovej so sídlom v Komárne, ul. biskupa Királya č. 12 náhradu trov exekúcie vo výške 57,19-eur.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11. 05. 2009 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na peňažné plnenie znejúce na sumu 289,71-eur na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vydaného oprávneným č. 700-1410663108-GC04/08 zo dňa 16. 10. 2008.
Poverením tunajšieho súdu 9Er 373/2009-5 zo dňa 27.05.2009 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Beata Boncseková, Exekútorský úrad so sídlom v Komárne, ul. biskupa Királya č. 12 (ďalej len exekútor).
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22. 02. 2011 požiadal povinný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne Mgr. Eleny Szabóovej tunajší súd, aby rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, pretože polovicu vymáhanej sumy uhradil povinný pred podaním návrhu na začatie exekúcie a druhú polovicu v deň doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a tak počnúc 01. 02. 2010 neexistuje pohľadávka, ktorá je predmetom exekúcie.
Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 29. 04. 2011 uviedol, že dňa 01. 03. 2010 oznámil mailovým podaním súdnemu exekútorovi, že povinný dňa 02. 02. 2010 zaplatil zostatok pohľadávky v sume 289,71-eur, čím zanikol právny dôvod na jej ďalšie vymáhanie. Z pripojeného exekučného spisu EX 52/09 mal súd preukázané, že predmetné oznámenie bolo súdnej exekútorke doručené dňa 03. 03. 2010.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku (ďalej ExP) exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 57 ods. 2 ExP exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 ExP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Ak po vydaní exekučného titulu zaniklo judikované právo priznané týmto rozhodnutím prakticky ktorýmkoľvek zo spôsobov, ktoré hmotné súkromné právo prezumuje ako dôvody zániku záväzkov, je to rovnako dôvod na zastavenie exekúcie (môže ísť o započítanie, splnenie dlhu, pokonávku a pod.)
Exekučné konanie začalo dňa 18.05.2009, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku).
Na základe uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f) ExP, nakoľko z predloženej fotokópie príkazu na úhradu povinným ako i z vyjadrenia oprávneného zo dňa 29. 04. 2011 mal preukázané, že povinný dňa 02.02.2010 (po začatí exekučného konania) uhradil zostatok vymáhanej pohľadávky vo výške 289,71-eur, predpísanej rozhodnutím č. 700-1410663108-GC04/08 zo dňa 16. 10. 2008, čím zanikol právny dôvod na jej ďalšie vymáhanie.
Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej od 1.5.2008 /ďalej len citovanej vyhlášky/ základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
Podľa § 5 ods. 1 citovanej vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Podľa § 5 ods. 2 citovanej vyhlášky ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.
Exekútor v podaní zo dňa 25. 07. 2012 vyčíslil trovy exekúcie a to odmenu z vymoženej sumy vo výške 58,-eur + DPH, tj. spolu vo výške 70,-eur, náhradu hotových výdavkov (poštovné) v zmysle § 22 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej od 1.5.2008 /ďalej len citovanej vyhlášky/ vo výške 24,46-eur + DPH = 29,35-eur a v zmysle § 21 písm. c) citovanej vyhlášky ( zapožičanie exekučného spisu súdu ) si súdny exekútor uplatnil odmenu vo výške 0,66-eur + DPH = 0,79-eur. Teda celkovo si vyčíslil trovy exekúcie sumou 100,14-eur.
Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Z tohto pravidla, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný, existujú dve výnimky, kedy trovy znáša oprávnený. Prvá je, keď prišlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku), kedy existuje možnosť uložiť povinnosť hradiť trovy oprávnenému a druhá situácia, kedy je povinnosť zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie nastane vtedy, ak je preukázané, že povinný je nemajetný (§203 ods. 2 Exekučného poriadku). V danom prípade sa súd musel zaoberať otázkou, či zastavenie nezavinil
oprávnený, a teda či nie je povinný znášať trovy. Súd dospel k záveru, že oprávnený žiadnym spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie, keďže k zastaveniu došlo z toho dôvodu, že povinný plnil to, čo mu ukladá exekučný titul. Oprávnený po tom čo exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a povinný svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil, požiadal exekútora o nútený výkon rozhodnutia. Teda nie je možné konštatovať zavinenie oprávneného na zastavení, keďže sa chcel iba domôcť toho čo mu právom patrí. Nemožno v danom prípade nijako postihnúť oprávneného, pretože ak by mal oprávnený neustále vyčkávať či náhodou povinný dobrovoľne neuhradí pohľadávku, nemohol by sa nikdy domôcť svojho práva, ktorému svedčí právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Súd taktiež nevzhliadol ani nemajetnosť povinného, nakoľko neprišlo k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda z toho dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie. Na nemajetnosť povinného nie je možné v žiadnom prípade poukázať, keďže sám uhradil pohľadávku oprávneného.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd zaviazal k náhrade trov exekúcie povinného, nakoľko oprávnený žiadnym spôsobom nezavinil zastavenie konania, povinný nie je nemajetný, ba dokonca k zastaveniu konania prišlo práve konaním povinného, keď uhradil pohľadávku oprávneného po začatí exekučného konania dňa 02. 02. 2010.
Tunajší súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v zmysle § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého prináleží exekútorovi odmena ako pri upustení od exekúcie, t.j. vo výške 50% z odmeny vypočítanej podľa § 5 ods. 2 citovanej vyhlášky, ak sú splnené všetky podmienky, teda začala plynúť lehota na podanie námietok a pohľadávka bola v danej dobe uhradená. V danom prípade toto splnené bolo, keďže bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré si povinný prevzal dňa 01. 02. 2010, začala mu plynúť lehota na podanie námietok a v danom čase, tj. 02. 02. 2010 už pohľadávka bola uhradená. Teda v zmysle § 5 ods. 2 citovanej vyhlášky priznal súd exekútorovi odmenu vo výške 29,-eur ( polovicu z odmeny exekútora vo výške 58,-eur, ktorú si uplatnil aj v podaní zo dňa 25. 07. 2012 ), náhradu hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške 18,-eur (poštovné, a to: žiadosť o udelenie poverenia, zaslanie výzvy na úhradu trov exekúcie povinnému - nedoručené, vrátené Ex. úradu dňa 15. 03. 2010, doručenie námietok povinného tunajšiemu súdu dňa 11. 02. 2010, zaslanie UOZE povinnému - nedoručené, vrátené Ex. úradu dňa 28. 12. 2009, doručenie UOZE-opravné Sociálnej poisťovni, pob. N. Zámky dňa 28. 01. 2010, zaslanie UOZE spoluvlastníčke C. - nedoručené, vrátené Ex. úradu dňa 28. 12. 2009, doručenie príkazu na začatie exekúcie platiteľovi mzdy dňa 28. 12. 2009, doručenie UOZE povinnému dňa 01. 02. 2010, Správe katastra N. Zámky dňa 21. 12. 2009, Soc. poisťovni, pob. N. Zámky dňa 21. 12. 2009, spoluvlastníčke C. dňa 28. 01. 2010, opravné - Správe katastra N. Zámky dňa 28. 01. 2010, 12 x 1,50-eur, ktorá suma je známa súdu z jeho rozhodovacej činnosti pri priznávaní poštovného za poštovú zásielku odoslanú doporučene do vlastných rúk ), odmenu za manipuláciu so spismi v zmysle § 21 písm. c) citovanej vyhlášky vo výške 0,66-eur, a 20% DPH vo výške 9,53-eur. Celkovo teda priznal náhradu trov exekúcie vo výške 57,19-eur.
Tunajší súd nepriznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov (poštovné) vo výške 6,46-eur, nakoľko predmetné hotové výdavky neboli účelne vynaložené na vykonanie exekúcie, pretože vznikli potom, čo pohľadávka oprávneného bola už vymožená.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
O trovách konania účastníkov exekúcie súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku k § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.