Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-294-2012.pdf
PDF · 104.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Ro/1495/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko a.s., IČO: 35 697 270, Prievozská 6/A, Bratislava, proti žalovanému: V. W., K.. XX.X.XXXX, B. H. XXX, na neznámom mieste, zast. opatrovníkom: Bc. Marcelou Uhriňákovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice-okolie, v konaní o zaplatenie 464,40 eura s prísl.
rozhodol:
V rozsahu sumy 69 eur sa konanie z a s t a v u j e .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 264,40 eura spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 7.5.2010 až do zaplatenia ako aj trovy konania 9,46 eura titulom súdneho poplatku, všetko do 3 od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanom úhrady sumy 464,40 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania a náhradou trov konania.
Žalovaný sa zdržiava na neznámom mieste, preto mu súd ustanovil opatrovníka, ktorý vo vzťahu k náhrade škody navrhol žalobu zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
- žalovaný dňa 8.12.2009 uzavrel so žalobcom zmluvu o pripojení a poskytovaní služieb A4766883, súčasťou ktorej sú aj Všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb
- v súlade s touto zmluvou a Všeobecnými podmienkami žalobca poskytol žalovanému mobilný telefón LG kU 990i za zľavnenú cenu 19 eur, pričom predajná cena tohto aparátu činila v tom čase 150 eur
- na základe zmluvy a dodatku k nej z 8.12.2009 sa v čl. 2.3 písm. a/ žalovaný zaviazal zotrvať v právnom vzťahu so žalobcom najmenej 24 mesiacov, a počas doby viazanosti: podľa písm. b/ sa zaviazal, že nepožiada o vypojenie z prevádzky alebo dočasnú deaktiváciu karty a podľa písm. c/ sa zaviazal, že (súd to zostručnil) že nedá svojím konaním žiaden taký negatívny podnet, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z
dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinnosti zo strany žalovaného, ku ktorým sa zaviazal týmto dodatkom, alebo ktorým by bol žalobca oprávnený v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb.
- podľa čl. 2.5 bod v prípade porušenia niektorej z povinností žalovaného uvedenej v čl. 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny služieb, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2.... je žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu 6.025,20 Sk (200 eur)
Žalobca súdu predložil faktúru
- č. 9005550340 zo dňa 8.12.2009, splatnú 22.12.2009 na sumu 30 eur titulom poplatku za aktiváciu SIM karty
- č. 8285287648 zo dňa 21.12.2009 splatnú 10.1.2010 titulom hovorného na 119,48 eura
- č. 1006502878 zo dňa 23.1.2010, splatnú 6.2.2010 titulom poistenia faktúr a upomienky v sume 2,33 eura
- č. 8285800526 zo dňa 23.1.2009 splatnú 06.02.2010 titulom hovorného na 106,64 eura
- č. 1006913343 zo dňa 23.3.2010 splatnú 21.3.2010 titulom poistenia na 1 eur
- č. 8286311151 zo dňa 23.2.2010 splatnú 9.3.2010 titulom odpojenia 3,95 eura
- č. 1006712080 zo dňa 23.2.20109 splatnú 21.2.2010 titulom poistenia na sumu 1 euro
- č. 422002010 zo dňa 22.4.2010 titulom zmluvnej pokuty v sume 200 eur
Zmluvnú pokutu si žalobca v sume 200 eur uplatnil u žalovaného listom -pokusom o pokonávku zo dňa 22.4.2010, ktorou sa domáhal tiež úhrady dlžnej sumy titulom vyššie uvedených faktúr, čím celkový záväzok žalovaného činil 464,40 eura, ktorý mal žalovaný zaplatiť do 6.5.2010. Ako je zrejmé z obálky na čl. 17, ktorou bola táto výzva doručovaná žalovanému, ten si zásielku nevyzdvihol v odbernej lehote.
Podaním zo dňa 8.1.2013, doručeným súdu 15.1.2013 žalobca navrhol zmenu žaloby v tom smere, že vzhľadom na existenciu právoplatného rozsudku o tom, že zmluvná pokuta je neprijateľnou podmienkou, domáhal sa, aby mu súd priznal náhradu škody, predstavujúcu rozdiel medzi cenou aparátu v predajnej cene 150 eur a cenou, ktorú zaplatil žalovaný pri podpise zmluvy v sume 19 eur, t.j. 131 eur s tým, že v prevyšujúcom rozsahu t.j. v sume 69 eur berie žalobu späť.
Podľa ust. § 96 ods. l, veta prvá a druhá OSP: navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh účinne vzatý späť, súd konanie zastaví.
Podľa ust. § 96 ods. 2 OSP súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa ust. § 96 ods. 3 veta prvá OSP: nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než začalo pojednávanie.
S poukazom na cit. ust. zákona súd v rozsahu sumy 69 eur konanie zastavil, pretože k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním.
O zmene žaloby, ktorou bolo návrhu žalobcu vyhovené, bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu zo dňa 16.1.2013.
Predmetom konania tak zostala dlžoba za poskytnuté služby v sume 264,40 eura a náhrada škody v sume 131 eur, spolu: 395,40 eura.
Súd vyhodnotil dokazovanie a na jeho základe právne uzatvára:
Podľa § 43 zákona 610/2003 Z.z účinného od 1.1.2004:
(1) Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
(2) Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
3) Zmluva o pripojení zaniká
a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,
b) dohodou účastníkov zmluvy,
c) odstúpením od zmluvy,
d) výpoveďou,
e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.
(5) Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa § 42 Zákona ods. 1) cit. zákona: Podnik má právo
a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach,
(4) Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami,
b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,
V súlade s cit. ustanoveniami zákona a skutočnosti, že žalovaný cenu služieb v sume 264,40 eura nezaplatil, preto súd žalobu v rozsahu sumy 264,40 eura uznal za dôvodnú a priznal ju žalobcovi spolu s úrokom z omeškania:
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009:
(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Úrok z omeškania preto súd žalobcovi priznal v súlade so žalobou.
Vo vzťahu k náhrade škody sa ale opatrovník žalovaného na pojednávaní dňa 28.1.2013 vyjadril tak, že navrhol túto časť nároku zamietnuť z dôvodu jeho premlčania. Argumentoval tým, že návrh na zmenu žaloby, ktorou sa navrhovateľ domáhal sumy 395,40 eura pozostávajúcej zo sumy 264,40 eura za dlžné služby a sumy 131 eura titulom náhrady škody, bol doručený súdu dňa 15.1.2013. Vyslovil názor, že náhrada škody je inštitútom odlišnej povahy než zmluvná pokuta, pretože zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom a u náhrady škody sa skúmajú úplne iné atribúty. Tým, že náhrady škody titulom ceny za telefón v sume 131 eura sa žalobca domáhal až podaním, doručeným súdu 15.1.2013 a ku škode došlo v máji 2010, vzniesol námietku premlčania v dôsledku uplynutia subjektívnej dvojročnej lehoty na uplatnenie nároku na súde.
Podľa § 420 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ):
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
(3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
V ustanovení § 420 je zakotvená všeobecná zodpovednosť fyzických osôb a právnických osôb, ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, ktoré sú upravené v § 421 až 437, resp. v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka alebo o prípady osobitnej zodpovednosti, ktoré sú upravené osobitnými zákonmi.
Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je:
1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody a
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.
Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť.
V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 tohto ustanovenia však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá.
Podľa § 442 ods. 1 OZ: Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného (majetková - hmotná ujma), a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t. j. peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého zisku. Obe tieto formy sú v zásade rovnocenné a existencia jednej z nich nie je podľa platného práva podmienkou vzniku a uplatnenia druhej formy. Skutočná škoda je taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby prišlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahrňuje hodnotu veci a v dôsledku jej straty, odobratia či zničenia dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu o hodnotu tejto veci v dobe pred tým, než napr. došlo k jej strate, odobratiu či zničeniu prišlo.
Z čl. 1 bod 1.2 Dodatku zmluvy o pripojení zo dňa 8.12.2009 súd zistil, že: strany sa dohodli o predaji koncového telekomunikačného zariadenia typu LG KU990i, výrobné číslo: - nečitateľné, z majetku Podniku so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu spolu s DPH vo výške 19 eur.
Z čl. 2 bod 2.1. vyplýva: účastník je povinný zaplatiť Podniku kúpnu cenu vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2 ako aj poplatok vo výške vo výške uvedenej v čl. 1 bod 1.5.... na základe faktúry vystavenej Podnikom, v lehote uvedenej vo faktúre, inak do 15 dní odo dňa vystavenia faktúry.
Z uvedených ustanovení vyplýva, že do majetkovej sféry a teda do vlastníctva žalovaného sa telefón LG KU990i dostal po tom, ako zaplatil dohodnutú kúpnu cenu 19 eur. Žalobca nepopieral, že by žalovaný túto sumu nezaplatil, a teda jej úhradu sa stal vlastníkom veci. Žalobca v pozícii predávajúceho ako jediný mohol ovplyvniť to, a či vôbec tretej osobe nejakú vec predá, a za akú cenu. Cenu veci určil on
a žalovaný ju zaplatil. Žalobcovi teda nemohla vzniknúť na veci - mobilnom telefóne škoda, keďže už nebol jej vlastníkom a žiadna iná povinnosť žalovanému vo vzťahu k žalobcovi z titulu „zľavnenej kúpnej ceny“ nevznikla, pretože žiadna takáto povinnosť v zmluve upravená nie je.
Z uvedeného teda plynie, že tomu, kto nie je vlastníkom veci, škoda spočívajúca v hodnote tejto veci nemôže vzniknúť, pretože ten, kto nenadobudol vec do vlastníctva, nezískal majetkovú hodnotu, ktorú by mohol stratiť.
A napokon:
(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o
škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Vychádzajúc zo znenia cit. ustanovení vyplýva, že náhrady škody sa poškodený môže domáhať v lehote 3 dokov odo dňa vzniku škody a v rámci nej do dvoch rokov odo dňa, keď sa dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ak by žalobca mal nárok na náhradu škody atak o tom, že mu vznikla škoda a tom, že to bol práve žalovaný, kto za škodu zodpovedá, žalobca vedel od prvopočiatku t.j. už v čase, keď neplatil ceny služieb. Ak by sa počiatok subjektívnej dvojročnej lehoty mal počítať odo dňa omeškania, ktorého sa žalobou žalobca domáhal na súde, tak táto lehota uplynula dňa 6.5.2012. Náhrady škody sa ale domáhal až návrhom doručeným súdu 15.1.2013 a teda po uplynutí premlčacej doby.
Z dôvodu, že žalobca nie subjektom, oprávneným domáhať sa škody, a aj keby bol, tak nárok je premlčaný, súd jeho žalobu ohľadom sumy 131 eur zamietol.
Žalobca bol v konaní úspešný v pomere 57% ku 43% neúspechu. Trovy konania v tomto prípade pozostávajú jedine zo zaplateného súdneho poplatku v sume 27 eur. Z dôvode žalovanej sumy vo výške 264,40 eura je súdny poplatok 16,60 eura a po odrátaní 43% neúspechu7,14 eura mu súd podľa § 142 ods. 2 OSP priznal náhradu v sume 9,46 eura.
Zo sumy 69 eur t.j. v rozsahu, v ktorom bolo konanie zatavené, súd nerozhodoval o vrátení časti poplatku, pretože suma určená k vráteniu by nedosiahla ani sumu zákonného krátenia.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3
OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.