Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/44/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou v právnej veci žalobcu Slovak Telekom, a.s. ul. Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, zast. JUDr. Oliverom Balážom, advokátom, Zámocká č. 10, 811 01 Bratislava proti žalovanej K. J., R.. X.X.XXXX, D. D., N. N. XX, o zaplatenie 580,89 eur s prísl.

rozhodol:

Súd žalobu o zaplatenie 580,89 eur s úrokom z omeškania 15 % ročne od 6.3.2008 do zaplatenia zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 6.8.2009, o ktorej sa pôvodne konanie začalo pod sp. zn. domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi 907,62 eur s úrokom z omeškania 15 % ročne od 6.3.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že medzi žalobcom a žalovanou boli dňa 8.12.2005 a 17.7.2006 uzavreté zmluvy o pripojení č. XXXXXXX a XXXXXXX, ku ktorým boli dňa 8.12.2005 a 17.7.2006 uzavreté dodatky, na základe ktorých boli žalovanej poskytnuté užívateľské SIM karty s pridelenými telefónnymi číslami a zároveň jej boli predané zľavnené mobilné telefóny zn. Sony Ericsson K700i a LG B2100. V dodatkoch k zmluvám sa okrem iného žalovaná zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov a počas tejto doby riadne a včas plniť zmluvné povinnosti. Pre prípad porušenia zmluvných povinností s následkom odstúpenia od zmluvy bola v dodatku dohodnutá, v jednom zmluvná pokuta 10 000.- Sk a v druhom 7 500.- Sk. Nárok na zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe 15 % ročne odôvodňoval článkom 12 všeobecných podmienok s tým, že účastníci si dohodli aplikáciu na ich vzájomný záväzkový vzťah, okrem práv a povinností výslovne upravených o elektronických komunikáciách. Tvrdil, že žalovaná si riadne neplnila zmluvne dohodnuté povinnosti a neuhrádzala vystavené mesačne faktúry za poskytnuté služby, žalobca preto obmedzil používanie mobilných telefónov a následne deaktivoval SIM karty a vyúčtoval žalovanej zmluvné pokuty. Žalobca sa domáhal voči žalovanej zaplatenia zmluvných pokút celkovo vo výške 17 500.- Sk (10 000.- Sk + 7 500.- Sk), čomu od 1.1.2009 zodpovedá suma 580,89 eur. Súd vo veci sp. zn. rozhodol rozsudkom č.k. -79 zo dňa 30.11.2010 tak, že konanie v časti o zaplatenie 100.- eur zastavil. Uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 226,73 eur s úrokom z omeškania 9,5 % ročne od 6.3.2008 do zaplatenia a úrok z omeškania v sadzbe 9,5 % ročne zo sumy 100.- eur od 6.3.2008 do 22.10.2010 v mesačných splátkach po 100.- eur a zároveň určil podmienky splatnosti týchto splátok. Žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 326,73 eur prevyšujúceho sadzbu úroku z omeškania 9,5 % ročne od 6.3.2008 do zaplatenia zamietol.

V časti o zaplatenie 580,89 eur s úrokom z omeškania 15 % ročne od 6.3.2008 do zaplatenia vylúčil vec na samostatné konanie s tým, že v ňom bude rozhodnuté o trovách celého konania.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.3.2012. Týmto rozsudkom bolo právoplatne rozhodnuté o žalobou uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutých služieb, zaplatenia ktorej sa žalobca domáhal celkom vo výške 326,73 eur.

Konanie vo vylúčenej veci pokračuje pod sp. zn. . Predmetom konania vo vylúčenej veci je konanie o žalobou uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie zmluvných pokút celkom vo výške 580,89 eur (331,94 eur + 248, 95 eur).

Z výpisu z Obchodného registra súd zistil, že dňa 17.6.2010 došlo k uzavretiu zmluvy o zlúčení medzi zanikajúcou spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. a nástupnickou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ktorá sa stala univerzálnym nástupcom T-Mobile Slovensko, a.s., takže súd bez ďalšieho ďalej konal v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu a to so Slovak Telekomom, a.s. Pôvodným žalobcom vo veci bola spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s.

Na pojednávanie vo veci sp. zn. sa žalobca nedostavil, nedostavil sa ani jeho zástupca. U zástupcu žalobcu je vykázané doručenie predvolania na pojednávanie, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, pojednávanie nežiadal odročiť. Boli splnené podmienky ustanovenia § 101,ods. 2 pre konanie v neprítomnosti žalobcu a jeho zástupcu.

Žalovaná ponechala rozhodnutie na súd. Poukazovala na to, že v súčasnej dobe je nezamestnaná. Poukazovala na to, že dohodu, ktorú jej žalobca zaslal a predložil k podpisu, ktorá bola žalobcom predkladaná ešte pred vylúčením veci na samostatné konanie do spisu sp. zn. , nakoniec nepodpísala, aj keď začala so splátkami a zaplatila celkom asi 4 splátky po 100.- eur, teda po rozhodnutí vo veci sp. zn. , ešte zaplatila asi 3 splátky po 100.- eur.

Predmetom konania sú nároky žalobcu, vyplývajúce zo zmlúv o pripojení a ich dodatkov, uzavretých s fyzickou osobou nepodnikateľom, pričom zmluva o pripojení nie je upraveným typom zmluvy v Obchodnom, ani o elektronických komunikáciách, v súčasnosti je to o elektronických komunikáciách, svojim charakterom však ide o zmluvu spotrebiteľskú. Zo zmlúv o pripojení a ich dodatkov súd zistil, že účastníci uzavreli dňa 8.12.2005 zmluvu o pripojení a k tejto zmluve dňa 8.12.2005 dohodu o zmene zmluvy o pripojení a dňa 17.7.2006 ďalšiu zmluvu o pripojení a k obom zmluvám uzavrel v ten istý deň aj dodatky. Z obsahov medzi účastníkmi uzavretých dodatkov k zmluvám o pripojení je zrejmé, že je v nich obsiahnutá okrem iného kúpna zmluva, ktorej predmetom boli podmienky predaja mobilných telefónov spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. žalovanej a dohody o zmluvných pokutách. Preto súd pri posúdení právneho vzťahu medzi účastníkmi založeného zmluvami o pripojení a ich dodatkami vychádzal z ich obsahu, ustanovení osobitného zákona o elektronických komunikáciách a v ostatnom z príslušných ustanovení , keďže medzi účastníkmi, ako už bolo povedané, išlo o spotrebiteľský, občiansko-právny vzťah.

Z listu žalobcu zo dňa 6.12.2006, označeného ako pokus o zmier, predsporová výzva a z ďalšieho listu žalobcu zo dňa 31.1.2007, označeného taktiež pokus o zmier, predsporová výzva je zrejmé, že žalobca odstúpil od zmlúv o pripojení uzavretých medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, na základe ktorých poskytoval telefónne služby žalovanej prostredníctvom SIM karty s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX O. XXXX XXX XXX, teda od zmlúv o pripojení č. XXXXXXX O. XXXXXXX ku dňu nasledujúcemu po uplynutí lehoty poskytnutej na úhradu už splatnej pohľadávky, teda ku dňu nasledujúcemu po 13.2.2007.

, ktorým bol novelizovaný , došlo k prevzatiu smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľským zmluvách. Túto smernicu

je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku u upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.

V danom prípade medzi účastníkmi boli uzavreté štandardné formulárové spotrebiteľské zmluvy, čo je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nie sú žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o pripojení, aj dodatok túto charakteristiku spĺňajú. Ich súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania majúce charakter všeobecných obchodných podmienok, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Výška zmluvnej pokuty bola v dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 8.12.2005 určená pevnou sumou 10 000.- Sk (331,94 eur) za každé porušenie zmluvných povinností z bodu 3 dodatku k tejto zmluve o pripojení a v dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 17.7.2006 bola stanovená zmluvná pokuta taktiež pevnou čiastkou 7 500.- Sk (248,95 eur), taktiež za každé porušenie zmluvných povinností žalovanou, čo je zrejmé z bodu 4 tohto dodatku a príslušnej tabuľky č.1/. Vyjednaná zmluvná pokuta sa pritom nevzťahovala len na porušenie povinnosti uvedených vyslovene či už v bode 3 dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 8.12.2005 alebo z výslovne uvedených v bode 4 dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 17.7.2006, ale aj na porušenie konkrétne označených povinností vyplývajúcich zo všeobecných podmienok a na porušenie ďalších bližšie nešpecifikovaných povinností. Tomu zodpovedá použitá formulácia „najmä“. Takéto dojednanie sa nedá označiť za individuálne, umožňujúce žalovanému ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty a okruh povinností, na porušenie ktorých sa zmluvná pokuta mala vzťahovať. Obsah zmluvy bol dopredu daný a žalovaná ju mohla prijať buď ako celok alebo odmietnuť.

Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky, obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa článku 6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku a to v záujme vyššej kvality života spotrebiteľov.

Podľa ustanovenia prvá veta spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“).

Ustanovenie v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy príkladmo vymenovávalo, ktoré ustanovenia v spotrebiteľských zmluvách je potrebné považovať za neprijateľné podmienky. Za neprijateľné podmienky teda možno považovať aj iné ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve, pokiaľ napĺňajú znaky stanovené v generálnej klauzule, teda v , že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Za takúto neprijateľnú zmluvnú podmienku je potrebné považovať aj dojednanie, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Výslovne sa do ako táto podmienka dostala novelou účinnou v znení od 1.1.2008. Vzhľadom iba na príkladmý výpočet neprijateľných zmluvných podmienok je súd povinný aj u zmlúv, ktoré boli uzavreté pred 1.1.2008 skúmať, či zmluvy nevyžadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, pretože takáto podmienka je spôsobilá spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. s neprijateľnou podmienok spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spájal v ustanovení , znenie účinné do 31.12.2007, teraz ustanovenie sankciu neplatnosti).

V zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorú je potrebné používať nevyhnutne ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv podľa bodu 1 písm. e) prílohy smernice takouto neprijateľnou podmienkou je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

Keďže ustanovenie nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti ( ), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Ustanovenie umožňuje účastníkom pre prípad porušenia zmluvných povinností dojednať si zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou, zakotvenou v ustanovení . Vychádzajúc z toho ustanovenia výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V prejednávanej veci povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške pri jednej zmluve o pripojení 10 000.- Sk a v druhej zmluve o pripojení 7 500.- Sk bola viazaná na akékoľvek porušenie povinnosti spotrebiteľom vyplývajúcej z uzatvoreného zmluvného vzťahu, čo nepochybne vyplýva z použitého slova „najmä“ v bode 4 dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 8.12.2005 a v bode 3 dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 17.7.2006.

Takéto označenie postihujúce rôzne porušenia povinností je neakceptovateľné. Nie každé porušenie povinností je rovnakej intenzity a významu. Je taktiež rozdiel medzi tým, či k porušeniu povinnosti dôjde na začiatku zmluvného vzťahu alebo na jeho konci. Rovnako pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje pri akomkoľvek menej významom porušení povinností uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej výške. Navyše zaplatenie zmluvnej pokuty bolo medzi účastníkmi konania dohodnuté v prípade porušenia čo i len jednej povinnosti žalovanou pri následnom vypojení SIM karty z prevádzky a okrem prípadu, kedy došlo k zániku zmluvy, bol právny predchodca žalobcu oprávnený pri ďalšom porušení niektorej z povinnosti žalovanej uplatňovať si takúto zmluvnú pokutu znova a znova. Vypojenie SIM karty účastníka z prevádzky totiž automaticky neznamenalo zrušenie alebo zánik zmluvy, čo pripúšťa aj právny predchodca žalobcu vo svojom pokuse o zmier adresovanom žalovanej. Z jeho obsahu vyplýva možnosť spätnej aktivácie SIM karty v prípade jej vypojenia.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvnú podmienku v oboch zmluvách o pripojení, predmetom ktorej bolo dojednanie zmluvnej pokuty, za neprijateľné zmluvné podmienky a ako také za neplatné dojednania, teda o neplatné zmluvné podmienky.

Na základe uvedeného súd žalobu o zaplatenie zmluvných pokút celkom vo výške 580,89 eur zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením

V danom prípade účastníci mali v konaní pomerný úspech, pričom pomerný úspech žalobcu bol v menšom rozsahu než úspech žalovanej. Žalobcovi tak nárok na náhradu trov konania nevznikol.

Žalovaná, ktorej pomerný úspech bol vo väčšom rozsahu, než úspech žalobcu a ktorej by vznikol nárok na náhradu trov konania, si nárok na náhradu trov konania neuplatnila a preto súd vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia účastníkom na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného

súdu Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia vecí.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).