Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-151-2004.pdf
PDF · 85.03 KB
Case nature
Area
Subarea
14Er/151/2004
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX W. T., o vymoženie 232,35 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu vedenú pod sp. zn. 14Er/151/2004 za neprípustnú.
Súd zastavuje exekučné konanie vedené na Okresnom súde Levice pod sp.zn. 14Er/151/2004.
Súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamieta.
Súd ukladá oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, náklady spojené s výkonom exekúcie v sume 167,34 eura do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia
odôvodnenie:
Okresný súd Levice dňa 09.08.2004 poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára so sídlom Exekútorského úradu P.Pázmaňa 49/3 v Šali - 927 01, vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
- Notárskej zápisnice č. N 5629/2003, Nz 125069/2003 napísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 20.12.2003 na Notárskom úrade Partizánskom, ulica Generála Svobodu 1069/4.
Oprávnený podal dňa 31.05.2012 v zmysle § 44 ods.8 zák.č. 233/1995 Z.z na súd návrh na zmenu exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára a navrhol poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.
Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí.
Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon.
Každý z týchto dôvodov neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie exekúcie.
Materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. V praxi však môže dôjsť k tomu, že neboli splnené procesné predpoklady, ktoré sa vyžadujú na to, aby exekučný titul bol podkladom na exekúciu (§ 41 až 43).
Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je Notárska zápisnica č. N 5629/2003, Nz 125069/2003 napísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 20.12.2003 na Notárskom úrade Partizánskom, ulica Generála Svobodu 1069/4. V predmetnej notárskej zápisnici je povinný zastúpený na základe plnej moci Mgr. Brunom Žlnayom, advokátskym koncipientom (ktorého splnomocnil Mgr. Tomáš Kušnír), ktorá je v zmluve o úvere, a ktorá je prílohou notárskej zápisnice v mene povinnej osoby, a ktorý uznal záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu, vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalším sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby obsiahnutý v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu (ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať v zmysle § 46 a nasl. Notárskeho poriadku, aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná a bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama o sebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu
V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní. Absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 134 O.s.p a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ust.§ 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom zastavenie exekúcie, keďže ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Jeho podmienkou však je, že tento dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a rozhodnutím súdu bolo vyslovené, že exekúcia je neprípustná, pričom nie je vylúčené, aby súd rozhodol o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení jedným uznesením. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto procesných skutočnostiach je dovolený, keďže osobitné rozhodovanie o neprípustnosti a o zastavení exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.
Podľa prvej vety § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
V prejednávanej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je práve Zmluva o úvere uzatvorená účastníkmi konania dňa 26.08.2003, ktorou sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver v sume 165,96 eura a povinný sa zaviazal zaplatiť mu túto
sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 116,17 eura t.j. celkovo 282,13 eura v17 dvojtýždenných splátkach po 16,60 eura. Zároveň povinný na formulárovom tlačive podpísal i splnomocnenie pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, aby v jeho mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo v tom čase možné predpokladať. Podľa názoru súdu a vzhľadom na neexistujúcu zmluvnú voľnosť povinného pre zvolení si splnomocneného zástupcu, keďže plnomocenstvo bolo zakomponované priamo do predtlače zmluvy o úvere, na existenciu právneho vzťahu medzi splnomocnencom povinného ako dlžníka a oprávneným, ktorý ho splnomocnil i na spísanie notárskej zápisnice, je takého splnomocnenie pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom. Z toho dôvodu preto aj notárska zápisnica predložená v tomto konaní ako exekučný titul je rovnako tak absolútne neplatným právnym úkonom. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekučného konania domáhať.
Čo sa týka návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ten súd zamietol, nakoľko zistil dôvod pre zastavenie exekúcie a je teda nadbytočné zaoberať sa týmto návrhom, čo by v konečnom dôsledku odporovalo i hospodárnosti exekučného konania.
Súdny exekútor si v súvislosti so zastavením exekúcie uplatnil a vyčíslil trovy exekúcie v sume 183,28 eura (vrátane DPH), ktoré súd po preskúmaní uplatnených trov exekúcie priznal v sume 167,34 eura, ktoré pozostávajú z odmeny exekútora v sume 47,82 eura s DPH za 6 hodín účelne vynaložených na exekúciu (6 x 6,64 eura + DPH) podľa § 14 ods.1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v znení účinnom do 1.5.2008 (ďalej len „Vyhlášky“); z odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti odmeňované paušálnou sumou 3,32 eura podľa § 14 a § 15 cit. vyhl. v sume 23,88 eura s DPH (6 x 3,32 eura + DPH) za: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, zisťovanie platiteľa mzdy povinného, zisťovanie majetku povinného 2x; a z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 Vyhlášky: v sume 25,58 eura za poštovné, sumu 6,21 eura za spotrebný materiál, sumu 58,32 eura za cestovné na trase: Šaľa - Pohronský Ruskov a späť (180 km) - za účelom miestneho zisťovania (dňa 27.08.2004), a sumu 5,53 eura za stratu času podľa § 23 cit. vyhl.(7 polhodín x 0,66 eura + DPH).
Čo sa týka trov exekúcie, súd preskúmal vyčíslenie trov predložených súdnym exekútorom dňa 16.10.2012 a dospel k záveru, že toto vyčíslenie nebolo v úplnom súlade s Vyhláškou, a tak časť trov žiadaných súdnym exekútorom nepriznal z nižšie uvedených dôvodov.
Chybou v špecifikácii trov exekúcie je uplatňovanie odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu za nasledujúce úkony: žiadosť o udelenie poverenia (30 min.), žiadosť o doplnenie návrhu zo dňa 04.05.2004 (20 min.), žiadosť o doplnenie návrhu zo dňa 26.07.2004 (20 min.), upovedomenie o začatí exekúcie (40 min.), vrátenie poverenia (30 min.), pričom úkon „vrátenie poverenia“ nikdy ani nebol vykonaný, nakoľko v tomto súdnom konaní súd doposiaľ vôbec nerozhodoval o zastavení exekúcie. Vzhľadom k tomu, že k spomínanému úkonu dochádza až po ukončení exekučného konania, tak ho ani nemožno považovať za úkon priamo súvisiaci s konkrétnou exekučnou činnosťou (v zmysle § 22 cit. vyhlášky).
Hodinovú odmenu za úkony: žiadosť o udelenie poverenia (30 min.), žiadosť o doplnenie návrhu zo dňa 04.05.2004 (20 min.), žiadosť o doplnenie návrhu zo dňa 26.07.2004 (20 min.), upovedomenie o začatí exekúcie (40 min.) nemožno priznať z dôvodu, že všetky úkony exekútora smerujúce k získaniu poverenia na vykonanie exekúcie a vypracovanie upovedomenia je potrebné pri vyčíslení odmeny subsumovať pod ustanovenie § 15 odsek 1 písm. a) a písm. b) Vyhlášky, podľa ktorého sú tieto úkony odmeňované výlučne paušálnou odmenou v sume 3,32 eura.
V prípade, že by súd priznal exekútorovi hodinovú odmenu aj za tieto úkony exekučnej činnosti, došlo by k bezdôvodnému a najmä duplicitnému odmeňovaniu jedného úkonu paušálnou aj hodinovou odmenou.
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky (v znení do 30.4.2008), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje:
a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených ma exekúciu, b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, základná hodinová sadzba podľa ods. 1, písm. a/ je 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
V zmysle § 160 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.
Podľa § 167 ods.2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Na základe zákonných ustanovení a uvedených skutočností, súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 167,34 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia podľa § 160 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Leviciach v 2 písomných vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci