Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-88-2011.pdf
PDF · 95.86 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/88/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kupkovej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov Bratislava, Trnavská cesta 82, proti žalovaným l./ Y. J., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX M. X,. 2./ N. J., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX M. X., X./ R. J., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX M. X., 4./ mal. Y. J., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX M. X, zastúpenej zákonnou zástupkyňou Y. J., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX M. X, žalovaní v 1. až 4. rade právne zastúpení JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Vozárova č. 5, 040 17 Košice o náhradu škody, o odvolaní právneho predchodcu žalovaných R. J., nar. XX.X.XXXX, zomrelého dňa X.X.XXXX proti rozsudku Okresného súdu v Prešove č.k. 17C/213/2006-469 zo dňa 16.3.2011 jednohlasne takto
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že žalovaní v l. - 4. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 2.720,61 eur s 9 % úrokom z omeškania z istiny 2123,12 eur od 14.8.2004 do zaplatenia a 7 % úrokom z omeškania z istiny 597,49 eur od 23.5.2006 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Náhradu trov konania medzi účastníkmi a trovy konania štátu nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil pôvodnému žalovanému R. J. povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.720,61 eur s 9 % úrokom z omeškania z istiny 2123,12 eur od 14.8.2004 do zaplatenia a 7 % úrokom z istiny 597,49 eur od 23.5.2006 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 2.883,41 eur ich právnemu zástupcovi JUDr. Vladimírovi Lešňanskému, nahradiť štátu, na účet Okresného súdu v Prešove súdny poplatok 163,24 eur a nahradiť štátu, na účet Okresného súdu v Prešove trovy konania 420,36 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalovaných, ako prevádzkovateľ motorového vozidla zn. Multikar M 2510, EČV: PO XXX AH zodpovedá v zmysle § 427 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka za škodu, ktorá vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou ku ktorej došlo dňa 3.7.2003,. Príčinou uvedenej dopravnej nehody bolo odtrhnutie nedostatočné pripojenie prívesného vozíka, neschváleného typu s neschváleným typom prípojného a poistného zariadenia. Tento prívesný vozík po odtrhnutí vytvoril náhlu prekážku na ceste a nekontrolovateľnou jazdou v protismere narazil do protiidúceho motorového vozidla zn. ŠKODA 125 EČV: SK XXX AD vo vlastníctve S. Y.. ktorému v dôsledku tejto dopravnej nehody vznikla škoda na motorovom vozidle a škoda na zdraví jeho manželke I. Y.. Šetrením bolo zistené, že právny predchodca žalovaných nemal na predmetné prípojné vozidlo uzatvorené povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca odškodnil poškodených podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. z garančného fondu a vyplatil im sumu 82.350,- Sk, ktorá pozostávala zo škody na motorovom vozidle vo výške 28.220,- Sk, škody na zdraví I. Y. vo výške 36.139,- Sk a 18.000,- Sk, ktorá bola uplatnená v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/5/2007 a spojená na spoločné konanie v predmetnej veci. Uvedené sumy boli vyplatené poškodeným S. Y. a I. Y. dvoma platbami a to dňa 25.6.2004 v sume 70.795,- Sk a dňa 7.4.2006 vo výške 19.800,- Sk. Vyplatenie uvedených súm žalobca preukázal bankovými výpismi. Súd prvého stupňa ustálil výšku škody na motorovom vozidle podľa znaleckého posudku znalca Ing. R. L. a jeho výsluchu na pojednávaní dňa 16.2.2011 na sumu 27.822,- Sk (923,52 eur). Uvedená suma úž zohľadňovala odpočítanie predajných zvyškov a náklady na likvidáciu. Pokiaľ sa týka škody vzniknutej I. Y., táto pozostávala z nákladov na liečenie vo výške 1.827,- Sk ( 60,65 eur), bolestného za 111,25 bodov po 60,- Sk/bod v sume 6.675,- Sk ( 221,57 eur), straty na zárobku počas PN v sume 27.637,- Sk (917,38 eur) a sumy 18.000,- Sk (597,49 eur) za sťaženie spoločenského uplatnenia za 300 bodov po 60,- Sk/bod. Súd prvého stupňa sa vyporiadal aj so vznesenou námietkou premlčania a vyslovil záver, že sa nejedná o premlčaný nárok na zaplatenie uplatnenej sumy 64.359,- Sk, pretože tento bol uplatnený žalobou dňa 27.9.2004 v dvojročnej premlčacej lehote. Rovnako nie je premlčaný ani uplatnený nárok na zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo vzťahu k poškodenej I. Y., pretože k likvidácii škody došlo až po vydaní posudku o sťažení spoločenského uplatnenia až po roku ( posudok bol vydaný 7.4.2005) a žalobou bol uplatnený dňa 4.8.2006, taktiež v 2 ročnej premlčacej lehote. Námietky právneho predchodcu žalovaných, týkajúce sa mimoriadnej i povinnej výbavy boli vysvetlené výsluchom znalca Ing. L. a svedkom S. Y.. Nárok žalobcu do sumy 2.720,61 eur považoval súd prvého stupňa dôvodným a v tejto časti žalobe vyhovel. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Priznal žalobcovi 9 % úrok z omeškania z istiny 2.123,12 eur od 14.8.2004 do zaplatenia a 7 % úrok z omeškania z istiny 597,49 eur od 23.5.2006 do zaplatenia, pričom vychádzal z výziev žalobcu právnemu predchodcovi žalovaných z 26.7.2004 a 24.4.2006 a určenej lehoty splatnosti. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. l O.s.p. Priznal žalobcovi trovy konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia advokátom, ktoré v odôvodnení rozsudku špecifikoval. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. l O.s.p. Podľa výsledku konania priznal štátu trovy konania ktoré platil vo výške 420,36 eur, ktoré neboli kryté preddavkom žalobcu a právneho predchodcu žalovaných.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa, proti všetkým výrokom včas podal odvolanie pôvodný žalovaný R. J. a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu zamietol alebo ho zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne zistený skutkový stav ako aj nesprávne právne posúdenie. Vyslovil názor, že aj keď súd prvého stupňa po predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolacím súdom doplnil dokazovanie výsluchom znalca Ing. L. ohľadne výšky škody na motorovom vozidle, je toho názoru, že nebol úplne splnený pokyn odvolacieho súdu a nebola zistená skutočná škoda bez akýchkoľvek pochybností. Poukázal na to, že v prvostupňovom konaní nebolo dostatočne preukázané, že oprava karosérie bola uskutočnená, kedy a v akej kvalite, keď túto si realizoval poškodený Y. svojpomocne, bez akýchkoľvek odborných zručností. Z uvedeného dôvodu považoval určenie technického stavu vozidla, od ktorého sa v konečnom dôsledku odvíja aj výška škody na motorovom vozidle za nepreskúmateľné, založené iba na vyhlásení poškodeného. Tvrdil, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal ani s námietkami prednesenými v priebehu konania a to dôkazom o úhrade škody poškodenej I. Y.. Pokiaľ sa týka trov konania poukázal na vysoký počet pojednávaní, ktoré zavinil predovšetkým žalobca, ktorý nerešpektoval ustanovenie § 79 ods. 2 O.s.p. a nepredložil dôkazy spolu so žalobou ale až na posledných pojednávaniach. Za nesprávny považoval aj výrok súdu prvého stupňa o náhrade trov konania štátu, keď tieto zavinil žalobca a takéto správanie sa žalobcu je možno podľa jeho názoru hodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 150 ods. l O.s.p.
Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril a žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Poukázal na skutočnosť, že k dopravnej nehode došlo dňa 3.7.2003, pri ktorej vznikla škoda poškodenému a mal vedomosť o tom, že za vzniknutú škodu zodpovedá. Mal dostatok času, aby od vzniku škody prerokoval jej výšku i okolnosti vzniku škody s poškodeným. Mal možnosť si motorové vozidlo obhliadnuť, prípadne si zdokumentovať stav poškodeného vozidla, ale vôbec sa o to nestaral. Tvrdenia žalovaného a vznesené pochybnosti o výške ceny opravy, ako aj výške amortizácie považoval za nedôvodné, pretože s časovým odstupom 6 rokov znalec nemohol posúdiť poškodený predmet inak, ako z dostupných informácií. Špekulácie žalovaného o tom, či pri oprave boli použité nové náhradné diely je podľa neho irelevantné, pretože cena nevychádzala z ceny náhradných dielov ale z výpočtu, ktorý je v súdnom spise vykonaného súdnym znalcom. Tvrdenia žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku považoval za neprijateľné. V súdnom spise je doklad o výpočte výšky škody, ktorý obsahuje aj náklady na opravu ako aj zostatkovú hodnotu vozidla. Z toho je zrejmé, že nie je rozhodujúce, kto opravu poškodeného motorového vozidla vykonal a s akými nákladmi, dôležitá je skutočná škoda a táto je žalovanou čiastkou. Žiadal priznať aj trovy odvolacieho konania.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vec prejednal na nariadenom pojednávaní s ohľadom na skutočnosť, že pôvodný žalovaný R. J. dňa X.X.XXXX zomrel a bolo potrebné v konaní pokračovať s dedičmi žalovaného, ktorí na podanom odvolaní pôvodným žalovaným trvali. Doplnil dokazovanie podľa návrhu právnych nástupcov pôvodného žalovaného a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 24 ods. 2, písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
Podľa § 24 ods.. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. Kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ods. 2, písm. a) a b) na náhradu toho, čo za neho plnila.
Podľa § 420 ods. l Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovných predpisov nie je dotknutá.
Podľa § 427 ods. l Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky.
V konaní bolo nepochybne zistené, že dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k vzniku škody zavinil pracovník pôvodného žalovaného Viktor Paduk, ktorý dňa 3.7.2003 riadil motorové vozidlo Multikar M 2510, EČV PO XXX AH, vo vlastníctve pôvodného žalovaného. Príčinou dopravnej nehody bol nedostatočne pripojený prívesný vozík neschváleného typu a s neschváleným typom prípojného a poistného zariadenia, ktorý sa po odpojení nekontrolovane pohyboval v protismere, vytvoril náhlu prekážku, ktorej poškodený S. Y., jazdiaci v protismere, nemal možnosť sa vyhnúť. Prevádzkovateľ motorového vozidla t.j. pôvodný žalovaný nemal v čase dopravnej nehody uzavreté na prípojné vozidlo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel. Zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu bola preukázaná. Škodu poškodeným S. Y. a I. Y., vzniknutú pri predmetnej dopravnej nehode, uhradil žalobca z garančného fondu podľa § 24 ods. 2, písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. a tento v zmysle § 24 ods. 7 citovaného zákona má právo na náhradu vyplatenej škody poškodeným proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2, písm. a), alebo b) citovaného zákona, v danom prípade voči pôvodnému žalovanému.
Pokiaľ sa týka výšky škody na motorovom vozidle túto súd prvého stupňa vychádzal znaleckého posudku súdneho znalca Ing. R. L. ako aj z jeho výpovede na pojednávaní. Znalec ustálil výšku škody na motorovom vozidle poškodeného S. Y. zn. Škoda 125 L, EČV SK XXX AD na sumu 27.900,-
Sk podľa pripojenej dokumentácie s ohľadom na skutočnosť, že v čase vypracovania znaleckého posudku bolo vozidlo už odpredané. Zohľadnil hodnotu predajných zvyškov, ktoré boli ešte použiteľné a hodnotu vyjadril percentuálne. Vyjadril sa aj k plynovému zariadeniu, ktoré sa nachádzalo v zadnej časti poškodeného motorového vozidla a ktoré pri dopravnej nehode nebolo poškodené. V podstate znalec na pojednávaní odpovedal na všetky sporné otázky vznesené pôvodným žalovaným a tieto zistenia súd prvého stupňa aj správne vyhodnotil. Takto znalcom ním ustálenú škodu na motorovom vozidle je možné považovať za skutočnú škodu, ktorú mal pôvodný žalovaný žalobcovi zaplatiť. Námietku žalovaného spočívajúci v tom, že v danom prípade nebola zistená skutočná škoda na poškodenom motorovom vozidle poškodeného S. Y. považuje odvolací súd nedôvodnou. Vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania by nebolo účelné ani hospodárne, pretože ani vykonaním ďalšieho znaleckého dokazovania by nebolo možné dospieť k inému záveru, keďže motorové vozidlo bolo odpredané poškodeným a náklady na ďalšie dokazovanie by už značne prevýšili hodnotu sporu.
Neobstojí ani námietka pôvodného žalovaného o nepreukázaní úhrady škody žalobcom poškodenej I. Y.. V spise sa nachádzajú dôkazy o vyplatení žalovanej sumy poškodeným a poškodený S. Y. potvrdil, že uvedená suma im bola vyplatená.
Správne bola súdom prvého stupňa zistená zodpovednosť pôvodného žalovaného za náhradu škody žalobcovi ako aj jej výška, ktorú správne ustálil a uložil pôvodnému žalovanému ju zaplatiť vo výške 2.720,61 eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Po rozhodnutí súdu prvého stupňa odvolací súd zistil, že žalovaný R. J. dňa X.X.XXXX zomrel. Uznesením č.k. 18Co/88/2011-501 z 16.11.2011 prerušil konanie do skončenia konania o dedičstve podľa § 107 os. 2 O.s.p. Z uznesenia Okresného súdu v Prešove č.k. 35D 503/2011 zistil, že dedičmi po žalovanom sú pozostalá manželka Y. J. a deti N. J., R. J. a maloletá Y. J.. Žalovaný po smrti zanechal majetok, ktorého čistá hodnota, po odpočítaní dlhov, bola ustálená v dedičskom konaní na sumu18.333,69 eur. Dedičia dedili rovnakým dielom, každý v podiele 1-tiny. Podiel z majetku poručiteľa predstavuje na každého z dedičov sumu 4583,54 eur.
Podľa § 470 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov., zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
Žalobca po zistení, že žalovaný zomrel žiadal, aby dedičom bola uložená povinnosť zaplatiť mu regresnú náhradu škody, vyplatenú poškodeným S. Y. a I. Y. vo výške 2733,82 eur spoločne a nerozdielne s príslušným úrokom z omeškania.
Keďže zodpovednosť právneho predchodcu žalovaného bola správne zistená, výška škody bola správne bola ustálená a správne bola súdom prvého stupňa aj ustálená výška úroku z omeškania a jej počiatok, smrťou poručiteľa prešla na dedičov povinnosť tento dlh uhradiť v plnej výške, pretože výška dedičstva, ktoré dedičia nadobudli je nižšia ako uplatnený nárok žalobcu v tomto konaní. Nie je vylúčené, aby dedičia boli zaviazaní k úhrade tohto dlhu spoločne a nerozdielne, pretože dedič, ktorý by uhradil celý dlh má možnosť uspokojenia od ostatných dedičov v pomere v akom dedičstvo nadobudli.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2733,82 eur spoločne a nerozdielne s 9 % úrokom z omeškania od 14.8.2004 do zaplatenia zo sumy 2123,12 eur a so 7 % úrokom z omeškania z istiny 597,49 eur od 23.5.2006 do zaplatenia a určil aj lehotu na splnenie dlhu.
Pokiaľ sa týka trov konania medzi účastníkmi, odvolací súd aplikoval ustanovenie § 150 ods. l O.s.p. a žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznal.
Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval odvolací súd sociálnu a finančnú situáciu na strane žalovaných po smrti pôvodného žalovaného R. J.. Žalovaná v l. rade ako vdova po nebohom ostala sama s troma deťmi, z ktorých dve sú nezaopatrené o ktoré sa musí sama starať. Žalovaná v 2. rade je študentkou vysokej školy. Jediným zdrojom jej príjmu je sirotský dôchodok vo výške 80 eur mesačne. Všetky ostatné náklady uhrádza iba jej matka. Maloletá Y. je študentkou gymnáziá, poberá sirotský dôchodok 80 eur mesačne a taktiež všetky náklady musí uhradiť jej matka. Syn R., ktorý žije s nimi v spoločnej domácnosti je nezamestnaný a nepoberá zatiaľ žiadne dávky. Časť majetku, ktorý žalovaní zdedili po manželovi a otcovi bol zničený. Pri požiari dňa 24.3.2012 z nezistených príčin zhorela hala na odchov dobytka, ktorá v dedičskom konaní mala najvyššiu hodnotu. Táto skutočnosť vyplýva z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Prešove sp. zn. ČVS: ORP-406/1-OVK-PO-2012 zo dňa 25.6.2012 a ktorým bolo trestné stíhanie vo veci zastavené. Ako vyplýva zo znaleckého posudku č. 16/2013 znalca Ing. Y. J., žalovaným v dôsledku tohto požiaru vznikla škoda vo výške viac ako 11.000 eur. Úhrada dlhu po poručiteľovi dedičmi v plnej výške a aj úhrada uplatnených trov konania by značne ohrozila samotnú výživu všetkých žalovaných.
Pokiaľ sa týka trov štátu, odvolací súd zistil, že žalovaní spĺňajú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, preto im v zmysle § 148 ods. l O.s.p. neuložil povinnosť nahradiť trovy štátu, ktoré súvislosti s týmto konaním platil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s § 142 ods. l O.s.p. a s použitím § 150 ods. l O.s.p. Žalobcovi, hoci bol v odvolacom konaní úspešným účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z vyššie uvedených dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalovaných a žalovaní, ako neúspešní účastníci v odvolacom konaní nemajú právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.