Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-176-2012.pdf
PDF · 74.28 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/176/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: F. Q. T., T..I..N.., so sídlom v P., Ú. 5, IČO: XX XXX XXX, zast. Advokátskou kanceláriou B. Q., T..I..N.., so sídlom v P., Ú. X, IČO : XX XXX XXX, proti žalovanej N. V., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bývajúcej vo L., X. C.. XXX/XX, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom - N. L., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej O. V. N. N. T. X., so sídlom v Y.Š., L. XX, IČO : XX XXX XXX, zast. J.. D. R., advokátom so sídlom v T., V.R.. T. X, o zaplatenie 3.996,71 eura s prísl. o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa 27.júna 2012, č.k. 2C/78/2012-57 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa
I/ konanie zastavil,
II/ vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
III/ vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom konania na strane žalovanej vyslovil, že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej 100 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením,
IV/ rozhodol o vrátení súdneho poplatku z návrhu vo výške 232,87 eura žalobcovi prostredníctvom daňového úradu príslušného podľa sídla žalobcu po právoplatnosti uznesenia.
Svoje rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil poukazom na ust. § 96 ods. 1 O.s.p., keďže žalobca po vydaní platobného rozkazu vzal návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku podľa § 11 ods. 3,4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., keď z procesného hľadiska platí, že síce zastavenie konania zavinil žalobca, ale žalovaná zastúpená opatrovníkom si neuplatnila nárok na náhradu trov konania. Ďalej uviedol, že vedľajší účastník na strane žalovanej zastúpený advokátom si uplatnil nárok na náhradu trov konania, preto súd podľa § 146 ods. 2 O.s.p. žalobcu zaviazal na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, pričom túto náhradu vyjadril podľa § 151 ods. 7 O.s.p. zlomkom s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením.
Proti tomuto uzneseniu, v časti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať.
V odôvodnení uviedol, že vedľajším účastníkom uplatnené trovy konania nemožno považovať za účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva, pretože aj keď zákon pripúšťa vstup vedľajšieho účastníka do konania, žalobca nevidí význam v jeho právnom zastúpení. Zdôraznil, že združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a jeho nehospodárnosti a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ust. § 150 O.s.p.. Poukázal na to, že rozhodnutie o náhrade trov právneho zastúpenia je nepreskúmateľné, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé akým spôsobom sa právny zástupca oboznámil so spisovým materiálom. Vyslovil názor, že v predmetnom prípade nedošlo k naplneniu podstaty právneho úkonu príprava a prevzatie právneho zastúpenia, keďže právny zástupca vedľajšieho účastníka nemal k dispozícii návrh na začatie konania. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 99,79 eura vrátane DPH.
Vedľajší účastník vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že právo na zástupcu má z rovnakých dôvodov, z akých ho má žalobca a navrhol priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že v množstve súdnych sporov pôsobil jeho vstup pre žalobcu odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť. Uviedol, že sú to práve združenia na ochranu spotrebiteľov, ktoré majú právo v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov.
Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné v napadnutom výroku v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušiť.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že i odôvodnenie uznesenia (nielen rozsudku) súdu prvého stupňa musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. V rámci právneho posúdenia súd vyloží, ktoré ustanovenia právneho predpisu použil a ako ich interpretoval.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia (§ 169 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. a § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 211 O.s.p.) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia uznesenia predovšetkým je preukázať správnosť uznesenia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.
Tieto požiadavky napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nespĺňa. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším
účastníkom na strane žalovanej aplikoval ust. § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p., a teda vzhľadom na skutočnosť, že zastavenie konania zavinil žalobca, zaviazal ho na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval na strane úspešnej žalovanej.
Aj za situácie, že súd dospel k vyššie uvedenému záveru, bolo jeho povinnosťou skúmať účelnosť trov vynaložených vedľajším účastníkom, lebo aj v prípade zastavenia konania platí, že úspešnému účastníkovi možno priznať iba náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Aj keď táto zásada je priamo upravená iba v ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účelnosť vynaložených trov je zásadou, ktorá platí aj pri aplikácii ust. § 146 ods. 2 O.s.p. Účelnosť je potrebné skúmať vo vzťahu ku každému úkonu právnej služby, za ktorý sa žiada priznať odmena.
V posudzovanej veci vychádzajúc z odôvodnenia uznesenia o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka treba konštatovať, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne týmito zásadami, lebo v odôvodnení chýba úvaha súdu a teda vysvetlenie, v čom spočíva účelnosť trov, ktorých náhradu priznal vedľajšiemu účastníkovi. Odôvodnenie tohto výroku je formulované iba tak, že „súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej, pričom túto náhradu vyjadril zlomkom podľa § 151 ods. 7 O.s.p. s tým, že o výške náhrady rozhodne samostatným uznesením“).
So zreteľom na vyššie uvedené, odôvodnenie napadnutého uznesenia nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. a má za následok nepreskúmateľnosť uznesenia pre nedostatok dôvodov. Táto vada súčasne znamená odňatie možnosti konať pred súdom tomu účastníkovi, ktorému nepreskúmateľným uznesením bola uložená nejaká povinnosť (v prejednávanej veci je to žalobca), lebo mu neumožňuje, ak s rozhodnutím nie je spokojný, efektívne využitie svojho procesného práva na podanie odvolania proti nemu (§ 201 prvá veta O.s.p.). Ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre nezrozumiteľnosť, prichádza do úvahy iba jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p..
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa uvedeného ustanovenia uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka zrušil a vec v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
Úlohou súdu v ďalšom konaní bude zaoberať sa otázkou, či vedľajším účastníkom uplatnené trovy konania sú účelne vynaloženými, lebo iba v takomto prípade mu patrí ich náhrada. Súd bude teda skúmať, či uplatnené trovy boli vynaložené v súvislosti s úkonmi vykonanými v prospech žalovanej a v súvislosti s právnymi službami, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu. Ak totiž nepôjde o takéto úkony, nemožno mu náhradu trov konania za ne priznať.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.