Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Sp-7-2012.pdf
PDF · 77.75 KB
Case nature
Area
Subarea
15Sp/7/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľa: MH Invest, s.r.o., Mierová 19, Bratislava, zastúpená Geodet - Real, s.r.o., Daxnerova 2636/9, Žilina proti odporkyni: Správa katastra Trenčín, Piaristická 25, Trenčín, za účasti M. Z., bytom I. XX, Y. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. V 5410/11 zo dňa 15. decembra 2011, takto
rozhodol:
Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 5410/11 zo dňa 15. decembra 2011.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok v sume 35 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla návrh na vklad vecného bremena v prospech tretej osoby zo zmluvy o zriadení vecného bremena, ktoré spočíva v povinnosti povinného strpieť na nehnuteľnosti umiestnenie splaškovej kanalizácie a jej prevádzku, strpieť vstup osôb a vjazd motorových vozidiel, nemotorových dopravných prostriedkov, strojov a mechanizmov z dôvodu údržby, opráv a rekonštrukcie splaškovej kanalizácie v rozsahu vyznačenom na geometrickom pláne č. XXX/XX, pričom sa táto povinnosť vzťahuje na celú nehnuteľnosť v nevyhnutnom rozsahu. Zmluva bola uzavretá 10. mája 2011 a podľa LV č. XXXX pre katastrálne územie L. je povinná z vecného bremena podielovým spoluvlastníkom parcele KN C č. XXX/XXX o výmere XXXX m2, orná pôda o veľkosti podielu XXXX/XXXXX. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že zmluvou o zriadení vecného bremena podielová spoluvlastníčka ako povinná z vecného bremena zaťažuje celú nehnuteľnosť bez toho, aby ostatní spoluvlastníci zaťažovanej nehnuteľnosti prejavili vôľu s takýmto zriadením vecného bremena, teda povinná z vecného bremena nakladá s nehnuteľnosťou nad rozsah svojho vlastníckeho práva, zodpovedajúceho veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu. Poukázala na platnú judikatúru - rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - R 12/1988, podľa ktorých, ak sa zriadenie vecného bremena týka celej nehnuteľnosti a táto je v podielovom spoluvlastníctve, vyžaduje sa, aby všetci podieloví spoluvlastníci boli účastníkmi zmluvy.
Proti rozhodnutiu včas podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, s tým, že zriadenie vecného bremena slúži verejnému a štátnemu záujmu. Poukázal na okolnosť, že ďalším spoluvlastníkom v rovnakom podiele na predmetnej nehnuteľnosti je Mesto Trenčín, ktoré prejavilo dostatočnú vôľu na zriadenie vecného bremena a bola s ním uzavretá samostatná zmluva. Samostatné zmluvy s každým spoluvlastníkom nebránia vkladu, keď súčet spoluvlastníckych podielov tvorí celú nehnuteľnosť. Právne predpisy majú upravovať spoločenské vzťahy a nie brániť úprave existujúcich vzťahov a netreba právne predpisy vysvetľovať reštriktívne.
Odporkyňa k odvolaniu navrhovateľa na pojednávaní pred súdom uviedla, že navrhuje napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Zmluvou o zriadení vecného bremena sa toto zriadilo k nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve a ak nie sú všetci podieloví spoluvlastníci účastníkmi zmluvy, nie je platne zriadené vecné bremeno, pretože je zaťažená celá nehnuteľnosť. Námietka v odvolaní, že je možné rozhodnúť o každej zmluve samostatne, nie je dôvodná. Samostatné zmluvy by sa viazali na spoluvlastnícky podiel a nie k celej nehnuteľnosti ako uvádza zmluva. Podpis samostatných zmlúv spoluvlastníkmi nemá vplyv na to, že zmluvy o zriadení vecného bremena uzavreté samostatne so spoluvlastníkmi sú neplatné. Poukázala na rozhodnutie tunajšieho súdu, sp. zn. 25Sp/1/2012, ktorým bolo rozhodnuté o zamietnutí vkladu v obdobnej veci, avšak s iným podielovým spoluvlastníkom.
Zúčastnená osoba, M. Z., na pojednávaní pred súdom uviedla, že ona síce zmluvu podpísala, ale nemôže povedať, že by slobodne prejavila vôľu, aby takéto vecné bremeno bolo zriadené. Vysvetlila, že jej bolo povedané, že táto záležitosť je vo verejnom záujme a viacerí podpísali čiastkové zmluvy. Vyjadrila názor, že by bolo vhodné dať vec do poriadku v zmysle zákona.
Krajský súd postupom podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu dôvodov a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto ho potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 50 ods. 1 Občianskeho zákonníka môžu účastníci uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby a táto osoba ako oprávnená z vecného bremena prejavila vôľu byť zmluvou viazaná. V prípade, ak je nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve na strane povinných z vecného bremena musia byť všetci podieloví spoluvlastníci v tom istom právnom úkone, zmluve. Ak sa zmluvou zriaďuje vecné bremeno len na príslušný spoluvlastnícky podiel, nemôže byť táto zmluva platná a vkladu schopná. Vecné bremeno, hoci je viazané na spoluvlastnícky podiel, zaťažuje celú nehnuteľnosť, pretože spoluvlastník nie je majiteľom určitej reálnej časti spoločnej nehnuteľnosti, ale len ideálneho podielu. Vecné bremeno obmedzuje práva ostatných spoluvlastníkov a preto musia byť účastníkmi zmluvy všetci spoluvlastníci. Zmluva o zriadení vecného bremena uzavretá len s niektorými spoluvlastníkmi je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pretože odporuje § 139 ods. 1 a § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
Podľa § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
Predmetom preskúmania je rozhodnutie odporkyne, ktorým zamietla návrh na vklad vecného bremena zo zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech tretej osoby a vecné bremeno spočívalo v povinnosti povinného strpieť na nehnuteľnostiach umiestnenie splaškovej kanalizácie a jej prevádzku, strpieť vstup osôb a vjazd motorových vozidiel, nemotorových dopravných prostriedkov, strojov a mechanizmov z dôvodu údržby, opráv a rekonštrukcie splaškovej kanalizácie. Odporkyňa dostatočne a spoľahlivo zistila skutkový stav a vyvodila vo veci správny právny záver. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že povinná z vecného bremena je len podielovou spoluvlastníčkou (v XXXX/ XXXXX) predmetnej nehnuteľnosti, hoci vecné bremeno zaťažuje celú nehnuteľnosť (§ 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka). Odporkyňa prijala správny právny záver, že ak je nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve a vecné bremeno zaťažuje celú nehnuteľnosť, vyžaduje sa, aby všetci spoluvlastníci boli účastníkmi jednej zmluvy. Zaťaženie nehnuteľnosti vecným bremenom uvedeného obsahu je disponovanie s nehnuteľnosťou a každý zo spoluvlastníkov môže s ňou disponovať len v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu a nie v rozsahu spoluvlastníckych podielov ostatných spoluvlastníkov. Zmluva o vecnom bremene je v rozpore so zákonom a podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatným právnym úkonom. Námietky navrhovateľa nie sú konkrétne a vo svojej podstate ani neuvádza, v čom je napadnuté rozhodnutie nezákonné a preto na ne súd neprihliadol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Navrhovateľ je podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov povinný zaplatiť súdny poplatok, pretože podal opravný prostriedok a nebol úspešný.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.