Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12P-262-2012.pdf
PDF · 99.14 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/262/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudcom JUDr. Romanom Tichým vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
C. S., F.. XX.X.XXXX,
zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov: matky: D. S., F.. X.XX.XXXX, bytom E., K.. F. XXX/X a otca: H. F., F.. X.X.XXXX, bytom E., K.. D.. M. X/ XX, maloletý bytom ako matka v konaní o návrhu matky o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého C. S., F.. XX.X.XXXX zvýšené výživné vo výške 80,- Eur mesačne, počnúc dňom X.X.XXXX, splatných vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Nedoplatok na výživnom splatný za čas od X.X.XXXX C. XX.X.XXXX v celkovej výške 68,05 Eur, je otec povinný splácať v splátkach po 5,- Eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 26.10.2009.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa X.X.XXXX matka žiadala o zvýšenie výživného, ktorý odôvodnila tým, že maloletý ukončil základnú školu je fyzicky vyspelý, meria 184 cm a veľkosť obuvi má č. 13 a z dôvodu, že je momentálne práceneschopná, má dlhodobé problémy s chrbticou, jej príjem nestačí na pokrytie potrieb syna. Ako hlavný dôvod zvýšenia výživného uviedla, že syn od X.X.XXXX je študentom strednej školy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, ktorý bol zameraný na zistenie ich osobných, zárobkových a majetkových pomerov, oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, pripojenými spismi Okresného súdu Martin sp.zn. XXP/XXX/XXXX, XXP/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. XXNc/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa otec zaviazal platiť výživné na maloletého vo výške 300,- Sk mesačne od dňa XX.X.XXXX. Následne rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp.zn. XCoP/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zvýšil výživné na sumu 1 500,- Sk mesačne od X.X.XXXX. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX súd zvýšil výživné na sumu 66,39 Eur mesačne s účinnosťou od X.X.XXXX. Pričom súd vychádzal z toho, že otec bol poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vo výške 179,50 Eur a matka dosahovala príjem u svojho zamestnávateľa vo výške 207,- Eur mesačne netto. Naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom sp.zn. XXP/XXX/XXXX dňa X.XX.XXXX, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina zo dňa XX.X.XXXX, kedy súd návrh matky o zvýšenie výživného zamietol z toho dôvodu, že matka podávala návrh po roku od poslednej úpravy výživného a za rok nedošlo k takej zmene pomerov u maloletého, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného. Matka v rozhodnom čase poberala dávku v nezamestnanosti cca 300,- Eur mesačne, otec poberal čiastočný invalidný dôchodok vo výške 185,- Eur.
Na pojednávaní matka uviedla, že trvá na skutočnostiach uvedených v návrhu. Syn nastúpil na gymnázium. Výdavky sa zvýšili. Prihlásil sa na ZUŠ - basová gitara. Vyživovaciu povinnosť si otec plní. Nestretávajú sa už polroka.
Na otázku súdu matka uviedla, že bola od 22.8.2012 práceneschopná, má problémy s chrbticou. Už pracuje. Od podania návrhu sa zmenil zdravotný stav dieťaťa, boli na kontrole, zaplatila 50,- Eur na plávanie, syn má zdeformovanú chrbticu. Toto absolvovali prvýkrát. Záujmovú činnosť zaplatila 50,- Eur na polroka, chodí do Strojára na basovú gitaru. V súvislosti so školou súdu predložila potvrdenie školy o výdavkoch na maloletého syna, preukaz žiaka 1,- Eur, ročenka 1,50 Eur, čip do jedálne 7,- Eur, knihy cca 20,- Eur, školské exkurzie, učebnica angličtiny 20,- Eur, učebnica španielskeho jazyka, telefón vo výške 32,- Eur aj pre syna. Musí mu zakupovať topánky 4-krát do roka, čo vyjde cca 50,- Eur. Býva v spoločnej domácnosti s rodičmi, kde je úhrada nájomného 185,- Eur. Syn sa nechce stretávať s otcom. Myslí, že otec je schopný platiť výživné. Pozná jeho susedu a od nej s dozvedela, že otec žije s nejakou slečnou v domácnosti. Berie na ňu opatrovateľský príspevok. Ona má tiež dôchodok, pracujú obaja na internetových stránkach, niečo predávajú. Majú doma dva bicykle. Jeho pomery nie sú také, ako on uvádza. Sú prihlásení aj v SVB. Otec má aj auto. Na jej majetkových pomeroch sa nič nezmenilo, vlastní motorové vozidlo, ako uviedla na minulom pojednávaní.
Otec na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s návrhom matky. Poberá invalidný dôchodok vo výške 185,- Eur mesačne. Ak mu ostane z mesiaca do mesiaca 10,- Eur, je šťastný. Žije v prenájme v 1-izbovom byte s osobou, ku ktorej má asistenciu, poberá opatrovateľský príspevok vo výške 320,- Eur. Nejedná sa o priateľku, jedná sa o výkon práce. Príjem nie je pravidelný, nakoľko keď je v nemocnici, príjem nedostáva. Podáva každý rok daňové priznanie. Bývajú spolu v jednom byte, aj v roku 2010 býval s ňou v jednom byte. Má postarané, že má kde bývať. Aj ju v predchádzajúcom konaní nazval priateľkou. Ale kamarátka jeho bývalej ženy, jeho suseda, je tiež na ID. Ale nevie, asi po dohode s jeho bývalou ho chcela "zbaliť" a chcela zasiahnuť do toho, aby mu v živote niečo nevyšlo. Platí 300,- Eur za všetky poplatky spojené s bývaním. To je to, čo zarobí. Priateľka mu zaplatí stravu. ID poberá vo výške 180,- Eur, 170,- Eur zaplatí alimenty a 10,- Eur má na všetky jeho potreby. Kúpili počítač, ale to kvôli synovi, aby ho u nich mal. Majú tri bicykle, jeden je synov. Keď začal chodiť k nim, kúpil mu hodinky, o týždeň prišiel s novými, lebo tie jeho neboli dobré. Nech mu kúpil hocičo, vždy prišiel z domu s lepšími vecami.
Na otázku sudcu otec uviedol, že nájom je na neho, 4 roky už nemá zmluvu. Vždy sa predlžovala po roku, zrejme majiteľka nemá záujem predlžovať zmluvu. Kedy chce, ich môže vyhodiť. On nemá žiadne auto, nemá žiadny majetok. Je pravdou, že jazdí na motorovom vozidle, ale vozidlo patrí osobe, o ktorú sa stará a ktorej vykonáva asistenčnú službu. Jedná sa o motorové vozidlo Š. Z. Š. - E. XXXDA. Je mobilná, ale je psychicky chorá, má paranoidnú schizofréniu, keď má tieto stavy, všetko vykonáva za ňu. Často je v nemocnici, vtedy príjem nemá. Preto niekedy synovi povie, že nemôže prísť k nim, že majú chrípku, nech to syn nevidí. V podstate mu platí byt, platí mu to do ruky. Pokiaľ ide o príjmy z vykonávania osobnej asistencie za rok 2012, tieto boli približne ako v roku 2011. Daň neplatil. Okrem toho má úver vo VUB banke zo dňa 7.5.2012 na sumu 4 590,- Eur s úrokom 13,90 %, ktorý úver bol braný za tým účelom, že spôsobil nehodu na bicykli. Dohodli sa na mieste, nedal prednosť vodičovi auta,
bol nepozorný. Alkohol tam nebol, on vôbec nepije. Má tiež zdravotné problémy. Má poruchu vedenia miechy po úraze. Pri výkone práce - robil sprievodcu - bol napadnutý treťou osobou. Zakupuje ovocie v cenových zľavách, resp. krátko pred uplynutím doby spotreby.
Zo správy zamestnávateľa matky S. Q. E., mal súd za preukázané, že matka u nich pracuje od 1.7.2012. V čase od 22.8.2012 do 17.9.2012 bola práceneschopná. Priemerný príjem dosahuje cca 350,- Eur.
Zo správy zamestnávateľa matky D., J..S..Z.. H. T., mal súd za preukázané, že matka u nich pracovala na dohodnutý pracovný pomer do 30.6.2012, a priemerný príjem mala cca 300,- Eur.
Z potvrdenia G. E. mal súd za preukázané, že náklady na stravnú jednotku sú 1,12 Eur, hradí sa preukaz žiaka 1,- Eur, ročenka 1,50 Eur, poistné 1,- Eur, učebnica španielčiny 20,30, učebnica literatúry a zbierka textov 10,30 Eur, príspevok do fondu 15,- Eur, exkurzia v Bratislave 22,- Eur, exkurzia v Banskej Bystrici 8,- Eur, pasovací večierok 1,5 Eur, divadlo 5,- Eur, kino 2,- Eur.
Zo správy zo Sociálnej poisťovne Bratislava mal súd za preukázané, že otec poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 194,- Eur, zároveň súdu zaslal prehľad výplaty od roku 1990.
Zo zmluvy o výkone osobnej asistencie mal súd za preukázané, že otec vykonáva osobnú asistenciu imobilnému občanovi od 1.1.2009 vo výške 1,39 % zo životného minima za jednu odpracovanú hodinu.
Zo zmluvy o sprostredkovaní spotrebiteľského úveru VUB zo dňa 7.5.2012, mal súd za preukázané, že otcovi bola poskytnutá felxipôžička vo výške 4 590,- Eur s určením mesačnej splátky vo výške 71,30 Eur.
Podľa § 62 ods.1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.4 prvá veta ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods.5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 prvá veta ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 77 ods.1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods.3 ZR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd hodnotiac vykonané dokazovanie dospel k záveru, že návrh matky o zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Naposledy bolo o výživnom rozhodované v roku 2009, keď súd v tom čase prihliadal na vtedajšie majetkové pomery rodičov. Od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o zvýšení výživného do podania návrhu uplynuli 3 roky a za toto obdobie sa zásadným spôsobom zmenili pomery na strane účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase posledného rozhodovania súdu, ktorým bolo zvýšené výživné. Pokiaľ ide o maloleté dieťa, v čase posledného rozhodovania maloletý navštevoval 7. ročník základnej školy, v súčasnej dobe navštevuje 1. ročník gymnázia, pričom náklady spojené s návštevou školy sa podstatne zvýšili. Predovšetkým v súvislosti s fyzickým vyspievaním, keď v čase predchádzajúceho rozhodovania meral 170 cm a veľkosť nohy č. 9, v súčasnej dobe dosahuje výšku 184 cm a veľkosť nohy č. 13. Okrem toho sa zvýšili výdavky aj v súvislosti so zakupovaním učebníc a učebných pomôcok, častých exkurzií a kultúrnych podujatí poriadaných školou. A v neposlednom rade aj v súvislosti so zhoršením zdravotného stavu, keďže maloletý má problémy s deformovanou chrbticou, kde má doporučené plávanie, s čím sú tiež spojené značné výdavky. Matka v čase posledného pojednávania pracovala na kratší pracovný čas, kde dosahovala príjem 207,- Eur mesačne, avšak v súčasnej dobe, hoci je zamestnaná s príjmom cca 350,- Eur, je dlhodobo práceneschopná, do 30.6.2012 dosahovala u druhého zamestnávateľa príjem cca 300,- Eur. Na strane otca možno konštatovať, že nedošlo k zásadnej zmene pomerov, keďže tento poberá čiastočný invalidný dôchodok, ktorý dosahoval v čase predchádzajúceho rozhodovania výšku 170,- Eur a teraz ho poberá vo výške 194,- Eur po zohľadnení 4 % valorizácie ročne, čo je súdu známe i z masovokomunikačných prostriedkov. V tejto súvislosti treba uviesť, že už v čase predchádzajúceho rozhodovania bolo konštatované, resp. zohľadnené, že na strane otca existujú objektívne dôvody, t.j. zdravotný stav, ktorý mu neumožňuje plnohodnotne pracovať a bez obmedzení sa uplatňovať na trhu práce. Predovšetkým s poukazom na to, že otec je vyučený ako murár a jeho zdravotný stav nedovolí tento druh práce vykonávať. Súd v tom čase zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec keďže vykonával prácu na dohodu u viacerých zamestnávateľov, je schopný síce nižšie ohodnotenú zárobkovú činnosť vykonávať, ale táto musí byť menej náročná vzhľadom na jeho zdravotný stav. Avšak otec na základe zmluvy o vykonávaní opatrovateľskej činnosti má príjem podľa jeho vyjadrenia cca 320,- Eur, hoci podľa potvrdenia o príjme na základe daňového priznania bol jeho čistý príjem z tejto činnosti na úrovni 220,- Eur mesačne. Otec s maloletým dieťaťom udržuje kontakt nepravidelne. Výživné si otec platí pravidelne. V zmysle zákona o rodine má byť životná úroveň dieťaťa a rodičov rovnaká. Súd je tiež povinný prihliadnuť aj na osobnú starostlivosť rodiča o dieťa. Táto osobná starostlivosť je postavená na roveň finančným plneniam, pretože matka maloletého nezabezpečuje len nákup stravy a ošatenia, ale zabezpečuje aj všetky ostatné ich potreby a to bývanie, stravovanie, hygienu, zabezpečenie lekárskej starostlivosti a pod. Zákon pred potreby rodiča stavia potreby dieťaťa.
Súd zvýšil výživné počnúc dňom 1.9.2012 vo výške 80,- Eur, t.j. cca 14,- Eur, majúc za to (ako vyplynulo z dokazovania), že už v tomto období pomery na strane maloletého dieťaťa odôvodňovali zvýšenie výživného v súvislosti s jeho fyzickým a psychickým vyspievaním a celkovým zvýšením výdavkov, súvisiacich so zabezpečením základných životných potrieb, berúc pritom do úvahy nevyhnutné náklady matky, súvisiace so zabezpečovaním základných životných potrieb pre maloletého syna. Okrem zmeny pomerov na strane rodičov a dieťaťa súd prihliadol aj k objektívnej podmienke zmeny pomerov a to vývoj životných nákladov, keďže od posledného rozhodovania o výživnom sa nepomerne zvýšili náklady na základné životné potreby. Zo subjektívnych dôvodov je rozhodujúce pre zvýšenie výživného to, že syn navštevuje 1. ročník strednej školy a matka je dlhodobo práceneschopná, čím sa jej objektívne znížil príjem.
Na strane otca, pri určovaní vyživovacej povinnosti súd vychádzal z toho, že síce je uznaný za čiastočne invalidného dôchodcu, je poberateľom dôchodku vo výške 194,- Eur, opatrovateľský príspevok poberá vo výške 220,- Eur, čiže súd vychádzal z jeho celkového príjmu cca 400,- Eur. Na strane otca neprihliadol k výdavkom, ktoré sa týkajú spotrebného úveru vo výške 4590,- Eur a ktorý spláca mesačne vo výške 71,30 Eur, pretože ako účel použitia finančných prostriedkov uviedol otec úhradu nákladov spojených so zavinením dopravnej nehody na základe dohody s poškodeným bez privolania príslušníkov polície. Takéto konanie otca súd vyhodnotil ako nezodpovedné, za ktoré si nesie v plnej miere zodpovednosť a nemožno ho zohľadniť pre účely plnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol z toho dôvodu, že otec je čiastočne invalidný dôchodca a nemá možnosť si nájsť prácu v stavebnom odbore, v ktorom bol vyučený.
Pri takto určenom výživnom otcovi vznikol nedoplatok od 1.9.2012 do 31.1.2013 v celkovej výške 68,05 Eur, ktoré súd otcovi povolil splácať v splátkach po 5,- Eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Nedoplatok na výživnom bol určený ako rozdiel súm stanoveného výživného a doteraz plateného výživného, čo za jeden mesiac činí 13,61 Eur. Pri nedoplatku za obdobie 5 mesiacov tento predstavuje čiastku 68,05 Eur.
Výrok o trovách konania má svoje opodstatnenie v ust. § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Vzhľadom k tomu, že daný typ konania je takýmto konaním, ktoré môže byť zahájené i bez návrhu a súd pri úvahe o rozhodnutí o trovách tohto konania nezistil ani žiadne zvláštne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhradu trov konania niektorému z účastníkov, konštatuje sa v záverečnom výroku tohto rozhodnutia, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods.1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).