Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10C-22-2012.pdf
PDF · 87.11 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-10C/22/2012
Uznesenie
Okresný súd Čadca v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti odporkyni: Y. T., B.. XX.X.XXXX, O.. X. XXX XX C. XXX, štátnej príslušníčke Slovenskej republiky, za účasti OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268, ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, právne zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Stará Baštova 2, Košice, adresa na doručovanie písomností: Budapeštianska 8, 040 13 Košice, o zaplatenie 76,34 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Súd v r a c i a navrhovateľovi pomernú časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 9.87 eur, po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom Daňového úradu Bratislava.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Čadca dňa 01.3.2012, sa navrhovateľ (vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke ako právny nástupca spoločnosti GE Money, a.s., IČO: 17 324 220 - titulom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.9.2009) domáhal zaviazania odporkyne povinnosťou zaplatenia istiny spolu vo výške 76,34 eur (2.299,82 Sk), ako pohľadávky z predloženej zmluvy o úvere č. 1229783343 zo dňa 01.12.2006, uzavretej medzi spoločnosťou predchodcu navrhovateľa a odporkyňou, predstavujúcej dlžnú sumu nesplatenej istiny úveru 74,95 eur (2.257,94 Sk) a vyčíslený nezaplatený úrok z úveru 1,39 eur (41,88 Sk); okrem toho navrhovateľ uplatnil i nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 74,95 eur za čas od 24.9.2009 do zaplatenia.
Odporkyňa po tom, ako jej súd riadne doručil návrh navrhovateľa spolu s prílohami a výzvou súdu na písomné vyjadrenie, vrátane procesných poučení v zmysle ust. §§ 114 a nasl., § 120 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“), sa k návrhu navrhovateľa v súdom určenej lehote ani dodatočne vecne nevyjadrila.
Podaním doručeným súdu dňa 22.5.2012 oznámil súdu svoj vstup do konania vedľajší účastník na strane odporkyne, za podmienok ust. § 93 ods.2 OSP, ako právnická osoba, ktorej predmetom je ochrana práv podľa osobitného predpisu, v tomto prípade podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Po tom, ako súd na prejednanie veci určil termín pojednávania na deň 27.7.2012, navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 17.7.2012 svoj návrh proti odporkyni vzal v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť s odôvodnením, že odporkyňa „po podaní návrhu uhradila sumu vo výške 92,51 eur, pričom navrhovateľ vo zvyšku netrvá na podanom návrhu“.
Po doručení návrhu na začatie konania v tejto veci spolu s prílohami vedľajší účastník pred uvedeným termínom pojednávania v ten istý deň ako navrhovateľ cit. späťvzatie návrhu (17.7.2012) doručil prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu vyjadrenie k návrhu navrhovateľa vo veci samej, v ktorom namietol premlčanie uplatneného nároku, s odkazom na obsah navrhovateľom predložené prílohy k návrhu, v zmysle ktorých došlo k splatnosti dlhu dňa 02.10.2007, nasledujúcim dňom 03.10.2007 preto začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 03.10.2010, ešte pred podaním návrhu na súd. Argumentoval pritom potrebou aplikácie právnej úpravy premlčania obsiahnutej v zákone č. 40/1964 Zb. Občianskom zákonníka v znení neskorších predpisov („Obč. zák.“) v spotrebiteľskom právnom vzťahu, s poukazom na ust. §§ 52 a nasl. Obč. zák. Vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania preto navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť a zaviazať ho povinnosťou náhrady trov vzniknutých vedľajšiemu účastníkovi z titulu právneho zastúpenia. Ďalším podaním, doručeným súdu v rovnaký deň, vedľajší účastník doplnil uplatnený nárok na náhradu trov konania podrobnou argumentáciou o účelnosti trov konania vedľajšieho účastníka a pre prípad, ak sa súd s touto jeho argumentáciou nestotožní, navrhol, aby sa postupom podľa § 109 ods.1 písm. c) OSP obrátil na Súdny Dvor Európskej únie v tomto smere ním v cit. podaní formulovanými konkrétnymi prejudiciálnymi otázkami.
Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu reagoval na cit. vyjadrenie vedľajšieho účastníka podaním zo dňa 03.01.2013, doručeným súdu dňa 09.01.2013. K vzneseniu námietky premlčania namietal nedostatok oprávnenia vedľajšieho účastníka na takýto hmotnoprávny úkon, s odkazom na právnu úpravu premlčania v §§ 100 a nasl. Obč. zák., ktoré právo (namietať premlčanie) patrí len dlžníkovi, nie však vedľajšiemu účastníkovi, ktorý je oprávnený v konaní len na procesné úkony. Vyjadril sa ďalej tiež k otázke účelnosti právneho zastúpenia združenia na ochranu spotrebiteľa v konaní z hľadiska účelnosti takto vynaložených trov, zastávajúc názor vzhľadom na zákonom stanovený účel a predmet činnosti takéhoto združenia o nadbytočnosti jeho právneho zastúpenia v konaní, zvyšovania trov a nehospodárnosti konania.
Súčasťou dispozičného práva navrhovateľa vo vzťahu k jeho návrhu na začatie konania je i právo na jeho späťvzatie (a to i bez uvedenia dôvodu na takýto procesný postup, či preukázania len deklarovaného dôvodu späťvzatia návrhu). Pretože navrhovateľ svoj návrh proti odporkyni vzal v celom rozsahu späť ešte pred začatím prvého pojednávania vo veci samej, v ktorom prípade zákon súhlas procesnej strany odporcu so späťvzatím návrhu nevyžaduje, súd konanie za splnenia podmienok podľa ust. §§ 96 ods.1,3 OSP zastavil.
Súd, skúmajúc podmienky aplikácie zákonného ustanovenia § 146 ods.2 veta prvá resp. veta druhá OSP pre rozhodnutie o trovách konania na základe tzv. procesnej zodpovednosti za zastavenie konania konštatuje, že navrhovateľ je účastníkom, ktorý uplatnením svojho procesného práva nakladať so svojim návrhom na začatie konania v zmysle ust. § 96 ods.1,3 OSP procesne zavinil zastavenie konania. I keď späťvzatie návrhu navrhovateľ odôvodnil dodatočným uspokojením jeho pohľadávky odporkyňou v podstatnej časti už v čase po podaní návrhu v tejto veci na súd, ktorý dôvod by inak mohol byť súdom pre potreby rozhodnutia o trovách posúdený podľa ust. § 146 ods.2 veta druhá OSP (zastavenie konania by spôsobila odporkyňa, zodpovedajúca za náhradu trov), existenciu tohto dôvodu navrhovateľ súčasne so späťvzatím návrhu, ani dodatočne na výzvu súdu nepreukázal, musí preto sám znášať trovy, ktoré mu v priebehu konania vznikli a súčasne súd posudzoval podmienky jeho zodpovednosti podľa ust. § 146 ods.2 veta prvá OSP za náhradu trov, ktoré vznikli účastníkom vystupujúcim na druhej strane sporu.
Pretože odporkyňa bola v konaní procesne nečinná, právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi neuplatnila (nenavrhla ho zaviazať povinnosťou náhrady trov konania v zmysle ust. § 151 ods.1 OSP, ani ich nešpecifikovala čo do dôvodu a výšky), ani súd zo spisu vznik žiadnych trov odporkyni nezistil,
právo na náhradu trov zastaveného konania jej rovnako ako navrhovateľovi nepriznal, v tomto prípade podľa ust. § 146 ods.1 písm. c) OSP v spojení s § 151 ods.1 OSP.
Tak ako navrhovateľ nepreukázal, že späťvzatie návrhu je dôsledkom zmeny správania odporkyne v priebehu konania, takisto však nebolo preukázane, že dôvodom jeho späťvzatia návrhu proti odporkyni, ktorá sama bola v konaní procesne nečinná, bola prostredníctvom vedľajšieho účastníka, podporujúceho odporkyňu v konaní, vznesená námietka premlčania uplatneného nároku podľa § 100 ods.1 Obč. zák. (okrem toho platí citovaná právna argumentácia navrhovateľa o námietke premlčania ako hmotnoprávnom úkone, na ktorý zákon splnomocňuje dlžníka).
Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne podľa ust. § 93 ods.4 OSP patria inak v konaní tie isté procesné práva ako účastníkovi, vrátane práva na náhradu trov konania. I keď súd na margo argumentácie navrhovateľa v neprospech priznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi zastáva názor, že zo žiadneho ustanovenia OSP, ani cit. osobitného predpisu zákona č. 250/2007 Z.z. nemožno priamo a bez ďalšieho, najmä bez zreteľa na okolnosti konkrétneho konania vyvodiť a zovšeobecniť namietanú nadbytočnosť, neúčelnosť, nehospodárnosť, či všeobecne nedostatok oprávnenia právnickej osoby založenej na účel ochrany práv spotrebiteľa v zmysle cit. osobitnej právnej úpravy požívať v občianskom súdnom konaní v procesnom postavení vedľajšieho účastníka rovnaké procesné práva, aké v zmysle cit. ust. § 93 a súvisiacich ust. OSP patria každej inej osobe v rovnakom procesnom postavení, vrátane práva na právne zastúpenie v konaní, napriek tomu ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne v prejednávanej veci náhradu trov, ktoré mu vznikli z titulu právneho zastúpenia, ani čiastočne nepriznal, s použitím ust. § 146 ods.2 veta prvá v spojení s ust. § 150 ods.1, s prihliadnutím i na ust. § 150 ods. 2 OSP.
Ako na dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi, ktorá by mu inak vzhľadom na skôr konštatované procesné zavinenie navrhovateľa za zastavenie konania patrila, súd prihliadal na zásadu účelnosti a hospodárnosti takto vynaložených trov v konkrétnej veci
- ako už je uvedené ku konkrétnym okolnostiam zastavenia tohto konania, za procesnej nečinnosti odporkyne v konaní nebola preukázaná priama súvislosť procesných úkonov vedľajšieho účastníka v konaní, vrátane námietky premlčania v jeho cit. vyjadrení doručenom súdu dňa 17.7.2012, so späťvzatím návrhu navrhovateľa, doručenom súdu v ten istý deň. Okrem toho súd napriek svojmu vyššie citovanému právnemu názoru k právu vedľajšieho účastníka, ktorý je právnickou osobou založenou podľa zákona č. 250/2007 Z.z., na náhradu trov konania, nemôže prehliadať čiastočne odlišný právny názor nadriadeného odvolacieho Krajského súdu v Žiline, známy súdu z jeho rozhodovacej činnosti (vyslovený napr. v uznesení sp. zn. 9Co/412/2012 zo dňa 29.11.2012, v ktorom odvolací súd okrem iného uviedol, že „Združenie je vytvorené za účelom ochrany spotrebiteľa a teda má byť spôsobilé a schopné chrániť záujmy spotrebiteľa. Je potrebné poukázať, že pokiaľ i združenie má právo zvoliť si pri účasti v konaní právneho zástupcu, nemožno takto vynaložené finančné prostriedky považovať za účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní“). Okresný súd preto, prihliadajúc na citovanú argumentáciu odvolacieho súdu v rozhodovacej činnosti, hoci v inej právnej veci, v tejto konkrétnej prejednávanej veci ako ďalší dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi zohľadnil práve osobu vedľajšieho účastníka a jeho zo zákona predpokladanú spôsobilosť poskytnutia dostatočnej ochrany záujmom spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní i bez zvyšovania trov konania prostredníctvom právneho zastúpenia, osobitne potom v konkrétnej prejednávanej veci, ktorá je vzhľadom na nízku hodnotu sporu tzv. drobným sporom (§ 200ea ods.1 OSP), v ktorom výška trov z titulu právneho zastúpenia sa súdu javí ako neprimeraná a v ktorom je súd oprávnený obzvlášť v takomto spore posudzovať nároky na náhradu trov reštriktívne (§ 150 ods.2 OSP) a v ktorom v konečnom dôsledku i vedľajší účastník obmedzil ochranu záujmov odporkyne právne pomerne jednoduchým spôsobom formou uplatnenia námietky premlčania, sústreďujúc potom ďalej ťažisko svojho úsilia a právnej argumentácie predovšetkým na obhajobu práva vedľajšieho účastníka na náhradu trov vzniknutých právnym zastúpením a takéto jeho správanie nasvedčuje preto správnosti úsudku vyslovenému v rozhodnutí Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 7C/77/2011, citovanému vo vyjadrení navrhovateľa zo dňa 03.01.2013 v tejto veci.
Pretože navrhovateľ zaplatil súdny poplatok z návrhu vo výške 16,50 eur, konanie však bolo zastavené v dôsledku späťvzatia jeho návrhu ešte pred začatím prvého pojednávania vo veci samej, súd so zreteľom na splnenie podmienok podľa ust. § 11 ods.3,4 zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov rozhodol tiež o vrátení pomernej časti zaplateného súdneho poplatku navrhovateľovi vo výške 9,87 eur, tzn. po jeho krátení o sumu 6,63 eur. Po právoplatnosti odpis tohto uznesenia na účel vrátenia poplatku súd zašle miestne príslušnému daňovému úradu podľa miesta sídla navrhovateľa ako poplatníka (§ 11 ods.6 cit. zákona).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie ku Krajskému súdu v Žiline, do 15 dní
odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené. Ak je uznesenie podľa zákona alebo podľa rozhodnutia súdu vykonateľné až po právoplatnosti, plynie lehota na plnenie až od právoplatnosti uznesenia (§ 171 ods.1,2 a 3 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods.2 OSP).