Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-61-2023.pdf
PDF · 86.62 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/61/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa rodičov, matka: O. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. C. Y. XXX/XX, O., t. č. Útulok pre matky a deti v O., a otec: D. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. C. Y. XXX/XX, O., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, o návrhu navrhovateľky F. Q., nar. XX.XX.XXXX a navrhovateľa N. Q., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom M. I. XXX/XX, N. A. M., obaja zastúpení Advokátska kancelária Dobiš, s.r.o. so sídlom Nám. Matice slovenskej 6, Žiar nad Hronom, na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, na odvolanie navrhovateľov voči rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25P/41/2023-50 zo dňa 10.05.2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom č. k. 25P/41/2023-50 zo dňa 10.05.2023 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) vo výroku I. zamietol návrh navrhovateľov na zverenie maloletého dieťaťa do ich náhradnej osobnej starostlivosti a určenia výživného rodičom každému zvlášť vo výške 30 % zo sumy životného minima, ktorý návrh navrhovatelia podali z dôvodu, že si maloletú W. obľúbili, dieťa si brávali od rodičov na niekoľko dní alebo týždňov, pričom jej chceli dopriať lepšiu starostlivosť, keďže táto vyrastá v nevyhovujúcich podmienkach. Navrhovatelia sú krstní rodičia maloletej a k návrhu pripojili písomné vyhlásenie matky, ktorá s podaním návrhu súhlasila. Vo výroku II. rozhodol prvostupňový súd o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá na ne nárok. Prvostupňový súd poukázal na to, že prioritne musel preskúmať, či rodičia maloletého dieťaťa môžu zabezpečovať výchovu a starostlivosť o maloletú osobne a až v prípade, že rodičia maloletej sami nie sú schopní, resp. nemôžu zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa, sa mal zaoberať otázkou, či sú krstní rodičia zo strany otca maloletej vhodnými osobami na zverenie maloletej do ich starostlivosti a či je takáto prípadná náhradná osobná starostlivosť v jej záujme. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že v čase jeho rozhodovania matka osobne a riadne zabezpečuje starostlivosť maloletej ako aj ostatným maloletým deťom, a to v prirodzenom rodinnom prostredí v „útulku“ pre matky a deti v Kremnici od 02.05.2023, čo vyplýva zo stanoviska kolízneho opatrovníka. Nebolo teda preukázané, že matka nemá vytvorené dostatočné stabilné zázemie pre poskytovanie všestranného rozvoja a zabezpečenia riadnej starostlivosti o maloletú, vrátane školskej dochádzky a predškolského zariadenia. Súd prvej inštancie konštatoval, že zo strany matky došlo k zmene jej doterajšieho postoja k výchove mal. detí a najmä mal. W. a v snahe
zabezpečiť jej primerané rodinné prostredie v spoločnosti ostatných súrodencov. Pri starostlivosti o mal. deti matke pomáha asistentka, ktorá sa v útulku nachádza každodenne od 16:00 hod. do 22:00 hod., ako aj sociálne pracovníčky útulku, s ktorými matka spolupracuje. Nezistil, že matka nezabezpečuje, resp. nemôže zabezpečiť starostlivosť o maloletú W., keďže náhradná starostlivosť predstavuje práve nahradenie osobnej starostlivosti o dieťa. V danom prípade teda nestačí, že by mal. dieťa nemalo u matky vytvorené rovnako dobré životné podmienky ako v náhradnej starostlivosti, ktorá totiž prichádza do úvahy až vtedy, keď ohrozenie riadnej výchovy dieťaťa nekvalitou jeho života preváži nad jeho záujmom podporovať biologické vzťahy a rodinný život. I keď otec sa nemôže podieľať na výchove mal. detí z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody, podľa názoru súdu prvej inštancie zo strany matky má mal. W. ako aj ostatné mal. deti zabezpečenú sústavnú a dôslednú osobnú starostlivosť o ich výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj, a to matkou. S poukazom na uvedené dôvody dospel k záveru, že návrhu navrhovateľov na jej zverenie do ich náhradnej osobnej starostlivosti nie je možné vyhovieť, a po prijatí tohto záveru potom súd prvej inštancie sa v ďalšom nemohol zamerať na otázku, či navrhovatelia - krstní rodičia zo strany otca maloletej sú vhodnými osobami na zverenie maloletej do ich starostlivosti, resp. či takáto prípadná náhradná osobná starostlivosť by bola v záujme maloletej.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie navrhovatelia tvrdiac, že jediným a najpodstatnejším dôvodom podania návrhu na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti bol záujem dieťaťa, pričom preukázali v konaní, že všetky podmienky na takéto rozhodnutie kladené zákonom (o rodine) spĺňajú, pričom rodičia maloletej s podaním takéhoto návrhu súhlasili. Poukázali na to, že matka maloletej porodila ďalšie dieťa, a teda nemôže zabezpečovať osobnú starostlivosť o všetkých osem detí, a teda skutkové okolnosti neboli dostatočne zistené. Namietali, že zamestnankyne kolízneho opatrovníka aktívne vystupovali proti návrhu a nehájili záujem dieťaťa; matka maloletej bola evidentne pod vplyvom týchto osôb. Ďalej poukázali na to, že matka s deťmi žije u S., ktorá rodina je známa ubytovávaním sociálne slabších rodín, z čoho získavajú peniaze alebo dotácie od štátu, a teda pre nich je matka s ôsmimi deťmi zaujímavá po finančnej stránke. Podľa názoru navrhovateľov záujem maloletého dieťaťa nebol v konaní prioritný, súd prvej inštancie nezistil pomery, v akých v súčasnosti sa rodina nachádza ani dochádzku do materskej školy, ale spoľahol sa na tvrdenia zamestnankýň kolízneho opatrovníka. Opätovne poukázali na to, že sú krstnými rodičmi maloletej, ktorá u nich žila dlhšie obdobie, je na nich zvyknutá a nedošlo by ani k pretrhnutiu rodinných pút, pretože sa často navštevujú a komunikujú. Maloletá začala navštevovať škôlku u navrhovateľov, kde bola šťastná a spokojná. Vzhľadom k uvedenému navrhli, aby odvolací súd vrátil vec prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
3. K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka v tom smere, že so zverením maloletej do starostlivosti navrhovateľov súhlasila nevedomky, majúc za to, že ide o dokument týkajúci sa materskej školy. O maloletú a jej súrodencov sa podľa vlastného vyjadrenia stará najlepšie ako vie, ľúbi ju, pričom býva v sociálnom zariadení, kde platí nájom a obýva prvé poschodie rodinného domu. So starostlivosťou o deti jej pomáhajú starí rodičia mal. detí. Nesúhlasila s tým, aby súrodenci boli rozdelení. Pokiaľ jej v minulosti navrhovatelia so starostlivosťou o maloletú pomáhali ako jej krstní rodičia, neskôr jej začali brániť v styku s ňou, na čo sa zľakla a vyhľadala pomoc kolízneho opatrovníka a centra pre deti a rodiny. Potvrdila, že na pojednávaní konala sama za seba a za svoje deti a nebola ovplyvnená inými osobami.
4. K podanému odvolaniu sa kolízny opatrovník vyjadril tak, že navrhol rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť.
5. Otec sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ v spojení s § 3 ods. 5 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“), preskúmal vec v intenciách ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok prvoinštančného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa ust. § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
8. Odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré následne správne právne posúdil a pri rozhodovaní vychádzal zo zásad stanovených Zákonom o rodine týkajúcich sa náhradnej osobnej starostlivosti. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto len konštatuje správnosť jeho odôvodnenia, pričom konštatuje, že navrhovatelia v odvolaní neuviedli žiadne dôvody, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, resp. s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že vzhľadom na prvostupňovým súdom zistený skutkový stav považoval za preukázané, že matka dokáže riadne a v prirodzenom prostredí zabezpečiť starostlivosť o všetky maloleté deti, vrátane maloletej W.; narodenie ďalšieho maloletého dieťaťa na tejto okolnosti nič nemení. Z vykonaného dokazovania nevyplýva žiadna okolnosť, z ktorej by vyplynula nespôsobilosť matky postarať sa o všetky deti. Aj odvolací súd poukazuje, že matke pri starostlivosti pomáha asistentka, prípadne príbuzní. Odvolacie námietky navrhovateľov týkajúce sa nedostatočnej starostlivosti matky vzhľadom na stanovisko a správu kolízneho opatrovníka neobstoja. Tvrdenia a odvolacie námietky navrhovateľov sa podľa názoru odvolacieho súdu týkajú len prípadnej životnej úrovne či bytových podmienok maloletých detí, resp. maloletej, a tie samé osebe nie sú dôvodom pre náhradnú starostlivosť.
9. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Komentár k Zákonu o rodine (PAVELKOVÁ, Bronislava. § 45 [Náhradná osobná starostlivosť - všeobecne]. In: PAVELKOVÁ, Bronislava. Zákon o rodine. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2013, ISBN 978-80-89603-15-2.), podľa ktorého: „Zákon neurčuje na tomto mieste žiadne hmotnoprávne podmienky pre zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Odvoláva sa len na prioritnú zásadu rodinného práva - chrániť záujem maloletého dieťaťa. Podporne treba preto využiť všeobecné ustanovenie § 44, ktoré určuje podmienky pre zverenie dieťaťa do akejkoľvek formy náhradnej starostlivosti. Vo vzťahu k náhradnej osobnej starostlivosti platí subsidiárne. Preto možno vyvodiť, že dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti len vtedy, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa. V tomto kontexte treba opakovane zdôrazniť, že musia byť naplnené všetky predpoklady pre odňatie dieťaťa zo starostlivosti jeho rodičov tak, ako sú menované vo vysvetlivkách k ust. § 44 ods. 1. Dôvody na strane rodičov môžu mať subjektívny i objektívny charakter. Môžu byť spôsobené zavineným zanedbávaním starostlivosti alebo aktuálnou nezavinenou neschopnosťou rodičov postarať sa o svoje maloleté dieťa. K poslednému menovanému dôvodu možno zaradiť aj prípad, ak sa síce rodič chce o svoje dieťa osobne starať, dokonca má na to vytvorené aj všetky podmienky, ale vzťah medzi ním a dieťaťom je natoľko narušený, že dieťa jeho starostlivosť odmieta,
resp. uprednostňuje starostlivosť inej osoby (napríklad preto, že sa s dieťaťom dlhé roky nestýkal a dieťa vyrastalo s druhým rodičom v spoločnej domácnosti s druhom alebo so starými rodičmi dieťaťa).“
10. Okolnosti spočívajúce v súhlase rodičov s náhradnou starostlivosťou, ktorý súhlas matka neskôr poprela, resp. uviedla, že si nebola vedomá jeho dosahu, nemajú vplyv na záver, podľa ktorého je matka ochotná a schopná starostlivosť o maloletú zabezpečovať. Za záujem maloletej možno považovať aj okolnosť, aby vyrastalo so svojimi súrodencami a rodičmi, ktoré prirodzené väzby sú chránené aj Dohovorom o právach dieťaťa. Odvolací súd podotýka, že nič nebráni tomu, aby navrhovatelia ako krstní rodičia maloletej pomáhali so starostlivosťou o ňu bez ďalšieho dobrovoľne, na báze dobrých vzájomných rodinných vzťahov.
11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).