Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9C-49-2010.pdf
PDF · 124.21 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/49/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Gandelovou v právnej veci navrhovateľa: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Bratislava, Primaciálne námestie 1, IČO: 00 603 481, proti odporcom: 1/ Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/a, IČO: 35 815 256, 2/ SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/b, IČO: 35 910 739, o zaplatenie 2.207,38 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu trov konania 384,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporcovi v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 14.10.2009, doručeným na súd dňa 22.10.2009 sa navrhovateľ titulom nájomného za nájom pozemkov domáhal proti odporcovi - obchodnej spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. zaplatenia 2.207,38 eur spolu s úrokmi z omeškania a titulom zmluvnej pokuty sa domáhal zaplatenia 1,66 eur za každý aj začatý deň omeškania denne z dlžnej sumy nájomného 315,34 eur za jednotlivé štvrťročné obdobia, a to od 6.4.2008 do zaplatenia, od 6.7.2008 do zaplatenia, od 6.10.2008 do zaplatenia, od 6.1.2009 do zaplatenia, od 6.4.2009 do zaplatenia, od 6.7.2009 do zaplatenia a od 6.10.2009 do zaplatenia. Proti odporcovi si uplatnil aj právo na náhradu trov konania. V návrhu uviedol, že nájomnou zmluvou č. 08-83-0307-98-00 zo dňa 25.5.1998 si odporca prenajal od navrhovateľa pozemok o výmere 95 m2, nachádzajúci sa na parc.č. 8274/3, v Bratislave, katastrálnom území Staré Mesto, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. 1656 (predtým č. 4073). Doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú od 1.3.1998 do 28.2.2008 a v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa postupne prolongovala až do 28.2.2010. Nájomné za prenajatý pozemok bolo stanovené dohodou v sume 13,28 eur (400,- Sk)/m2/rok. Ročné nájomné predstavuje sumu 1.261,37 eur (38.000,- Sk). Odporca sa zaviazal uhrádzať nájomné v štvrťročných splátkach v sume 315,34 eur (9.500,- Sk) vždy do 5. dňa prvého mesiaca príslušného štvrťroka. Uviedol, že odporca neuhradil nájomné za II. štvrťrok 2008 až IV. štvrťrok 2009 v celkovej výške 2.207,38 eur (66.499,53 Sk). Ďalej uviedol, že odporca sa v čl. III ods. 6 nájomnej zmluvy zaviazal v prípade neuhradenia nájomného riadne a včas, uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 1,66 eur (50,- Sk) za každý aj začatý deň trvania tejto povinnosti. Na povinnosť uhradiť záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy bol odporca písomne vyzvaný upomienkou zo dňa 25.6.2009 a listom zo dňa 22.7.2009.
Tunajší súd vydal vo veci dňa 4.1.2010 platobný rozkaz sp.zn. 31Ro/1822/2009, proti ktorému podal odporca v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, čím sa platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušil (§ 174 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku).
Odporca v 1. rade (pôvodne len odporca) s návrhom nesúhlasil, považoval ho za nedôvodný a žiadal, aby súd návrh zamietol a priznal mu náhradu trov konania. Mal za to, že v danom prípade sa doba nájmu nepredĺžila podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to vzhľadom na odchylnú úpravu v čl. II ods. 2 nájomnej zmluvy, podľa ktorej môže byť doba nájmu predĺžená len na základe písomnej dohody zmluvných strán, ako aj vzhľadom na to, že ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je kogentným ustanovením, ale ustanovením dispozitívnej povahy. Nájomný vzťah podľa zmluvy zanikol v prvom štvrťroku 2008 a navrhovateľ nie je preto oprávnený požadovať nájomné za obdobia nasledujúce po prvom štvrťroku 2008. Uviedol, že dňa 10.12.2004 vznikla spoločnosť SPP - distribúcia, a.s., na ktorú bola ako časť podniku prevedená distribučná sieť. K obligatórnemu odčleneniu činnosti distribúcie plynu a prepravy plynu došlo na základe ust. § 42 a 44 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v platnom znení. Nakoľko regulačná stanica predstavuje zariadenie slúžiace distribúcii plynu, ktorú nemá ani ako predmet svojej podnikateľskej činnosti zapísanú v obchodnom registri, nemôže byť užívateľom regulačnej stanice, nachádzajúcej sa na predmete nájmu. Z uvedených dôvodov mal za to, že v spore nie je pasívne legitimovaný. V priebehu konania uviedol, že k pozemku, ktorý mal byť predmetom nájmu má zákonné vecné bremeno, ktoré vzniklo podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 67/1960 Zb. a z prechodných ustanovení neskorších právnych predpisov vyplýva, že doposiaľ trvá. Poukázal na to, že podľa § 22 ods. 5 elektrizačného zákona majú oprávnenia k cudzím pozemkom podľa elektrizačného a plynárenského zákona povahu vecných bremien viaznucich na týchto pozemkoch a podľa § 22 ods. 2 elektrizačného zákona za výkon oprávnení vyplývajúcich z tohto vecného bremena nie sú energetické podniky povinné poskytovať žiadnu náhradu okrem prípadnej jednorazovej náhrady (ak na ňu vznikne nárok), avšak prípadný nárok na túto jednorazovú náhradu bolo potrebné uplatniť v trojmesačnej prekluzívnej lehote, ktorá začala plynúť odo dňa, kedy sa dielo uviedlo do trvalej prevádzky. Taktiež poukázal na tom že podľa § 26 elektrizačného zákona sa vecné bremena nezapisujú do pozemkových kníh a neplatia o nich predpisy o premlčaní a vydržaní.
Podaním zo dňa 11.10.2010, doručeným na súd dňa 27.10.2010, navrhovateľ navrhol, aby súd pripustil vstup ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu, a to vstup obchodnej spoločnosti SPP - distribúcia, a.s. Tento svoj návrh odôvodnil poukazom na tvrdenia navrhovateľa, ako aj s poukazom na ust. § 42 a § 44 zákona č. 656/2004 Z.z. Tunajší súd uznesením č.k. 9C 49/2010-44 zo dňa 4.1.2012 pripustil, aby do konania vstúpila ako odporca v 2. rade obchodná spoločnosť SPP - distribúcia, a.s.
Na pojednávaní dňa 25.6.2012 navrhovateľ zmenil žalobný návrh tak, že navrhol, aby povinnosť zaplatiť mu žalovanú istinu s príslušenstvom, zmluvnú pokutu a náhradu trov konania súd uložil odporcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne. Túto zmenu návrhu súd pripustil uznesením č.k. 9C 49/2010-89 zo dňa 13.9.2012.
Odporca v 2. rade s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Rovnako ako odporca v 1. rade bol toho názoru, že nájomná zmluva bola ukončená uplynutím dojednanej doby. Uviedol, že predmetný pozemok užíva z titulu zákonného vecného bremena, ktoré vzniklo podľa ustanovení zákona č. 67/1960 Zb., a preto navrhovateľ nemá právo na akékoľvek finančné plnenie súvisiace s pozemkom. Tento právny názor opieral o ust. § 22 ods. 1, 2 a ods. 5 zákona č. 67/1960 Zb., ust. § 42, 44 a § 69 ods. 10, zákona č. 656/2004 Z.z. Uviedol, že zákon č. 656/2004 Z.z. výslovne zakázal obchodníkom s plynom vykonávať distribúciu a prevádzkovať distribučnú sieť, t.j. aj zariadenia na distribúciu plynu. Regulačná stanica plynu postavená na pozemku parc.č. 8247/3 slúži na distribúciu plynu a túto stavbu užíva a prevádzkuje odporca v 2. rade, ktorý je oprávnený pozemok užívať titulom zákonného vecného bremena. V priebehu konania upresnil, že pozemok neužíva, je na ňom postavená stavba, ktorá nie je zatiaľ jeho vlastníctvom, zariadenie nachádzajúce sa v tejto stavbe však prevádzkuje a prístup k nemu cez pozemok navrhovateľa využíva titulom vecného premena a titulom prístupu podľa § 11 zákona č. 251/2012 Z.z. Nájomnú zmluvu, ktorú uzavrel právny predchodca odporcov, považoval za neplatnú, nakoľko bola uzavretá v čase, keď už stavba na pozemku stála a Slovenskému plynárenskému priemyslu, š.p. zo zákona svedčalo vecné bremeno k tomuto pozemku. Bol toho názoru, že vzhľadom na to, že pozemok bol užívaný iným právnym titulom nemohla byť na ten istý predmet užívania zriadená nájomná zmluva, aj keď v danom prípade s osobou oprávnenou z vecného bremena. Mal za to, že daných okolností navrhovateľ nemohol s predmetným pozemkom disponovať.
Odporcovia v 1. a 2. rade z opatrnosti, pre prípad, ak by súd bol toho názoru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, vzniesli námietku premlčania nároku navrhovateľa. Odporca v 1. rade bol toho názoru, že nárok navrhovateľa je premlčaný z dôvodu, že nárok na solidárne plnenie si navrhovateľ uplatnil až dňa
25.6.2012. Odporca v 2. rade nárok navrhovateľa, resp. jeho časť považoval za premlčaný, nakoľko voči nemu si ho uplatnil až po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby.
Navrhovateľ s právnymi názormi odporcov nesúhlasil. Pokiaľ ide o dobu nájmu, bol toho názoru, že ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka má kogentný charakter, a teda nepripúšťa odlišné dojednanie zmluvných strán. Prolongáciu nájomnej zmluvy preto považoval za preukázanú. V súvislosti s tvrdením odporcu v 1. rade, že v konaní nie je pasívne legitimovaný poukázal na to, že štátny podnik Slovenský plynárenský priemysel bol zrušený dňom 30.6.2001 a majetok, práva, povinnosti a záväzky (i neznáme) okrem práv podľa § 16 zákona č. 92/1991 Zb. prešli na Fond národného majetku, ktorý dňa 1.7.2001 vložil majetok zrušeného štátneho podniku do akciovej spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel. Taktiež poukázal na to, že odporca v 1. rade síce nemá distribúciu plynu v predmete svojej podnikateľskej činnosti, ale v obchodnom registri má v predmete svojej podnikateľskej činnosti zapísanú dodávku plynu, pod ktorú možno subsumovať aj distribúciu a prepravu plynu. Uviedol, že je síce pravdou, že v zmysle ust. § 42 a 44 zákona č. 656/2004 Z.z. došlo k obligatórnemu odčleneniu činností distribúcie plynu a prepravy plynu, avšak v zmysle cit. zákonných ustanovení prevádzkovateľ prepravnej a distribučnej siete môže byť súčasťou vertikálne integrovaného podniku. Nezávislosť od vertikálne integrovaného podniku neznamená povinnosť oddeliť vlastníctvo majetku prevádzkovateľa prepravnej a distribučnej siete od vlastníctva vertikálne integrovaného podniku. Ďalej uviedol, že argumentácia odporcu v 1. rade je v rozpore s jeho vyjadreniami, ako aj s jeho konaním, pričom poukázal na to, že dňa 19.5.1995 podpísal nájomnú zmluvu, ktorej účelom bolo prevádzkovanie jestvujúcej regulačnej stanice plynu, so stavom prenajímaného pozemku bol oboznámený, zaviazal sa ho užívať výlučne na dohodnutý účel a uhradil nájomné aj za predchádzajúce užívanie pozemku v období od 1.3.1995 do 28.2.1998. Nájomnú zmluvu pritom podpísal v dobe, kedy ustanovenia plynárenského zákona, na ktoré sa v konaní odvoláva boli v platnosti a v účinnosti. V priebehu konania uznal, že odporcom vzniklo zo zákona, resp. malo vzniknúť zo zákona vecné bremeno k pozemku, na ktorom je postavená regulačná stanica plynu, avšak jeho rozsah bol sporný, pretože nebol určený v stavebnom povolení, nebolo ho však potrebné vymedzovať podľa § 22 ods. 4 elektrizačného zákona povoľovacím orgánom, nakoľko sa vymedzil v nájomnej zmluve uzavretej medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcov. Ďalej s poukazom na § 22 ods. 2 elektrizačného zákona uviedol, že cit. zákon výslovne chráni vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti a dokonca aj v prípade, že energetické podniky nie sú povinné poskytovať náhradu, je možné uplatniť si nárok na jednorazovú náhradu. Bol toho názoru, že by bolo v rozpore so zákonom, aby obdobne v prípade prevádzky plynárenského zariadenia neexistovalo také obmedzenie, resp. ochrana vlastníka cudzej nehnuteľnosti. Uviedol, že nemôže byť na ujmu vlastníka pozemku, aby sa užívateľ cudzieho pozemku dovolával existencie vecného bremena bez nároku na akúkoľvek náhradu v prípade, ak nárok na náhradu za užívanie cudzieho pozemku "ošetruje" nájomná zmluva. Tvrdenia odporcov, že navrhovateľ si mal uplatniť nárok na náhradu v 3-mesačnej prekluzívnej lehote, považoval za účelové. Uviedol, že nemal dôvod uplatňovať si nároky na akúkoľvek náhradu, nakoľko majetkové pomery dotknutých účastníkov boli a sú vysporiadané na základe zmluvného dojednania.
Súd vykonal dokazovanie prednesom zástupcov účastníkov konania a listinnými dôkazmi založenými do spisu účastníkmi konania, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav.
Bývalý Obvodný národný výbor Bratislava I, odbor výstavby a územného plánovania, vydal dňa 21.9.1987 stavebné povolenie, č. výst. 3106/87-255 Ča, ktorým Výstavbe hlavného mesta SR Bratislavy, povolil o.i. stavbu obj. 02 a 03 - regulačná stanica na Kollárovom nám. Podľa tohto rozhodnutia stavba bude zrealizovaná podľa dokumentácie, overenej v stavebnom konaní, ktorá je súčasťou rozhodnutia, prípadne zmeny nesmú byť vykonané bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu (bod 1), stavebník zaistí vytýčenie stavby podľa rozhodnutia o umiestnení stavby oprávnenou organizáciou (bod 2). Podľa bodu 7 týmto rozhodnutím vznikajú stavebníkovi oprávnenia podľa § 22, 26 zákona č. 79/1957 Zb., najmä právo vstupovať na cudzie pozemky, ktoré sú dotknuté povoleným rozvodom, toto zariadenie tam stavať a prevádzkovať po osobitnej dohode s vlastníkom, resp. spravovateľmi dotknutých objektov a pozemkov. Podľa bodu 8. tohto rozhodnutia stavebník musí ukončiť stavebné práce do augusta 1988.
Bývalý Obvodný národný výbor Bratislava I, odbor výstavby a územného plánovania, vydal dňa 29.10.1990 kolaudačné rozhodnutie, č. výst. 3062/90-61 Ča, ktorým Výstavbe hlavného mesta SR Bratislavy, povolil užívať stavbu STL plynovod pre Hotel Fórum na Mierovom nám., Bratislava, v trase: Legionárska Kollárovo nám., Szabóova, Radlinského ul., vrátane obj. 03 - Regulačná stanica plynu na Kollárovom nám. a NTL plynovej prípojky na Kollárovom nám.
Hospodárskou zmluvou č. 13/90-9/81 uzavretou dňa 8.1.1991 medzi Výstavbou hlavného mesta SR Bratislavy a Západoslovenskými plynárenskými závodmi, Výstavba hlavného mesta SR Bratislavy previedla na Západoslovenské plynárenské závody právo hospodárenia k STL Plynu a plynoregulačnej stanici na Kollárovom nám pre hotel na Mierovom nám., a to ku dňu 1.1.1991.
Dňa 25.5.1998 uzavreli navrhovateľ, ako prenajímateľ a Slovenský plynárenský priemysel, š.p., odštepný závod Bratislava, ako nájomca, zmluvu o nájme pozemku č. 08-83-0307-98-00, predmetom ktorej bol nájom pozemku parc.č. 8274/3, druh pozemku: zastavaná plocha o výmere 95 m2, nachádzajúceho sa v Bratislave, katastrálnom území Staré Mesto. Účelom nájmu bolo prevádzkovanie jestvujúcej regulačnej stanice zemného plynu. Účastníci zmluvy sa v článku II zmluvy dohodli na nájme na dobu určitú od 1.3.1998
do 28.2.2008 s tým, že doba nájmu môže byť predĺžená len na základe písomnej dohody zmluvných strán, uzatvorenej najneskôr ku dňu skončenia nájmu. Zmluvné strany sa dohodli na nájomnom 400,- Sk za 1 m2 ročne. Ročné nájomné v sume 38.000,- Sk sa nájomca zaviazal uhrádzať v štvrťročných splátkach v sume 9.500,- Sk do 5. dňa prvého mesiaca príslušného štvrťroka na účet prenajímateľa označený v zmluve. V čl. III ods. 6 sa zmluvné strany pre prípad omeškania nájomcu s platením nájomného dohodli na zmluvnej pokute 50,- Sk za každý, aj začatý deň omeškania.
Na základe žiadosti odporcu v 1. rade vydala Mestská časť Bratislava - Staré Mesto dňa 12.9.2008 rozhodnutie č. Sprč-37679/36201/2008-Be, ktorým pre stavbu regulačná stanica plynu na Kollárovom námestí, postavenú na pozemku parc.č. 8247/3 určila súpisné číslo I.7412.
Listom zo dňa 21.7.2010 odporca v 1. rade požiadal Správu katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu o zápis stavby regulačnej stanice plynu súpis.č I.7412, nachádzajúcej sa na Kollárovom nám. v Bratislave na parcele č. 8274/3 na vlastníka - odporcu v 1. rade.
Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Pš, vložka č. 62/B súd zistil, že Slovenský plynárenský priemysel, š.p. bol zrušený bez likvidácie na základe rozhodnutia Ministerstva hospodárstva SR č. 55/2001 zo dňa 7.6.2001, č. 2404/2001-1000-010 a v súlade s § 15 ods. 3 zákona č. 111/1990 Zb. a zanikol dňa 30.6.2001, kedy bol vymazaný z obchodného registra.
Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 2749/B, zo dňa 12.2.2012 súd zistil, že odporca v 1. rade bol založený zakladateľskou listinou zo dňa 11.6.2001 v dôsledku rozhodnutia vlády Slovenskej republiky č. 317/2001 zo dňa 11.4.2001 o privatizácií Slovenského plynárenského priemyslu, š.p. zrušeného bez likvidácie. Majetok, práva, povinnosti a záväzky (i neznáme) okrem práv podľa § 16 zákona č. 92/1991 Zb. zrušeného štátneho podniku prešli na Fond národného majetku SR, ktorý ich dňa 1.7.2001 vložil do akciovej spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Odporca v 1. rade vznikol dňa 21.7.2001, kedy bol zapísaný do obchodného registra. Medzi predmety jeho činnosti patrí aj dodávka plynu.
Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 3481/B, zo dňa 4.1.2012 súd zistil, že odporca v 2. rade bol založený spoločenskou zmluvou zo dňa 26.11.2004, spísanou vo forme notárskej zápisnice notárom JUDr. J. V.. Odporca v 2. rade vznikol dňa 10.12.2004, kedy bol zapísaný do obchodného registra. Medzi predmety jeho činnosti patrí aj distribúcia plynu. Akcionárom odporcu v 2. rade je odporca v 1. rade.
Z notárskej zápisnice č. N 281/2006, Nz 19126/2006, NCRIs 19019/2006, napísanej dňa 18.5.2006 v notárskej kancelárii notárov JUDr. J. V. - JUDr. R. Q. súd zistil, že odporca v 1. rade, ako jediný akcionár rozhodol o.i. o zvýšení základného imania odporcu v 2. rade, a to vkladom časti podniku odporcu v 1. rade - divízie distribúcie, ktoré sa uskutoční formou nepeňažného vkladu, pozostávajúceho z časti podniku spoločnosti odporcu v 1. rade, ktorá zodpovedá divízií distribúcie, ktorá predstavuje samostatnú organizačnú jednotku s oddeleným účtovníctvom, ktorá spĺňa znaky iného organizačného útvaru podľa § 7 Obchodného zákonníka, aj keď nie je zapísaná v obchodnom registri a je evidovaná v účtovníctve odporcu v 1. rade a ktorá o.i. pozostáva zo všetkých veci (hnuteľných, nehnuteľných), ktoré slúžia prevádzkovaniu tejto činnosti podniku. Odporca v 1. rade vzal na vedomie, že k prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dôjde dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti príslušnou správou katastra pre konkrétne katastrálne územie.
Z listu vlastníctva č. 8920 pre obec Bratislava - Staré Mesto, katastrálne územie Staré Mesto, zo dňa 22.11.2010 súd zistil, že vlastníkom regulačnej stanice plynu súpis.č. 7412, postavenej na pozemku parc.č. 8274/3 evidovaným v katastri nehnuteľnosti bol k 22.11.2010 odporca v 1. rade.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.1.1992) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991) vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci a toho, komu patrí právo osobného užívania pozemku, v prospech niekoho iného tak, že sú povinní niečo trpieť, niečo konať alebo niečoho sa zdržať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo s osobným užívaním určitého pozemku, alebo patria určitej osobe.
Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991) vecné bremená vznikajú zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu, písomnou zmluvou a na základe závetu; právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj výkonom práva ( § 135a). Na účinnosť zmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.
Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991) vecné bremená prechádzajú s vlastníctvom veci alebo s právom osobného užívania pozemku na nadobúdateľa.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.1.1992) nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Pri rozhodovaní súd ďalej vychádzal z právnych predpisov, predmetom úpravy, ktorých bol o.i. rozvod vyhrievacích (vykurovacích) plynov a ktoré boli účinné ku dňu 1.1.1991, ku ktorému Výstavba hlavného mesta SR Bratislavy previedla na právneho predchodcu odporcu v 1. rade právo hospodárenia k regulačnej stanici plynu na Kollárovom námestí v Bratislave, ako aj ku dňu 1.3.1998, kedy mal podľa zmluvy o nájme pozemku právnemu predchodcovi odporcu v 1. rade vzniknúť nájom pozemku parc.č. 8274/3 v Bratislave, katastrálnom území Staré Mesto.
Podľa § 2 zákona č. 67/1960 Zb. o výrobe, rozvode a využití vyhrievacích plynov (Plynárenský zákon), vyhrievacími plynmi sú všetky horľavé plyny prírodné alebo umelé, vyrobené z palív tuhých, kvapalných, plynných alebo vznikajúcich ako vedľajší produkt pri niektorých technologických procesoch, rozvádzané plynovodmi alebo dopravované v tlakových nádobách pre priemysel, pôdohospodárstvo a ostatnú verejnú spotrebu.
Podľa § 1 vyhlášky Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 175/1975 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia plynárenského zákona, ustanovenia tejto vyhlášky sa vzťahujú na svietiplyn, zemný plyn, technicky čistý koksárenský plyn a propán bután (ďalej len "vykurovacie plyny").
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 67/1960 Zb. plynárenskými zariadeniami sú:
a) zariadenie na výrobu vyhrievacích plynov (včítane zariadenia pre ich úpravu),
b) zariadenia na uskladnenie vyhrievacích plynov,
c) zariadenia na rozvod vyhrievacích plynov (včítane plynovodov a zariadení na zvyšovanie a znižovanie tlaku),
d) plynovodné prípojky,
e) meradlá vyhrievacích plynov.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 67/1960 Zb. plynovodnú sieť tvorí zariadenie na rozvod vyhrievacích plynov a plynovodné prípojky; jej súčasťou však nie sú ani priemyslové regulačné stanice, ani domové regulátory tlaku plynu.
Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 175/1975 Zb., zariadenia na rozvod vykurovacích plynov sú jednak plynovody od odovzdávacieho miesta (z výroby, ťažby alebo uskladnenia) až k plynovodnej prípojke, jednak kompresné, dúchacie, zmiešavacie, meracie a regulačné stanice na verejný rozvod. Ďalej sem patrí centrálna stanica skvapalneného vykurovacieho plynu s odparovacou mohutnosťou od 20 kg/hod. na zásobovanie obcí a sídlisk, pokiaľ nejde o zariadenia podľa § 3. Regulačné stanice na verejný rozvod sú stanice na reguláciu a udržiavanie stáleho tlaku plynu na zásobovanie miest, obcí a sídlisk.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 67/1960 Zb. plynárenským podnikom prislúcha
a) zriaďovať a prevádzať na cudzích pozemkoch v rozsahu vyplývajúcom z rozhodnutia o prípustnosti stavby, plynovodné siete;
b) zriaďovať a prevádzať zariadenia na uskladnenie vyhrievacích plynov v prírodných štruktúrach (ďalej len "podzemné zásobníky") pod cudzími pozemkami;
c) vstupovať a dopravnými prostriedkami vchádzať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzaním, pri opravách, zmenách a odstraňovaní plynovodnej siete na príchodové, prechodové a týmto plynárenským zariadením dotknuté pozemky;
d) vykonávať na cudzích nezastavaných pozemkoch prieskum, vymeriavanie podzemných prírodných štruktúr a skúšobné vrty na zriadenie a prevádzanie podzemných zásobníkov a vstupovať a dopravnými prostriedkami vchádzať za tým účelom na tieto pozemky.
Podľa § 22 ods. 5 zákona č. 67/1960 Zb. o oprávneniach uvedených v odseku 1, o náhrade škody za výkon týchto opatrení, o vecných bremenách, o práve domáhať sa zmeny alebo preloženia plynovodnej siete, prípadne podzemného zásobníka a o konaní, platia obdobne predpisy o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 79/1957 Sb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon) energetickým podnikom prislúcha oprávnenie:
a) stavať a prevádzať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenej stavby elektrické vedenie, ako i malé stanice do rozlohy 30 m2, s príslušenstvom (ďalej len "vedenie"), najmä zriaďovať na nehnuteľnostiach podperné body, prepnúť nehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v nich vedenie;
b) vstupovať a vchádzať s vozidlami pri stavbe, prevádzke, opravách, zmenách alebo pri odstraňovaní vedenia na príchodové a priechodové cudzie nehnuteľnosti, ktoré sú vedením priamo dotknuté;
c) odstraňovať a okliesňovať stromovie prekážajúce vedeniu (§§ 23 a 24).
Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 79/1957 Sb. za výkon oprávnení uvedených v predchádzajúcom odseku nie sú energetické podniky povinné poskytovať náhradu. Ak je však vlastník alebo užívateľ nehnuteľností, ktorá nie je v štátnom socialistickom vlastníctve, zriadením vedenia podstatne obmedzený v užívaní nehnuteľností, môže žiadať u orgánu, ktorý je podľa predpisov o povoľovaní stavieb kompetentný pre povolenie stavby energetického diela (ďalej len "povoľujúci orgán"), aby mu energetický podnik poskytol primeranú jednorazovú náhradu; žiadosť musí byť pod stratou nároku podaná do troch mesiacov odo dňa, keď sa dielo uviedlo do trvalej prevádzky (užívania).
Podľa § 22 ods. 3 veta prvá a tretia zákona č. 79/1957 Sb. oprávnenia podľa odseku 1 vznikajú povolením na stavbu vedenia a zanikajú zrušením vedenia. Oprávnenie podľa odseku 1 nadobúdajú organizácie štátneho socialistického sektora aj nadobudnutím správy vedenia.
Podľa § 22 ods. 5 zákona č. 79/1957 Sb. povinnosť trpieť výkon oprávnení uvedených v odseku 1 viazne na dotyčnej nehnuteľnosti ako vecné bremeno.
Podľa § 26 zákona č. 79/1957 Sb. vecné bremená podľa ustanovenia § 22 postihujú aj národný majetok; nezapisujú sa do pozemkových kníh a neplatia o nich predpisy o premlčaní a vydržaní.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Z výpisov z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Pš, vložka č. 62/B a oddiel: Sa, vložka č. 2749/B, mal súd preukázané, že spoločnosť odporcu v 1. rade vznikla dňa 21.7.2001 a je právnym nástupcom bývalého štátneho podniku Slovenský plynárenský priemysel, ktorý zanikol dňa 30.6.2001.
V konaní bolo preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ a právny predchodca odporcu v 1. rade Slovenský plynárenský priemysel, š.p. uzavreli dňa 25.5.1998 zmluvu o nájme pozemku č. 08-83-0307-98-00, ktorou navrhovateľ prenajal právnemu predchodcovi odporcu v 1. rade pozemok parc.č. 8274/3, druh pozemku: zastavaná plocha o výmere 95 m2. Účelom nájmu bolo prevádzkovanie jestvujúcej regulačnej stanice zemného plynu. Účastníci zmluvy sa dohodli na nájme na dobu určitú od 1.3.1998 do 28.2.2008.
Z rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. Sprč-37679/36201/2008-Be, zo dňa 12.9.2008 mal súd preukázané, že regulačná stanica plynu súpisné číslo I.7412, postavená na pozemku parc.č. 8247/3, sa nachádza na Kollárovom námestí v Bratislave.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že regulačná stanica zemného plynu na Kollárovom námestí bola vystavaná na základe staveného povolenia, vydaného bývalým Obvodným národným výborom Bratislava I, odborom výstavby a územného plánovania, zo dňa 21.9.1987, č. výst. 3106/87-255 Ča, a do užívania bola daná kolaudačným rozhodnutím vydaným bývalým Obvodným národným výborom Bratislava I, odborom výstavby a územného plánovania, dňa 29.10.1990, č. výst. 3062/90-61 Ča. Jej stavebníkom bola bývala Výstavbe hlavného mesta SR Bratislavy, ktorá hospodárskou zmluvou uzavretou dňa 8.1.1991 právo hospodárenia k tejto regulačnej stanici zemného plynu previedla na právneho predchodcu odporcu v 1. rade, a to ku dňu 1.1.1991. Týmto dňom právnemu predchodcovi odporcu v 1. rade, ako plynárenskému podniku, vznikli zo zákona (§ 22 ods. 5 zákona č. 67/1960 Zb. v spojení s § 22 ods. 3 veta tretia zákona č. 79/1957 Sb.) oprávnenia podľa § 22 ods. 1 zákona č. 67/1960 Zb., a teda aj oprávnenia podľa § 22 ods. 1 písm. a) a c) cit. zákona, t.j. prevádzkovať regulačnú stanicu zemného plynu postavenú na pozemku parc.č. 8274/3 v katastrálnom území Staré Mesto a za týmto účelom vstupovať na tento pozemok a navrhovateľovi, ako vlastníkovi pozemku vznikla povinnosť trpieť výkon týchto oprávnení, ktoré na predmetnom pozemku viazli ako vecné bremeno (§ 22 ods. 5 zákona č. 67/1960 Zb. v spojení s § 22 ods. 5 zákona č. 79/1957 Sb.). Tieto oprávnenia dňom 21.7.2001 prešli na odporcu v 1. rade.
Napriek tejto skutočnosti navrhovateľ a právny predchodca odporcu v 1. rade uzavreli písomne dňa 25.5.1998 zmluvu o nájme pozemku č. 08-83-0307-98-00, ktorou navrhovateľ od 1.3.1998 prenechal právnemu predchodcovi odporcu v 1. rade do užívania pozemok parc.č. 8274/3 v katastrálnom území Staré Mesto, na ktorom viazlo vecné bremeno v prospech právneho predchodcu odporcu v 1. rade. Pozemok mu prenechal do užívania za účelom prevádzkovania regulačnej stanice zemného plynu, teda na ten istý účel na aký vzniklo právnemu predchodcovi odporcu v 1. rade zo zákona právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
ktoré ho oprávňovalo prevádzkovať regulačnú stanicu zemného plynu postavenú na pozemku parc.č. 8274/3 a za tým účelom vstupovať na tento pozemok a navrhovateľovi, ako vlastníkovi pozemku, vznikla povinnosť trpieť tieto oprávnenia právneho predchodcu odporcu v 1. rade.
Súd je toho názoru, že zmluva o nájme pozemku č. 08-83-0307-98-00, ktorú dňa 25.5.1998 uzavreli navrhovateľ a právny predchodca odporcu v 1. rade je pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
Z ust. § 39 Občianskeho zákona vyplýva, že nedovoleným a z toho dôvodu neplatným je o.i. taký právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo zákon obchádza.
Účelom právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárske určenie (využitie).
Súd je toho názoru, že pokiaľ zo zákona č. 67/1960 Zb. vzniklo právnemu predchodcovi odporcu v 1. rade, ako plynárenskému podniku právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku parc.č. 8274/3 v katastrálnom území Staré Mesto spočívajúce v oprávnení právneho predchodcu odporcu v 1. rade
prevádzkovať regulačnú stanicu zemného plynu postavenú na tomto pozemku a za týmto účelom vstupovať na tento pozemok a navrhovateľ, ako vlastník pozemku bol povinný trpieť výkon týchto jeho oprávnení, tak potom zmluva o nájme pozemku, ktorú uzavreli za tým istým účelom, je v rozpore so zákonom č. 67/1960 Zb. o výrobe, rozvode a využití vyhrievacích plynov (Plynárenský zákon).
Keďže zmluva o nájme pozemku č. 08-83-0307-98-00 zo dňa 25.5.1998 je pre rozpor so zákonom absolútne od počiatku neplatná, teda neplatná bola už v čase jej uzavretia, nájomný vzťah medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu v 1. rade na jej základe nevznikol a práva a povinnosti z nej vyplývajúce nemohli prejsť a ani neprešli na právneho nástupcu Slovenského plynárenského priemyslu, š.p.
Slovenskému plynárenskému priemyslu, š.p. a odporcovi v 1. rade, ako jeho právnemu nástupcovi, preto nevznikla ani povinnosť platiť navrhovateľovi nájomné a dohodnutú zmluvnú pokutu pre prípad porušenia v nájomnej zmluve dojednaných zmluvných povinností, zaplatenia ktorých sa navrhovateľ v konaní domáhal. Práva a povinností z nájomnej zmluvy vrátane povinnosti platiť nájomné a zmluvnú pokutu nemohli preto prejsť ani na odporcu v 2. rade, a to nezávislé od toho, či na neho prešli práva zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku parc. č. 8274/3 v Bratislave, katastrálnom území Staré Mesto. Súd sa preto ani nezaoberal otázkou, ktorému z odporcov v rozhodnej dobe, t.j. v období od 1.4. do 31.12.2008, za ktoré sa navrhovateľ domáhal zaplatenia nájomného a zmluvnej pokuty, prislúchali k pozemku parc.č. 8274/3 v Bratislave, katastrálnom území Staré Mesto, práva zodpovedajúce vecnému bremenu.
Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Právne názory a námietky navrhovateľa súd považoval za účelové, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnych predpisoch.
Súd zobral do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na ustanovenia citovaných právnych predpisov rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi 1. rade, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti navrhovateľovi vo výške 384,- eur, ktoré tvorí súdny poplatok za odpor. Odporcovi v 2. rade, ktorý mal taktiež vo veci plný úspech a návrhom si právo na náhradu trov konania uplatnil, súd ich nepriznal, nakoľko odporcovi v 2. rade v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.