Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_12P-123-2012.pdf
PDF · 132.54 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/123/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza vo veci starostlivosti o maloleté deti M., D., nar. X.XX.XXXX a N., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodina Prievidza, deti rodičov, otec: U. M., nar. XX.X.XXXX, bytom F., Ul. P. X/X a matka: D. N., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, R. 01 F., o návrhu matky o danie súhlasu podať za otca žiadosť o zmenu priezviska maloletých detí, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 8.10. 2012, upraveným na pojednávaní pred súdom dňa 10.1. 2013, matka žiadala, aby jej súd dal súhlas podať za otca spoločných mal. detí, D. a N. žiadosť na príslušnú matriku o zmenu priezviska oboch detí z priezviska „M.“ na priezvisko „N.“. Návrh zdôvodnila tým, že uzavrela manželstvo a s terajším manželom a aj s ich spoločnou dcérou G. majú priezvisko „N.“. Obe deti, D. a N. sa takisto dožadujú, aby mali priezvisko „N.“, jej súčasného manžela považujú za svojho jediného otca. Vzťah medzi jej deťmi a manželom sa vytvoril prirodzene, keďže s terajším manželom ešte pred uzavretím manželstva udržiavala niekoľko rokov partnerský vzťah. Jej manžel sa v plnej miere podieľa na výchove D. a N., medzi týmito deťmi a ich spoločným dieťaťom nerobí žiadne rozdiely. D. i N. sú vo veku, kedy sú schopné samostatne vyjadrovať svoj názor, z vlastnej iniciatívy sa už podpisujú aj na zošity v škole „N.“, o čom ju informujú učitelia v školách, ktoré školy deti navštevujú. Je v záujme oboch detí aby sa písali „N.“ a nie „M.“ a patrili tak aj priezviskom do rodiny, v ktorej traja členovia spolu s ňou, matkou, už majú priezvisko „N.“. U. M. bude vždy ich biologický otec, o zmenu zápisu otcovstva v rodnom liste detí nežiada. U. M. opäť nikde nepracuje, v súčasnej dobe i bežné výživné za neho uhrádzajú asi jeho rodičia. A. D. a N. nedal nič navyše, naopak, opätovne v minulosti žiadal o zníženie výživného. Deti nemajú k otcovi absolútne žiaden pozitívny citový vzťah, realizácia styku otca s deťmi prebieha za asistencie súkromnej bezpečnostnej služby, ktorú platí v záujme ochrany svojej a svojich detí jej manžel. Otec nikdy nebol pozitívny vzor pre D. a N. a aj preto sa obe dcéry dožadujú zmeny priezviska.
Otec žiadal návrh matky ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že návrh matky je v rozpore so zákonom č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v znení noviel, keď zmenu priezviska možno povoliť len na základe spoločnej žiadosti oboch manželov. Návrh matky považoval za účelový, podaný z pomsty a osobitného motívu. Tvrdil, že nie je v záujme detí meniť im priezvisko, pretože matka nie je vhodným príkladom pre deti a jej výchova je podľa znalcov zavrhnutiahodná. Matka trpí duševnou chorobou, polymorfnou poruchou osobnosti, má herecké a paranoidné črty. Je známa podávaním trestných oznámení a rekordným množstvom podaní na súd. Účelovo súdu podsúva, že sa deti dožadujú zmeny priezviska, pretože sa toho dožaduje iba matka. Priznala sa, že s G. Zimom mala niekoľkoročný partnerský vzťah v spoločnej domácnosti s jej rodičmi, ktorý vzťah v konaniach o
zvýšenie výživného zatajila. Deti sú zmanipulované aj jej rodičmi, dôkazom čoho je aj znalecký posudok vypracovaný v konaní pred tunajším súdom sp. zn. 11P 12/2008 (č.l. 52), kde po vyšetrení mal. Lenky znalec uviedol: „ V rozhovore so znalcom sa dieťa správa uvoľnene, kým nepríde na rad téma styku s otcom. Vtedy sa začína správať zaťato. Používa slovník, ktorý nezodpovedá jej veku, opakuje celé vety, ktoré predtým povedala jej matka, nepripúšťa žiadne zmäkčenie svojho postoja, žiadnu pochybnosť ohľadom pravdivosti matkiných tvrdení. Z pohľadu znalca ide o dieťa s extrovertovaným temperamentom, asertívne, vzhľadom na vek a pohlavie s tvrdším citovým prejavom....reprodukuje matkine slovné sugescie, imituje jej nepriateľské postoje, nekriticky, bez odstupu a náhľadu opakuje celé vety, ktoré poznáme z matkiných prehovorov...reprodukuje matkinu účelovú schému výkladu problému, kde následok vyhlasuje za príčinu.“, a po vyšetrení N. znalec uviedol: „Je nesamostatná, v plnej miere závisí od toho, ako sa zachová staršia sestra alebo podľa matkiných príkazov...“. Poukázal aj na to, že v znaleckých posudkoch vypracovaných znalcami dňa 2.9. 2004 vo veci sp. zn. 13NcP 492/2004 (č.l. 40) a dňa 4.8. 2009 vo veci sp. zn. 11P 12/2008 znalci dokazovaním preukázali, že matka mal. detí je agresívna zlostná, nenávistná, trpí polymorfnou poruchou osobnosti a má herecké i paranoidné črty, má k deťom manipulatívny vzťah, mal. D. podrobila k nenávistnému preprogramovaniu a neumožnila deťom si spraviť vlastný názor na otca detí na základe vlastných skúseností. V posudku sa konštatuje, že výchova matky je zavrhnutiahodná a navrhol uvažovať o zmene výchovného prostredia. Otec ďalej uviedol, že matka účelovo zamlčala, že bola tunajším súdom odsúdená za marenie výkonu úradného rozhodnutia z dôvodu, že mu ako otcovi mal. D. a N. neumožňuje s deťmi na základe právoplatného rozsudku súdu styk (rozsudok v trestnej veci sp. zn. 1T 137/2010). Od roku 2004 chce realizovať svoj styk s D. a N., pretože má o ne záujem. Na každom stretnutí im chce odovzdať balíčky . Matka mal. detí a jej rodičia jej neumožňujú styk s deťmi a psychickým týraním, násilnou izoláciou a manipulovaním, vnucovaním svojich názorov a nepravdivých informácií o ňom jeho deťom sa narušil vzťah detí k nemu, čo je zrejmé z vyššie uvádzaných posudkov znalcov a aj z úradného záznamu psychologičky P.. P. C. zo dňa 17.11. 2008 z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza (ďalej len „ÚPSVaR“).
Kolízny opatrovník po vykonanom dokazovaní uviedol, že je nesporné, že otec má právo okrem iného aj stretávať sa s deťmi, na druhej strane deti o stretávanie s otcom nemajú žiaden záujem. Zaťažuje ich to a ako zistili, otca sa aj boja. Deti sa v novej rodine u matky cítia dobre, vyjadrili túžbu mať rovnaké priezvisko ako má v súčasnej dobe aj ich matka, ide o túžbu detí a je toho názoru, že zmena priezviska u oboch detí nebude v rozpore s ich záujmami.
Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím účastníkov, oboznámením sa so správou Mestského úradu v Prievidzi (č.l. 9), správou Obecného úradu Cigeľ (č.l. 10), zmluvou o poskytnutí strážnej služby (č.l. 13), sobášnym listom matky (č.l. 16), rodnými listami mal. D., N. a G., prehľadom živých a archívnych spisov týkajúcich sa účastníkov vedených na tunajšom súde (č.l. 20 - 27), znaleckým posudkom F.. S. U. zo spisu sp. zn. 13NcP 492/2004, úradným záznamom ÚPSVaR 17.11. 2008 vo veci sp. zn. 9E/1/2006, znaleckým posudkom F.. U. Q. zo dňa XX.X. XXXX zo spisu sp. zn. 11P/12/2008, rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 1T 137/2010-341 zo dňa 3.3. 2011, uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3To/41/2011-360 zo dňa 30.5. 2011, správou a záznamom z výkonu služobnej pohotovosti a úradným záznamom ÚPSVaR (č.l. 72 - 79), správou Základnej školy s materskou školou I. (č.l. 80), písomným vyjadrením P.. P. (č.l. 82), správou Základnej školy s materskou školou Koš (č.l. 83), čestným vyhlásením manžela matky detí zo dňa 2.1. 2013, písomnými podaniami otca vo veci sp. zn. 10P/44/2009 (č.l. 85, 87, 90), fotodokumentáciou vyhotovenou otcom (č.l. 92, 93), úradným záznamom ÚPSVaR zo dňa 8.1. 2010 a 28.9. 2010 vyhotovenými k iným právnym veciam, Záznamom zo šetrenia pomerov v rodine a z vykonaného pohovoru s maloletými deťmi, vypracovanými kolíznym opatrovníkom (č.l. 98 - 101) ako i obsahom spisov Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 11P/9/2011, 13P/514/2010, 10P/44/2009 a k nemu pripojených spisov a ostatnými dôkazmi založenými v spise, mal súd zistený tento skutkový stav veci:
Obe maloleté deti pochádzajú z manželstva svojich rodičov. Ich vzájomné vzťahy sú dlhodobo zlé.
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 13NcP 357/2003-25 zo dňa 23.5. 2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.6. 2003, zveril súd mal. D. do výchovy a opatery matke a otcovi určil výživné na maloletú.
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 13NcP 884/2003-39 zo dňa 16.12. 2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.2. 2004, zveril súd mal. N. takisto do výchovy a opatery matke a otcovi určil výživné na maloletú.
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 8C 111/2003-70 zo dňa 21.10. 2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.12. 2004, bolo manželstvo účastníkov rozvedené, obe deti zveril súd do výchovy a opatery matke a otcovi určil vyživovaciu povinnosť na obe deti. Súčasne súd upravil styk otca s mal. deťmi tak, že otec bol oprávnený sa s deťmi stretávať každý párny týždeň v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že si deti vyzdvihne pred bytom matky v určenú hodinu a vráti ich matke v určenú hodinu takisto pred bytom matky s tým, že styk otca s deťmi sa prvé 2 mesiace mal realizovať za prítomnosti odporkyne v mieste trvalého bydliska oboch rodičov.
Z odôvodnenia vyššie citovaného rozsudku mal súd zistené, že účastníci nemali predpoklady pre harmonické manželstvo. Pre povahové a charakterové danosti obidvoch (nevyzreté osobnosti, labilné s konfliktogénnym potenciálom) sa nedokázali zblížiť, byť si oporou. Svoje kladné črty, napr. pracovitosť, vzťah k deťom ako dvojica nedokázali využiť v prospech rodiny a detí. Nemajú k sebe citové vzťahy, čoho dôkazom je ich vzájomné správanie - podávanie trestných oznámení a prejavy neúcty, hádky, urážky viac na strane matky. Obaja rodičia boli charakterizovaní ako osobnosti centrálne životne nespokojné, s konfliktovosťou v prostredí, so zníženým sociálnym prispôsobením. Správanie matky voči rodičom otca, aj keď ho matka odôvodňovala konkrétnymi skutočnosťami, označil súd za neadekvátne, hrubé a narušujúce vzťahy medzi účastníkmi.
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 13P 313/2005-60 zo dňa 5.8. 2005 tunajší súd v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4 CoP/73/05-98 zo dňa 12.1. 2006 z dôvodu pretrvávajúcich zlých vzťahov medzi rodičmi mal. detí zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k. 8C 111/2003-70 zo dňa 21.10. 2004 v časti úpravy styku tak, že určený rozsah styku bude realizovaný za prítomnosti matky s tým, že matke uložil povinnosť v určenú hodinu priviesť deti na detské ihrisko pri Základnej škole v I.. Súčasne súd uložil obom rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v psychologickej poradni.
Vyživovacia povinnosť otca voči mal. deťom bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 11P/9/2011-158 zo dňa 25.7. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoP/48/2011-177 zo dňa 25.10. 2011, ktorým rozsudkom zvýšil súd otcovi vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od 1.2. 2011 na mal. Lenku na sumu 100 eur mesačne a na mal. N.a sumu 70 eur mesačne.
Na tunajšom súde sa v minulosti viedlo a i v súčasnosti sa vedie viacero konaní o úprave výkonu práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom, pretože sa na týchto právach dohodnúť rodičia nevedeli a ani v súčasnosti sa nevedia dohodnúť (viď č.l. 20-27).
Hoci styk otca s oboma maloletými deťmi je už dlhodobo upravený len v minimálnom rozsahu, len počas dvoch hodín každý druhý týždeň, ani v tomto rozsahu sa styk otca s deťmi z dôvodov na strane matky nerealizuje.
Za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia (rozsudok č.k. 8C 111/2003-70) bola matka rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 1T 137/2010-341 zo dňa 3.3. 2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 3 To 41/2011-360 zo dňa 30.5. 20110 uznaná vinnou za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona, za čo jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody a uložená povinnosť v skúšobnej dobe realizovať styk otca s maloletými deťmi.
V odôvodnení rozsudku č. k. 1T 137/2010-341 súd okrem iného konštatoval, že matka vo svojich dcérach odmalička pestuje nenávisť voči otcovi. Sama uviedla vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, že hovorila dcéram, že otec je zlý, že ich bil, že je pedofil a preto museli od neho odísť, že na nich volá políciu, že neplatí výživné, že bude musieť kvôli nemu ísť do väzenia. Preberanie názoru detí len od
jedného rodiča nie je správne, pretože postupom času majú stále väčšiu bariéru a problém s otcom sa stýkať. Otec je v súčasnej dobe reálne zbavený možnosti podieľať sa na výchove svojich dcér a v skutočnosti má len povinnosť plniť výživné na dcéry a to bez toho, že by dcéry reálne mohol vidieť, stretnúť sa s nimi na základe súdneho rozhodnutia aspoň na 2 hodiny každé dva týždne.
V odôvodnení uznesenia č. k. 3To/41/2011-360 zo dňa 30.5. 2011 Krajský súd v Trenčíne uvádza, že je to práve matka, ktorá má značne negatívny vzťah k otcovi detí, ktorý prenáša aj na mal. D. a N..
Skutočnosť, že matka si v minulosti neplnila riadne svoje povinnosti umožniť styk otcovi s jeho deťmi, mal súd preukázané aj z uznesenia Okresného súdu v Prievidzi č. k. 9E 1/2006-151 zo dňa 19.1. 2009, ktorým uznesením bola matke uložená poriadková pokuta vo výške 60 eur, pretože neplnila a nerešpektovala súdne rozhodnutie o úprave styku otca s maloletými deťmi.
V súčasnosti prebieha na tunajšom súde konanie o zmene úpravy styku otca s maloletými deťmi (sp. zn. 10P/44/2009). Návrh bol na súd podaný dňa 14.10. 2009. Otec žiada, aby súd v širšom rozsahu upravil jeho styk s mal. deťmi a to každý párny týždeň od soboty 8.00 hod do nedele19.00 hod. Vo veci bolo okrem iného nariadené znalecké dokazovanie. Z procesných dôvodov vo veci doposiaľ nebolo meritórne rozhodnuté.
Vo vyššie uvedenom spise sa o. i. nachádza aj správa kolízneho opatrovníka zo dňa 12.10. 2012, v ktorej sa takisto uvádza, že matka nerešpektuje rozhodnutie súdu o úprave styku otca s deťmi a otec od r. 2003 nemá s deťmi žiaden kontakt, že matka v poslednom období deti na ihrisko pri Základnej škole v Cigli, kde sa má styk realizovať privedie, ale deti nie sú psychicky matkou pripravené na styk s otcom. Pri šetrení pomerov dňa 10.10. 2012 zistili, že deti otca i naďalej odmietajú, pri pohovore maloletá D. zdôrazňovala, že ich nútia s otcom stretávať, keď ony sa s ním stretávať nechcú. Po takmer desiatich rokoch je už nepravdepodobné, že aj nariadením psychologického poradenstva, by si deti dokázali po tak dlhom období osočovania sa rodičov navzájom, riešenia súdnych sporov medzi rodičmi, k otcovi vytvoriť iný ako negatívny vzťah. Deti nemajú k otcovi žiadny vzťah a ak tak len negatívny, až nenávistný. Matka odmieta akúkoľvek pomoc, prípadne psychologické poradenstvo, kolízneho opatrovníka žiada len o usmerňovanie otca detí v tom zmysle, aby za deťmi nechodil. Vyjadrila sa, že ona s deťmi žiadnu terapiu nepotrebuje.
Z Mestského úradu v F. dňa 19.11. 2012 súdu oznámili, že žiadne iné údaje o otcovi, okrem toho, že je ženatý s P.. U. M., im známe nie sú.
Zo správy Obecného úradu I. zo dňa 22.11. 2012 mal súd zistené, že matka žije v rodinnom dome svojich rodičov spolu s manželom a tromi deťmi. Žije usporiadaným životom.
Matka sa vydala dňa 17.12. 2011. Z jej terajšieho manželstva sa narodila dňa 3.6. 2012 dcéra G..
Z úradného záznamu, spísaného ÚPSVaR dňa 17.11. 2008, mal súd zistené, že na písomné požiadanie súdu vo veci sp. Zn. 9E/1/2006 zo dňa 29.10. 2008 sa ÚPSVaR zúčastnil dňa 15.11. 2008 výkonu rozhodnutia styku otca s mal. deťmi. Za okresný súd sa výkonu rozhodnutia zúčastnil P.. W., ktorý mal matke odovzdať písomnú zásielku a realizovať výkon rozhodnutia. Výkon rozhodnutia mal byť realizovaný na detskom ihrisku pri Základnej škole v I. Matka sa opätovne nedostavila s deťmi na stretnutie a kvôli tomu styk otca s deťmi nemohol byť realizovaný. Súdny úradník od susedov zistil, kde sa matka aj so svojimi rodičmi práve nachádza, snažil sa jej tam súdnu zásielku doručiť. Po otvorení dverí matka detí aj so svojimi rodičmi reagovali na ich prítomnosť veľmi neprimerane, agresívne, všetci kričali a odvolávali sa na porušenie zákona. Matka sa vyhrážala, že uvidia, čo z toho budú mať, že sa čuduje psychologičke a sociálnej pracovníčke že podporuje stretávanie detí s pedofilom. Súdnu zásielku matka odmietla prevziať a spolu so starými rodičmi násilím vyvliekli z domu mal. D....matka do nej agresívne sácala, búchala ju do chrbta tlačila jej aj do hlavy a nepríčetne na ňu kričala...Maloletá D. strašne plakala, snažila sa vytrhnúť z ruky kričiacej a udierajúcej matky, snažila sa dostať do domu cez kričiacich starých
rodičov. S matkou a so starými rodičmi nebolo možné rozprávať, nebolo možné ich v ich konaní s mal. D. zastaviť....situácia bola veľmi dramatická a psychologicky veľmi traumatizujúco pôsobiaca na mal. D.. Situáciu vyvolala matka a starí rodičia...otec pri tom prítomný nebol...Matka kričala na starých rodičov, aby išli volať na nich políciu...dostavila sa mestská polícia....
Z úradných záznamov ÚPSVaR v iných právnych veciach z 8.1. 2010 a 28.9. 2010 (č.l. 94-97) mal súd zistené, že už vtedy sa matka v prítomnosti tretích osôb na adresu otca vyjadrovala veľmi negatívne, nemala záujem o stretávanie sa otca s deťmi a spoluprácu s kolíznym opatrovníkom odmietala.
Aj zo záznamu z výkonu služobnej povinnosti vypracovaným ÚPSVaR zo dňa 18.6. 2011 mal súd zistené, že už v tom čase mal otec záujem sa s deťmi stretávať. Otec sa dostavil v stanovenú hodinu na realizáciu styku. Keď prichádzal k deťom, matka od detí odišla na druhú stranu chodníka...Deti keď videli otca prichádzať a približovať sa k nim, začali sa z miesta, kde stáli vzďalovať...otec deti oslovil, že prišiel za nimi, chce sa s nimi stretnúť a priniesol im nejaké veci do školy. Deti ho nepočúvali, D. reagovala na otca vyjadreniami: „Na čo ste prišli, my Vás nechceme, robíte nám zle, keby ste nám radšej platili vyššie výživné“ Mladšia N. bola ticho a nasledovala svoju sestru.
Zo správy ÚPSVaR podanej vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 9Em/1/2006 mal súd zistené, že zamestnankyne kolízneho opatrovníka sa dňa 17.11. 2012 zúčastnili realizácie styku otca s mal. deťmi....pred nimi prichádzal na ihrisko otec mal. detí so svojou matkou...o 16.00 hod. prišla matka D. N. s mal. deťmi....Za asistencie príslušníka strážnej služby sa matka priblížila k otcovi detí asi na 2 metre...a začala veľmi hlasno otca upozorňovať , že priviedla deti na styk, odovzdáva mu deti, aby styk realizoval. Na hlasné vyjadrenie matky sa však deti takmer ihneď pohli smerom od matky a otca, mal. D. len stihla otcovi povedať, že či je slepý, že oni s ním byť nechcú a nebudú. Otec sa tiež snažil deti verbálne zdržať, deti na jeho slová vôbec nereagovali. Matka upozornenie, že mu deti na styk priviedla a doslova ho vyzýva, aby styk s deťmi realizoval, zopakovala, hoci videla, že deti z ihriska odchádzajú a styk nie je možné realizovať. Matka deti na styk priviedla, ale deti neboli pripravené s otcom sa stretnúť. Ihneď ako s matkou na ihrisko prišli a podišli k otcovi, z ihriska odišli.
Zo správy P.. Y. P. zo dňa XX.XX. XXXX mal súd zistené, že obe deti má ako lekárka v dlhodobej starostlivosti . V poslednom období ochorení u detí ubúda. Deti sú v starostlivosti matky a jej nového manžela. O deti je vždy vzorne postarané, sú spokojné, na ošetrenie prichádzajú vždy v sprievode matky či starej matky, občas i v sprievode nového otca. Dodržiavajú pokyny lekárov. K novému manželovi matky majú dobrý vzťah. Nová rodina je usporiadaná, myslí si že deti v nej majú patričné miesto.
Zo správy Základnej školy s materskou školou I. zo dňa 10.12. 2012 mal súd zistené, že mal. N. za 1. štvrťrok 2012/2013 nevymeškala ani jednu vyučovaciu hodinu. Na vyučovanie chodí pripravená. Do školy chodí čistá, upravená, pravidelne nosí desiatu a školské potreby. Jej správanie je veľmi dobré, je slušná, priateľská, v učení dosahuje priemerné vyučovacie výsledky. O žiačku sa veľmi dobre stará matka, ktorá pravidelne spolupracuje s triednou učiteľkou. Otec žiačky sa za uplynulý štvrťrok jedenkrát telefonicky informoval u riaditeľky na jej prospech. Žiačka je zapísaná v školských dokumentoch ako N. M., sama si však svojvoľne na základe hlbokého citového vzťahu k súčasnému manželovi svojej matky píše priezvisko „N.“ i napriek tomu, že je na to upozorňovaná.
Zo správy Základnej školy s materskou školou O. zo dňa 10.12. 2012 mal súd zistené, že D. je žiačkou 6. triedy, je veľmi prispôsobivá, na hodinách pracuje svedomite, je disciplinovaná, nemá problém so zadaním žiadnej úlohy. V školskej dokumentácii je zaznamenaná pod priezviskom „M.“. Stáva sa, že na písomku alebo päťminútovku sa podpíše priezviskom „N.“. Záujem o ňu prejavuje jej matka a jej terajší manžel. Spolu chodia aj na zasadnutia rodičovského združenia. Telefonicky školu raz za štvrťrok kontaktuje jej biologický otec. Zisťuje, aké má známky, či chodí na krúžky, ako sa jej darí v triede, či nemá problémy so spolužiakmi ap.
Z čestného vyhlásenia terajšieho manžela matky, G. N. (č.l. 89) mal súd zistené, že obe deti sa samé dožadujú zmeny priezviska na priezvisko „N.“, s čím súhlasí, pretože má k nim silný citový vzťah a záleží mu na ucelenosti rodiny aj v ich spoločnom priezvisku.
Zo záznamu zo šetrenia pomerov v rodine matky detí, vypracovaného kolíznym opatrovníkom zo dňa 7.1. 2013, mal súd okrem iného zistené, že manžel matky sa podieľa na osobnej starostlivosti o mal. deti. Otec má s deťmi upravený styk, ktorý sa nerealizuje. Matka s deťmi chodí na ihrisko pri Základnej škole v I., kde sa má styk realizovať, deti otca odmietajú a nechcú sa s ním stretávať. Za celú dobu od roku 2006, kedy bol styk otca s deťmi realizovaný, sa nepodarilo zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia. V súčasnej dobe deti v žiadnom prípade s otcom byť nechcú, nemajú k otcovi vytvorený žiaden vzťah. Matka žije so svojimi deťmi a so svojím manželom usporiadaným životom a starostlivosť matky o deti je veľmi dobrá.
Zo záznamu z vykonaného pohovoru s mal. deťmi vykonaným kolíznym opatrovníkom dňa 9.1. 2013 mal súd okrem iného zistené, že obe deti manžela matky oslovujú ocino. Majú ho veľmi radi a jeho považujú za svojho otca. K biologickému otcovi nemajú vytvorený žiaden vzťah, nechcú sa s ním stretávať, nikdy ho nepovažovali za otca. Matka ich každú druhú sobotu vodí na ihrisko pri škole, kde musia chodiť podľa rozsudku, čo im vadí, cítia sa ponižujúco a je im to veľmi nepríjemné. Pri stretnutiach s otcom pociťujú úzkosť, strach a boja sa ho. D. uviedla, že biologického otca nepovažuje za otca a jeho rodičia nie sú pre ňu starými rodičmi. Uviedla, že ak by ich mal naozaj rád, dal by im pokoj a nechal by ich kľudne a spokojne žiť v terajšej rodine a zaplatil aj niečo nad rámec výživného. Jednoznačne sa vyjadrila, že k biologickému otcovi nemá žiaden vzťah a ani nikdy mať nebude. Nechce sa s ním stretávať a nechce nosiť jeho priezvisko. Maloletá N. sa narodila v čase keď už jej rodičia spolu nežili a nemala si kedy k otcovi vytvoriť vzťah. Spolužiaci a kamaráti sa ich pýtajú, prečo tam musia chodiť a sú často svedkami týchto negatívnych zážitkov. Deti majú jediné prianie, aby na ihrisko nemuseli chodiť. V terajšej rodine sú šťastné, nič im nechýba, vychováva ich matka a manžel matky, ktorý je podľa ich cítenia ich skutočným otcom. Preto majú veľký záujem niesť jeho priezvisko. Po vykonanom pohovore, pri ktorom mal. D. takmer stále plakala, objala manžela matky a prejavila k nemu náklonnosť. Obe deti ľúbia veľmi mal. G., ktorá sa matke narodila v terajšom manželstve. Celková atmosféra v rodine bola veľmi kľudná, deti dali jasne najavo, že sú v rodine šťastné. Manžel matky na záver uviedol, že ak by to bolo možné, mal. deti by si rád osvojil, pretože má k nim rovnaký vzťah ako k vlastnej dcére, medzi deťmi nerobí žiadne rozdiely.
Z výpovede matky na pojednávaní pred súdom dňa 10.1. 2013 mal súd zistené, že vzájomné vzťahy medzi otcom a matkou a takisto medzi oboma deťmi a otcom sú zlé. Hoci už od roku 2006 je súdom upravený styk otca s deťmi, tento sa v podstate nerealizuje. Každú druhú sobotu v mesiaci matka za asistencie súkromnej bezpečnostnej služby (od 6.10. 2012) privedie deti na miesto, kde sa má styk otca s deťmi začať. Deti o styk s otcom neprejavujú žiaden záujem, naopak, s otcom sa stretávať odmietajú. Deťom vadí, že otec stále nalieha, aby bol styk s deťmi realizovaný, hoci k otcovi nič necítia. Okrem súdom určeného výživného na obe deti, otec na výživu svojich dcér ničím iným neprispieva, nič im neposiela a pokiaľ tvrdí, že deťom nosí rôzne veci v čase, keď sa má styk realizovať, vždy príde s tou istou igelitovou taškou, s ktorou vždy aj odchádza domov. Čo v nej skutočnosti má, nevie. Raz, keď bol vyzvaný, aby ukázal obsah tašky, mal v nej štyri zošity, ktoré priniesol deťom. Od 6.10. 2012 chodí na ihrisko, kde sa má styk otca s deťmi začať, za asistencie súkromne bezpečnostnej služby, pretože otec sa k deťom správa vulgárne, nadáva im, vyhráža sa, nedokáže s nimi normálne komunikovať. Vždy, keď sa dostaví na miesto, kde sa má styk otca s deťmi začať, otca hlasno vyzve, aby si deti prevzal a z ihriska sa vzdiali. Deti nemajú záujem o otca, stretnúť sa s ním a tiež idú od otca preč. Otec po nich začne následne kričať, tvrdí, že je ich otec, že sa chce s nimi rozprávať, žiada ich, aby sa vrátili. Aj keď sa deti stretnúť s otcom nechcú, tento po nich zvykne kričať „pozrite, toto sú týrané deti, toto je výsledok matky pedofilky, musíte sa so mnou rozprávať, inak pôjde vaša mater do basy, musíte sa so mnou rozprávať, posielam na vás veľa peňazí..“. Na mieste, kde sa má styk otca s deťmi začať, otec detí vyhotovuje zakaždým aj fotografie, ktoré následne nevhodne komentuje. Uviedla, že rovnako ako otec, aj ona na miesto, kde má styk otca s deťmi začať, príde v prítomnosti ďalších osôb, ktorý jej v prípade potreby dosvedčia, že otec mal možnosť s deťmi sa stretnúť. Potvrdila, že otec až na výnimky na miesto realizácie začiatku svojho styku s deťmi chodí, inak v kontakte s otcom nie je, tento nemá ani jej telefónne číslo na mobil. Viackrát v minulosti mu navrhla a navrhuje mu to aj teraz, aby sa zrušil jeho styk s deťmi, pričom by nemusel na deti platiť výživné. Pokiaľ aj výživné na deti posiela, toto výživné
za otca uhrádzajú jeho rodičia alebo iné osoby, pretože výška príjmu otca pozostáva len zo sociálnej dávky a výživné vo výške určenej súdom by otec zo svojho príjmu nemohol nijako platiť. Vyživovaciu povinnosť si otec plní, zameškané výživné nemá. Návrh si podala z dôvodu, lebo po uzavretí manželstva získala priezvisko „N.“ a z dôvodu citovej väzby medzi mal. D., N. a jej manželom, ktorá citová väzba sa tvorila niekoľko rokov predtým ako uzavrela manželstvo s terajším manželom. Po uzavretí jej terajšieho manželstva sa otázka priezviska detí stala neúnosnou. Vystupňovalo sa to narodením jej dcéry G.. N. a vystupujú ako ucelená rodina, nemajú však spoločné priezvisko, pričom priezviska „N.“ sa domáhajú aj mal. deti. Zásadne sa ohradila voči tvrdeniam otca, že by trpela psychickými problémami.
Otec s návrhom matky nesúhlasil, pretože o deti mal vždy záujem a aj v budúcnosti o ne bude mať záujem. Na pojednávaní pred súdom označil návrh matky za účelový, podaný z pomsty voči nemu. Tvrdil, poukazujúc na znalecký posudok vo veci sp. Zn. 11P/12/2008, že matka trpí duševnou poruchou, s jeho deťmi manipuluje. Styk s deťmi mu neumožňuje. Odvtedy, ako si podal návrh na rozvod manželstva, vymyslela si rôzne špinavosti, okrem iného tvrdila, že ju bil, že ju znásilnil, že zneužil ich dcéru... Bez problémov rozpráva o ňom, že je pedofil a úchylák a to aj pred deťmi a v čase, keď sa má s deťmi stretnúť. Poukázal na to, že matka mu už v minulosti bránila v styku s deťmi, v dôsledku čoho bola v trestnom konaní uznaná vinnou a odsúdená a v dôsledku čoho v konaní sp. zn. 9E/1/2006 tunajší súd nariadil odňatie mal. detí zo starostlivosti matky a nariadil ich odovzdanie do starostlivosti otca. Nie je pravda, že by sa k deťom správal zle, že by im nadával, naopak matka s deťmi manipuluje, ovplyvňuje ich správanie vo vzťahu k nemu a robí všetko pre to, aby sa s deťmi nestretával. O deti záujem prejavuje, riadne si plní aj svoju vyživovaciu povinnosť určenú súdom, aj keď je od leta minulého roku nezamestnaný nie z vlastnej viny a výrazne jeho príjem poklesol. Pri plnení vyživovacej povinnosti mu v súčasnosti pomáhajú rodičia. Aj nad rámec súdom určeného výživného deťom v minulosti zakúpil rôzne veci, tieto nosil deťom na ihrisko, no pre postoj matky a detí nebolo možné tieto veci matke alebo deťom odovzdať. O deti sa zaujíma aj u ich lekárky a takisto v škole. Zvykne deťom aj písať pri príležitosti sviatkov (narodeniny, meniny, Vianoce), v obálke poslanej obyčajnou zásielkou vždy pošle pre dcéru aj 10 eur. I teraz na Vianoce kúpil deťom rôzne veci, ktoré nemal ako deťom odovzdať, ktoré veci sú u jeho rodičov. S matkou nemá možnosť komunikovať, jej telefónne číslo na mobil nepozná a pri telefonovaní na pevnú linku o kontakt s ním nemá matka záujem, telefón nikto z rodiny nezdvihne alebo ho hneď na začiatku položí.
Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Matka a otec sú pri výkone ich rodičovských práv a povinností zásadne rovnoprávni. Každý z rodičov môže svoje dieťa samostatne zastupovať v bežných veciach. Rovnako môže v bežných veciach samostatne spravovať majetok dieťaťa a aj rozhodovať o otázkach výchovy. V iných, než v bežných veciach je potrebné, aby sa rodičia dohodli. O podstatnú vec ide vždy v prípadoch uvedených v § 35. Tento výpočet je len demonštratívny, súd môže ako podstatnú vec posúdiť aj inú otázku, ktorá nie je v tomto ustanovení zákona uvedená. Zmena priezviska maloletého dieťaťa znamená značný zásah nielen do práv rodičov, ale aj do práv detí. Ak sa teda rodičia o zmene priezviska dieťaťa nedohodnú, môže súd dať jednému z nich súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska dieťaťa len vtedy, ak sú pre to závažné dôvody.
Podľa judikátu R 11/1973, ak sa rodičia nedohodli o podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. dieťaťa príslušnému správnemu orgánu, dá súd súhlas na podanie takej žiadosti jedným z rodičov len vtedy, ak sú pre to závažné dôvody, napr. vtedy, ak rodič, ktorý so zmenou priezviska maloletého dieťaťa nesúhlasí, neplní svoje povinnosti voči dieťaťu, nejaví o dieťa záujem a stratil k nemu zrejmý citový vzťah, alebo ak z iného závažného dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby u neho bol udržovaný a prehlbovaný pocit súnaležitosti s týmto rodičom.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Zhodnotiac výsledky dokazovania, dospel súd k právnemu záveru, že návrh matky dôvodný nie je a preto ho zamietol.
Je nesporné, že vzťahy medzi rodičmi mal. detí sú v súčasnosti veľmi zlé. Veľký podiel viny na tom má matka detí, ktorá po rozvode manželstva s otcom detí, tomuto neumožňovala realizovať ani súdom určený rozsah styku s deťmi, naopak rodičia sa o výkone svojich rodičovských práv nevedeli dohodnúť, dôsledkom čoho je aj mnoho návrhov podaných oboma rodičmi na tunajší súd. Je to práve matka detí, ktorá súdne rozhodnutia nerešpektovala, v dôsledku čoho bola v trestnom konaní vedeným tunajším súdom odsúdená a pre jej správanie sa musel realizovať aj výkon rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o styku otca s deťmi. Súd je toho názoru, že tak ako v minulosti, tak aj v súčasnosti, matka nemá ani najmenší záujem, aby vzťahy medzi deťmi a otcom, ktoré sú zlé, sa upravili, aj v súčasnosti vodí matka deti na styk s otcom nepripravené a pokus o styk otca s deťmi prebieha v značne napätej atmosfére. To, že matka nemá záujem, aby sa otec s deťmi stretával, aj napriek tomu, že styk otca je upravený len v minimálnom rozsahu, najlepšie demonštrovala matka na súdnom pojednávaní, keď opätovne dala otcovi návrh, že v prípade, ak sa s deťmi nebude stretávať, súhlasila by s tým aby na deti neplatil výživné. Nevraživosť matky voči otcovi veľmi dobre vystihujú aj jej rozporné vyjadrenia, keď na jednej strane tvrdí, že otec na deti neprispieva výživným v dostatočnej miere a hneď vzápätí uvádza, že výživné v súdom určenej výške otec platiť ani vzhľadom na jeho nízky príjem nemôže a výživné za neho platí niekto iný.
Z vypočutia účastníkov a pripojenými, vyššie uvedenými písomnými dôkazmi, mal súd jednoznačne preukázané, že tak ako v minulosti, aj v súčasnosti má otec o deti záujem, pravidelne na deti platí súdom určené výživné aj po strate zamestnania, má záujem deťom kupovať rôzne veci aj nad rámec výživného a stretávať sa s nimi, aj keď mu je v tom matkou dlhodobo bránené. Matka naopak v minulosti bránila otcovi v stretávaní sa s otcom, snažila sa ho v maximálne možnej miere v jeho rodičovských právach obmedzovať, izolovať ho od detí, výsledkom čoho bolo množstvo, najmä pre deti stresujúcich situácií, a nevytvorenie si vlastného názoru detí na otca na základe ich vlastných skúseností.
Na základe vyššie zisteného skutkového stavu veci, aj keď deti sa vo vzťahu k otcovi už vinou matky odcudzili, aj keď rodina matky žije usporiadaným životom a deti sa v jej domácnosti cítia dobre a spokojne, a v podstate samé demonštrovali vôľu po zmene priezviska, vyhovením návrhu matky by sa podľa názoru súdu ešte viac prehĺbila priepasť problémov vo vzájomných vzťahoch medzi rodičmi a predovšetkým medzi deťmi a otcom navzájom, čo určite nie je v záujme mal. detí, ktoré ešte nie sú vo veku, aby vnímali a pochopili všetky súvislosti vzájomných vzťahov medzi ich rodičmi. Na tomto mieste treba tiež uviesť, že už pred uzavretím nového manželstva sa matka mala vysporiadať s tým, aký dopad na jej deti z predchádzajúceho manželstva môže mať to, že po prijatí priezviska svojho manžela jej deti z predchádzajúceho manželstva budú mať iné priezvisko, resp. ako to jej deťom rozumne vysvetliť. Za situácie, keď matka v minulosti sústavne bránila otcovi vo výkone jeho rodičovských práv, by podľa názoru súdu vyhovením návrhu matky, došlo k hrubému, ničím neodôvodniteľnému zásahu do rodičovských práv otca detí.
Po zistení skutkového stavu uvedenom vyššie, považoval súd za nadbytočné doplniť dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odvetvia psychológie, ktoré dokazovanie už navyše bolo nariadené v inom konaní, ako to navrhol otec detí.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne trojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p. v platnom znení).