Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-69-2012.pdf
PDF · 75.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-5P/69/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňa JUDr. Helena Loduhová, vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. V., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov J. V., nar. XX.X.XXXX, bytom B. X a H. V., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, J. L., zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, v konaní o zníženie výživného takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Otec maloletého J. žiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého zo sumy 80,- € mesačne na sumu 40,- € mesačne, nakoľko je už dlhšiu dobu nezamestnaný a z úradu práce nič nedostáva.
Matka maloletého so znížením výživného nesúhlasila.
Opatrovník uviedol, že so znížením výživného nesúhlasí, nakoľko toto nie je v záujme maloletého. Okrem toho poukázal pri tom na to, že otec vzhľadom na to, že pracoval na čierno, nevie zdokladovať svoj príjem, a teda treba vychádzať z toho, že jeho príjem predstavoval 40 násobok životného minima.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého, opatrovníka, oboznámením spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn.6P/54/2011, osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi rodičov a zistil nasledovné:
Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 19.9.2011, č.k. 6P/54/2011-18 bolo zvýšené výživné na maloletého J. zo sumy 2.000,- Sk na sumu 80,- € mesačne a zároveň bol zamietnutý návrh otca maloletého na zníženie výživného.
V tom čase matka maloletého bola na materskej dovolenke, poberala materský príspevok vo výške 600,- € mesačne. Okrem maloletého J. mala ešte jednu vyživovaciu povinnosť.
Otec maloletého bol nezamestnaný, pracoval iba brigádnicky, aj to v lete a zarobil okolo 500,- €. Inú vyživovaciu povinnosť nemal.
V súčasnosti matka maloletého pracuje v spoločnosti Metal Service Centre - IMC Slovakia, s.r.o., avšak len do januára 2013, nakoľko je tehotná.
Žije spolu s druhom a dvoma maloletými deťmi, externe tiež študuje na Akadémii Policajného zboru v Bratislave.
Otec maloletého je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce, nemá žiadny príjem. Naposledy pracoval rok vo Viedni na čierno, kde však skončil pre nedostatok práce. Predtým chodil po brigádach.
Žije spolu so svojou priateľkou v dvojdome, ktorého je polovičným vlastníkom. Mesačné náklady predstavujú 68,- € za elektriku, 8,- € za TV, okrem toho platí vodu, uhlie a drevo, pričom všetky poplatky znáša priateľka. Spláca pôžičku, ktorú si zobral vo výške 1.600,- € na zaplatenie zameškaného výživného.
Okrem maloletého J. inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Podľa § 62, ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že naposledy bolo výživné na maloletého zvýšené v roku 2011. Z ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že zvýšiť, resp. znížiť výživné možno ak sa zmenia pomery, či už na strane rodičov maloletého dieťaťa alebo na strane samotného maloletého dieťaťa. V danom prípade však súd takúto zmenu preukázanú nemal. Matka maloletého bola v čase poslednej úpravy výživného na materskej dovolenke, v súčasnosti je síce zamestnaná, avšak len do januára 2013 a okrem toho je v 17. týždni tehotenstva, a teda jej pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť a jej príjem sa z dôvodu čerpania materskej dovolenky opätovne zníži. Otec maloletého je nezamestnaný, avšak nie je evidovaný na úrade práce, naposledy pracoval vo Viedni na čierno a keďže tento svoj príjem nevie nijako zdokladovať, súd musí v zmysle citovaného ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine predpokladať, že jeho zárobok bol 20-násobkom životného minima, a teda že je schopný platiť výživné vo výške 80,- €.
Súd ďalej poukazuje na to, že otec maloletého si svoje rodičovské povinnosti neplní dlhodobo, pre neplatenie výživného bol i vo výkone trestu odňatia slobody, z pripojených spisov je zrejmé, že otec maloletého opakovane žiadal súd o zníženie výživného, nikdy poriadne nepracoval, väčšinou si zarábal brigádnicky, a teda situáciu, v ktorej sa nachádza si spôsobil sám, svojím pričinením, čo v žiadnom prípade nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa. Súd nevzal do úvahy ani skutočnosť, že otec maloletého spláca pôžičku, ktorú si vzal na doplatenie zameškaného výživného, keďže opätovne ide o situáciu, ktorú si sám spôsobil.
Súd ďalej konštatuje, že zníženie výživného nie je ani v záujme maloletého J., tento je starší, vyspelejší, náklady na jeho výživu, ošatenie neustále vzrastajú.
Vzhľadom na uvedené súd má za to, že nie sú splnené podmienky na zníženie výživného, a preto návrh zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 alebo tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) alebo tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.