Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-111-2012.pdf
PDF · 131.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5P/111/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. W., A.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, dieťa matky: U. L., H.. M., A.. XX.XX.XXXX, S. W. F.Y., Q. I. XXXX/XXX, S..Č.. W. D., A. XXX/X, štátny občan SR, a otca: G.. P. W., A.. XX.XX.XXXX, S. W. Q. H., P. XXX/XXX, občan SR, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Maloletý U. s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia budú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec j e p o v i n n ý s účinnosťou od 01.08.2012 platiť výživné na maloletého vo výške 60 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 120 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 5 eur splatných spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každú párnu sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod., v lete každý kalendárny rok od 01.08. od 9.00 hod. do 07.08. do 17.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý párny rok na Veľkonočný pondelok od 9.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny rok na Veľkonočnú nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 17.00 hod. do 25.12. do 17.00 hod. a každý nepárny rok dňa 26.12. od 09.00 hod. do 17.00 tak, že otec si maloletého prevezme od matky v určenom čase v mieste jej bydliska a v určenom čase ho matke na rovnakom mieste odovzdá.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 17.08.2012 podala matka na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal výživným na maloletého vo výške 250 eur mesačne od podania návrhu a styk otca s maloletým ponechal neupravený. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti od septembra 2011, odkedy starostlivosť o dieťa zabezpečuje sama a otec nejaví o dieťa taký záujem ako by mal a s matkou odmieta komunikovať. Na výživu syna prispieval spočiatku sumou 25 eur, neskôr 40 eur, pričom okrem zamestnania mu plynú finančné výhody aj z firmy Agrobeg s.r.o..
Otec v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že o syna záujem má, avšak akákoľvek komunikácia s jeho matkou je veľmi zložitá a jeho stretávania s maloletým prebiehajú vždy s problémami zo strany matky. Styk so synom mu umožňuje len vtedy, keď to vyhovuje jej, ale potreby otca a jeho záujem nie sú pre ňu dôležité. Napriek značnej pracovnej vyťaženosti sa otec snaží matke vždy vyhovieť a vybaviť si v práci voľno, aby sa o syna postaral, keď ho o to matka požiada, ale neraz sa stalo, že aj keď si už vybavil voľno, matka vyriešila nakoniec starostlivosť o syna inak a ani mu ho v dohodnutý deň nedala. Stalo sa tiež, že napriek dohode s matkou, že syna bude mať celý víkend, sa stalo, že už v nedeľu ráno si po neho prišla s tým, že jej ho uniesol. Inokedy, keď si po syna prišiel o 10 minút neskôr než sa dohodli, už mu ho odmietla odovzdať. Otec uviedol, že komunikáciu s matkou neodmieta, ale spôsob, akým s ním vo vzťahu k synovi jedná, je pre neho nepochopiteľný. Pokiaľ ide o výživné, pri odchode otcovi matka výslovne uviedla, že od neho žiadne peniaze nechce a o syna sa postará sama, preto jej prispieval iba minimálnou sumou vo výške 25 eur mesačne a neskôr 40 eur mesačne. Keď jej chcel prispieť viac, napr. sumou vo výške 100 eur, stalo sa, že mu peniaze obratom vrátila. Oblečenie a plienky pre syna, ktoré mu kúpil v čase, keď mal dieťa u seba, mu tiež vrátila späť. Otec uviedol, že by si s matkou maloletého rád vychádzal a mal s ňou korektné vzťahy kvôli synovi, ale pre jej prístup to nie je možné. Navrhnutú sumu výživného 250 eur mesačne považoval za neprimeranú nielen veku a potrebám maloletého, ale aj nezodpovedajúcu otcovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom aj s prihliadnutím k tomu, že okrem maloletého U. má otec ešte ďalšie vyživovacie povinnosti. Navrhol preto výživné vo výške 40 eur mesačne a súčasne žiadal upraviť jeho styk s maloletým v každom párnom týždni v sobotu od 09.00 hod. do 17.00 hod., počas letných prázdnin od 01. augusta 09.00 hod. do 07. augusta 17.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 09.00 hod. dňa 24.12. do 17.00 hod. dňa 25.12. a každý nepárny rok od 09.00 hod. dňa 25.12. do 17.00 hod. dňa 26.12., počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od 09.00 hod. vo Veľký piatok do 17.00 hod. soboty a každý párny rok od 09.00 hod. vo Veľkonočnú nedeľu do 17.00 hod. nasledujúceho utorka.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich písomnými podaniami, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä rodným listom maloletého, potvrdeniami o príjmoch rodičov, daňovými priznaniami matky, potvrdeniami príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, živnostenským listom, potvrdeniami Sociálnej poisťovne, listom vlastníctva, čestným vyhlásením, zoznamom zbraní vo vlastníctve otca, odborným vyjadrením, nájomnými zmluvami, spisom Okresného súdu Piešťany č.k. 8C/37/2011 a 8P/157/2012, ďalšími listinnými dôkazmi a obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Maloletý sa narodil z nemanželského vzťahu rodičov, ktorí žili v spoločnej domácnosti do 11.09.2011, kedy sa matka spolu s maloletým odsťahovala k svojej matke. Obaja rodičia sú raz rozvedení, otec má z manželstva ešte dve vyživovacie povinnosti, matka iné okrem maloletého U. nemá.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len Zákon o rodine) rodičia maloletého, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24 <javascript:%20fZzSRInternal('29995', %20'11455785',%20'11455785',%20'4719234',%20'4719238',%20'0')>, § 25 a 26 <javascript: %20fZzSRInternal('29995',%20'11455785',%20'11455785',%20'4719239',%20'4719246',%20'0')> sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Z dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a spolu nehospodária, pričom starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, ktorá aj prejavila záujem o zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti. S týmto súhlasil otec aj kolízny opatrovník a keďže súd nezistil v doterajšej matkinej starostlivosti žiadne nedostatky, jej návrhu v tejto časti vyhovel, pričom súčasne obom rodičom priznal právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, pretože v konaní nebol zistený žiadny relevantný dôvod na to, aby bol otec týchto práv pozbavený.
Vzhľadom k tomu, že rodičia sa nedohodli na výške výživného, keď matka žiadala výživné 250 eur a otec navrhol sumu 40 eur, súd skúmal majetkové pomery oboch rodičov a potreby maloletého.
Matka v konaní uviedla, že je samostatne zárobkovo činnou osobou, je vedúcou strediska na prevádzke Zentiva a.s., kde pre firmu Atalian SK, s.r.o. zabezpečuje vykonávanie upratovacích prác v rozsahu štyroch hodín denne od 10.00 hod. do 14.00 hod., vo zvyšnom čase sa venuje maloletému. Pre menovanú firmu, ktorá je dodávateľom upratovacích prác pre firmu Zentiva, pracuje matka od 01.10.2011 na základe zmluvy o poskytovaní služieb, v ktorej má dohodnutý fixný plat v rozsahu od 800 do 1100 eur, pričom konečná suma príjmu závisí od mesačných výsledkov. Matka uviedla, že ide o hrubý príjem, z ktorého musí uhrádzať svoje náklady na podnikanie a to odvody do Sociálnej poisťovne približne 119 eur, do zdravotnej poisťovne 55 eur, náklady na mobilný telefón 43 eur, náklady na naftu okolo 100 eur a bežné ostatné výdavky na chod kancelárie vo výške 100 eur. Okrem príjmu zo živnosti poberá matka rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur na maloletého U. a prídavky na dieťa vo výške 22,04 eur. Býva s maloletým u svojej matky, ktorej neplatí za bývanie, so synom sa stravujú samostatne. Otec od januára 2012 prispieva na maloletého sumou 40 eur, dovtedy platil 25 eur. Z výpovede matky ďalej vyplýva, že firma Atalian jej poskytuje služobný telefón, auto aj internet, používa ich ale výlučne na plnenie úloh pre túto firmu. Keďže ale vyvíja aktivity smerujúce k rozšíreniu živnosti aj na iné firmy s cieľom založiť si obchodnú spoločnosť, musí teda používať aj vlastný telefón, internet aj vlastné auto, preto tieto výdavky vykazuje v rámci svojich výdavkov podnikateľa s tým, že ak potrebuje motorové vozidlo na iné účely než pre firmu Atalian SK, s.r.o., používa vozidlo svojej matky. Atalian SK, s.r.o. V júli 2010 si matka zakúpila matka garsónku v F. za cenu 20.000 eur, z toho časť vo výške 15.000 eur uhradila formou úveru, ktorý mesačne spláca v splátkach cca 71 - 75 eur mesačne. Podľa jej vyjadrenia si takýmto spôsobom riešila svoju bytovú situáciu po rozvode, kedy bola bezdetná a zamýšľala byt zrekonštruovať. V súčasnosti je byt nevyužitý, v pôvodnom stave, bolo by treba vykonať úpravy elektriny, okien a balkóna, chýba tam kuchynská linka, pričom tieto plánované investície už nestihla, keďže medzičasom otehotnela s odporcom a v súčasnosti už na rekonštrukciu nemá finančné prostriedky. Byt nechce predať, pretože by bola stratová a nad prenájmom zatiaľ neuvažuje. Za byt platí mesačne nájomné 56 eur, elektrinu do 20 eur a TV 5,80 eur.
Ako vyplýva z predložených listinných dôkazov, matka je od 03.06.2005 živnostníčka, podľa daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby dosiahla v r. 2010 základ dane 5.740,85 eur a po odvedení dane 250,19 eur teda mala priemerný mesačný príjem cca 457 eur, v r. 2011 dosiahla základ dane 3.356,67 eur a dosiahla priemerný mesačný príjem cca 280 eur ( s tým, že naplno pracovala iba do narodenia maloletého U. ), daňové priznanie za rok 2012 ešte nepodala. Podľa Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01.09.2011 vykonáva matka riadiace, manažérske a poradenské práce na prevádzkach zadávateľa, ktorým je firma Atalian SK, s.r.o. Zmluvné strany sa dohodli na pevnej sume odplaty 830 eur mesačne bez DPH a pohyblivej po vzájomnej dohode. Firma Atalian SK, s.r.o. súdu potvrdila, že matke pridelila služobný telefón, služobné motorové vozidlo, služobný počítač s internetom všetko na služobné účely a náklady spojené s ich prevádzkou hradí firma.
Otec v konaní uviedol, že žije sám v 2-izbovom prenajatom byte v F. ( inak je spoluvlastníkom bytu v M., kde žije jeho bývalá manželka s ich deťmi), je zamestnaný ako starší referent špecialista policajt s miestom výkonu práce v W., kam denne dochádza vlastným motorovým vozidlom, čo ho mesačne vyjde okolo 230 eur. Jeho pracovná doba je od 07.30 do 15.30 hod., cez víkendy má zväčša voľno s výnimkou kontrolných akcií, kedy pracuje aj počas víkendu. Dosahuje podľa predložených výplatných pások čistý mesačný príjem cca 1160 eur a nie je pravdivé tvrdenie matky, že má príjmy z firmy Agrobeg s.r.o., pretože táto firma patrí jeho otcovi, odhliadnuc od toho, že firma už dlhšiu dobu nevykonáva podnikateľskú činnosť. Otec má teda iba príjem zo zamestnania, z ktorého platí nájomné vo výške 177 eur mesačne, okrem toho plyn 41 eur mesačne, ďalej štvrťročne platí elektrinu 62,34 eur a ročne koncesionárske poplatky 112,36 eur. Okrem mal. U. mu trvajú ešte dve vyživovacie povinnosti stanovené rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 8C/37/2011 zo dňa 09.06.2011, a to voči maloletej dcére X. vo výške 100 eur a maloletému synovi Martinovi vo výške 70 eur mesačne, pričom medzičasom bolo výživné na mal. X. zvýšené zo sumy 100 eur na sumu 130 eur od 26.10.2012 z dôvodu nástupu na strednú školu. Otec uviedol, že obom deťom však nad rámec výživného prispieva aj nákupom oblečenia, školských potrieb a platí im paušálne telefóny spolu vo výške 10 eur mesačne. Tiež všetkým svojim maloletým deťom platí poistenie: X. vo výške 6,21 eur mesačne, P. 6,17 eur mesačne a maloletému U. poistku so sporením ročne 258,84 eur ( t.j. 21,57 eur mesačne). Otec si platí tiež vlastné životné poistenie vo výške 38,22 eur mesačne a poistné zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone zamestnania ročne 82,98 eur. Hradí si tiež zákonnú poistku motorového vozidla vo výške 168,42 eur ročne a servis auta ho stojí mesačne okolo 25 eur. Okrem príjmov zo zamestnania dostáva polročne príspevok na odevné v sume cca 175 eur, ktorý je však účelovo viazaný a jeho využitie musí zamestnávateľovi preukázať. V práci mesačne uhrádza čistiace služby v čistiarni cca 25 eur mesačne. Otec uviedol, že má zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou, keďže na jar 2012 utrpel úraz chrbtice, z ktorého sa doposiaľ zotavuje, má nariadené rehabilitácie vo forme plávania a masáží, za ktoré procedúry platí mesačne okolo 60 eur. Telefón platí 26 eur mesačne, ktorý využíva aj služobne, internet 17 eur mesačne, ten využíva aj jeho syn P., keď je u otca na návšteve. Spláca tiež úver na bytové zariadenie vo výške 111,74 eur mesačne. Plnoletá dcéra B. W. ukončila strednú školu a t.č. má vlastné príjmy, takže jej prestal prispievať na výživu v marci 2012. Dcéra X. je žiačkou 1. triedy Hotelovej akadémie v Piešťanoch, syn P. je žiakom 5. triedy základnej školy, ich matka je zamestnaná ako robotníčka. Potvrdil, že na maloletého Jakuba doposiaľ prispieva sumou 40 eur, pokiaľ ide o vecné prispievanie, všetko, čo kúpi, vrátane hračiek, sú peniaze vyhodené zbytočne, pretože matka ich vyhodí. Tiež všetko, čo kedy nakúpili maloletému aj počas spolužitia vrátane oblečenia, obuvi a aj kočíka, matka vyhodila a oblečenie, hoci z neho už vyrástol, priniesla otcovi.
Z výpisu firmy Agrobeg, s.r.o. so sídlom Piešťany, Topoľová 21/4946 vyplýva, že spoločníkom je Y. W., ktorá je aj konateľom firmy. Táto obchodná spoločnosť súdu potvrdila, že otec maloletého nie je spoločníkom, konateľom ani zamestnancom firmy, disponuje však splnomocnením, na základe ktorého môže zastupovať konateľa pri preberaní pošty zaslanej na adresu firmy v F., v prípade potreby zastupovať ho v banke a pod., pričom k udeleniu tohto splnomocnenia došlo z dôvodu, že otec maloletého žije v F., zatiaľ čo konateľ firmy sa väčšinu času zdržiava vo Q. H.Y.. V r. 2012 preto otcovi neboli vyplácané žiadne finančné prostriedky ani podiely na zisku za minulý rok, nepožíva žiadne pracovné pomôcky firmy pre svoju potrebu, navyše činnosť firmy je v r. 2012 zmrazená a finančný obrat bol minimálny. Matka maloletého súdu predložila listinné dôkazy, ktorými preukazovala, že otec používa telefón, ktorý hradí firma Agrobeg, s.r.o., aj motorové vozidlo firmy, ako aj skutočnosť, že firma jeho otca nemôže byť neaktívna, keďže z výpisov z jej účtu za december 2011 vyplýva, že prebiehali platby. K tomu otec uviedol, že finančné hospodárenie firmy Agrobeg, s.r.o. sa ho netýka, on len otcovi pomáha a na to mu umožňuje používať firemný telefón a otec, vlastniaci dve autá, mu umožňuje používať VW Caravelu na denné cestovanie do práce, preto otec aj platí poistku, opravy a pohonné hmoty. Matka súdu uviedla, že pokiaľ ide o procedúry, ktoré otec platí v súvislosti so zdravotným stavom, aj ona by potrebovala masáže na chrbticu alebo iné procedúry, pretože dvíha syna na ruky a mohla by si to aj z finančného hľadiska dovoliť, ale nemá na to čas. Ostatne odporca chodí na masáže k priateľovi, takže matka pochybuje, že by za ne platil, (čo otec poprel). Uviedla tiež, že pokiaľ si otec vzal úver na bytové zariadenie, tento použil určite na niečo iné, čo zdôvodňovala tým, že zariadenie si vzal zo svojho bytu v M. a čiastočne zariadili byt bez úveru. Poukázala tiež na to, že otec vlastní športové zbrane, ktoré predstavujú určitý majetok a má tiež finančné prostriedky na to, aby sa zúčastňoval športovej streľby, ktorá vyžaduje platenie vstupného, munície a podobne, ktoré finančné prostriedky by mohol platiť radšej svojmu synovi. Otec súdu predložil zoznam zbraní, ktoré vlastní a z odborného vyjadrenia, ktoré obstaral súd, bolo zistené, že ich súčasná hodnota predstavuje spolu 2.460 eur. Otec uviedol, že zbrane síce vlastní, ale streľbe sa nevenuje a čestne vyhlásil, že v r. 2011 a 2012 sa nezúčastnil žiadnej spoločnej ani individuálnej poľovačky a tiež nevykonával žiadnu športovú streľbu z poľovných zbraní a to najmä z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov a voľného času.
Maloletý má rok a pol, podľa vyjadrenia matky je zdravý, nosí plienky, ktoré mesačne stoja okolo 40 eur .Keďže matka pracuje, platí pre maloletého opatrovateľku vo výške 200 eur mesačne, o čom matka predložila jej čestné vyhlásenie. Dňa 23.11.2012 matka založila maloletému stavebné sporenie v poisťovni Wüstenrot s pravidelným mesačným vkladom 140 eur, ku ktorej poistke uviedla, že ju bude maloletému platiť jej matka ( stará matka dieťaťa).
Súd sa oboznámil so spisom č.k. 8C/37/2011 Okresného súdu Piešťany a zistil, že rozsudkom zo dňa 09.06.2011 bolo rozvedené manželstvo otca s U. W., z ktorého pochádzajú 3 deti: plnoletá B., nar. XX.XX.XXXX, maloletá X., nar. XX.XX.XXXX a maloletý P., nar. XX.XX.XXXX. Pri rozvode bolo otcovi určené výživné na dve mladšie deti a to na X. vo výške 100 eur mesačne a na P. vo výške 70 eur mesačne a súčasne bol upravený jeho styk s deťmi každý párny týždeň od piatka 17.00 hod. do nedele 16.30 hod., počas veľkonočných sviatkov každý párny rok na Veľkonočný pondelok od 9.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny rok na Veľkonočnú nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod., na vianočné sviatky každý párny rok od 23.12. od 17.00 hod. do 25.12. do 17.00 hod. a každý nepárny rok 26.12. od 09.00 hod. do 17.00 hod. a v čase školských jarných, letných jesenných a zimných prázdnin podľa dohody rodičov.
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8P/157/2012 zo dňa 11.12.2012 súd od 26.10.2012 zvýšil výživné na maloletú X. zo sumy 100 eur na 130 eur mesačne a určil otcovi splátky zročného výživného vo výške 35,80 eur po 5 eur. Výživné na maloletého P. zostalo nezmenené. Ako z posledného rozsudku vyplýva, matka týchto otcových maloletých detí je zamestnaná s príjmom 567 eur, maloletá X. je žiačkou 1. ročníka Hotelovej akadémie v Piešťanoch, maloletý P. je žiakom 5. triedy ZŠ, plnoletá B. zarába.
Podľa § 65 citovaného zákona ak rodičia mal. dieťaťa nežijú spolu, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnakým spôsobom, ak rodičia žijú spolu, avšak jeden z nich neplní dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu.
Podľa § 62 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie po dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Pokiaľ ide o výšku výživného, súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého s ohľadom na jeho vek a zdravotný stav. Z dokazovania vyplynulo, že ide o zdravé ročné dieťa, ktoré nemá žiadne osobitné výdavky okrem plienok, stravy, oblečenia, bežnej detskej kozmetiky, pričom sumu 10 eur denne na stravu, ktorú uvádzala matka, súd považoval za značne nadhodnotenú, keď mesačne by takto maloletý na stravu spotreboval cca 300 eur ( 10 eur x 30 dní), čo však už predstavuje položku, presahujúcu aj priemerné náklady na stravu u dospelého muža, preto súd tento výdavok v sume uvádzanej matkou neuznal, ale vzal do úvahy stravné vo výške cca 100 eur. Najvyššiu položku pri výdavkoch na dieťa tak predstavuje odmena 200 eur opatrovateľke dieťaťa za varovanie. Vzhľadom k tejto položke potom predstavujú mesačné náklady dieťaťa cca 350 eur mesačne. Z týchto potrieb pokryje časť vo výške 22,54 eur prídavok na dieťa, zvyšnú časť musia rodičia uhrádzať zo svojich zárobkov, pričom matka poberá aj rodičovský príspevok 194,70 eur.
Matkin aktuálny príjem nie je zatiaľ známy, pretože daňové priznanie za r. 2012 ešte nepodala. Posledný, z daňového priznania zistený mesačný príjem, mala v r. 2011 cca 280 eur, pričom, ako sama uviedla, v uvedenom roku pracovala prvé mesiace do narodenia syna ( január a február) a následne začala opäť od októbra 2011, teda pracovala iba časť roka a tieto údaje preto málo odrážajú jej súčasný príjem. Sama matka však uviedla, a potvrdzuje to aj predložená Zmluva o poskytovaní služieb, že dosahuje brutto od 800 do 1.100 eur mesačne, z toho vyčíslila náklady na podnikanie cca 417 eur ( odvody, telefón, pohonné hmoty, kanc. potreby), takže vychádzajúc z jej vyjadrení, u matky možno uvažovať o celkovej výške netto príjmu okolo 750 eur vrátane prídavkov a rodičovského príspevku. Matka z neho potom uhrádza bežné pravidelné výdavky ako strava, ošatenie, výživa dieťaťa, mimo to uviedla splátku úveru do 75 eur a náklady na byt cca 82 eur mesačne. Tvrdenie otca o tom, že matka svoj byt prenajíma, sa v konaní nepreukázalo, pretože matka túto skutočnosť poprela, súd však musel vziať do úvahy, že byt by prenajímať mohla, čím by pokryla jeho náklady v sume cca 82 eur mesačne ( odhliadnuc od toho, že by zrejme získala určitý príjem navyše), preto boli tieto výdavky v sume 82 eur posúdené ako nie nevyhnutné.
Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, súd mal preukázané, že iné príjmy než zo zamestnania nemá, keďže v spol. Agrobeg, s.r.o. nie je ani spoločníkom ani zamestnancom. Z tohto príjmu ako oprávnené bolo posúdené uhrádzanie výživného na dve ďalšie deti 200 eur mesačne, výdavkov za bývanie celkovo 248 eur mesačne ( nájomné, elektrina, plyn, koncesionárske poplatky), oprávnené výdavky sú aj platby poistného deťom mesačne 33,95 eur, ako aj jeho vlastné dve poistky 45 eur mesačne, telefón a internet 43 eur mesačne a ako nevyhnutný výdavok súd posúdil aj cestovné do práce cca 230 eur mesačne, keďže miesto výkonu práce má v W.. Mimo to mu súd uznal prechodne zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť, ktoré otec vyčíslil na cca 60 eur mesačne a hoci ich výšku otec súdu presne nezdokladoval, predložil však lekársky nález zo dňa 09.08.2012, z ktorého okrem iného vyplývajú ním tvrdené problémy s chrbticou aj lekárom doporučená rehabilitácia plávaním, navyše predložil potvrdenie o zakúpených procedúrach v SLK Piešťany, a.s. v júli 2012, takže súd nemal dôvod spochybňovať jeho tvrdenia. Celkovo má takto v súčasnosti otec mesačné výdavky minimálne cca 860 eur, v čom nie je započítaná jeho strava a ďalšie bežné výdavky ( hygiena, kultúra, šport a pod.), vrátane výdavkov, ktoré musí vynakladať v súvislosti so stretávaním sa s deťmi. Pokiaľ ide o zistený hnuteľný majetok u otca v hodnote cca 2.460 eur, spočívajúci vo vlastníctve zbierky zbraní, ani ich prípadný predaj by otcove schopnosti a možnosti zásadným spôsobom nezmenil, preto súd na túto skutočnosť prihliadol iba okrajovo a navyše zo strany otca neboli v súvislosti so zbraňami tvrdené žiadne mesačné výdavky. Súd obom rodičom uznal, že si musia aj sami financovať telefón, motorové vozidlo, internet ( časť nákladov u matky hradí spol. Atalian SK s.r.o., ale sú účelovo viazané na plnenie úloh súvisiacich s touto spoločnosťou a u otca zase časť niektorých podobných nákladov hradí firma jeho otca Agrobeg, s.r.o., pričom ich využívanie zo strany otca slúži takisto na vybavovanie úloh pre firmu), ale naopak súd u žiadneho z nich nezohľadnil splátky pôžičiek, pretože tieto nemajú prednosť pred výživným na maloleté dieťa.
Po takto zistenom skutkovom stave súd určil otcovi povinnosť platiť výživné na mal. Jakuba vo výške 60 eur mesačne, keď vzal do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti a súčasne porovnal odôvodnené potreby mal. U. s potrebami ďalších dvoch otcových maloletých detí, ktoré sú staršie - mal. X. je už študentkou strednej školy a P. žiakom druhého stupňa základnej školy, takže ich bežné náklady na výživu oproti potrebám mal. U. sú podstatne vyššie a aj výživné na deti by malo tieto rozdiely veku a potrieb rešpektovať. Súd vzal tiež do úvahy aktuálne vysoké výdavky U. spojené s nutnosťou zabezpečovania starostlivosti o maloletého formou opatrovateľky, pretože matka pracuje. Táto potreba U. výdavky značne navyšuje a preto by bolo aj napriek nízkemu veku dieťaťa namieste vyššie než stanovené výživné, súd však súčasne musel zohľadniť schopnosti a možnosti otca, ktoré zvýšenie výživného nedovoľujú, pričom matka z jej príjmov tieto potreby maloletého dokáže zabezpečovať.
Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a určil otcovi povinnosť platiť výživné 60 eur s účinnosťou od 01.08.2012, teda od podania návrhu ( § 77 ods. 1 Zákona o rodine), kedy už rodičia spolu nehospodárili. Tým vznikol otcovi na nedoplatok na zročnom výživnom za 6 mesiacov v celkovej výške 120 eur, pri výpočte ktorého súd započítal 40 eur, ktoré doteraz v uvedenom období otec mesačne platil ( mal podľa súdneho rozhodnutia zaplatiť 6 mesiacov x 60 eur = 360 eur a zaplatil 6 mesiacov x 40 eur = 240 eur ). Vzniknutý nedoplatok súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 5 eur splatných spolu s bežným výživným k 15. dňu v mesiaci, takže bude splatený do dvoch kalendárnych rokov.
K otázke styku otca s maloletým matka uviedla, že asi po 3 týždňoch od jej odsťahovania zo spoločnej domácnosti začal maloletého navštevovať približne na hodinu jedenkrát týždenne po práci a časom sa dohodli, že by si mohol syna brávať od piatka do nedele, čo sa stalo asi 4 razy. Neskôr jej oznámil, že syna si bude brávať v sobotu približne v tom čase, ako uviedol aj vo svojom návrhu na úpravu styku. Cez týždeň maloletého nenavštevuje. Matka spočiatku nesúhlasila so žiadnou úpravou styku, pretože otec má kedykoľvek možnosť syna navštíviť. Neskôr uviedla, že ak má súd styk otca s maloletým upraviť, domnieva sa, že každá druhá sobota od 09.00 hod. do 17.00 hod. je príliš krátka doba na to, aby si maloletý k otcovi vytvoril vzťah, preto by mal byť styk upravený v takom istom rozsahu, ako má so svojím synom P., ktorého si bráva na celý víkend a súčasne by tak obaja bratia mali možnosť byť u otca v rovnakom čase, keďže chlapci sa majú radi a maloletý U. sa na P. vždy teší. Zároveň žiadala upraviť aj prázdniny a navrhla, aby stretávanie počas letných prázdnin prebiehalo od 15.07. od 17.00 hod. do 15.08. do 17.00 hod.. Uviedla, že otcovi v styku absolútne nebráni, je jej jedno, kam maloletého so starším bratom vezme. Stačí, keď matke oznámi, kam ho chce vziať, aby mu mohla pripraviť veci. Matka uviedla, že jej ide jednoducho o to, aby sa maloletý s otcom čo najčastejšie stretával.
Otec žiadal upraviť styk iba každú párnu sobotu od 09.00 hod. do 17.00 hod., pretože syna si nemôže brávať podľa návrhu matky od piatka až do nedele z pracovných dôvodov. V súčasnosti jeho zamestnávateľ otvára školiace zariadenie v W. a O.G., takže v piatok prichádza domov okolo 20.00 až 22.00 hod. a túto skutočnosť nemôže ovplyvniť, pritom dohoda s matkou nie je možná. Otec má obavy, že pri styku s dieťaťom bude matka pokračovať v takom správaní ako doteraz, navyše matka maloletého stále dojčí. Naposledy mu napríklad syna dala v sobotu ráno, kedy si ho vzal a mal ho priviezť medzi 17.00 a 18.00 hodinou podľa ich dohody, ale o 14.00 hod. otcovi volala, aby ho nevodil domov, pretože odchádza na firemný večierok. Keď jej povedal, že nemôže mať syna na druhý deň, pretože odchádza na služobnú cestu, neoznámila mu, kedy pre syna príde, takže si služobnú cestu ani nemohol zariadiť. Pokiaľ ide o stretávanie v čase letných prázdnin od 15.07. do 15.08. ako matka navrhla, uviedol, že u neho neprichádza do úvahy, pretože v lete dovolenku čerpá každý z jeho oddelenia maximálne jeden týždeň s výnimkou preukázania zahraničnej dovolenky, ktorá môže byť v rozsahu najviac dvoch týždňov, čo vie aj matka maloletého. Mohol by teda mať preto syna aj cez prázdniny, ale iba týždeň napr. od 01.08. do 07.08.. Pokiaľ ide o úpravu styku v čase vianočných a veľkonočných sviatkov, túto navrhuje v rovnakom rozsahu ako má so synom P.. Aj keď je pravdou, že pokiaľ ide o maloletého P., súd upravil jeho styk každý párny víkend od piatka do nedele, P. si však v piatok bráva jedine vtedy, ak sa vráti z práce okolo 17.00 hod. a stíha si syna vyzdvihnúť, inak si ho bráva až v sobotu doobeda, ale väčšinou je to podľa dohody s jeho matkou. Dohoda s matkou maloletého U. však nie je možná a stretávanie obvykle sprevádzajú scény z jej strany. Preto sa aj domnieva, že úprava styku počas jarných, či letných prázdnin ako aj Vianoc, je zbytočná, pretože matka maloletého sa touto úpravou aj tak nebude riadiť, pokiaľ nebude chcieť. Asi však bude možné sa s ňou dohodnúť, nakoľko matka bude určite chcieť, aby mal syna u seba. Pokiaľ ide o osobnú starostlivosť o maloletého U., s touto otec zatiaľ nemal žiadne problémy.
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd upravil styk otca s maloletým každú párnu sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod. a každý rok v lete od 9.00 hod. dňa 01.08. do 17.00 hod. dňa 07.08., pričom súd bral do úvahy pracovné povinnosti otca a zložitú komunikáciu medzi rodičmi. Je síce veľmi potrebné, aby sa otec s maloletým čo najčastejšie stretával, treba však mať na zreteli, že si musí predovšetkým udržať svoje zamestnanie, aby mohol vyživovať svoje maloleté deti a preto bude nutné, aby rešpektoval povinnosti stanovené zamestnávateľom, medzi ktoré patrí aj dlhšia služba v piatok. Keďže potom z dokazovania vyplynulo, že komunikácia medzi rodičmi prináša problémy, súd sa priklonil k návrhu otca a upravil jeho styk s maloletým iba v čase, kedy si je istý, že mu pracovné povinnosti stretnutie s maloletým dovolia. Pokiaľ ide o vianočné a veľkonočné sviatky, súd styk upravil rovnako ako je u maloletého P., čo aj matka navrhla a bude zrejme aj v možnostiach otca v tom čase sa z pracovných povinností uvoľniť. Takouto úpravou styku bude zabezpečené, aby sa bratia spolu pravidelne stýkali a budovali si súrodenecké vzťahy. Ďalšiu úpravu styku považoval súd za predčasnú s ohľadom na nízky vek mal. U., keďže maloletý nie je školopovinný a žiadne obdobie školských prázdnin sa na neho zatiaľ nevzťahuje. To však nebráni, aby za predpokladu, že sa pomery zmenia a dohoda medzi rodičmi nebude možná, ktorýkoľvek z nich inicioval na súde konanie o zmenu úpravu styku.
O trovách konania bolo rozhodnuté za použitia ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, ktorá podmienka vo veciach starostlivosti o maloleté deti je splnená.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený súdnym rozhodnutím, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.