Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_27C-353-2012.pdf
PDF · 114.05 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/353/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou, v právnej veci navrhovateľky spol. BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou spol. M. - Š., s.r.o., so sídlom Š. XX, Z., IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. K. XXX, o zaplatenie 460,09 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 207,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 64,71 eur za obdobie od 12.09.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 58,30 eur za obdobie od 12.10.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 84,81 eur za obdobie od 12.11.2009 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Návrh vo zvyšku sa z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa písomným návrhom zo dňa 21.08.2012 (doručeným súdu dňa 04.09.2012) domáhala súdneho výroku, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke istinu 460,09 eur s prísl. a náhrady trov konania.
V písomnom návrhu uviedla, že spol. Slovak Telekom, a.s., ako postupca na strane jednej (ďalej len „právny predchodca“) a navrhovateľka, ako postupník na strane druhej, uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok spol. Slovak Telekom, a.s. uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči odporcovi vedenej pod referenčným číslom 1.91568097.
Odporca ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľky ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoEK“) Zmluvu o pripojení č. 1350530. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľky (ako podnikom v zmysle § 4 ods. 8 ZoEK) odporcovi (ako účastníkovi v zmysle § 5 ods. 7 ZoEK). Odporca sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu Služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení, Všeobecnými podmienkami.
Povinnosťou odporcu bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľky uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve/Dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu navrhovateľky, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku odporcu zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľky. V uvedenom prípade je teda odporca sankcionovaný za to, že nedodržal konkrétne určené povinnosti, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy o pripojení, resp. Dodatku k Zmluve o pripojení a Všeobecných podmienok, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta/koncové zariadenie vypojené z prevádzky (došlo k prerušeniu poskytovania služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty/koncového zariadenia odporcovi).
Keby odporca splnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, tak by prostredníctvom týchto platieb po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľky zabezpečiť odporcovi mobilný telefón/koncové zariadenie za zľavnenú cenu.
Právny predchodca navrhovateľky vystavil odporcovi faktúry č. 7008120203, splatnú dňa 11.09.2010, znejúcu na sumu 248,95 eur, č. 7907969300, splatnú dňa 11.09.2009, znejúcu na sumu 64,71 eur, č. 7909003061, splatnú dňa 11.10.2009, znejúcu na sumu 58,30 eur, č. 7910045159, splatnú dňa 11.11.2009, znejúcu na sumu 86,47 eur a č. 7911104885, splatnú dňa 11.12.2009, znejúcu na sumu 1,66 eur. Navrhovateľka požadovala i úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedených faktúr, a to vo výškach 9,00 % ročne zo sumy podľa faktúr.
Súčasne navrhovateľka k návrhu na začatie konania predložila Zmluvu o pripojení uzatvorenú medzi spol. T-Mobile Slovensko, a.s. a odporcom dňa 01.07.2009, faktúry č. 7008120203, 7907969300, 7909003061, 7910045159 a 7911104885, ako aj Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb poločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. platné od 01.02.2009, ďalej len „Všeobecné podmienky“ (súd na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že tieto zmluvné podmienky sa na daný prípad nevzťahujú, keďže odporcovi na základe uzavretej zmluvy o pripojení neboli poskytované dátové služby, na daný prípad sa vzťahujú Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. platné od 01.02.2009, ďalej len „Všeobecné podmienky“, o ktorých obsahu má súd vedomosť zo svojej činnosti podľa ustanovenia § 121 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov - ďalej len „OSP“).
Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.
Nakoľko sa v danej veci jedná o drobný spor v zmysle ustanovenia 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), súd podľa ustanovenia § 156 ods. 3 OSP v spojitosti s § 115a ods. 2 OSP účastníkom oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku.
Účastníci sa na verejné vyhlásenie rozsudku dňa 25.01.2013 o 9.00 hod. v pojednávacej miestnosti číslo dverí 107 na I. poschodí tunajšieho súdu nedostavili, volaní neboli.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými navrhovateľom, a to Zmluvou o pripojení uzatvorenou medzi spol. T-Mobile Slovensko, a.s. a odporcom dňa 01.07.2009 (č.l. 3), faktúrami č. 7008120203, 7907969300, 7909003061, 7910045159 a 7911104885 (č.l. 4 až 22) a zistil nasledovný skutkový stav:
Súdu je z jeho činnosti známa skutočnosť, že na základe rozhodnutia jediného akcionára obchodnej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. (do 01.05.2005 pod obchodným menom EuroTel Bratislava, a.s.), so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 vo forme notárskej zápisnice č. N 186/2010, Nz 21815/2010, NCRls 22140/2010 zo dňa 17.06.2010 došlo k uzavretiu zmluvy o zlúčení vo forme notárskej zápisnice č. N 187/2010, Nz 21818/2010, NCRls 22142/2010 medzi zanikajúcou spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 (právnym predchodcom navrhovateľa) a nástupníckou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 (navrhovateľkou), ktorá sa na základe tejto zmluvy o zlúčení stáva univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. obchodná spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019, zapísaná v odd. Sa, vl. č. 1238/B bola z obchodného registra vymazaná v celom rozsahu ku dňu 01.07.2010.
Podľa ustanovenia § 69 ods. 3 veta prvá Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObchZ“): Zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností.
Zlúčením obchodnej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. tak v zmysle ustanovenia § 69 ods. 3 veta prvá ObchZ došlo k univerzálnej sukcesii spoločnosti Slovak Telekom, a.s. do práv a povinností obchodnej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s..
Spol. T-Mobile Slovensko, a.s. s odporcom uzavrela dňa 01.07.2009 Zmluvu o pripojení na balík služieb „RELAX 100“. Možno konštatovať, že na základe vyššie uvedenej Zmluvy právny predchodca navrhovateľky poskytoval odporcovi verejné elektronické komunikačné služby, pričom odporca tieto služby využíval a za ich využívanie bol povinný platiť právnemu predchodcovi navrhovateľky spol. Slovak Telekom, a.s. cenu podľa Cenníka. Súd mal z vykonaného dokazovania zároveň preukázané vystavenie faktúr č. 7008120203, splatnej dňa 11.09.2010, znejúcej na sumu 248,95 eur, č. 7907969300, splatnej dňa 11.09.2009, znejúcej na sumu 64,71 eur, č. 7909003061, splatnej dňa 11.10.2009, znejúcej na sumu 58,30 eur, č. 7910045159, splatnej dňa 11.11.2009, znejúcej na sumu 86,47 eur a č. 7911104885, splatnej dňa 11.12.2009, znejúcej na sumu 1,66 eur. Využívaním služieb verejnej elektronickej komunikačnej siete odporcom vznikla právnemu predchodcovi navrhovateľky spol. Slovak Telekom, a.s. pohľadávka v sume 207,79 eur ako nezaplatené poplatky za elektronické komunikačné a iné služby. Zároveň si navrhovateľka v návrhu uplatnila i nárok na zaplatenie poplatku v sume 2 á 1,66 eur za nedodržanie doby splatnosti (prvý vyúčtovaný faktúrou č. 7910045159 spolu s ostatnými elektronickými komunikačnými službami a druhý vyúčtovaný samostatnou faktúrou č. 7911104885) a zmluvnej pokuty v sume 248,95 eur (vyúčtovaná faktúrou č. 7008120203).
Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a navrhovateľkou ako postupníkom dňa 16.12.2011 došlo aj k postúpeniu pohľadávok postupcu (predtým spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s.) voči odporcovi, vyplývajúcich z vyššie uvedených faktúr, na navrhovateľku (1SprV 118/2012).
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“): Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 zákona: Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a) zákona: Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Súd v konaní postupoval v zmysle ustanovenia § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa ustanovenia § 120 ods. 3 OSP si súd osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
V konaní mal súd za nesporne preukázané, že odporca porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o pripojení uzatvorenej dňa 01.07.2009 tým, že riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie od 22.07.2009 - 21.10.2009. V dôsledku uvedeného vznikla odporcovi v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení povinnosť zaplatiť navrhovateľke pohľadávku za neuhradené služby v sume celkom 207,79 eur.
Základom pre rozhodnutie súdu bol skutkový stav tvrdený navrhovateľkou. Podľa priebehu konania súd nemal o tomto skutkovom stave závažné pochybnosti. Zároveň súd nemal preukázané, že by odporca navrhovateľke sumu 207,79 eur v priebehu konania uhradil. Preto v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami priznal navrhovateľke uplatnenú istinu vo výške 207,79 eur, ktorá pozostáva z neuhradených verejných elektronických komunikačných služieb poskytovaných odporcovi.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“): Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase, v ktorom došlo k omeškaniu odporcu s plnením peňažného záväzku voči navrhovateľovi: Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Sadzby sú uverejnené na internetovej stránke NBS SR).
Súd taktiež priznal navrhovateľke úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to vo výške 9 % ročne (ako sadzbu 1,0 % zvýšenú o 8 percentuálnych bodov), a to ku dňom nasledujúcim po dni splatnosti jednotlivých faktúr.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 OZ: Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 OZ: Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 OZ: Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa ustanovenia § 41 OZ: Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa ustanovenia § 101 ods. 1 OSP: Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Súd však návrh navrhovateľky nepovažoval za dôvodný ohľadne uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur a poplatku vo výške 2 á 1,66 eur. Navrhovateľka právo na zaplatenie
Čo sa týka zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur, súd poukazuje na skutočnosť, že účastníka konania v sporovom konaní zaťažujú v zásade dve základné povinnosti a to jednak povinnosť tvrdiť rozhodné skutočnosti (odvíjajúca sa od ustanovenia § 101 ods. 1 OSP) a jednak, v zmysle § 120 ods. 1 OSP, povinnosť navrhovať súdu dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Navrhovateľka v danom prípade tvrdila, že medzi jej právnym predchodcom a odporcom bol uzatvorený dodatok k zmluve o pripojení, v ktorom dodatku bola medzi právnym predchodcom navrhovateľky a odporcom dojednaná zmluvná pokuta. Súd však nemal osvedčené, že by dodatok k zmluve o pripojení medzi právnym predchodcom navrhovateľky a odporcom skutočne bol uzatvorený, a to z dôvodu, že súdu žiaden dodatok k zmluve o pripojení nebol predložený. Zo žiadneho predloženého listinného dokumentu v spise sa nachádzajúceho tak nemožno vyvodiť záver, že účastníci si povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa ustanovenia § 544 ods. 1 a 2 OZ dojednali, a že toto dojednanie bolo písomné. S poukazom na uvedené súd v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur a príslušného uplatneného úroku z omeškania návrh zamietol.
Súd návrh nepovažoval za dôvodný ani ohľadne uplatneného nároku na zaplatenie poplatku za nedodržanie doby splatnosti vo výške 2 á 1,66 eur, ktorý poplatok bol odporcovi účtovaný jednak faktúrou č. 7910045159 spolu s ostatnými elektronickými komunikačnými službami a jednak faktúrou č. 7911104885. Navrhovateľka podľa názoru súdu ohľadne tohto uplatneného nároku neuniesla jej dôkazné bremeno odvíjajúce sa od ustanovenia § 120 ods. 1 OSP, keď súdu nepreukázala, že povinnosť predmetný poplatok v prípade omeškania so zaplatením faktúry bola medzi účastníkmi dojednaná. Súd dospel k takému záveru, že bez ohľadu na to, ako navrhovateľka sumu 1,66 eur označuje (súdu je z jeho činnosti známe, že tejto sumy sa navrhovateľka podľa Cenníka jej právneho predchodcu domáha ako „Iného poplatku“), táto suma svojou podstatou predstavuje zmluvnú pokutu. Táto sankcia totiž spĺňa znaky zmluvnej pokuty podľa ustanovenia § 544 ods. 1 OZ, keďže predstavuje sankciu za nedodržanie povinnosti zákazníka (splatnosti faktúry). S poukazom na uvedené má súd teda za to, že ohľadne predmetného „poplatku“ nebola dodržaná písomná forma jeho dojednania tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 544 ods. 2 OZ. Nebolo súdu zrejmé, na základe akého dojednania sa navrhovateľka teda tohto „poplatku“ domáhala. Súd má za to, že i keby navrhovateľka svoj nárok na zaplatenie „poplatku“ odvodzovala od niektorého ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok, resp. Cenníka jej právneho predchodcu, ktorých dodržiavanie zákazník (odporca) potvrdil podpisom Zmluvy o pripojení zo dňa 01.07.2009, nemožno takýmto „odkazom“ na Všeobecné obchodné podmienky, resp. Cenník dojednať „poplatok“, ktorý vo svojej podstate predstavuje zmluvnú pokutu. Ustanovenie § 544 ods. 2 OZ totiž pre platnosť dojednania o zmluvnej pokute výslovne stanovuje písomnú formu, t.j. podľa názoru súdu predpokladá, že akceptovanie záväzku (dojednania) o zmluvnej pokute musí ten-ktorý účastník zmluvného vzťahu, ktorému má povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu pri porušení niektorej z jeho povinností v zmluve vymienených vzniknúť, potvrdiť podpisom zmluvy. Len vtedy možno považovať dojednanie o zmluvnej pokute za platné. Keďže odporcom bola podpísaná len Zmluva o pripojení uzatvorená dňa 01.07.2009, ktorá Zmluva však neobsahovala osobitné výslovné dojednanie o „poplatku“, súd i v tejto časti uplatneného nároku (2 á 1,66 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania) návrh zamietol.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP: Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 OSP: O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Vo výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 OSP.
Navrhovateľka bola v konaní čiastočne úspešná, pričom jej úspech spočíva v uložení odporcovi povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 207,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 64,71 eur za obdobie od 12.09.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 58,30 eur za obdobie od 12.10.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 84,81 eur za obdobie od 12.11.2009 do zaplatenia. Neúspešnou bola navrhovateľka v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 252,27 eur a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1,66 eur za obdobie od 12.11.2009, vo výške 9 % ročne zo sumy 1,66 eur za obdobie od 12.12.2009 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 248,95 eur za obdobie od 12.09.2010 do zaplatenia, v ktorej časti bol návrh zamietnutý. (V tejto súvislosti súd okrajovo poukazuje, že keď navrhovateľka žiadala priznať úrok z omeškania „do zaplatenia“, súd pre účely výpočtu úspechu navrhovateľky v konaní za tento dátum považoval deň vyhlásenia rozsudku, t.j. deň 25.01.2013).
V percentuálnom vyjadrení, ak súd zohľadní, že plný úspech, t.j. 100 %, by znamenal, ak by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu celkom 575,65 eur (istina 460,09 eur + ku dňu 25.01.2013 vyčíslené príslušenstvo 115,56 eur), tak navrhovateľka bola priznaním istiny 207,79 eur a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 64,71 eur za obdobie od 12.09.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 58,30 eur za obdobie od 12.10.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 84,81 eur za obdobie od 12.11.2009 do zaplatenia úspešná v 46,76 %, neúspešná bola v 53,24 %.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania je približne rovnaký a preto žiadnemu z účastníkov nebola priznaná náhrada trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.