Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21P-76-2011.pdf
PDF · 100.15 KB
No categories available
21P/76/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa:
T. C., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov, matky: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., I.. S. XXXX/XX, právne zastúpená Mgr. Barbora Kleinová Bučková, advokátka so sídlom v Martine, Severná 14, a otca: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Zajacom, advokátom so sídlom v Martine, P. Mudroňa 39, v konaní o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Otec I. C. je povinný platiť na maloletú T. C. zvýšené
výživné vo výške 120,- € mesačne, vždy vopred, do 20-teho dňa v mesiaci,
s účinnosťou od 02.11.2011.
II. Dlh na výživnom za obdobie od 02.11.2011 do 25.01.2013, v sume 500,- €, zaplatí
otec I. C. matke I. C. v mesačných splátkach po 30,- €,
splatných vždy spolu s bežným výživným. V prípade omeškania sa stáva zročným
celý dlh.
III. Vo zvyšku sa návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.
IV. Otec I. C. má právo stretávať sa s maloletou T. C. každý párny týždeň, v čase od piatku 15,00 hodiny do pondelka do 08,00 hodiny, a každý nepárny týždeň, v čase od utorku od 15,00 hodiny do stredy do 15,00 hodiny. V období sviatkov otec bude v styku s dieťaťom každý druhý rok na štedrý večer, dieťa privedie matke v deň 1. sviatku vianočného - 25.12. a každý druhý rok na Silvestra od 16,00 hodiny do 16,00 hodiny na Nový rok. Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa počas letných prázdnin, v čase od 01.07. do 15.07, a od 01.08. do 16.08.. Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa počas letných prázdnin, v čase od 16.07. do 31.07., a od 17.08. do 31.08..
V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/195/2010 zo dňa 06.10.2010, o úprave práv a povinností k maloletej T. C..
VI. Otec I. C. je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 162,68 €, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
VII. Matka I. C. je povinná zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume
162,68 €, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
VIII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 02.11.2011, sa matka I. C. domáhala zmeny úpravy práv a povinností k maloletej dcére T. C., ktorá bola upravená rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/195/2010 zo dňa 06.10.2010. Podľa tohto rozsudku bola maloletá T. zverená do osobnej starostlivosti matke, a otec I. C. bol povinný platiť na dcéru výživné vo výške 100,- € mesačne. Týmto rozsudkom bolo upravené aj stretávanie sa otca s maloletou T.. Matka žiadala, aby súd určené výživné vo výške 100,- € zvýšil na sumu 250,- €, a to s účinnosťou od 02.11.2011, a aby stretávanie sa otca s maloletou dcérou T. obmedzil a to tak, že otec je oprávnený sa s dcérou stretávať každý párny týždeň, v čase od piatku od 17,00 hodiny do nedele do 17,00 hodiny.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vypočutím zástupcu kolízneho opatrovníka, znaleckým dokazovaním a spisom Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/195/2010.
Manželstvo matky I. C. a otca I. C. bolo rozsudkom sp. zn. 5C/195/2010-26 zo dňa 06.10.2010 rozvedené, a maloletá T., nar. XX.XX.XXXX bola zverená do osobnej starostlivosti matke. Podľa tohto rozsudku vznikla otcovi povinnosť platiť na maloletú T. výživné vo výške 100,- € mesačne. Rozsudkom bolo upravené aj stretávanie sa otca s maloletou T., a to každý párny týždeň, v čase od piatku 15,00 hodiny do nedele 17,00 hodiny, a každý nepárny týždeň, v utorok od 15,00 hodiny do 19,00 hodiny, a v stredu od 15,00 hodiny do 19,00 hodiny.
V návrhu na začatie konania matka žiadala, aby súd obmedzil stretávanie sa otca s dcérou a to tak, že sa bude s dcérou stretávať len počas každého párneho víkendu, a nie vo všedné dni.
Otec sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním zo dňa 17.01.2012. Potvrdil to, čo uviedla navrhovateľka, že v súvislosti so stretávaním sa otca s maloletou dcérou vznikajú medzi matkou a otcom konflikty a problémy. Konflikty a zlá komunikácia nepriaznivo vplývala na výchovu maloletej dcéry.
V roku 2010 otec žil v dvojizbovom byte spolu so svojimi rodičmi, a rodičom prispieval na chod domácnosti sumou 100,- € mesačne. V súčasnosti otec žije v rodinnom dome v P., ktorý kúpil od svojej starej matky, a ktorý si v období roku 2011 a 2012 rekonštruoval. V tomto dvojizbovom rodinnom dome býva aj jeho stará matka, ktorá má právo v dome doživotného bývania. Do septembra roku 2010 otec I. C. pracoval ako murár v Bratislave, v spoločnosti Y., S..D.. a jeho čistý mesačný príjem bol približne 724,- €. Otec prestal pracovať ako murár, a od 01.11.2010 bol zamestnaný v spoločnosti D.. C. G., D..O..M.. ako prevádzkar. Podľa potvrdenia tejto spoločnosti bol jeho čistý mesačný príjem za obdobie od 11/2010 do 12/2011 v priemere 534,- € mesačne. Podľa daňového priznania za rok 2010, v ktorom otec vykázal len príjmy zo závislej činnosti, priznal základ dane vo výške 6.770,- € ročne. Otec vypovedal, že od 28.03.2012 okrem prevádzkara v reštaurácii D.. C. G., D..O..M.. vykonával aj životnosť, obsahom ktorej bolo prevádzkovanie pohostinstva v T. L. P.. V tom čase bolo toto pohostinstvo otvorené len mesiac, a príjem z tejto živnosti bol v tom čase nejasný. Otec povedal, že podľa daňového priznania za rok 2011 bol jeho čistý mesačný príjem približne 500,- € mesačne. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 25.01.2013 otec vypovedal, že v súčasnosti prevádzkuje bar v meste C.. Uviedol, že táto prevádzka nie je veľmi zisková, a uvažuje s jej ukončením. Pôvodne určené výživné vo výške 100,- € mesačne považoval otec za primerané.
Je všeobecne známe, že príjem z podnikania v pohostinských zariadenia a v súvislosti s prevádzkou barov nebýva priznávaný v celom rozsahu. Registračné pokladnice sa nie vždy používajú, a niekedy sa používajú len ojedinele. Tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že otcom priznaný čistý mesačný príjem vo výške 500,- € nezodpovedá skutočnosti. Reálny príjem otca bol v skutočnosti vyšší, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že v roku 2011 a 2012 vykonal otec rekonštrukciu rodinného domu v P..
V roku 2010, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom, bola matka na rodičovskej dovolenke a od štátu dostávala rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Býva spoločne s dcérou T. v trojizbovom panelovom byte, spolu so svojimi rodičmi. Matka s maloletou dcérou majú v byte k dispozícii jednu izbu, ktorá je zariadená a prispôsobená veku a potrebám maloletej. V roku 2012 matka pracovala v predajni W., a jej čistý mesačný príjem bol približne 450,- €. Ku koncu roku začala pracovať v predajni D., s.r.o. a jej čistý priemerný mesačný príjem bol približne 350,- € mesačne. Matka prispieva svojim rodičom, u ktorých býva, na náklady spojené s užívaním bytu sumou 70,- € mesačne. V roku 2012 začala maloletá dcéra chodiť do materskej škôlky, za čo matka platí mesačne sumu 12,60 € a sumu 23,80,- € na stravu. Maloletej dcére T. platí matka poistenie vo výške 12,70 € mesačne a stavebné sporenie vo výške 50,- € mesačne.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorý spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej schopnosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v roku 2010, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom, otec pracoval ako murár v Bratislave, a jeho čistý mesačný príjem bol v období od januára 2010 do septembra 2010 724,- €. Od 22.09.2010 nastúpil otec do zamestnania v spoločnosti R., S..D.. ako robotník, s dohodnutou hodinovou sadzbou 2,45 €. Koncom roku 2010 sa zamestnal ako prevádzkar v spoločnosti D.. C. G., D..O..M... Neskôr začal súbežne prevádzkovať aj pohostinné zariadenie v obci T. L. P., a v súčasnosti prevádzkuje svoj vlastný bar v C.. Podľa potvrdenia spoločnosti D.. C. G., D..O..M.. bol priemerný príjem otca za obdobie od 11/2010 do 12/2011 vo výške 534,- € mesačne. V roku 2012 začal otec prevádzkovať ako živnostník pohostinské zariadenie, ako aj bar v meste C.. Otec vypovedal, že jeho čistý mesačný príjem v súčasnosti približne 500,- € čistého. Vzhľadom na charakter prevádzkovej činnosti, ktorú otec vykonáva, je možné reálne odhadnúť, že jeho čistý mesačný príjem je vyšší, než udávaných 500,- € mesačne. Túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že otec vykonal v roku 2011, a najmä v roku 2012 rekonštrukciu dvojizbového rodinného domu v P., kde v súčasnosti aj býva.
Zástupca kolízneho opatrovníka, aj napriek rozšírenému rozsahu osobnej starostlivosti otca o maloleté dieťa, doporučil určené výživné vo výške 100,- € zvýšiť na sumu 120,- €. Takto určené výživné považoval kolízny opatrovník, vzhľadom na výsledky dokazovania, za primerané. Kolízny opatrovník poukázal na to, že v porovnaní s rokom 2010 začala dcéra chodiť do materskej škôlky a je o dva roky staršia. Otec uviedol, že vzhľadom na rozsah jeho starostlivosti o dcéru, určené výživné vo výške 100,- €, považuje za primerané.
Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú zmenu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
Súd porovnával rozhodujúce okolnosti na strane účastníkov, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom v roku 2010 so súčasnými pomermi. Matka v roku 2010 bola na rodičovskej dovolenke, a dostávala od štátu rodičovský príspevok a rodinné prídavky. V súčasnosti matka pracuje, a je zamestnaná ako predavačka. Jej čistý mesačný príjem sa v rozhodujúcom období pohyboval od 350,- € do 450,- € čistého mesačne. Oprávnené náklady na výživu maloletej T. v porovnaní s rokom 2010 mierne stúpli, a to vzhľadom na jej vyšší fyzický vek, ako aj na skutočnosť, že začala navštevovať materskú škôlku. Schopnosti a možnosti otca vyjadrené výškou jeho príjmu sa v porovnaní s rokom 2010 zmenili. Podľa vlastného tvrdenia otec ako živnostník prevádzkuje bar v meste C., a jeho čistý mesačný príjem je približne 500,- € mesačne. Vzhľadom na charakter tejto činnosti a vytvorenú tradíciu nepriznávania príjmov, bol však jeho skutočný príjem vyšší, čomu nasvedčuje aj jeho schopnosť vykonať rekonštrukciu svojho domu v P.. Tieto skutočnosti svedčia v prospech nároku na zvýšenie výživného.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd musel prihliadnuť aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V porovnaní s rokom 2010 súd podstatným spôsobom rozšíril rozsah osobnej starostlivosti otca o maloletú dcéru T. a to tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Napríklad počas letných prázdniny súd rozhodol o striedavej starostlivosti oboch rodičov o maloletú dcéru, v dvojtýždňových intervaloch.
Na základe zváženia všetkých rozhodujúcich kritérií pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti, súd vzhľadom na preukázané schopnosti a možnosti otca, ako aj na oprávnené potreby maloletej T. ustálil, že výživné vo výške 120,- € je primerané. Súd rozhodol o zvýšení výživného od 02.11.2011 tak, ako to matka žiadala. Od tohto dátumu otec prestal vykonávať práce murára a robotníka, a začal sa venovať prevádzke pohostinských zariadení, a to či už ako zamestnanec, alebo ako živnostník.
Pri realizácii stretávania sa otca s maloletou dcérou dochádza medzi rodičmi ku konfliktom, ktoré nepriaznivo vplývajú na výchovu dieťaťa. Zlá komunikácia medzi rodičmi nemôže byť dôvodom pre vylúčenie niektorého z rodičov v starostlivosti o dieťa. Otec I. C. má o maloletú T. záujem, stretáva sa s ňou, a to v rozsahu ako bolo určené v rozsudku Okresného súdu Martin z roku 2010. Otec na rozdiel od matky, ktorá žiadala o obmedzenie jeho stretávania sa s dcérou, má záujem o rozšírení stretávania sa s maloletou dcérou a navrhol, aby súd rozhodol o striedavej starostlivosti oboch rodičov o maloletú dcéru.
Znalecký posudok č. 40/2012, ktorý vo veci vypracovala znalkyňa C.. X. P., poukazuje na niektoré riziká striedavej osobnej starostlivosti o maloletú dcéru. V záveroch znaleckého posudku sa však konštatuje, že neboli zistené žiadne také osobné nedostatky, ktoré by vylučovali niektorého z rodičov zo starostlivosti o maloleté dieťa.
Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 25.01.2013, zástupca kolízneho opatrovníka, v súvislosti s rozsahom stretávania sa rodičov s maloletou dcérou T. doporučil upraviť rozsah starostlivosti rodičov o maloletú dcéru približne podľa modelu, ktorý navrhla súdna znalkyňa, a to ako prechodné štádium na ceste k striedavej starostlivosti oboch rodičov o maloletú dcéru. Doporučil, aby striedavá starostlivosť oboch rodičov bola realizovaná počas letných prázdnin.
Na základe doporučenia kolízneho opatrovníka a záverov znaleckého posudku, súd rozhodol o stretávaní sa otca s maloletou dcérou T. C. tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Právo otca stretávať sa s dcérou bolo v porovnaní s rokom 2010 podstatným spôsobom rozšírené.
Rozhodovanie súdu o rozsahu osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa nie je možné v pravom slova zmysle považovať rozhodnutie, ktoré by bolo pre niektorého z účastníkov, úspešné, alebo neúspešné. Konanie môže súd začať aj bez návrhu a upraví rozsah osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa v súlade s jeho záujmami. Je povinný rešpektovať právo dieťaťa, ktoré je účastníkom konania na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného, rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Musí prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Vypracovanie znaleckého posudku bolo predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, že náklady, ktoré vznikli štátu v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku, zaplatia obaja rodičia, a to rovným dielom, po 162,68 €. Účastníci predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov nespĺňajú.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na začatie exekúcie.