Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21P/76/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa:

T. C., nar. XX.XX.XXXX,

zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov, matky: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., I.. S. XXXX/XX, právne zastúpená Mgr. Barbora Kleinová Bučková, advokátka so sídlom v Martine, Severná 14, a otca: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Zajacom, advokátom so sídlom v Martine, P. Mudroňa 39, v konaní o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Otec I. C. je povinný platiť na maloletú T. C. zvýšené

výživné vo výške 120,- € mesačne, vždy vopred, do 20-teho dňa v mesiaci,

s účinnosťou od 02.11.2011.

II. Dlh na výživnom za obdobie od 02.11.2011 do 25.01.2013, v sume 500,- €, zaplatí

otec I. C. matke I. C. v mesačných splátkach po 30,- €,

splatných vždy spolu s bežným výživným. V prípade omeškania sa stáva zročným

celý dlh.

III. Vo zvyšku sa návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.

IV. Otec I. C. má právo stretávať sa s maloletou T. C. každý párny týždeň, v čase od piatku 15,00 hodiny do pondelka do 08,00 hodiny, a každý nepárny týždeň, v čase od utorku od 15,00 hodiny do stredy do 15,00 hodiny. V období sviatkov otec bude v styku s dieťaťom každý druhý rok na štedrý večer, dieťa privedie matke v deň 1. sviatku vianočného - 25.12. a každý druhý rok na Silvestra od 16,00 hodiny do 16,00 hodiny na Nový rok. Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa počas letných prázdnin, v čase od 01.07. do 15.07, a od 01.08. do 16.08.. Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa počas letných prázdnin, v čase od 16.07. do 31.07., a od 17.08. do 31.08..

V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 06.10.2010, o úprave práv a povinností k maloletej T. C..

VI. Otec I. C. je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 162,68 €, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

VII. Matka I. C. je povinná zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume

162,68 €, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 02.11.2011, sa matka I. C. domáhala zmeny úpravy práv a povinností k maloletej dcére T. C., ktorá bola upravená rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 06.10.2010. Podľa tohto rozsudku bola maloletá T. zverená do osobnej starostlivosti matke, a otec I. C. bol povinný platiť na dcéru výživné vo výške 100,- € mesačne. Týmto rozsudkom bolo upravené aj stretávanie sa otca s maloletou T.. Matka žiadala, aby súd určené výživné vo výške 100,- € zvýšil na sumu 250,- €, a to s účinnosťou od 02.11.2011, a aby stretávanie sa otca s maloletou dcérou T. obmedzil a to tak, že otec je oprávnený sa s dcérou stretávať každý párny týždeň, v čase od piatku od 17,00 hodiny do nedele do 17,00 hodiny.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vypočutím zástupcu kolízneho opatrovníka, znaleckým dokazovaním a spisom Okresného súdu Martin sp. zn. .

Manželstvo matky I. C. a otca I. C. bolo rozsudkom sp. zn. -26 zo dňa 06.10.2010 rozvedené, a maloletá T., nar. XX.XX.XXXX bola zverená do osobnej starostlivosti matke. Podľa tohto rozsudku vznikla otcovi povinnosť platiť na maloletú T. výživné vo výške 100,- € mesačne. Rozsudkom bolo upravené aj stretávanie sa otca s maloletou T., a to každý párny týždeň, v čase od piatku 15,00 hodiny do nedele 17,00 hodiny, a každý nepárny týždeň, v utorok od 15,00 hodiny do 19,00 hodiny, a v stredu od 15,00 hodiny do 19,00 hodiny.

V návrhu na začatie konania matka žiadala, aby súd obmedzil stretávanie sa otca s dcérou a to tak, že sa bude s dcérou stretávať len počas každého párneho víkendu, a nie vo všedné dni.

Otec sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním zo dňa 17.01.2012. Potvrdil to, čo uviedla navrhovateľka, že v súvislosti so stretávaním sa otca s maloletou dcérou vznikajú medzi matkou a otcom konflikty a problémy. Konflikty a zlá komunikácia nepriaznivo vplývala na výchovu maloletej dcéry.

V roku 2010 otec žil v dvojizbovom byte spolu so svojimi rodičmi, a rodičom prispieval na chod domácnosti sumou 100,- € mesačne. V súčasnosti otec žije v rodinnom dome v P., ktorý kúpil od svojej starej matky, a ktorý si v období roku 2011 a 2012 rekonštruoval. V tomto dvojizbovom rodinnom dome býva aj jeho stará matka, ktorá má právo v dome doživotného bývania. Do septembra roku 2010 otec I. C. pracoval ako murár v Bratislave, v spoločnosti Y., S..D.. a jeho čistý mesačný príjem bol približne 724,- €. Otec prestal pracovať ako murár, a od 01.11.2010 bol zamestnaný v spoločnosti D.. C. G., D..O..M.. ako prevádzkar. Podľa potvrdenia tejto spoločnosti bol jeho čistý mesačný príjem za obdobie od 11/2010 do 12/2011 v priemere 534,- € mesačne. Podľa daňového priznania za rok 2010, v ktorom otec vykázal len príjmy zo závislej činnosti, priznal základ dane vo výške 6.770,- € ročne. Otec vypovedal, že od 28.03.2012 okrem prevádzkara v reštaurácii D.. C. G., D..O..M.. vykonával aj životnosť, obsahom ktorej bolo prevádzkovanie pohostinstva v T. L. P.. V tom čase bolo toto pohostinstvo otvorené len mesiac, a príjem z tejto živnosti bol v tom čase nejasný. Otec povedal, že podľa daňového priznania za rok 2011 bol jeho čistý mesačný príjem približne 500,- € mesačne. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 25.01.2013 otec vypovedal, že v súčasnosti prevádzkuje bar v meste C.. Uviedol, že táto prevádzka nie je veľmi zisková, a uvažuje s jej ukončením. Pôvodne určené výživné vo výške 100,- € mesačne považoval otec za primerané.

Je všeobecne známe, že príjem z podnikania v pohostinských zariadenia a v súvislosti s prevádzkou barov nebýva priznávaný v celom rozsahu. Registračné pokladnice sa nie vždy používajú, a niekedy sa používajú len ojedinele. Tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že otcom priznaný čistý mesačný príjem vo výške 500,- € nezodpovedá skutočnosti. Reálny príjem otca bol v skutočnosti vyšší, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že v roku 2011 a 2012 vykonal otec rekonštrukciu rodinného domu v P..

V roku 2010, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom, bola matka na rodičovskej dovolenke a od štátu dostávala rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Býva spoločne s dcérou T. v trojizbovom panelovom byte, spolu so svojimi rodičmi. Matka s maloletou dcérou majú v byte k dispozícii jednu izbu, ktorá je zariadená a prispôsobená veku a potrebám maloletej. V roku 2012 matka pracovala v predajni W., a jej čistý mesačný príjem bol približne 450,- €. Ku koncu roku začala pracovať v predajni D., s.r.o. a jej čistý priemerný mesačný príjem bol približne 350,- € mesačne. Matka prispieva svojim rodičom, u ktorých býva, na náklady spojené s užívaním bytu sumou 70,- € mesačne. V roku 2012 začala maloletá dcéra chodiť do materskej škôlky, za čo matka platí mesačne sumu 12,60 € a sumu 23,80,- € na stravu. Maloletej dcére T. platí matka poistenie vo výške 12,70 € mesačne a stavebné sporenie vo výške 50,- € mesačne.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorý spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej schopnosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v roku 2010, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom, otec pracoval ako murár v Bratislave, a jeho čistý mesačný príjem bol v období od januára 2010 do septembra 2010 724,- €. Od 22.09.2010 nastúpil otec do zamestnania v spoločnosti R., S..D.. ako robotník, s dohodnutou hodinovou sadzbou 2,45 €. Koncom roku 2010 sa zamestnal ako prevádzkar v spoločnosti D.. C. G., D..O..M... Neskôr začal súbežne prevádzkovať aj pohostinné zariadenie v obci T. L. P., a v súčasnosti prevádzkuje svoj vlastný bar v C.. Podľa potvrdenia spoločnosti D.. C. G., D..O..M.. bol priemerný príjem otca za obdobie od 11/2010 do 12/2011 vo výške 534,- € mesačne. V roku 2012 začal otec prevádzkovať ako živnostník pohostinské zariadenie, ako aj bar v meste C.. Otec vypovedal, že jeho čistý mesačný príjem v súčasnosti približne 500,- € čistého. Vzhľadom na charakter prevádzkovej činnosti, ktorú otec vykonáva, je možné reálne odhadnúť, že jeho čistý mesačný príjem je vyšší, než udávaných 500,- € mesačne. Túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že otec vykonal v roku 2011, a najmä v roku 2012 rekonštrukciu dvojizbového rodinného domu v P., kde v súčasnosti aj býva.

Zástupca kolízneho opatrovníka, aj napriek rozšírenému rozsahu osobnej starostlivosti otca o maloleté dieťa, doporučil určené výživné vo výške 100,- € zvýšiť na sumu 120,- €. Takto určené výživné považoval kolízny opatrovník, vzhľadom na výsledky dokazovania, za primerané. Kolízny opatrovník poukázal na to, že v porovnaní s rokom 2010 začala dcéra chodiť do materskej škôlky a je o dva roky staršia. Otec uviedol, že vzhľadom na rozsah jeho starostlivosti o dcéru, určené výživné vo výške 100,- €, považuje za primerané.

Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú zmenu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle

§ 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

Súd porovnával rozhodujúce okolnosti na strane účastníkov, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom v roku 2010 so súčasnými pomermi. Matka v roku 2010 bola na rodičovskej dovolenke, a dostávala od štátu rodičovský príspevok a rodinné prídavky. V súčasnosti matka pracuje, a je zamestnaná ako predavačka. Jej čistý mesačný príjem sa v rozhodujúcom období pohyboval od 350,- € do 450,- € čistého mesačne. Oprávnené náklady na výživu maloletej T. v porovnaní s rokom 2010 mierne stúpli, a to vzhľadom na jej vyšší fyzický vek, ako aj na skutočnosť, že začala navštevovať materskú škôlku. Schopnosti a možnosti otca vyjadrené výškou jeho príjmu sa v porovnaní s rokom 2010 zmenili. Podľa vlastného tvrdenia otec ako živnostník prevádzkuje bar v meste C., a jeho čistý mesačný príjem je približne 500,- € mesačne. Vzhľadom na charakter tejto činnosti a vytvorenú tradíciu nepriznávania príjmov, bol však jeho skutočný príjem vyšší, čomu nasvedčuje aj jeho schopnosť vykonať rekonštrukciu svojho domu v P.. Tieto skutočnosti svedčia v prospech nároku na zvýšenie výživného.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd musel prihliadnuť aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V porovnaní s rokom 2010 súd podstatným spôsobom rozšíril rozsah osobnej starostlivosti otca o maloletú dcéru T. a to tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Napríklad počas letných prázdniny súd rozhodol o striedavej starostlivosti oboch rodičov o maloletú dcéru, v dvojtýždňových intervaloch.

Na základe zváženia všetkých rozhodujúcich kritérií pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti, súd vzhľadom na preukázané schopnosti a možnosti otca, ako aj na oprávnené potreby maloletej T. ustálil, že výživné vo výške 120,- € je primerané. Súd rozhodol o zvýšení výživného od 02.11.2011 tak, ako to matka žiadala. Od tohto dátumu otec prestal vykonávať práce murára a robotníka, a začal sa venovať prevádzke pohostinských zariadení, a to či už ako zamestnanec, alebo ako živnostník.

Pri realizácii stretávania sa otca s maloletou dcérou dochádza medzi rodičmi ku konfliktom, ktoré nepriaznivo vplývajú na výchovu dieťaťa. Zlá komunikácia medzi rodičmi nemôže byť dôvodom pre vylúčenie niektorého z rodičov v starostlivosti o dieťa. Otec I. C. má o maloletú T. záujem, stretáva sa s ňou, a to v rozsahu ako bolo určené v rozsudku Okresného súdu Martin z roku 2010. Otec na rozdiel od matky, ktorá žiadala o obmedzenie jeho stretávania sa s dcérou, má záujem o rozšírení stretávania sa s maloletou dcérou a navrhol, aby súd rozhodol o striedavej starostlivosti oboch rodičov o maloletú dcéru.

Znalecký posudok č. 40/2012, ktorý vo veci vypracovala znalkyňa C.. X. P., poukazuje na niektoré riziká striedavej osobnej starostlivosti o maloletú dcéru. V záveroch znaleckého posudku sa však konštatuje, že neboli zistené žiadne také osobné nedostatky, ktoré by vylučovali niektorého z rodičov zo starostlivosti o maloleté dieťa.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 25.01.2013, zástupca kolízneho opatrovníka, v súvislosti s rozsahom stretávania sa rodičov s maloletou dcérou T. doporučil upraviť rozsah starostlivosti rodičov o maloletú dcéru približne podľa modelu, ktorý navrhla súdna znalkyňa, a to ako prechodné štádium na ceste k striedavej starostlivosti oboch rodičov o maloletú dcéru. Doporučil, aby striedavá starostlivosť oboch rodičov bola realizovaná počas letných prázdnin.

Na základe doporučenia kolízneho opatrovníka a záverov znaleckého posudku, súd rozhodol o stretávaní sa otca s maloletou dcérou T. C. tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Právo otca stretávať sa s dcérou bolo v porovnaní s rokom 2010 podstatným spôsobom rozšírené.

Rozhodovanie súdu o rozsahu osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa nie je možné v pravom slova zmysle považovať rozhodnutie, ktoré by bolo pre niektorého z účastníkov, úspešné, alebo neúspešné. Konanie môže súd začať aj bez návrhu a upraví rozsah osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa v súlade s jeho záujmami. Je povinný rešpektovať právo dieťaťa, ktoré je účastníkom konania na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného, rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Musí prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Vypracovanie znaleckého posudku bolo predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, že náklady, ktoré vznikli štátu v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku, zaplatia obaja rodičia, a to rovným dielom, po 162,68 €. Účastníci predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov nespĺňajú.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na začatie exekúcie.