Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-396-2012.pdf
PDF · 106.37 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/396/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci navrhovateľa: G. Y. O., N..V..Q.., N. N. Š.N. Č.. XX, G., F.: XX XXX XXX, zast. Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej č. 14, Bratislava, proti odporkyni: N. N., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXX/X, Š., o návrhu na zaplatenie istiny 414,88 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu 367,08 €
s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 163,30 € od 12.01.2010 až do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 192,42 € od 12.02.2010 až do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 11,36 € od 12.03.2010 až do zaplatenia,
všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh zamieta.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania k rukám Advokátskej kancelárie SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. vo výške 88,16 € do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom došlým na tunajší súd dňa 24.10.2012 domáhal zaplatenia pohľadávky 414,88 € s príslušenstvom odvolávajúc sa na platnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou N. Y. M..N.., N. N. H. Č.. XX, G., F.: XX XXX XXX a odporkyňou o poskytovaní telekomunikačných služieb, keď odporkyňa mala porušiť podmienky zmluvy nezaplatením splatných faktúr za hovorné, v dôsledku čoho si uplatnil navrhovateľ zaplatenie zmluvnej pokuty.
Na základe novely O.s.p. zákona číslo 335/2012 Z.z. účinnej od 1.1.2013, v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2013, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,-€, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade výška pohľadávky je do 1.000,-€, kde nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, súd rozhodol bez pojednávania a vyhlásil rozsudok.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:
Z pripojenej zmluvy o pripojení uzavretej dňa 25.08.2009 vyplýva, že medzi spoločnosťou Y.-S. N. M..N.., I. Č.. XXX/A, G., H. J. G. L. N. N. N. Y. M..N.., N. N. H. Č.. XX, G., bola uzavretá zmluva o pripojení s odporkyňou zo dňa 25.08.2009. V bode 3 zmluvy bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 47,80 € v prípade porušenia podmienok zmluvy viazanosti po dobu 24 mesiacov podľa bodu 2 uvedenej zmluvy.
Právny predchodca navrhovateľa si uplatňoval zaplatenie hovorného faktúrami číslo XXXXXXXXXX L. P. Q. Q. XX.XX.XXXX O. XX.XX.XXXX I. N. XXX,XX €. N. O. N. XX.XX.XXXX, P. Č.. XXXXXXXXXX I. XX.XX.XXXX N. O. N. XX.XX.XXXX N. Ú. N. I. N. XXX,XX €., P. Č.. XXXXXXXXXX I. XX.XX.XXXX N. O.Y. N. XX.XX.XXXX N. Ú. N. I. N. XX,XX €. M. P. Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 22.12.2010 účtoval zmluvnú pokutu 47,80 € s dátumom splatnosti 11.01.2011.
Podľa bodu 3 zmluvy malo platiť dojednanie medzi účastníkmi, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka, najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 2 alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v článku 5 bodu 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty so strany podniku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu v sume 47,80 €. V prípade žiadosti účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto zmluvy je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky podniku.
Podľa ust. § 43 ods.1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods.1 písm. a) z. č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 43 ods.5 písm. b) z. č. 610/2003 Z.z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné u stanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Zmluva o pripojení medzi účastníkmi konania bola uzavretá dňa 25.08.2009, teda za účinnosti novely Občianskeho zákonníka platnej od 1.1.2008. Súd dospel k záveru, že právny vzťah založený medzi právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou Y.- S. N. a.s., ktorej práva neskôr prevzal N. Y. M..N..,
a odporkyňou na základe zmluvy o pripojení zo dňa 25.08.2009 je spotrebiteľským vzťahom, a zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. V zmluve o pripojení v prípade porušenia zmluvných podmienok neplatením úhrad riadne a včas podľa bodu 2 bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 47,80 €, odvolávajúc sa na bod 3 tohto dodatku.
Slovenský právny poriadok upravoval postavenie ochranu spotrebiteľa najskôr v zákone č. 634/l992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný od 31.12.l992 do 30.6.2007. Jeho ustanovenie § 23a s účinnosťou od 25.11.2004 do 30.6.2007 definovalo spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Nadväzne dňom 1.7.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. ktorý v pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka platného od 1.1.2008 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ust. § 53 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Vychádzal toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá pocitovému prístupu v podnikaní, pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných podmienok a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ust. § 53 ods. 1 veta druhá, predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa, aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti inom, ako hlavnom predmete zmluvy, sa rovná absolútnej neplatnosti zmluvy v uvedenom rozsahu.
Podľa § 53a ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Ustanovenie § 53a sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (§ 53 ods. 1 až 4 ). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 OZ). Občiansky zákonník vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako zmluvných podmienok mal iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich právnický jazyk, a ich rozsiahlosť, nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Vždy treba vychádzať zo zásady „právo je umením dobrého a slušného“. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok,
ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba v formulárových zmlúv. Ide o zmluvy uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, a ktorý dodávateľ používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ z pravidla obsah zmluvy nemení. Obchodný zákonník používa v § 273 pojem všeobecné obchodné podmienky.
Podľa § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v platnom znení účinnosti od 1.1.2008 , ak strany dojednanú pre prípad porušenie zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.
Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Zmluvná pokuta slúži k zabezpečeniu pohľadávky veriteľa pre prípad neplania záväzku dlžníkom riadne a včas. Tento zabezpečovací prostriedok ako je všetky ostané majú len akcesorickú povahu, pri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť.
V danom prípade je predmetom konania okrem iného aj zaplatenie zmluvnej pokuty vyplývajúca zo zmluvy o pripojení, ktorá bola uzavretá dňa 25.08.2009, keď právny predchodca navrhovateľa zmluvnou pokutou zabezpečil svoj zmluvný vzťah s odporkyňou, zmluvná pokuta v tomto prípade predstavovala sumu 47,80 € pre dodržanie viazanosti 24 mesiacov ako aj pre riadne plnenie úhrad za poskytovanie služieb. Súd považoval takúto sankciu za neprimeranú, vzhľadom na to, že navrhovateľ ako dodávateľ vôbec nerozlišoval medzi prípadom, kedy spotrebiteľ ukončil zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a medzi prípadom, keď spotrebiteľ ukončil zmluvu na začiatku doby viazanosti. Spotrebiteľ bol viazaný zmluvnou pokutou, čo bolo potrebné považovať za neprijateľné, takúto zmluvnú podmienku vyhodnotiť ako neprijateľnú spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán z pohľadu nežiadajúceho rozmeru, ktorým je neprimerané ukracovanie odporcu ako spotrebiteľa s dopadom na všetkých spotrebiteľov, s ktorými navrhovateľ takéto podmienky v spotrebiteľskej zmluve vyplývajúci zo všeobecných zmluvných podmienok používa.
Podľa § 545a Obč. zákona, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečenej povinnosti, ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody, spôsobenej porušením povinnosti na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Predpokladom platného uzavretia dojednania o zmluvnej pokute Občiansky zákonník vyžaduje písomnú formu, pričom táto pokuta plní funkciu subsidiárnu, v tom, že hrozí touto sankciou pre dlžníka preventívne, aby ho donútil tomu, aby povinnosť splnil. V konkrétnom prípade si účastníci konania dojednali zmluvnú pokutu paušálne vo výške 47,80 € , keď odporca porušil podmienky zmluvy, nezaplatil riadne splatné faktúry na hovorné, v dôsledku čoho právny predchodca navrhovateľa od zmluvy odstúpil a požadoval zaplatiť okrem hovorného aj zmluvnú pokutu vo výške 47,80 €.
Podľa § 53 ods. 3 až 4 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neprijateľnú, z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie
dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu, alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností s poukazom na cit. ustanovenie, je zákonom daná možnosť súdu, rozhodnúť o neprijateľnosti podmienky použitej spotrebiteľskej zmluvy, tak na návrh ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez návrhu je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo a právne spočíva na spotrebiteľskej zmluve, žalobcom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ, alebo aj združenie, výsledkom dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Podľa odseku 4 sa súdu ukladá , aby v súlade s hmotnoprávnym ustanovením § 53a OZ uviedol vo výroku rozsudku presné znenie podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Účelom takéhoto výroku, ktorým môže byť prijatý aj na návrh, aj bez návrhu účastníka konania (spotrebiteľa) je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takejto podmienky vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Výrok by mal opísať znenie podmienky tak, ako je uvedená v zmluve so žalobcom. Tento výrok však nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci pre spory tohto dodávateľa s inými spotrebiteľmi, ktorí neboli účastníkmi tohto konania.
Vychádzajúc z uvedených skutočností, súd v časti nároku na zaplatenie platieb za poskytovanie služieb návrhu vyhovel, keďže tieto boli plnené zo strany právneho predchodcu navrhovateľa a neboli zaplatené odporkyňou, čo bolo potvrdené predloženými listinnými dôkazmi. O nároku navrhovateľa o zaplatenie zmluvnej pokuty súd vyhodnotil ju, ako neprijateľnú podmienku a zamietol nárok čo do istiny a čo do príslušenstva. Vzhľadom na to, že súd v obdobnom konaní vyslovil za neprijateľnú zmluvnú podmienku o dojednaní zmluvnej pokuty v konaní XC XX/XXXX, zamietol v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty nárok navrhovateľa ako neprijateľný aj v danom prípade, keď už nevyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky.
Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo pohľadávky k priznanej istine, vychádzajúc z ust. § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, má nárok navrhovateľ na zaplatenie úrokov z omeškania v prípade, ak dlžník nezaplatil pohľadávku riadne a včas, ani v dodatočnej lehote stanovenej veriteľom. Úrok z omeškania je zákonom stanovený v zmysle nariadenia vlády č. 87/l995 Zb. v znení novely č. 586/2008 Z.z., na základe ktorej bola stanovená výška úroku z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššie, ako je úroková sadzba určená Európskou centrálnou bankou platná prvým dňom omeškania sa dlžníka. Výška úroku v rozhodnom čase bola 1%+8% = 9%.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerov rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov nárok.
Celkové trovy konania, ktoré si navrhovateľ uplatnil prestavujú spolu sumu 114,52 €.
Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. prizná tomu z účastníkov, ktorý mal vo veci pomerný úspech pomernú náhradu trov konania. V danom prípade čistý úspech navrhovateľa bol 88,49% - 11,51% = 76,98 % uplatneného nároku (uplatnený nárok - 414,88 €, súdom priznaná istina
- 367,08 €, úspech navrhovateľa 88,49%, úspech odporcu 11,51%).
Z vyššie uvedených dôvodov súd priznal navrhovateľovi podľa § 142 ods. 2 O.s.p. náhradu pomernej časti trov konania, ktoré mu vznikli, a to vo výške 76,98 % z celkových trov konania. Celkové trovy konania navrhovateľa priznané mu súdom pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 24,50 €, z tarifnej odmeny právneho zástupcu za 2 úkony právnej pomoci vo výške 59,76 € (2 x 29,88), keď tarifná odmena za jeden úkon právnej pomoci podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. činí 29,88 €, z náhrady hotových výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 15,26 € (2 x 7,63 € režijný paušál). Celkom trovy právneho zastúpenia činia 75,02 €, ktorá suma sa zvýši o 20 % sadzbu DPH vo výške 15,- € v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., t.j. spolu 90,02 €.
Trovy konania, ktoré takto vznikli dôvodne navrhovateľovi pri uplatnení práva predstavujú sumu 114,52 €, z toho 76,98 % činí 88,16 €.
Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu súd vzhľadom na skutočnosť, že niet dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p., priznal navrhovateľovi v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. náhradu pomernej časti trov konania, ktoré mu vznikli pri uplatňovaní a bránení práva a ktorých náhradu si riadne a včas uplatnil a to tak, že uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 88,16 € k rukám advokáta, nakoľko ním bol navrhovateľ v konaní zastúpený.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).