Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5C-395-2012.pdf
PDF · 95.42 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/395/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci navrhovateľa: J. P. K., D..O..M.., D. D. Š. Č.. XX, J., W. : XX XXX XXX, zast. Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej č. 14, Bratislava, proti odporkyni: E. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. I.Ú. B. XXXX/X, K. D., o návrhu na zaplatenie istiny 351,84 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu 102,89 €
s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 66,85 € od 12.04.2010 až do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 33,54 € od 12.06.2010 až do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 2,50 € od 12.07.2010 až do zaplatenia.
Vo zvyšku sa návrh zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom došlým na tunajší súd dňa 24.10.2012 domáhal zaplatenia pohľadávky 351,84 € s príslušenstvom odvolávajúc sa na platnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou D. P. S..D.., D. D. T. Č.. XX, J., W.: XX XXX XXX a odporcom o poskytovaní telekomunikačných služieb, keď odporca mal porušiť podmienky zmluvy nezaplatením splatných faktúr za hovorné, v dôsledku čoho si uplatnil navrhovateľ zaplatenie zmluvnej pokuty.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:
Z pripojenej zmluvy o pripojení uzavretej dňa 29.12.2007 vyplýva, že medzi spoločnosťou P.-C. D. S..D.., E. Č.. XXX/A, J., T. L. J. X. D. D. D. P. S..D.., D. D. T. Č.. XX, J., bola uzavretá Zmluva o pripojení s odporcom spolu s Dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 29.12.2007, na základe ktorej bol poskytnutý odporcovi mobilný telefón Nokia 3110 black. V bode 4 Dodatku bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 248,95 € v prípade porušenia zmluvných povinností.
Navrhovateľ si uplatňoval zaplatenie hovorného faktúrami číslo XXXXXXXXXX X. V.É. M. M. XX.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX E. D. XX,XX €. D. K. D. XX.XX.XXXX, V. Č.. XXXXXXXXXX E. XX.XX.XXXX D. K. D. XX.XX.XXXX D. Ú. D. E. D. XX,XX €., V. Č.. XXXXXXXXXX E. XX.XX.XXXX D.
K. D. XX.XX.XXXX D. Ú. D. E. D. X,XX €. S. V. Č.. XXXXXXXXXX X. K. XX.XX.XXXX účtoval zmluvnú pokutu 248,95 € s dátumom splatnosti 11.01.2011.
Podľa bodu 4 Dodatku malo platiť dojednanie medzi účastníkmi, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka, najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c), v bode 2, 3 alebo 4 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v článku 5 bodu 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok a následného vypojenia SIM karty so strany podniku 7.500,- Sk (248,95 €). Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto dodatku nezaniká právo podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikne porušením povinností, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.
Podľa ust. § 43 ods.1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods.1 písm. a) z. č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 43 ods.5 písm. b) z. č. 610/2003 Z.z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Ustanovenie § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka platného od 1.4.2004 do 31.12.2007 definovalo spotrebiteľské zmluvy ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo, alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona, a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strana dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.
S účinnosťou od 1.1.2009 bola prijatá novela Občianskeho zákonníka č. 477/2008 Z.z., ktorá definovala spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 ods. 1 , že je to každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V ust. § 52 v odseku 2 upravila, že ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody , ktorých obsahom alebo účelom je obchádzaný tohto ustanovenia, sú neplatné.
Zmluva o pripojení medzi účastníkmi konania bola uzavretá 29.12.2007, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka platného od 1.4.2004 do 31.12.2007, dodatok k zmluve, ktorá sa týkala odkúpenia mobilného telefónu, ktorú je možné považovať za kúpnu zmluvu v tejto časti, kde bola poskytnutá zvýhodnená kúpna cena 0,03 € s viazanosťou na 24 mesiacov a v prípade porušenia zmluvných podmienok neplatením úhrad riadne a včas bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 248,95 €, odvolávajúc sa na bod 4 tohto dodatku.
Slovenský právny poriadok upravoval postavenie ochranu spotrebiteľa najskôr v zákone č. 634/l992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný od 31.12.l992 do 30.6.2007. Jeho ustanovenie § 23a s
účinnosťou od 25.11.2004 do 30.6.2007 definovalo spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Nadväzne dňom 1.7.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. ktorý v pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Je nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 23a Zák.č. 634/l992 Zb. v znení od 25.11.2004, keďže ide o zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch, a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 52 a nasl. Obč. zákonníka je nevyhnutné aplikovať aj na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/92 Zb. S poukazom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že právny vzťah založený medzi právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosti P. C. D. S..D.., ktorej práva neskôr prevzal D. P. S..D.., a odporcom, na základe zmluvy o pripojení dňa 13.8.2005 je spotrebiteľským vzťahom, a zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.
Podľa § 53 ods. 1 až 2 Občianskeho zákonníka platného od 1.4.2004 do 31.12.2007 spotrebiteľské zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa.
Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Ustanovenie § 53 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka zakotvilo, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (Ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ustanovenie § 53a sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (§ 53 ods. 1 až 4 ). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnu neplatnosť (§ 53 ods. 5 obč. zákona). V prípade predchádzajúci Obč. zákona podľa ods. 4 vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako zmluvných podmienok mal iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich právnický jazyk, a ich rozsiahlosť, nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Vždy treba vychádzať zo zásady „právo je umením dobrého a slušného“. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba v formulárových zmlúv. ide o zmluvy uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, a ktorý dodávateľ používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ z pravidla obsah zmluvy nemení. Obchodný zákonník používa v § 273 pojem všeobecné obchodné podmienky.
Podľa § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v platnom znení v čase uzavretia zmluvy, ak strany dojednanú pre prípad porušenie zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť
poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.
Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Zmluvná pokuta slúži k zabezpečeniu pohľadávky veriteľa pre prípad neplania záväzku dlžníkom riadne a včas. Tento zabezpečovací prostriedok ako je všetky ostatné majú len akcesorickú povahu, pri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť.
V danom prípade je predmetom konania okrem iného aj zaplatenie zmluvnej pokuty vyplývajúca z dodatku k zmluve o pripojení, ktorá bola uzavretá dňa 29.12.2007, kde navrhovateľ zmluvnou pokutou zabezpečil poskytnutie telekomunikačného zariadenia odporcovi za akciovú cenu a to v prípade typu Nokia 3110 black za kúpnu cenu 0,03 €, kde zmluvná pokuta v tomto prípade predstavovala sumu 248,95 € pre dodržanie viazanosti 24 mesiacov ako aj pre riadne plnenie úhrad za poskytovanie služieb. Súd považoval takúto sankciu za neprimeranú, vzhľadom na to, že navrhovateľ ako dodávateľ vôbec nerozlišoval medzi prípadom, keď spotrebiteľ ukončil zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a medzi prípadom, keď spotrebiteľ ukončil zmluvu na začiatku doby viazanosti. V oboch prípadoch bol spotrebiteľ viazaný rovnakou zmluvnou pokutou, čo bolo potrebné považovať za neprijateľné, takúto zmluvnú podmienku vyhodnotiť ako neprijateľnú spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nielen čo sa týka zohľadnenia návratnosti prostriedkov investovaných do zľavy do odpredaja telefónu, ale i z pohľadu nežiadajúceho rozmeru, ktorým je neprimerané ukracovanie odporcu ako spotrebiteľa s dopadom na všetkých spotrebiteľov, s ktorými navrhovateľ takéto podmienky v spotrebiteľskej zmluve vyplývajúce zo všeobecných zmluvných podmienok používa.
Podľa § 53 ods. 3 až 4 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluve, alebo všeobecných obchodných podmienkach za neprijateľnú, z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu, alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností s poukazom na cit. ustanovenie, je zákonom daná možnosť súdu rozhodnúť o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej zmluve, tak na návrh ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez návrhu je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo a právne spočíva na spotrebiteľskej zmluve, žalobcom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ, alebo aj združenie, výsledkom dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Podľa odseku 4 sa súdu ukladá , aby v súlade s hmotnoprávnym ustanovením § 53a Občianskeho zákonníka uviedol vo výroku rozsudku presné znenie podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Účelom takéhoto výroku, ktorým môže byť prijatý aj na návrh, aj bez návrhu účastníka konania (spotrebiteľa), je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takejto podmienky vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Výrok by mal opísať znenie podmienky tak, ako je uvedená v zmluve so žalobcom. Tento výrok však nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci pre spory tohto dodávateľa s inými spotrebiteľ mi, ktorí neboli účastníkmi tohto konania.
Vychádzajúc z uvedených skutočností, súd v časti nároku na zaplatenie platieb za poskytovanie služieb návrhu vyhovel, keďže tieto boli plnené zo strany právneho predchodcu navrhovateľa a neboli zaplatené odporcom, čo bolo potvrdené predloženými listinnými dôkazmi. O nároku navrhovateľa o zaplatenie zmluvnej pokuty súd vyhodnotil ju, ako neprijateľnú podmienku a zamietol nárok čo do istiny a čo do príslušenstva. Vzhľadom na to, že súd v obdobnom konaní vyslovil za neprijateľnú zmluvnú podmienku o dojednaní zmluvnej pokuty v konaní XC XX/XXXX, zamietol v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty nárok navrhovateľa ako neprijateľný aj v danom prípade, keď už nevyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky.
Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo pohľadávky k priznanej istine, vychádzajúc z ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, má nárok navrhovateľ na zaplatenie úrokov z omeškania v prípade, ak dlžník nezaplatil pohľadávku riadne a včas, ani v dodatočnej lehote stanovenej veriteľom. Úrok z omeškania je zákonom stanovený v zmysle nariadenia vlády č. 87/l995 Zb. v znení novely č. 586/2008 Z.z., na základe ktorej bola stanovená výška úroku z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššie, ako je úroková sadzba určená Európskou centrálnou bankou platná prvým dňom omeškania sa dlžníka. Výška úroku v rozhodnom čase bola 1%+8% = 9%.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu týmto konaním žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).