Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10P-75-2024.pdf
PDF · 82 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/75/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o maloletú A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov: B. C., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom A. XXX a A. A., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom D. XXX, na návrh E. C., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom A. XXX, osvojenie maloletého dieťaťa manželom matky, takto
rozhodol:
I. Mal. A. A., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, r.č. XXXXXX/XXXX, dieťa B. C., D. B., nar. XX.XX.XXXX a A. A., D. A., nar. XX.XX.XXXX sa od právoplatnosti tohto rozsudku stáva o s v o j e n k y ň o u E. C., D. C., nar. XX.XX.XXXX v Leviciach, r.č. XXXXXX/XXXX, občan SR.
II. E. C., D. C., nar. XX.XX.XXXX v Leviciach, r.č. XXXXXX/XXXX, občan SR sa z a p í š e v knihe narodení Matričného úradu Rožňava, vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XXX n a m i e s t o otca dieťaťa.
III. Priezvisko osvojenkyne b u d e „C.“.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ – manžel matky maloletej v podanom návrhu žiadal, aby súd rozhodol, že maloletá A. sa stáva jeho osvojenkyňou. V návrhu, ako i na pojednávaní poukázal na to, že sa na starostlivosti maloletú podieľa dlhodobo, keďže s jej matkou i pred uzatvorením manželstva žili v spoločnej domácnosti. S dieťaťom má vytvorený blízky vzťah. Vníma ju ako vlastnú dcéru, pričom maloletá má vytvorené väzby aj na jeho rodinu. Má vedomosť o tom, že otec o maloletú dlhodobo záujme nejaví napriek tomu, že má k dispozícii jeho
telefónne čísla, ako i číslo matky dieťaťa. S maloletou A. sa o návrhu rozprávali, vyjadrila s ním súhlas. Spĺňa podmienky osvojenia podľa zákona.
2. Matka maloletej s návrhom vyjadrila súhlas. Uviedla, že otec o maloletú prejavoval záujem nejaký čas po rozvode, následne sa odmlčal. Stará matka zo strany otca, ani nik z jeho príbuzných o maloletú záujem neprejavujú. Dcéra sa s otcom snažila skontaktovať na fecebooku v čase, keď mala asi 12 rokov, ale bez odozvy. Otec opakovane neuhrádzal určené výživné. Napriek svojmu odsúdeniu ho nedoplatil.
3. Súd rozhodol v neprítomnosti otca, ktorý neúčasť ospravedlnil. Dňa 01.08.2024 bol doručený súdu súhlas s osvojením maloletej A. manželom matky.
4. Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť návrhu, s poukazom na vytvorený blízky vzťah medzi navrhovateľom a maloletou. Navrhovateľ sa plne podieľa na starostlivosti a výchove o maloletú, pričom maloleté A. s biologickým otcom žiaden vzťah nemá.
5. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav:
Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 22.08.2011 č.k. 14C/249/2010-97 bolo manželstva rodičov maloletého dieťaťa rozvedené. Maloletá A. na čas po rozvode bola zverená do osobnej starostlivosti matke a otec sa na jej výživu zaviazal prispievať mesačne 30,- eur. Z predmetného spisu vyplýva, že už v tom čase matka s maloletou A. žili v spoločnej domácnosti s navrhovateľom. 5.1. Dňa XX.XX.XXXX sa matke maloletej a navrhovateľovi narodila maloletá E.. 5.2. Zo sobášneho listu vyplýva, že navrhovateľ a matka dieťaťa uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. 5.3. Navrhovateľ nemá záznam v Registri trestov, je zdravý, nie je obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Je SZČO. Okrem spoločného dieťaťa s matkou maloletej, nemá inú vyživovaciu povinnosť. V mieste bydliska požíva dobrú povesť. 5.4. Maloletá A. je zdravá, je študentkou Súkromného konzervatória v Nitre. 5.5. Otec dieťaťa má tiež vyživovaciu povinnosť k maloletému A., nar. XX.XX.XXXX. Naposledy bol odsúdený tunajším súdom za prečin zanedbania povinnej výživy trestným rozkazom zo dňa 05.03.2021 č.k. 3T/16/2021-66. 5.6. Šetrením pomerov u navrhovateľa a matky bolo zistené, že obývajú byt, ktorý je v osobnom vlastníctve navrhovateľa. Maloletá A. so sestrou majú k dispozícii samostatnú izbu. Byt je moderne zariadený, udržiavaný v čistote a poriadku. 6. V súlade s § 101 ods. 4 Zákona o rodine súd zisťoval v konaní aj postoj maloletej A. k podanému návrhu. Maloletá vyjadrila súhlas s podaným návrhom, súc si vedomá následkov osvojenia. Uviedla, že s otcom, ani jeho rodinou nemá žiaden kontakt už niekoľko rokov. Navrhovateľ sa o ňu stará asi od troch rokov jej veku. má s ním blízky vzťah. Medzi ňou a sestrou nerobí žiadne rozdiely. Oslovuje ho „tatko“.
7. Podľa § 97 ods. 1 Zákona o rodine, osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.
8. Podľa § 97 ods. 2 Zákona o rodine, o osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.
9. Podľa § 98 Zákona o rodine, osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3.
10. Podľa § 99 ods. 1 Zákona o rodine, medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel.
11. Podľa § 99 ods. 2 Zákona o rodine, osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.
12. Podľa § 100 ods. 1 Zákona o rodine, osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.
13. Podľa § 100 ods. 3 Zákona o rodine, ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
14. Podľa § 101 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 101 ods. 4 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas.
16. Podľa § 102 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka.
17. Podľa § 104 Zákona o rodine, súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. S výsledkami vyšetrenia oboznámi osvojiteľa, zástupcu osvojenca a poučí ich o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia.
18. Podľa § 105 veta prvá Zákona o rodine, osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa.
19. Podľa § 106 ods. 1 Zákona o rodine, osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom.
20. Podľa § 106 ods. 2 Zákona o rodine, ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.
21. Podľa § 107 ods. 1 Zákona o rodine, osvojenie môže súd zrušiť z vážnych dôvodov, ktoré sú v záujme maloletého dieťaťa, do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení na návrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj bez návrhu.
22. Podľa § 108 Zákona o rodine, osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe oznámenia súdu.
23. V prejednávanej veci súd skúmal, či sú splnené zákonné podmienky pre vyslovenie osvojenia maloletej navrhovateľom. V danom prípade sa jedná o tzv. „sociálne rodičovstvo“, teda také, ktoré nie je založené na pokrvných zväzkoch, ale na spolužití v rodine založenej manželstvom rodiča s novým partnerom. Osvojením manželom rodiča dieťaťa sa sociálne rodičovstvo mení na právne rodičovstvo. Aj v tomto prípade predpokladom vyslovenia osvojenia je zistenie, že osvojenie bude na prospech maloletého dieťaťa a to nie len v súčasnosti, ale i do budúcna. Bolo zistené, že dieťaťu nechýba úplné rodinné prostredie a už sa zúčastňuje výhod, ktoré plynu zo spolužitia v spoločnej domácnosti s matkou a jej manželom – navrhovateľom.
24. Zásadne nie je možné osvojiť dieťa bez súhlasu druhého rodiča. Výnimky ustanovuje § 102 Zákona o rodine, pričom na prejednávanú vec by sa vzťahovalo len písm. a) § 102 (splnenie kvalifikovaného nezáujmu otca o maloletú trvajúci viac ako šesť mesiacov spočívajúci v nestretávaní sa s dieťaťom, neplnení si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť, neprejavení záujmu o dieťa).
25. Osvojenie má zabezpečiť trvalé zlepšenie osobných a právnych pomerov dieťaťa. Pritom nemožno stratiť zo zreteľa najvážnejší následok osvojenia, ktorým je strata doterajších rodinnoprávnych väzieb s biologickou rodinou. Každé dieťa má právo poznať svojich rodičov a má právo na ich starostlivosť (čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa). Tiež má právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných záväzkov v súlade so zákonom (čl. 8 Dohovoru o právach dieťaťa). Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 8 uvádza právo každého subjektu na rešpektovanie svojho rodinného života. Z týchto ustanovení vyplýva záujem chrániť a posilňovať predovšetkým prirodzené rodinnoprávne väzby a náhradné inštitúty využívať len v prípadoch, keď s ohľadom na stav prirodzenoprávnych rodinných väzieb možno usúdiť, že je pre dieťa lepšie tieto nezachovať a nechať priestor na vytvorenie väzieb s novou rodinou. Jednoznačne však biologické príbuzenstvo má prednosť pre osvojením.
26. Dokazovaním mal súd preukázané, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre vyslovenie osvojenia maloletej A. navrhovateľom. Medzi navrhovateľom a maloletou je vytvorená citová väzba, keď
žijú v spoločnej domácnosti už vyše 13 rokov. Navrhovateľ je manželom matky a spĺňa predpoklady ustanovené v § 98 Zákona o rodine, t.j. má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady najmä zdravotné,
osobnostné a morálne a spôsobom doterajšieho života zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletej. Medzi maloletou a navrhovateľom je primeraný vekový rozdiel. Zároveň obaja rodičia maloletej A. vyslovili s osvojením súhlas. Keďže je celkom zrejmé, že medzi maloletou, otcom a jeho rodinou nie je vytvorená žiadna citová väzba, nedôjde osvojením k narušeniu ich vzájomných vzťahov a je celkom v záujme dieťaťa utužovať už vytvorené väzby s navrhovateľom, ktorý sa o maloletú od jej útleho veku (spolu s matkou dieťaťa) stará nezištne, s láskou, berúc ju ako dieťa vlastné. S poukazom na vyššie uvedené, súd podanému návrhu vyhovel.
26. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.