Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4S-16-2009.pdf
PDF · 84.8 KB
Case nature
Area
Subarea
4S/16/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: T.. K. O., M. XX, XXX XX G., zastúpeného: JUDr. Ladislav Chmelár, advokát so sídlom Levická 579, 952 01 Vráble, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p. SLV-863/PK-2008 zo dňa 04.12.2008 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.p. SLV-863/PK-2008 zo dňa 04.12.2008 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 765,06 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu JUDr. Ladislava Chmelára, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v E. K., Q..A.., pobočka G. /.:XXXX/.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote (02.02.2009) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SLV-863/PK-2008 zo dňa 04.12.2008, ktorým žalovaný zamietol rozklad proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu a potvrdil Personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 622 zo dňa 17.09.2008, na základe ktorého bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície (ďalej len zákon) prepustený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru z dôvodu, že podľa odborného posudku služobného klinického psychológa Nemocnice s poliklinikou MV SR č. 390/2008 zo dňa 08.09.2008, nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby.
Žalobca spochybňuje dôvodnosť skončenia služobného pomeru na základe posudku z kontrolného psychologického vyšetrenia vykonaného podľa neho nekompetentnou osobou (M.. Š.) bez možnosti oboznámenia sa s jeho obsahom (§ 27 ods. 1 a ods. 6 písm. b/ zákona), bez chýbajúceho hodnotenia, či uvedený psychický stav nemá za dôsledok aj chorobu z povolania. Taktiež poukázal na nesprávnu citáciu čl. 11 ods. 2 písm. a/ Nariadenia MV SR č. 103/2005 Z. z., pričom z obsahu záveru hodnotenia malo ísť zrejme o písm. b/ citovanej právnej úpravy. Podľa žalobcu sa žalovaný uvedeným postupom dopustil hrubého porušenia § 2a ods. 1, ods. 2, § 14, § 27 ods. 6 písm. b/, § 48, § 174 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 177 a § 250 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z., ako aj čl. 9. ods. 2, ods. 3, ods. 4, čl. 11 ods. 1, ods. 2, ods. 3, prílohy č. 4 Nariadenia MV SR č. 103/2005 o psychodiagnostickom vyšetrení, ustanovení zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti, ako aj zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Dňa 05.02.2010 žalobca vo svojom písomnom podaní navrhol, aby súd zabezpečil dôkaz vo forme vykonania opakovaného kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu a doloženia súvisiaceho spisového materiálu Č.p.: ORP-601/JKP-2004.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zotrval na svojich doterajších rozhodnutiach v celom rozsahu a žiadal žalobu zamietnuť.
Poukázal na to, že žalobca v odvolaní podanom proti personálnemu rozkazu nenamietal identické skutočnosti ako v podanej žalobe. Má za to, že všetky námietky žalobcu smerujú proti vypracovanému záveru odborného posudku služobného klinického psychológa žalovaného. Podrobnou citáciou hmotnoprávnych a procesnoprávnych ustanovení opakovane poukázal na správnosť postupu a správnej úvahy žalovaného pri rozhodovaní v predmetnej veci. Uviedol, že z podanej žaloby mu nie je zrejmé k akým porušeniam pri vydávaní napadnutého rozhodnutia zo strany žalovaného došlo. Poznamenal, že v danom prípade žalovaný neposudzoval žalobcovu zdravotnú spôsobilosť, ale jeho duševnú spôsobilosť na výkon štátnej služby.
Poukázal na to, že žiadna zákonná prekážka nebránila riaditeľovi KR PZ v Nitre po tom, čo zistil, že je naplnený dôvod prepustenia žalobcu podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. c) zákona postupovať v súlade s uvedeným ustanovením zákona a prijať rozhodnutie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru.
Ďalej uviedol, že nesprávna citácia dotknutého ustanovenia čl. 11 ods. 2 o spôsobilosti na výkon štátnej služby v časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemá žiaden vplyv na jeho právoplatnosť a vykonateľnosť, keďže vo výroku daného rozhodnutia bolo ustanovenie uvedené správne a to má za relevantné. Napokon uvedenú chybu žalovaný dodatočne odstránil a upovedomil o tom aj žalobcu.
Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný,(§ 246 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP, dňa 30.09.2011 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) na základe odvolania žalovaného vydal dňa 23.10.2012 uznesenie sp. zn. 2Sžo/53/2011, ktorým prvostupňový rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to najmä z toho dôvodu, že napadnuté rozhodnutie súdu bolo vydané na základe neúplného spisového materiálu žalovaného, nepostačujúceho na relevantné posúdenie zákonnosti jeho postupu a rozhodnutia a tiež s poukazom na to, že súd príliš striktne odmietol všetky žalobné námietky žalobcu, neberúc do úvahy ich skutočný obsah prednesený už v odvolacom konaní pred správnym orgánom. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 250d ods. 1 OSP podľa ktorého žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy spolu so spismi orgánu prvého stupňa, čím treba rozumieť kompletný administratívny žurnalizovaný spis vzťahujúci sa na prejednávanú vec, ktorý je spôsobilý byť relevantným podkladom pre súdny prieskum postupu a rozhodnutia správneho orgánu. Podľa názoru NS SR, predložený administratívny spis nemožno považovať za úplný a dospel k záveru, že takáto spisová dokumentácia potom nemôže tvoriť relevantný podklad pre súdne rozhodnutie. Poukázal na to, že spis žalovaného “…nie je označený spisovou značkou správneho orgánu, ale spisovou značkou, pod ktorou je vedené konanie na krajskom súde, spisová dokumentácia nie je zoradená chronologicky, neobsahuje listiny bezpodmienečne dôležité pre posúdenie prejednávanej veci...vzbudzuje dojem, že sám žalovaný posúdil, aké podklady sú relevantné pre súdny prieskum rozhodnutia a s týmto zreteľom vybral jednotlivé listiny a zostavil spis pre súdne konanie. Jednotlivé listiny, založené v administratívnom spise, napríklad odkazujú na prílohy, tieto sa však v spise nenachádzajú, spis je neprehľadný, nezrozumiteľný a najmä neobsahuje relevantné listiny potrebné na posúdenie zákonnosti postupu žalovaného.” NS SR vychádzal aj z tvrdenia žalobcu,
že nebol predložený existujúci kompletný spis týkajúci sa vykonaného kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu z obsahu ktorého vyplýva, či vôbec boli splnené podmienky na vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia, či jeho priebeh bol v súlade s právnymi predpismi a či ho vykonali oprávnené osoby. V odôvodnení sa ďalej uvádza: “ Okrem iného je potrebné posúdiť zákonnosť dôvodov na požiadavku kontrolného psychologického vyšetrenia, a to aj so zreteľom na odlišnosti v jednotlivých vyjadreniach žalovaného, čo môže vyvolať dojem o možnom rozpore v jeho tvrdeniach, avšak dôležité pre relevantný záver je posúdenie originálu žiadosti o kontrolné psychologické vyšetrenie. Z predloženého spisu tieto skutočnosti zistiť nemožno…”.
Prvostupňový súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 a § 226 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) pokračoval v intenciách jeho rozhodnutia.
Krajský súd v Bratislave berúc na zreteľ skutočnosť, že pri prepustení policajta z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. c) zákona sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len závery posudku služobného klinického psychológa, t.j. že nemôže byť preskúmavané rozhodnutie vyčerpávajúco a dôsledne zdôvodnené, nie je daná iná možnosť súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, než oboznámením sa s podkladmi pre také rozhodnutie. Tieto však musia byť súčasťou kompletného spisu žalovaného, čo v danom prípade predložené žalovaným nebolo.
Ako už súd uviedol, nie je jeho úlohou v správnom súdnictve nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda, či boli rešpektované príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy.
Podľa § 250j ods. 3, veta prvá O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené.
Keďže súd napadnuté rozhodnutie žalovaného musel považovať za nepreskúmateľné už z vyššie uvedených dôvodov, neostalo mu iné, než ho zrušiť a vec žalovanému vrátiť na ďalšie konanie.
Súd priznal úspešnému žalobcovi trovy právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby:
1. prevzatie veci a príprava zastúpenia plus spísanie žaloby 30.01.2009 (§ 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a), c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z.z.) vo výške 2 x 115,90 € a režijný paušál vo výške 2 x 6,95 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,
2. návrh podľa § 102 ods. 1 OSP 03.02.2010 (§ 14 ods. 6 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) vo výške 1x 120,23 € a režijný paušál vo výške 7,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.),
3. účasť na pojednávaní 30.09.2011 a vypracovanie odvolania proti rozsudku KS v Bratislave 22.11.2011 (§ 14 ods. 1 písm. c),d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) vo výške 2 x 123,50 € a režijný paušál vo výške 2 x 7,41 €(§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).
Podľa § 15 písm. a/ v spojení s § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a so zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, súd priznal žalobcovi náhradu cestovných výdavkov právneho zástupcu za cestu na pojednávanie pred súdom dňa 30.09. 2011 z Vrábľov do
Bratislavy a späť, náhrada za spotrebované pohonné látky 56,00 € (5,3/100 x 220 x 1,350 = 15,74€) plus náhrada za opotrebovanie vozidla Audi A6, Diesel (220km x 0,183,00€ = 40,26€).
Podľa § 15 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. súd priznal žalobcovi náhradu za stratu času právneho zástupcu za cestu z Vrábľov do Bratislavy a späť dňa 30.09.2011 za 6 polhodín vo výške 12,35 €, celkom 74,10 €.
Spolu trovy právneho zastúpenia pred súdom prvého stupňa a odvolania proti rozhodnutiu KS v Bratislave 765,06 €.
K uvedenému rozhodnutiu dospel senát v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.