Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18Cb-97-2012.pdf
PDF · 116.3 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/97/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, X.Č.: XX XXX XXX, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, X.: XX XXX XXX, proti žalovanej: Q. N., R.. X.X.XXXX, D. N. H. XXXX/XX, N. - I., za účasti vedľajšieho účastníka U. R. V. V. I. - H., R. Q.Á. X, XXX XX N., zastúpený S.. X. Š., O. I. I. O.T. J. C. I., B.. I. H. XXX/XX, v konaní o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 136,86 Eura, zmluvnej pokuty vo výške 16,60 Eura, úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 153,46 Eura od 12.10.2006 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 21,35 Eura, takto
rozhodol:
Žalobu v časti nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 136,86 Eura, zmluvnej pokuty vo výške 16,60 Eura, úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 153,46 Eura od 12.10.2006 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 21,35 Eura z a m i e t a.
Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania.
Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 62,09 Eura na účet jeho právneho zástupcu S.. X. Š., C. N., Č.. Ú.. XXXXX-XXX/XXXX, C.: XXXXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.3.2009 domáhal zaplatenia sumy 281,55 Eura. Zároveň požadoval náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 1.4.2006 nadobudol uplatňované majetkové právo - pohľadávku na základe zmluvy o predaji podniku, uzatvorenej medzi predávajúcim GE Money Multiservis, k.s., Bottova 7, 811 09 Bratislava, X. : XX XXX XXX a žalobcom ako kupujúcim. Dňa 5.4.2004 uzatvoril žalobca v zastúpení obchodného zástupcu (splnomocneného obchodníka na základe Zmluvy o spolupráci) so žalovanou na predtlačenom formulári Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Súhlas s obsahom zmluvy, Obchodnými podmienkami, Sadzobníkom poplatkov vyjadrila žalovaná svojim vlastnoručným podpisom na zmluve. Na základe uvedenej zmluvy žalobca poskytol žalovanej úverový rámec vo výške 464,71 Eura, z ktorého žalovaná čerpala sumy podľa priloženej platobnej histórie formou nákupov tovaru, alebo výberov v hotovosti. Žalovaná sa zaviazala splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 23,24 Eura vždy k 5. dňu v mesiaci, pričom prvú splátku bola žalovaná uhradiť do 5.5.2004. V zmysle Sadzobníka poplatkov, ktorých neoddeliteľnú súčasť obchodných podmienok, v súlade s ustanovením § 369 ods.1 Obchodného zákonníka si zmluvné strany dohodli mesačný zmluvný úrok za čerpanie úveru a pre prípad omeškania s plnením záväzku úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy, v zmysle ustanovenia § 300 a nasledujúcich Obchodného zákonníka si dojednali zmluvnú pokutu vo výške 20 % z dlžnej sumy, ktorá do dňa ukončenia zmluvy predstavuje jednotlivé dlžné splátky v omeškaní a po ukončení zmluvy predstavuje dlžnú čiastku nesplatenú istinu ako aj zmluvnú pokutu vo výške zodpovedajúcej súhrnnej výške úrokov, ktoré by bola žalovaná povinná platiť od momentu uplatnenia práva žalobcu na predčasné splatenie do konca riadnej doby z platenia poskytnutých peňažných prostriedkov z úverového rámca. Žalovaná z ceny úveru ku dňu podania žaloby uhradila splátky, ktorých prehľad a započítanie je uvedené v platobnej histórii pod položkou s názvom : „ Započítanie Vašej platby“. Vzhľadom na to, že žalovaná bola v omeškaní viac ako s troma splátkami došlo k zosplatneniu úveru ku dňu, keď položka v platobnej histórii s názvom dohodnutá mesačná splátka bola vyššia ako zmluvne dohodnutá mesačná splátka. Žalobca uviedol, že dlžná suma 260,20 Eura pozostáva z istiny 106,74 Eura, z úroku z omeškania vo výške 136,86 Eura (t. j. sankčné úroky spolu) a zo zmluvnej pokuty vo výške 16,60 Eura ( t. j. sankčné poplatky spolu). Zároveň požadoval úrok z omeškania 0,1 % denne zo sumy 106,74 Eura od 12.10.2006 do zaplatenia a zmluvnú pokutu 21,35 Eura.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 18 Cb /35/2009-42 zo dňa 16.11.2010 bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi sumu 106,74 Eura spolu s 9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 106,74 Eura od 12.10.2006 do zaplatenia. Zároveň súd zamietol nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania v časti prevyšujúcej 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 106,74 Eura od 12.10.2006 do zaplatenia. Nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 136,86 Eura, zmluvnej pokuty vo výške 16,60 Eura, úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 153,46 Eura od 12.10.2006 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 21,35 Eura bol vylúčený na samostatné konanie, v ktorom sa rozhodne aj o náhrade trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť vo výroku I., III. IV. dňa 25.9.2011, vo výroku II. dňa 18.11.2011.
Vylúčenie nárokov na samostatné konanie súd odôvodnil tak, že predmetom žaloby bol aj kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 136,86 Eura, zmluvná pokuta vo výške 16,60 Eura, úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 153,46 Eura od 12.10.2006 do zaplatenia a zmluvná pokuta vo výške 21,35 Eura. Súdu jednoznačne z návrhu nevyplynulo, za aké obdobie a z akých konkrétnych súm sa uplatňujú kapitalizované úroky z omeškania a zmluvná pokuta. Tieto skutočnosti v popise skutkového stavu v žalobnom návrhu absentovali a z predloženej platobnej histórie jednoznačne nevyplývali. Preto súd tieto nároky žalobcu v zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho súdneho poriadku vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude povinnosťou žalobcu predložiť také vyčíslenie, ktoré bude možné súdom preveriť a zistiť jeho oprávnenosť s prihliadnutím na uzavreté zmluvy a zákonnú úpravu ochrany spotrebiteľa.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť, tak že odvolací súd vyhovie žalobe v plnom rozsahu. Ako dôvod uviedol, že podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov, záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497). Uzatvorená zmluva o úvere zakladá medzi zmluvnými stranami záväzkový vzťah, ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy vždy bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, nakoľko zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodnom. Z uvedeného vyplýva, že úroky z omeškania sa tiež posudzujú podľa § 369 Obchodného zákonníka. Úroky z omeškania vo výške 0,1 % denne nie sú podľa judikatúry súdov SR považované za úroky dohodnuté v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené tvrdenie podporuje aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/231/2010 zo dňa 25.8.2010.
Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 2Cob/28/2011-68 z 22.9.2011 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bol návrh na priznanie úrokov z omeškania v prevyšujúcej časti zamietnutý.
Vylúčený nárok bol na tunajšom súde zapísaný pod sp.zn. 18 Cb /97/2012.
Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.
Na podporu žalovanej vstúpilo do konania Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS dňa 7.11.2011.
Vo vyjadrení zo dňa 24.1.2013, ktoré bolo súdu doručené faxom 24.1.2013, doplnené písomným podaním dňa 25.1.2013 vedľajší účastník uviedol, že ide o spotrebiteľskú vec na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenie § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. V predmetnej veci však nie je potrebné zaoberať sa bližšie zmluvnými podmienkami a praktikami dodávateľa, nakoľko splatnosť uplatnenej pohľadávky nastala 5.12.2005 a žalobu podal žalobca 3.3.2009. Čo sa týka zmluvných pokút spolu 37,95 Eura sú tieto zmluvné pokuty podľa názoru vedľajšieho účastníka neplatné. Navyše nakoľko ak je premlčaná istina je premlčané aj príslušenstvo istiny v tomto prípade spolu 174,81 Eura, ktoré boli vylúčené na samostatné konanie. Výška úroku z omeškania denne za každú splátku v omeškaní v hodnote 0,1 % vysoko presahuje zákonnom stanovenú maximálnu hranicu. Vznáša preto námietku premlčania, navrhuje žalobu vo vylúčenej časti zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Súčasne navrhol, aby v prípade, že sa na vytýčené termíny pojednávaní nedostaví, súd pojednával v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho zástupcu.
Tunajší súd výzvou zo dňa 12.10.2012 spolu s predvolaním na pojednávanie vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby špecifikoval vylúčené nároky žalobcu.
Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným tunajšiemu súdu faxom dňa 22.1.2013, ktoré bolo doplnené podaním dňa 28.1.2013 požiadal súd, aby s prihliadnutím na skutkový a právny stav veci v záujme hospodárnosti konania rozhodol o návrhu na základe predložených dôkazov bez osobnej účasti sporných strán.
Súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa riadne a včas predvolaní žalobca, žalovaná, ktorá svoju neprítomnosť neospravedlnila vážnymi okolnosťami, ani vedľajší účastník nedostavili. V zmysle ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) prejednal vec v ich neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy, a zistil tento skutkový stav:
Predmetom tohto konania zostalo len zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 136,86 Eura, zmluvnej pokuty vo výške 16,60 Eura, úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 153,46 Eura od 12.10.2006 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 21,35 Eura .
Zmluvou o predaji podniku zo dňa 29.3.2006 nadobudol žalobca ako kupujúci žalovanú pohľadávku ako majetkové právo s účinnosťou od 1.4.2006 od predávajúceho v GE Money Multiservis, k.s.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovanou Zmluvu o revolvingovom úvere dňa 5.4.2004 č.XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanej úverový rámec vo výške 464,71 Eura, z ktorého žalovaná čerpala sumy podľa priloženej platobnej histórie formou nákupov tovaru, alebo výberov v hotovosti. Žalovaná sa zaviazala v zmysle zmluvy poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi splácať formou v pravidelných mesačných splátok vo výške 23,24 Eura, vždy k 5. dňu v mesiaci. Z predloženej platobnej histórie vyplýva, že žalovaná čerpala úver vo výške 13 615,70 Sk (451,96 Eura) a veriteľovi splátkami uhradila sumu 14 700,00 Sk (487,95 Eura).
Predmetom konania sú nároky žalobcu, ktoré je potrebné posudzovať podľa ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Obchodného zákonníka pojednávajúcich o právach a povinnostiach účastníkov úverových zmlúv, ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka pojednávajúcich o spotrebiteľských zmluvách, nakoľko zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1.4.2004, bola do nášho civilného poriadku implementovaná úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, účinný odo dňa 1.4.2004, bola do slovenského právneho poriadku implementovaná úprava spotrebiteľských zmlúv, konkrétne ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla všeobecný právny rámec úpravy spotrebiteľských zmlúv vrátane inštitútu tzv. neprijateľných podmienok. Podľa § 879f ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 sa musia dať do súladu s ustanovením § 53 a 54 Občianskeho zákonníka do 3 mesiacov odo dňa účinnosti zákona (prechodné ustanovenie účinné od 1.4.2004). Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanovením § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa ods. 3 sú neplatné po uplynutí 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zákon tak uložil všetkým poskytovateľom úverov, kde na druhej strane ako dlžník vystupuje spotrebiteľ, upraviť podmienky poskytovania úveru, resp. uzatvárať úvery so spotrebiteľom ako dlžníkom tak, aby boli v súlade s § 53 a 54 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola implementovaná do Občianskeho zákonníka vyššie uvedenou novelou Občianskeho zákonníka, podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplní svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu sú nekalými podmienkami.
V danom prípade teda úprava spotrebiteľských zmlúv v zmysle týchto právnych predpisov má prednosť pred úpravou podľa Obchodného zákonníka, a keďže zákon o spotrebiteľských úveroch nerieši konkrétne otázku primeranosti zmluvnej pokuty, použije sa na právne posúdenie tohto nároku úprava podľa Občianskeho zákonníka.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
V článku 6 ods. 2 Obchodných podmienok pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty, bola dojednaná pre prípad porušenia povinnosti zákazníka poskytnúť riadne a včas peňažné plnenie v dohodnutej výške sankcia jednak vo forme úroku z omeškania, ako aj právo na zmluvnú pokutu. Podľa Sadzobníka poplatkov doloženého žalobcom v tejto veci, išlo o úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej čiastky (t. j. 36,5 % ročne) a o zmluvnú pokutu za omeškania so splácaním úveru vo výške 20 % z dlžnej čiastky, minimálne 100,-- Sk.
Kým úrok z omeškania je príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), je zmluvná pokuta samostatným majetkovým nárokom, tak v prípade jej dojednania v úverovej zmluve ako v obchodnoprávnom vzťahu (§ 300 až § 302 Obchodného zákonníka), ako aj v prípade, že sa jedná o občianskoprávny vzťah (§ 544, § 545a Občianskeho zákonníka). Ak sa jedná o peňažitý dlh, môže byť zmluvná pokuta viazaná aj na omeškanie s jeho zaplatením. V takom prípade môžu obstáť oba tieto právne inštitúty viažúce sa k porušeniu tej istej povinnosti vedľa seba. Zmluvnú pokutu vylučuje iba nárok veriteľa na náhradu škody, ktorá z porušenia zabezpečovanej povinnosti vznikla, pokiaľ nebolo dohodnuté inak. Zmluva o zmluvnej pokute musí byť obligatórne uzavretá v písomnej forme. Právnym dôsledkom nedodržania tejto podmienky je neplatnosť uzavretej zmluvy.
Keďže však v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu o úvere, v ktorej sa dohodla súčasne sankcia vo forme zaplatenia úroku z omeškania vo výške 36,5 % ročne z dlžnej čiastky, je dojednanie takejto sankcie za porušenie zmluvnej povinnosti v takejto výške neprimerané, keďže zakladá nápadný nepomer medzi účastníkmi. Takýto nepomer medzi právami účastníkov je v rozpore s dobrými mravmi a preto je dohoda zmluvných strán o takejto sankcii neplatná (§ 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa).
Súd sa zaoberal výškou dohodnutej zmluvnej pokuty a jej primeranosťou vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke a vzájomným právam a povinnostiam účastníkov právneho vzťahu v zmysle ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Súd pri rozhodovaní zohľadnil nielen hodnotu zabezpečovanej povinnosti, ale aj jej význam. Súd dospel k záveru, že dojednaná zmluvná pokuta vo výške 20 % je neprimerane vysoká , lebo predstavuje až jednu pätinu dlžnej sumy. Keďže nekalá (neprijateľná) zmluvná podmienka je neplatná, súd nepriznal žalobcovi nárok na jej plnenie.
Čo sa týka uplatneného nároku na úroky z omeškania, súd poukazuje na skutočnosť, že zmluvná voľnosť strán pri spotrebiteľských úveroch je obmedzená tak, že sa nemôže aplikovať v neprospech spotrebiteľa ani v tej časti, ktorá sa týka úrokov z omeškania a nemôže preto dohodnutý úrok z omeškania presahovať sumu, ktorá zodpovedá ustanoveniu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v nadväznosti na to § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Preto pokiaľ sa žalobca okrem iného domáha aj zaplatenia 0,1 % úrokov z omeškania denne, tento nárok je v rozpore s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
S prihliadnutím na vyššie uvedené právne ustanovenia, oprávnený a zákonný je nárok žalobcu na úroky z omeškania len vo výške 9,5 % ročne.
Na základe vyššie uvedeného je nesporné, že žalovaná je v postavení spotrebiteľa, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako fyzická osoba nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zároveň je nesporné, že žalovaná ako dlžník nemohla ovplyvniť podmienky pri poskytovaní úveru. Obchodné podmienky boli všeobecne dané, preto žalovaná mohla len určiť výšku, v akej chce úver a počet splátok. Vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľský úver, nesmie ten v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka obsahovať tzv. neprijateľnú podmienku, čiže ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Žalobca na základe zmluvy v súlade s bodom 6.8 VOP zmluvy o revolvingovom úvere započítaval platby žalovanej v poradí 1. úrok z úveru, 2. poplatky, 3. istina, 4. úrok z omeškania, 5. zmluvné pokuty.
Zo žaloby vyplýva, že vzhľadom na to, že žalovaná bola v zmysle obchodných podmienok v omeškaní s platením viac ako troch splátok, došlo k zosplatneniu úveru a to ku dňu, keď položka v platobnej histórii s názvom dohodnutá mesačná splátka bola vyššia ako zmluvne dohodnutá mesačná splátka.
Z predloženej platobnej histórie súd zistil, že k zosplatneniu úveru došlo ku dňu 25.1.2005, pričom žalobu podal žalobca 2.3.2009.
V zmysle VOP pre revolvingový úver a vydania a používanie platobnej karty (verzia 10/2002), bod 8. 3 je žalobca oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých čiastok dlžných ZK podľa ZRÚ v prípade, ak je v omeškaní s platením viac ako troch splátok zároveň.
Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) aj napriek tomu, že žalobca uviedol v žalobe, že medzi nimi vznikol obchodný záväzkový vzťah na základe uzavretej zmluvy, ktorá je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom.
Ako už bolo uvedené vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že uplatnená pohľadávka bola splatná dňa 25.1.2005. Žalobca podal žalobu dňa 2.3.2009, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania, ktorú súd považoval za odôvodnenú, preto z uvedených dôvodov žalobu zamietol. Zároveň súd konštatuje neprijateľnosť zmluvných pokút, sankčných poplatkov, ktoré predstavujú sankčný mechanizmus v rozpore s platnou právnou úpravou.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd zobral do úvahy pomer úspechu a neúspechu v celej veci a rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak má účastník úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Za účelom zistenia úspešnosti účastníkov v konaní sa podiel úspešnosti zisťuje zo základu tvoreného žalovanou istinou a žalovaným príslušenstvom, pretože aj príslušenstvo peňažnej pohľadávky je vecou samou. Predmetom konania podľa podanej žaloby bola jednak istina 281,55 Eura, ako aj 36,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 106,74 Eura od 12.10.2006 do zaplatenia. Žalobca mal úspech v konaní čo do istiny 106,74 Eura, čo do kapitalizovanej sumy 9,5 % úroku z omeškania za obdobie od 12.10.2006 do zaplatenia. Za neúspech žalobcu je treba považovať zamietnutie žaloby v časti úrokov z omeškania vo výške 136,86 Eura, zmluvnej pokuty vo výške 16,60 Eura, úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 153,46 Eura od 12.10.2006 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 21,35 Eura, ako aj zamietnutie žaloby v časti nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania v časti prevyšujúcej 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 106,74 Eura od 12.10.2006 do zaplatenia. Vychádzajúc z takto ustálenej úspešnosti oboch zmluvných strán je možné konštatovať, že žalobca bol prevažne neúspešný a to aj v prevažujúcej časti istiny, preto nemá právo na náhradu trov konania. Žalovanej ako prevažne úspešnej žiadne trovy konania nevznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
O trovách konania vedľajšieho účastníka vo vylúčenom konaní súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Vedľajšiemu účastníkovi boli priznané trovy konania v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Bola priznaná odmena za 2 úkony právnej pomoci po 18,26 Eura / pričom tarifná hodnota veci predstavuje 174,81 Eura/ a to: prevzatie a príprava zastúpenia (§14 ods. 1 písm. a/ AT), vyjadrenie zo dňa 24.1.2013 (§ 14 ods. 1 písm. b/ AT), 1 x 7,41 Eura , 1x7,81 Eura režijný paušál (§ 16 ods. 3 AT), a 20 % DPH v sume 10,35 Eura. Celkom boli priznané trovy konania v sume 62,09 Eura.
Povinnosť žalobcu zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu vyplýva z ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.