Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_64Cb-25-2012.pdf
PDF · 91.58 KB
Case nature
Area
Subarea
64Cb/25/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc samosudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci navrhovateľa SOPREMA Hydroizolace, s. r. o., so sídlom Pobrežní 620/3, 186 00 Praha 8, Česká republika, IČ: 289 66 686, zast. LEGAL ADVISORS SK, s. r. o., so sídlom Klariská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 36 859 940, v mene ktorej koná konateľka - advokátka JUDr. Janette Prétiová, proti odporcovi DAKER, spol. s r. o., so sídlom Železničná 1379/40, 984 01 Lučenec, IČO: 36 055 867, o zaplatenie sumy 37 004,40 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 37 004,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 17 996,40 Eur od 23. 04. 2011 do zaplatenia a zo sumy 19 008,- Eur od 01. 05. 2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi iné trovy konania v sume 2 220,-- Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 1 468,26 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ si návrhom zo dňa 16. 02. 2012 uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie sumy 37 004,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 17 996,40 Eur od 23. 04. 2011 do zaplatenia a zo sumy 19 008,-- Eur od 01. 05. 2011 do zaplatenia. Uviedol, že odporca si u navrhovateľa na základe písomnej objednávky podpísanej predchádzajúcim štatutárnym zástupcom zo dňa 16. 03. 2011 objednal špecifikovaný tovar v určenej cene. Medzi účastníkmi bolo dojednané miesto plnenia v Lučenci a splatnosť faktúry 30 dní od dodania tovaru. Navrhovateľ svoj záväzok splnil a dňa 22. 03. 2011 dodal odporcovi tovar. Dňa 22. 03. 2011 vystavil navrhovateľ faktúru č. 1100024, ktorú odporca prevzal a kúpna cena predstavovala sumu 17 996,40 Eur. Na základe písomnej objednávky zo dňa 18. 03. 2011 si odporca objednal u navrhovateľa ďalší špecifikovaný tovar, keď medzi účastníkmi bolo dojednané, že miesto dodania bude v Lučenci. Navrhovateľ splnil svoj záväzok dňa 30. 03. 2011 a dňa 30. 03. 2011 vystavil aj faktúru, ktorú odporca prevzal a kúpna cena predstavovala celkom sumu 19 008,-- Eur. Dňa 08. 07. 2011 sa odporca zaviazal, že čiastku celkom vo výške 37 004,40 Eur bude navrhovateľovi splácať tromi splátkami. Odporca však žiadnu zo splátok neuhradil. Pretože odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, uplatnil si navrhovateľ aj právo na úrok z omeškania.
Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 25. 01. 2013, na ktorý sa navrhovateľ (právny zástupca) dostavil riadne a včas. Odporcovi bola zásielka s predvolaním na termín pojednávania doručená dňa 17. 12. 2012 s účinkami podľa § 48 ods. 2 O.s.p., teda doručovaním na adresu sídla zapísanú v obchodnom registri. Odporca sa na pojednávanie neustanovil, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. S poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p. súd potom na pojednávaní konanom dňa 25. 01. 2013 vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti odporcu.
Z predložených a označených dôkazných prostriedkov súd zistil, že písomnou objednávkou zo dňa 16. 03. 2011 si odporca u navrhovateľa objednal špecifikovaný tovar v špecifikovanej jednotkovej cene. Súčasne na objednávke odporcu bolo uvedené miesto vyskladnenia na adrese Zvolenská cesta 2740, Lučenec a platobné podmienky tak, že splatnosť faktúry je 30 dní od dodania tovaru.
Z medzinárodného nákladného listu č. 002468 súd zistil, že dňa 22. 03. 2011 odporca ako príjemca potvrdil prevzatie tovaru od odosielateľa, ktorým bola spoločnosť navrhovateľa.
Daňovým dokladom - faktúrou č. 1100024 zo dňa 22. 03. 2011, s dátumom splatnosti 22. 04. 2011, navrhovateľ na základe objednávky zo dňa 16. 03. 2011 fakturoval odporcovi cenu tovaru v sume 17 996,40 Eur, keď odporca odtlačkom pečiatky a podpisom konajúcej osoby prevzatie daňového dokladu
- faktúry potvrdil.
Súd ďalej zistil, že odporca si objednal u navrhovateľa aj tovar písomnou objednávkou zo dňa 18. 03. 2011, v ktorej bol špecifikovaný druh tovaru - množstvo tovaru, ako aj jednotková cena, keď miesto vyskladnenia opäť bolo na adrese Zvolenská cesta 2740 v Lučenci a splatnosť faktúry 30 dní od dodania tovaru.
Daňovým dokladom - faktúrou č. 110029 zo dňa 30. 03. 2011, s dátumom splatnosti 30. 04. 2011, navrhovateľ fakturoval odporcovi cenu tovaru podľa objednávky zo dňa 18. 03. 2011 v sume 19 008,-- Eur, keď prevzatie daňového dokladu - faktúry potvrdil odporca odtlačkom pečiatky a podpisom konajúcej osoby.
Písomným úkonom zo dňa 08. 07. 2011 odporca navrhovateľovi oznámil, že má proti navrhovateľovi dlh podľa faktúry č. 1100024 v sume 17 996,40 Eur a faktúry č. 1100029 v sume 19 008,-- Eur, pričom odporca rokoval so spoločnosťou, ktorá uvedené výrobky od odporcu odkúpila, ale úhrada nebola vykonaná a dohodli sa na úhrade v splátkach, preto navrhuje aj vyrovnanie svojho dlhu v splátkach, a to prvá splátka dňa 05. 08. 2011 v sume 12 400,-- Eur, druhá splátka dňa 15. 09. 2011 v sume 12 400,-- Eur a tretia splátka dňa 15. 10. 2011 v sume 12 204,40 Eur.
Vzhľadom na to, že účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba, ide o obchodno-záväzkový vzťah s medzinárodným prvkom. Právomoc súdu Slovenskej republiky na prejednanie veci je potom daná podľa článku 2 bod 1 Nariadenia Rady č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a podľa článku 4 bod 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 je rozhodným právom právo Českej republiky.
Potom, keďže predmetom konania je kúpna zmluva a účastníci konania sú príslušníkmi štátov, ktoré sú viazané Dohovorom OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (Úmluva OSN o smlouvách o mezinárodní koupi zboží), ktorý bol uverejnený v Sbírce zákonů pod č. 160/1991 Sb., a teda je záväzný aj pre Českú republiku (§ 756 Obchodní zákoník), je potrebné pri kúpnych zmluvách v medzinárodnom obchodnom styku použiť tento Dohovor.
Podľa článku 30 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, predávajúci je povinný dodať tovar, odovzdať akékoľvek doklady, ktoré sa naň vzťahujú, a vlastnícke právo k tovaru, ako vyžaduje zmluva a tento Dohovor za podmienok ustanovených zmluvou a týmto Dohovorom.
Podľa článku 31 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru ak nie je predávajúci povinný dodať tovar v určitom inom mieste, jeho povinnosť dodať tovar spočíva
a) v odovzdaní tovaru prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho, ak zmluva o kúpe zahŕňa prepravu tovaru;
b) pri tovare, ktorý je v zmluve určený jednotlivo, alebo síce podľa druhu, avšak sa má dodať s určitého skladu alebo vyrobiť alebo zhotoviť, a strany vedeli v čase uzavretia zmluvy, že tento tovar je alebo sa má vyrobiť alebo zhotoviť v určitom mieste, v umožnení kupujúcemu nakladať tovar v tomto mieste, ak sa naň nevzťahuje ustanovenie písmena a);
c) v ostatných prípadoch v umožnení kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste, kde má predávajúci svoje miesto podnikania v čase uzavretia zmluvy.
Podľa článku 53 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom.
Podľa článku 78 Dohovoru OSN o medzinárodnej kúpe tovaru ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny alebo inej peňažnej sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek nároky na náhradu škody podľa článku 74.
Z dokazovania vykonaného z dôkazných prostriedkov predložených a označených účastníkmi konania súd považoval za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo pri ich podnikateľskej činnosti k uzatvoreniu dvoch kúpnych zmlúv konkludentným spôsobom, a to na základe písomnej objednávky odporcu zo dňa 16. 03. 2011 a zo dňa 22. 03. 2011. Uzavretím zmluvy tak v každom jednotlivom prípade navrhovateľovi ako predávajúcemu vznikla povinnosť dodať odporcovi požadovaný tovar, ktorým boli asfaltové pásy a odporcovi ako kupujúcemu vznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu. Navrhovateľ v konaní preukázal splnenie svojich povinnosti zo záväzkových vzťahov s odporcom založených kúpnymi zmluvami, t. j. preukázal, že odporcovi písomne objednaný tovar odovzdal, a to podľa objednávky zo dňa 16. 03. 2011 dňa 22. 03. 2011 podľa medzinárodného nákladného listu č. 002468 a podľa objednávky zo dňa 18. 03. 2011 dňa 30. 03. 2011 podľa daňového dokladu faktúry č. 1100029. Odovzdaním a prevzatím tovaru tak došlo v každom jednotlivom prípade k splneniu povinnosti navrhovateľa ako predávajúceho dodať objednaný tovar a následne k vzniku povinnosti odporcu ako kupujúceho uhradiť kúpnu cenu. Súd považoval za preukázané, že kúpna cena bola tvorená dohodou, keď jednotkovú kúpnu cenu uvádzal samotný odporca na svojich objednávkach, pričom odporca následne odtlačkom pečiatky a podpisom konajúcej osoby v každom jednotlivom prípade potvrdil aj prevzatie daňového dokladu - faktúry, ktorými kúpna cena bola fakturovaná. Naviac, písomným úkonom zo dňa 08. 07. 2011 odporca navrhovateľovi oznámil výšku svojho dlhu proti navrhovateľovi spolu v sume 37 004,40 Eur a tento sa zaviazal uhradiť v troch splátkach v období od 15. 08. 2011 do 15. 10. 2011.
Vzhľadom na to, že súd v konaní považoval za preukázané splnenie povinnosti navrhovateľa ako predávajúceho dodať odporcovi ako kupujúcemu v dvoch prípadoch objednaný tovar, pričom odporca do dňa rozhodnutia súdu vo veci samej nepreukázal, že si splnil povinnosť uhradiť kúpnu cenu dodaného tovaru, posúdil súd nárok navrhovateľa v časti o zaplatenie istiny titulom úhrady kúpnej ceny ako dôvodný.
Hoci konštatovaný Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru ustanovenia týkajúce sa kúpnej zmluvy upravuje komplexne a v článku 78 zakladá aj nárok na úrok z omeškania, ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny alebo inej peňažnej sumy, výšku úroku z omeškania Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru neurčuje. Preto pri nedostatku úpravy niektorej z otázok je smerodajné hmotné právo toho štátu, ktoré si strany pre danú zmluvu zvolili, pričom ako už bolo konštatované, v danom prípad je rozhodným právo Českej republiky.
Potom, keďže odporca kúpnu cenu dodaného tovaru neuhradil pri jeho dodaní a túto neuhradil ani v lehote splatnosti tak, ako bola uvedená v daňových dokladoch - faktúre, keď samotný odporca v písomných objednávkach navrhol lehotu splatnosti faktúry 30 dní od dodania tovaru, považoval súd za preukázané, že odporca sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, na základe čoho
navrhovateľovi vzniklo právo na úrok z omeškania. Vzhľadom na dobu vzniku omeškania súd považoval za preukázané, že navrhovateľom uplatnený úrok z omeškania vo výške 7,75 % zodpovedá zákonnému postupu určenia výšky úroku z omeškania podľa práva Českej republiky (Vyhláška č. 142/1994 Sb.)
Vychádzajúc z konštatovaných skutočností súd podanému návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy navrhovateľa pozostávajú z iných trov v sume 2 220,-- Eur za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania, ktorého náhrada bola priznaná vo výške zodpovedajúcej predmetu konania s tým, že o vrátení preplatku súdneho poplatku za návrh súd rozhodne samostatným uznesením a z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 1 468,26 Eur s DPH za právne zastúpenie v sume 1 217,72 Eur s DPH za 2 úkony právnej služby po 499,57 Eur, k tomu režijný paušál 2 x 7,81 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 25. 01. 2013) a k tomu 20 % DPH v sume 202,96 Eur, z náhrady trov cestovného pri použití osobného motorového vozidla pri ceste na pojednávanie dňa 25. 01. 2013 z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť v sume 120,44 Eur (priemerná spotreba 7,0 l/100 km, cena pohonných hmôt 1,502 Eur/l, sadzba základnej náhrady za opotrebenie vozidla 0,183 Eur/ km, počet kilometrov 418 km) a z náhrady za stratu času za čas strávený cestou na pojednávanie dňa 25. 01. 2013 v sume 130,10 Eur (10 polhodín po 13,01 Eur). Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), d), § 15, § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov s tým, že navrhovateľovi nebola priznaná odmena za zastupovanie právnym zástupcom - advokátom JUDr. Libor Janků, ktorý navrhovateľa zastupoval pri podaní návrhu, keďže napriek výzve súdu zo dňa 16. 04. 2012, doručenej dňa 25. 04. 2012 a jej urgencii zo dňa 04. 12. 2012, doručenej dňa 11. 12. 2012, nebola súdu preukázaná skutočnosť, že advokát JUDr. Libor Janků ako usadený euroadvokát alebo ako hosťujúci euroadvokát, prípadne zahraničný advokát alebo medzinárodný advokát, je oprávnený poskytovať právne služby na území Slovenskej republiky v zmysle Zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov.
V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. je potrebné, aby odporca povinnosť uloženú týmto rozhodnutím splnil do 3 dní od jeho právoplatnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.