Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/8/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Gáboríka a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Samaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. januára 2013 prejednal sťažnosť odsúdeného

X. D.

nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom M. XXXX/XX, E., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v NOO a ÚVTOS Trenčín,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 14.12.2012 a takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 14.12.2012 bol návrh odsúdeného X. D. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietnutý. Uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení bolo napadnuté sťažnosťou odsúdeného. V odôvodnení sťažnosti poukázal na to, že vykonal podstatnú časť svojho trestu, a že splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie, t.j. vykonanie dvoch tretín trestu. Súd nemal prihliadnuť na jeho predchádzajúce odsúdenia. Napokon poukazuje na to, že súd o návrhu na podmienečné prepustenie rozhodol v lehote dlhšej ako 60 dní. Žiadal, aby jeho sťažnosti bolo vyhovené.

Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák., pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Súd prvého stupňa nepochybil, pokiaľ v súlade s príslušnými ustanoveniami skúmal splnenie zákonných podmienok pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o formálnu podmienku, vykonanie uloženého trestu (dve tretiny), túto odsúdený splnil.

Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený, musí ale súd dospieť k záveru, že od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Rozhodnutie o tom robí súd na základe viacerých dôkazov a nielen hodnotenia príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Podľa posudku ústavu, u odsúdeného riziko sociálneho zlyhania bolo vyhodnotené ako stredné, pričom aj resocializačná prognóza je menej priaznivá. Uvedené závery pritom súd prvého stupňa vyhodnotil aj z pohľadu predchádzajúceho viacnásobného opakovaného páchania trestnej činnosti. Tu súd prvého stupňa správne poukázal zároveň na to, že odsúdený bol už v minulosti opakovane podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, čím mu bolo umožnené preukázať polepšenie, čo sa však minulo účinkom. Je preto len logické, že súd prvého stupňa aj na túto dokazovanú okolnosť prihliadol v neprospech odsúdeného, keď dospel k záveru, že od odsúdeného nemožno očakávať, že v budúcnosti nielenže nebude páchať trestnú činnosť, ale že bude viesť riadny život.

Pokiaľ ide o námietku odsúdeného, že súd prvého stupňa o jeho návrhu rozhodol až po viac ako 60 dňoch. Na nedodržanie lehoty bude súd prvého stupňa upozornený, to však neznamená, že vzhľadom k tomu, že odsúdený už bol opakovane podmienečne prepustený, že by nadriadený súd mal rozhodnúť o podmienečnom prepustení odsúdeného.

Napokon súd prvého stupňa nepochybil ani pokiaľ v súlade s ustanovením § 66 ods. 2 Tr. zák. prihliadol v neprospech odsúdeného na to, že tento vykonáva trest odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia.

Z uvedených dôvodov nepovažoval preto krajský súd sťažnosť odsúdeného za dôvodnú a túto podľa ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.