Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-391-2006.pdf
PDF · 75.05 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/391/2006
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO : 00 151 866, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, proti povinnému: J. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q., Z. F. XXX/X, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 66,39 Eur a ďalších trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd odklad exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Ághom pod spisovou značkou Ex 8828/2006 na návrh povinného n e p o v o ľ u j e.
II. Súd exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Ághom pod sp. zn. EX 8828/2006 z a s t a v u j e .
III. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ágha, a to poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. 5202 005235* zo dňa 04.04.2006, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 66,39 Eur (2 000,- Sk) a ďalších trov exekúcie, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia ODI PZ v Galante, č. k. ORP-783/DI-4-2004 zo dňa 16.11.2004, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 18.01.2005.
Dňa 02.05.2012 súdny exekútor doručil súdu návrh povinného na odklad exekúcie zo dňa 14.04.2012 z dôvodu, že povinný sa momentálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde nie je pracovne zaradený. Nevlastní žiadny majetok, ktorý by mohol podliehať exekúcii. Žiada o odklad exekúcie až do jeho prepustenia na slobodu dňa 18.08.2014. Po vzájomnej dohode je ochotný splatiť celú výšku pohľadávky, keď bude na slobode.
Návrh povinného bol následne zaslaný na vyjadrenie oprávnenému, ktorý vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 11.07.2012 oznámil, že skutočnosti uvádzané povinným v návrhu na odklad exekúcie nezakladajú dôvod na odklad. Zároveň však uviedol, že navrhuje súdu zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008, pretože uplynula lehota určená na zaplatenie pokuty..
Dňa 03.12.2012 súdny exekútor oznámil súdu, že trovy exekúcie si neuplatňuje.
Súdny exekútor sa k žiadosti povinného na odklad exekúcie vyjadril len tak, že povinný je vo výkone trestu pracovne zaradený.
Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy, ak by neodkladná exekúcia mohla zabrániť povinnému poskytovať alebo zabezpečovať zdravotnú starostlivosť podľa osobitných predpisov. 6a) Súd rozhodne o odklade do 30 dní od podania návrhu.
Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného.
Podľa ods. 6 cit. ustanovenia, odklad exekúcie z tých istých dôvodov nemôže byť povolený opakovane.
Podľa ods. 7 cit. ustanovenia, proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie.
Podľa ods. 8 cit. ustanovenia, rozhodnutie sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
Súd po vykonanom dokazovaní, dospel k záveru, že žiadosti povinného na odklad exekúcie nie je možné vyhovieť, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto unesenia. Povinný vo svojom návrhu neuviedol žiadne dôvody, v zmysle ktorých by mohol súd, postupujúc podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení odklad exekúcie povoliť. Súd z podaného návrhu nemal preukázané splnenie podmienok, ktoré vyžaduje zákon č. 233/1995 Z.z. ( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov, na to aby bol odklad povolený. Skutočnosti uvádzané povinným v žiadosti na odklad exekúcie nie je možné považovať za spôsobilé pre rozhodnutie o povolení odkladu exekúcie. Samotná skutočnosť, že povinný je toho času vo výkone trestu odňatia slobody, pričom nemá žiadny príjem, nie je ako taká dôvodom pre povolenie odkladu exekúcie, aj keď možno predpokladať, že povinný sa v tejto situácii neocitol svojou vinou. Výkon exekúcie nemôže zhoršiť súčasné finančné podmienky povinného tak, ako ich opísal vo svojej žiadosti na odklad, nakoľko v zmysle platnej právnej úpravy (§ 70 a 89 Exekučného poriadku, nariadenie vlády č. 268/2006 Z.z. o rozsahu zrážok zo mzdy) sa povinnému nesmie zraziť základná suma, ktorá zabezpečuje uspokojovanie základných potrieb povinného. Povolenie odkladu exekúcie by v danom prípade nemalo žiadaný efekt, a len by sa predĺžilo vymáhanie pohľadávky oprávneného. V predmetnej exekúcii teda nie sú splnené zákonné podmienky, ktorú ustanovenie § 56 ods. 1 EP vyžaduje pre kladné rozhodnutie súdu o žiadosti povinného, preto súd berúc do úvahy aj vyjadrenie zákonnej zástupkyne oprávneného, ktorý z dôvodov uvádzaných povinným, s odkladom exekúcie nesúhlasil, žiadosť povinného na odklad exekúcie nepovolil, nakoľko táto nebola dostatočne odôvodnená a dôvodná. Povolenie odkladu exekúcie by už bolo vzhľadom na zastavenie exekúcie nadbytočné.
Povinný mal pokutu vo výške 66,39 Eur dobrovoľne zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom a účinnom v čase, kedy došlo k uplynutiu stanovenej prekluzívnej lehoty, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo bez návrhu.
Nakoľko v tomto prípade uvedená prekluzívna lehota na vymáhanie práva uplynula dňom 18.01.2008, v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia už v súčasnej dobe nemožno exekúciu na základe priloženého exekučného titulu realizovať, pretože na uplynutie prekluzívnej lehoty súd prihliada z úradnej povinnosti. Z uvedených dôvodov preto súd exekúciu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zastavil.
Podľa § 196 prvá veta Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko súdny exekútor výslovne oznámil súdu, že si ich neuplatňuje.
Súd exekučné konanie zastavil v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, keďže uplynula prekluzívna lehota určená na výkon exekučného titulu. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, keďže si ju neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, a to na podpísanom súde.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.