Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoE-235-2011.pdf
PDF · 107.95 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/235/2011
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: V. X. Ž. K., M..N.., A. X, H., IČO XX XXX XXX K. povinnej: L. N., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v G., G. XXX/XX,o vymoženie sumy 21,63 eura s prísl., vedenej u súdneho exekútora Z.. S.. M. O. so sídlom Exekútorského úradu v H., T. X pod sp.zn. Ex 2415/2011 o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov č.k. 14Er/915/2011-32 zo dňa 29.09.2011 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a účastníkom a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Trebišov (ďalej len súd prvého stupňa) uznesením z 29. septembra 2011, sp. zn. 14Er/915/2011-32 (ďalej len uznesenie) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným u súdneho exekútora sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku, vydaného rozhodcom S.. S. Š., sp. zn. 3C/373/2009 zo dňa 8.3.2010. Súdny exekútor doručil dňa 4.8.2011 súdu žiadosť o udelenie poverenia na vymoženie istiny 21,63 eur s príslušenstvom, trov súdneho konania 230,00 eur a trov exekúcie. Súd prvého stupňa sa s poukázaním na § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi - rozhodcovským rozsudkom, poistnou zmluvou spolu so všeobecnými poistnými podmienkami a preskúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie z hľadiska ich súladu so zákonom. Z predloženej poistnej zmluvy č. 4186490323 uzavretej dňa 28.3.2008 zistil, že povinný sa zaviazal uhrádzať poistné v pravidelných mesačných splátkach. Uvedenú poistnú zmluvu súd prvého stupňa posúdil podľa § 52 a nasl., § 788 Občianskeho zákonníka ako zmluvu spotrebiteľskú, keďže povinný vystupuje v zmluve ako fyzická osoba- nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Poistná zmluva bola uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého boli vpísané údaje o povinnom, čím povinný nemal možnosť zmeniť obsah všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP), ktoré tvoria súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, mal možnosť len akceptovať alebo neakceptovať poistnú zmluvu ako celok. Súčasťou obsahu formulárovej zmluvy bola v danom prípade aj rozhodcovská doložka, ktorá podľa názoru súdu prvého stupňa predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd prvého stupňa opiera o skutočnosť, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu a úroveň informovanosti, nakoľko nemal možnosť podstatným
spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, ktorej súčasťou boli aj VPP. Rozhodcovská doložka bola v zmluve dohodnutá dvakrát, a to v časti XV. VPP a následne v časti „Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007“, avšak zo samotného označenia časti VPP ako „osobitných zmluvných dojednaní“ nemal súd prvého stupňa za preukázané, že by rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne. Povinný podpisom zmluvy súhlasil so VPP a už v nich sa zaviazal (v časti XV. VPP), že všetky vzájomné spory budú rozhodované v rozhodcovskom konaní, teda sa vopred vzdal svojich práv v rozpore s § 54 ods. 1 OZ. Porušenie a vytvorenie tejto neprijateľnej podmienky oprávnený napravil v závere VPP ustanovením označeným ako „Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007“, čo však podľa súdu prvého stupňa nespĺňa zákonný predpoklad prípustnosti neprijateľnej podmienky v prípade jej osobitného dojednania tak ako to upravuje § 53 OZ. Zo strany oprávneného sa jedná o vypracovanie formalizovaných VPP slúžiacich na obchádzanie zákonného ustanovenia § 53 OZ, ktoré v žiadnom prípade nespĺňajú predpoklad individuálneho dojednania. Samotné znenie rozhodcovskej doložky v časti XV. VPP vytvára pre spotrebiteľa právny rámec, v ktorom mu je uprená možnosť brániť svoje práva pred príslušným súdom a pre prípad sporu zveruje do rúk žalobcu také kompetencie, ktoré medzi účastníkmi sporu vyvolávajú zjavný nepomer. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že takto dohodnutá rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, a teda podmienkou absolútne neplatnou (§ 53 ods. 5 OZ), a teda výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom, čo má za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nezákonné a to z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 písm. a), b), c), d), e) a f ) O.s.p.. Ďalej poukázal na to, že arbitrážny rozsudok zo dňa 8.3.2010 sp.zn. 3C 373/2009 spĺňa všetky predpoklady jeho materiálnej vykonateľnosti a v súlade s § 35 v spojení s ust. § 51 ods.3 zákona o rozhodcovskom konaní a ust. § 159 O.s.p. má účinky právoplatného rozsudku. Rozhodcovský rozsudok, pokiaľ nebol zrušený v osobitnom inštančnom postupe predvídanom ust. § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní, je riadnym, právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ale je najmä záväzný pre všetky orgány vrátane exekučného súdu. Odvolateľ uviedol, že ide o rozhodnutie vydané príslušným orgánom, ktoré bráni postupu podľa § 135 ods.2 O.s.p. a súčasne ide o rozhodnutie, z ktorého má všeobecný súd v zásade vychádzať, a tvorí prekážku litispendecie, resp. rei iudicate. Exekučný súd nie je súdom konajúcim vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku a teda nemá ani oprávnenie preskúmať Arbitrážny rozsudok z hľadísk uvedených v § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ ďalej poukázal, že pokiaľ ide o posúdenie platnosti či neplatnosti zmluvných podmienok , nemôže byť predmetom exekučného konania, a už vôbec nemôže byť vydaný bez náležitého dokazovania vo veci samej, ktoré však exekučný súd nie je oprávnený vykonávať, keďže by tým nahrádzal exekučný titul a konanie ktoré mu predchádzalo, a teda by narúšal základnú zásadu res iudicata, ktorá bráni opätovnému posudzovaniu a rozhodovaniu v rovnakej veci. V predmetnej veci je totiž rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. VPP jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka v zmysle ust. § 53 ods.1 OZ účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej doložky, a ako taká vylučuje, aby bola považovaná za neprijateľnú zmluvnú a teda neplatnú podmienku. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej doložky, za neprijateľné zmluvné podmienky nemožno považovať podmienky individuálne dojednané. V tomto prípade išlo medzi účastníkmi o jednoznačné individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, keďže povinný podľa vlastnej vôle mohol a nemusel osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach. Preto je podľa odvolateľa nepochybné, že medzi účastníkmi bolo rozhodcovská doložka dojednané individuálne a teda nemôže byť posudzovaná ako neprijateľná podmienka podľa Občianskeho zákonníka ani smernice ani judikatúry ESD. Rozhodcovská doložka podľa odvolateľa medzi účastníkmi zmluvy bola dohodnutá v súlade s platnými právnymi predpismi. Na rozhodovanie sporov medzi účastníkmi poistnej zmluvy tak bola platne založená právomoc rozhodcovského orgánu. Rozhodcovský orgán, ktorý vydal exekučný titul v predmetnej exekučnej veci, bol preto oprávnený na vydanie exekučného titulu. Odvolateľ poukázal, že v zmysle § 45 ods.1,2 zákona č. 244/2009 neumožňuje exekučnému súdu skúmať prijateľnosť či neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ale len skúmať súlad rozhodcovským rozsudkom uloženej povinnosti s dobrými mravmi, dovolenosť z
hľadiska práva a objektívnu možnosť. Ďalej odvolateľ vytkol prvostupňovému súdu , že neuviedol, v čom konkrétne , v akej časti procesného postavenia, mal byť povinný v procese vydania exekučného titulu hrubo a značne nerovnovážne oproti oprávnenému znevýhodnený. Na základe vyššie uvedených skutočností, odvolateľ žiadal zrušiť rozhodnutie prvostupňového súdu v celom rozsahu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.
V doplnení odvolania namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa poukazujúc na to, že nespĺňa požiadavku riadneho odôvodnenia po stránke skutkovej i právnej. Poukázal na to, že nie každá rozhodcovská doložka je automaticky neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V tejto súvislosti opätovne na skutkové okolnosti za ktorých došlo k uzavretiu zmluvy.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie prejednal odvolací súd.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 219 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
Podľa § 788 ods.1 OZ Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „OZ“) sa uvádza :
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 Oz ods.1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods.2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa §53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané
Podľa § 53 ods. 4, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré: r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa §53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.
Ustanovenie § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu posudzovať aj materiálnu stránku exekučného titulu, ak je ním rozhodcovský rozsudok. V prípade, ak zistí nedostatky v rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie ex offo zastaviť (§ 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní). Súd pritom nie je viazaný účinkami takého rozsudku podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 O.s.p.
V danom prípade právny vzťah vznikol na základe poistnej zmluvy, z obsahu ktorej vyplýva, že povinný uzavrel poistnú zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS. Rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou poistnej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Odvolací súd je toho názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je
neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaniu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj VPP. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Rovnako obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Zmluvné strany sa XV. časti dohodli na nasledovnom:
3. Poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.
4. Pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných obchodných podmienok.
V poistnej zmluve bola preskúmavaná časť všeobecných poistných podmienok označenej názvom „Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007“ .V časti 2. je uvedené: Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanoveniu chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Odvolací súd z uvedeného dojednania zistil, že rozhodcovská doložka bola v poistnej zmluve dojednaná dvakrát. Najprv v časti XV. VPP a následne v časti označenej ako „osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007“. Po preskúmaní poistnej zmluvy a VPP mal odvolací súd za to, že rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Oprávnený zároveň neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie opaku svojich tvrdení.
Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 29.7.2011 kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom, ktorým je rozhodcovský rozsudok Arbitrážného súdu v Košiciach sp. zn. 3C/373/2009 zo dňa 8.3.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5.10.2010, a ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému peňažnú sumu vo výške 21,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 29.7.2008 až do zaplatenia na účet žalobcu vedený v K. G. M..N.., číslo účtu XXXXXXXX/XXXX s variabilným symbolom 33732009 a trovy rozhodcovského konania vo výške 230,- Eur na účet žalobcu vedený v K. G. M..N.. číslo účtu XXXXXXXX/XXXX s variabilným symbolom XXXXXXXX alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa citovaného ustanovenia § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom a tým aj podkladom pre vykonávanie exekúcie. O takúto zmluvnú podmienku ide aj v prípade, ak síce spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Z tohto dôvodu neobstojí odvolacia námietka oprávneného, že povinný nenamietal a nevyjadril nesúhlas s rozhodcovskou doložkou zakotvenou v zmluve. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd
je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia správne uviedol, že rozhodcovská doložka v poistnej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa ustanovenia § 53 ods.1a 4 a § 54 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“
Dojednanie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej je na konanie z poistnej zmluvy oprávnený len konkrétne určený rozhodcovský súd je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky aj v súlade s ustanovením § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V tejto časti nebolo odvolanie oprávneného opodstatnené.
Navyše dodávateľ (oprávnený) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Oprávnený musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku).
Oprávneným namietané porušenia práva na súdnu ochranu pri realizácii výkonu exekúcie oprávneným nebolo opodstatnené z dôvodu, že citované ustanovenie § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu ex offo skúmať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok a po zistení, že zaväzuje na plnenie, ktoré je nedovolené v rozpore s dobrými mravmi je exekučný súd ex offo oprávnený exekučné konanie zastaviť. V danom prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvého stupňa nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci i napriek tomu, že súd bol oprávnený priamo exekučné konanie zastaviť v zmysle osobitého právneho predpisu, t.j. zákona o rozhodcovskom konaní. Súd v danom prípade postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude exekučné konanie zastavené v súlade s ustanovením § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Zastavením exekučného konania, ktoré nasleduje po zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, teda exekučný súd prelomuje materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a zaniká zároveň prekážka rozsúdenej veci. Pre oprávneného zastavením exekučného konania podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní odpadá prekážka res iudicata na uplatnenie práva na súde.
Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa“.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku oprávneného týkajúcu nepresvedčivosti a nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa spĺňa všetky zákonné požiadavky vyplývajúce z ustanovenia § 157 ods. 2 v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 O.s.p. Takéto odôvodnenie súdu prvého stupňa je v súlade s právom na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná a na jej základe nemohol byť vydaný spôsobilý exekučný titul, ktorý by bol podkladom pre vykonávanie exekúcie, odvolací súd sa ostatnými odvolacími námietkami nezaoberal.
Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, teda nemá právo na náhradu trov exekúcie a ostatným účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.