Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3S-58-2011.pdf
PDF · 120.67 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/58/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu JUDr. P. S., bytom X., W. XX, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia bývalého Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Krajského dopravného inšpektorátu zo dňa 24. augusta 2011, Č.p.: KRP-P-110/KDI-BCP-2011 na základe žaloby takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, rozhodnutím zo dňa 24. 8. 2011, č.p.: KRP-P-110/KDI-BCP-2011 rozhodol ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bardejove zo dňa 6. 5. 2011, č.p.: ORP-P-27, 150/OD12-BJ-2011 (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12. 2. 2012 v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31. 12. 2012 okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, pričom práva a povinnosti zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len žalovaný).
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. a/, c/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len Zákon o priestupkoch), v spoločnom konaní podľa § 57 ods. 1 cit. zákona, pokutu vo výške 300,-- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov. Zároveň bol zaviazaný uhradiť trovy konania vo výške 16,-- Eur. Prvostupňový správny orgán toto rozhodnutie odôvodnil tým, že:
1/ Dňa 30. 11. 2010 v čase o 13.29 hod. žalobca viedol osobné motorové vozidlo zn. Opel Astra, ev. č.: BJ-857AT po štátnej ceste II/545 v obci W., kde v uvedenom úseku nerešpektoval najvyššiu dovolenú rýchlosť, ktorá je podľa § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len Zákon o cestnej
premávke) obmedzená v obci na 50 km/hod., a uvedené vozidlo viedol rýchlosťou 87 km/hod., čím takto prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť o 37 km/hod., čo bolo zaznamenané cestným radarovým rýchlomerom.
2/ Dňa 19. 2. 2011 v čase o 12.15 hod. žalobca viedol osobné motorové vozidlo zn. Opel Astra Combi, ev. č.: BJ-857AT po parkovisku Ul. R.. U. v U., smerom na účelovú komunikáciu, kde počas vykonávania manévru cúvania sa plne nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, v dôsledku čoho zadnou časťou svojho vozidla narazil do ľavej bočnej časti pri pravom okraji účelovej komunikácie zaparkovaného osobného motorového vozidla zn. Opel Astra ev. č.: SK-043AK držiteľa Y. J., čím takto zavinil dopravnú nehodu. Po dopravnej nehode si obvinený JUDr. P. S. nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody, dopravnú nehodu neoznámil, nezotrval na mieste dopravnej nehody do príchodu policajta, premiestnením vozidiel sa nezdržal konania, ktoré bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody a bezodkladne neupovedomil osobu, ktorá nebola účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená. Pri tejto dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo. Na osobnom motorovom vozidle zn. Opel Astra, ev. č.: SK-043AK vznikla škoda cca 200,-- Eur. Požitie alkoholických nápojov u obvineného pred alebo počas jazdy z dôvodu nesplnenia si povinností účastníka dopravnej nehody zistené nebolo.
Prvostupňový správny orgán kvalifikoval konanie obvineného JUDr. P. S. ako porušenie § 16 ods. 4, § 4 ods. 1 písm. c), § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i) Zákona o cestnej premávke, v spojení s § 137 ods. 2 písm. c), d) citovaného zákona, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g), h) Zákona o priestupkoch.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca. Vo vzťahu k prvému skutku uviedol, že je pravdou že v uvedenom čase viedol osobné motorového vozidlo a že prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť. Výška pokuty ktorá mu bola vtedy uložená - 200,-- Eur je podľa jeho názoru neadekvátna, pretože vyplýva zo sadzobníka pokút Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý v čase priestupku nebol účinný. V uvedenom úseku cesty v opačnom smere v dĺžke 600 metrov bola povolená maximálna rýchlosť 90 km/hod., čo bolo kritizované aj v rozhlasovej motoristickej relácii Pozor zákruta. Ďalej uviedol, že na ceste bolo okrem neho len jedno iné motorové vozidlo, teda nešlo o úsek nebezpečný. Priestupok sa stal tesne pred tabuľou označujúcou koniec obce. Ku skutku sa priznal a oľutoval ho.
Ku skutku zo dňa 19. 2. 2011 uviedol, že z dôvodu malej vzdialenosti medzi vozidlami, nakoľko poškodené vozidlo bolo zaparkované v tesnej blízkosti za jeho vozidlom, došlo ku kontaktu medzi vozidlami. Škoda bola nepatrná vo výške 130,-- Eur, táto bola poškodenému uhradená z povinného zmluvného poistenia. Po kontakte s iným vozidlom vystúpil z auta a zistil, že sa jedná o škodu zanedbateľnú - škrabanec na karosérii a u neho na zadnom nárazníku a obe autá boli bez problémov pojazdné. Ďalej uviedol, že čakal, že niekto príde k vozidlu, aby sa dohodli. Keďže nikto neprichádza a on mal súrne jednanie v X., odišiel s tým, že sa vráti alebo zistí kontakt na majiteľa poškodeného auta a dohodnú sa. Pretože mal vybitý telefón, nemohol situáciu odfotiť, ani zavolať políciu. Nasledujúci deň získal kontakt na p. J., majiteľa poškodeného vozidla a v telefonickom rozhovore ho informoval, že auto poškodil on, dohodli sa na spôsobe úhrady škody. V tom čase nevedel, že uvedená udalosť bola nahlásená polícii. Keď sa to dozvedel, dostavil sa na ODI v Svidníku, kde mu bolo povedané, že to majú zadokumentované a že po skontaktovaní sa s poškodeným o niekoľko dní telefonicky oznámia výsledok v uvedenej veci. V závere uviedol, že nakoľko nebola pri uvedenej udalosti usmrtená ani zranená žiadna osoba, nebola poškodená cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, nebola nikomu, ani na predmetnom osobnom motorovom vozidle spôsobená škoda vyššia ako 3 990,-- Eur, nebolo zistené požitie alkoholických nápojov u vodiča, uvedenú udalosť považuje za škodovú udalosť a nie za dopravnú nehodu.
Prvostupňový správny orgán vykonal príslušné procesné úkony a spis predložil žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný ako príslušný odvolací orgán začal dňa 25. 7. 2011odvolacie konanie. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval všetky rozhodnutia a listinné dôkazy, z ktorých v odvolacom konaní vychádzal. Preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených, jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žalobca spáchal dané skutky tak, ako to bolo uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. K priestupku zo dňa 30. 11. 2010 uviedol, že podľa § 22 ods. 1 písm. h/ Zákona o priestupkoch sa dopustí priestupku ten, kto ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise, alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením. Spáchanie uvedeného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky JUDr. P. S. je potvrdené správou o výsledku objasňovania priestupku, záznamom o podaní vysvetlenia G. O. zo dňa 8. 12. 2010 a JUDr. P. S. zo dňa 28. 12. 2010, ako aj protokolom
- fotodokumentáciou priestupku z merača rýchlosti zn. Ramer 7 CCD-U. Z nich je zrejmé, že dňa 30. 11. 2010 v čase o 13.29.40 hod. na ceste č. II/545 v obci W. bolo hliadkou Policajného zboru zaznamenané prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti, vodičom osobného motorového vozidla zn. Opel Astra, ev. č.: BJ-857AT, ktorý podľa protokolu o nameranej rýchlosti v meranom úseku jazdil rýchlosťou 87 km/hod., čo vykazoval merač rýchlosti. Aj napriek tomu, že sa z dôvodu chyby pri komunikácii rádiostanicami nepodarilo priestupcu na mieste spáchania a zistenia priestupku zastaviť, z vyjadrenia JUDr. P. S. zo dňa 28. 12. 2010 (záznam o podaní vysvetlenia) vyplýva, že uznal, že sa dopustil priestupku, bol si vedomý svojho konania - prekročenia najvyššej dovolenej rýchlosti v obci a svoje konanie oľutoval. K odvolacím námietkam vo vzťahu k tomuto skutku uviedol, že v smere jazdy obvineného sa na pravej strane cesty nachádzajú rodinné domy, ako aj vjazdy k nim, resp. do ich dvorov. Z doplnenej fotodokumentácie vyplýva, že na štátnej ceste č. II/545 v obci W. sa vo vzdialenosti 161 metrov od miesta spáchania priestupku nachádza riadne vyznačený priechod pre chodcov. Za priechodom sa nachádza križovatka cesty č. II/545 a miestnej komunikácie. Rovnako z predloženého snímku z cestného radarového rýchlomeru je zrejmé, že k priestupku došlo v zastavanej časti obce W.. V opačnom smere jazdy sa pri ceste nenachádzajú rodinné domy a preto sa nejedná o zastavanú časť. Naviac ODI v Bardejove za posledných 12 mesiacov eviduje v obci W. dopravné nehody so závažnými následkami. Nerešpektovanie najvyššej dovolenej rýchlosti jazdy je zároveň jednou z hlavných príčin vzniku dopravných nehôd a patrí medzi závažné porušenia pravidiel cestnej premávky (§ 137 ods. 2 písm. d) Zákona o cestnej premávke).
Vo vzťahu ku skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť dňa 19. 2. 2011 odvolací správny orgán uviedol, že podľa § 3 Zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b) Zákona o priestupkoch sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody. Priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) Zákona o priestupkoch sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. Dopravnou nehodou je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej je naplnená niektorá z podmienok uvedených v § 64 ods. 1 písm. a) až d) Zákona o cestnej premávke. Podľa § 64 ods. 3 Zákona o cestnej premávke ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravné nehody. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou, ktorú orgány Policajného zboru neobjasňujú.
V zmysle § 64 ods. 2 Zákona o cestnej premávke sa za dopravnú nehodu považujú aj škodové udalosti podľa odseku 3 citovaného zákona, ak podľa písm. a) tohto ustanovenia nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6 Zákona o cestnej premávke.
V zmysle § 66 ods. 1 Zákona o cestnej premávke, účastníkom dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode. Podľa § 66 ods. 5 Zákona o cestnej premávke účastník škodovej udalosti je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na škodovej udalosti. Úpravou povinností účastníka dopravnej nehody sa zaoberá § 66 ods. 2 citovaného zákona, úpravu povinností účastníka škodovej udalosti sa zaoberá § 66 ods. 6 citovaného zákona.
Podľa záznamov dopravnej nehody, plánika a fotodokumentácie k dopravnej nehode, miesto dopravnej nehody sa nachádza v meste U., na účelovej komunikácii - parkovisku pri bytovke č. 700/25 na Ul. R.. U.. Zo záznamu dopravnej nehody a fotodokumentácie je zrejmé, že pri dopravnej nehode došlo na osobnom motorovom vozidle zn. Opel Astra, ev. č. SK-043 AK k poškodeniu predných ľavých dverí, na vozidle žalobcu bolo dodatočnou obhliadkou zistené poškodenie pravej zadnej časti vozidla - zadného nárazníka.
Vlastníčka a držiteľka vozidla zn. Opel Astra, ev. č. BJ-857AT - G. O. do zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 7. 3. 2011 uviedla, že je majiteľkou vyššie uvedeného vozidla, ktoré však prevažne užíva jej otec P. S., čo bolo aj dňa 19. 2. 2011.
Poškodený majiteľ a držiteľ vozidla zn. Opel Astra, ev. č. SK-043AK Y. J. v zázname o podaní vysvetlenia okrem iného uviedol, že v uvedený deň zaparkoval svoje vozidlo na účelovej komunikácii, vedľa bytovej jednotky v mieste jeho trvalého bydliska pri pravom okraji účelovej komunikácie, prednou časťou k Ul. R.. U.. Vozidlo riadne uzamkol a odišiel domov. V čase okolo 12.30 hod. mu jeho známy G. P. telefonicky oznámil, že do jeho vozidla narazilo iné motorové vozidlo, ktorého vodič s vozidlom odišiel z miesta preč. Rovnako mu oznámil, že má poznačené evidenčné číslo motorového vozidla, ktoré narazilo do jeho vozidla. Po príchode k vozidlu zistil, že toto je poškodené v ľavej časti - ľavé dvere a spôsobená škoda na vozidle je vo výške asi 200,-- Eur. Po tomto zistení oznámil dopravnú nehodu na polícii a počkal na príchod polície.
Svedok G. P. do záznamu o podaní vysvetlenia dňa 19. 2. 2011 uviedol, že v uvedený deň v čase okolo 12.15 hod. bol v mieste bydliska, kde fajčil na balkóne. Zaregistroval, že z parkoviska pred bytovkou cúva osobné motorové vozidlo zn. Opel Astra tmavej farby, ktoré počas cúvania zadnou časťou narazilo do vozidla zaparkovaného pri okraji cesty. Po zrážke vodič s vozidlom zastavil a po krátkej obhliadke vozidla odišiel preč smerom k Ul. R.. U.. Ďalej uviedol, že evidenčné číslo vozidla je BJ-857AT, a že vozidlo viedol starší muž. Poškodenie následne telefonicky oznámil svojmu známemu Y. J., ktorý je majiteľom uvedeného poškodeného motorového vozidla.
Žalobca k veci do zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 7. 3. 2011 uviedol, že dňa 19. 2. 2011 v čase okolo 11.30 hod. viedol motorové vozidlo zn. Opel Astra ev.č. BJ-857AT v meste U.. V uvedenom vozidle bol sám. Pri odchádzaní z parkoviska vykonával manéver cúvania a pri tomto manévri pravdepodobne z dôvodu nedostatku priestoru zadným nárazníkom ťukol do za ním blízko odstaveného motorového vozidla zn. Opel Astra, ev.č. SK-043AK. Uvedené vozidlo bolo odstavené a zaparkované tak, že bolo odstavené mimo parkovacieho miesta a tesne za vozidlami odstavenými na parkovisku. Po tom, ako došlo ku kontaktu uvedených vozidiel, vystúpil zo svojho vozidla, kde vizuálne vyhodnotil situáciu a zistil aj poškodenie na jeho vozidle, a to poškodenie laku na nárazníku bez zjavných deformácií. Obdobné poškodenie sa nachádzalo aj na vozidle ev.č. SK-043AK. Ohliadkou na tomto vozidle zistil, že na tomto sa nachádzajú poškodenia staršieho dáta ešte na troch iných miestach. Následne usúdil, že vodič uvedené vozidlo postavil do polohy preto, že potreboval z iného poistenia dať si opraviť svoje motorové vozidlo, na ktorom boli poškodenia, ktoré on nespôsobil. Uvedenú vec chcel zadokumentovať fotograficky mobilným telefónom, avšak tento mal nefunkčný z dôvodu vybitej batérie. Udalosť na polícii neoznámil, nakoľko mal vybitý mobil a preto nemal udalosť ako ohlásiť. Keďže v tom čase mal dôležité jednanie, kde keď po niekoľkých minútach zistil, že nikto neprichádza, a škoda na vozidle je minimálna, odišiel preč. To, že po nehode ihneď neodišiel preč, ale čakal na majiteľa musia potvrdiť aj svedkovia nehody.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný poukázal aj na priebeh ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 6. 5. 2011. Vyhodnotením spisového materiálu týkajúceho sa priestupku dospel k záveru, že obvinený JUDr. P. S. dňa 19. 2. 2011 v čase o 13.29 hod. spôsobil dopravnú nehodu tak, že pri cúvaní s vozidlom zn. Opel Astra, ev. č. BJ-857 AT narazil do ľavej bočnej časti vozidla zn. Opel Astra, ev. č. SK-043 AK, čím došlo k ich poškodeniu. Pri nehode si nesplnil povinnosti vodiča tým, že po tom ako sa zúčastnil na dopravnej nehode, neohlásil dopravnú nehodu policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, nezdržal sa konania, ktoré bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej
nehody, a to premiestnením vozidla a bezodkladne neupovedomil osobu, ktorá nebola účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a nezoznámil jej svoje osobné údaje a nezabezpečil to ani prostredníctvom policajného zboru. V celom rozsahu sa teda stotožnil so zisteniami prvostupňového správneho orgánu aj s ich právnym posúdením. V rozhodnutí sa ďalej podrobne vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní. Preskúmal aj postup prvostupňového správneho orgánu pri určení druhu sankcii a jej výmery.
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného. Bol toho názoru, že správny orgán pri rozhodovaní v uvedenej veci vychádzal z nesprávneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Zdôraznil, že k odvolaniu priložil vyhlásenie užívateľa poškodeného motorového vozidla L. J., že medzi žalobcom a nim došlo k dohode o úhrade spôsobenej škody, ktorá bola vo výške 180,-- Eur. Pretože pri uvedenej udalosti nebola usmrtená ani zranená žiadna osoba, nebola poškodená cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, nebola nikomu ani na predmetnom osobnom motorovom vozidle spôsobená škoda vyššia ako 3 990,-- Eur, nebolo zistené požitie alkoholických nápojov u vodiča, nemohlo ísť o dopravnú nehodu, ale o škodovú udalosť.
Z uvedených dôvodov žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného a zaviazal ho nahradiť mu trovy konania.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkom konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom.
Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorý uznal žalobcu podľa § 22 ods. 1 písm. b/, h/, g/ Zákona o priestupkoch vinným zo spáchania priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, lebo porušil § 16 ods. 4, § 4 ods. 1 písm. c/ a § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, i/ s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c/, d/ Zákona o cestnej premávke tým, že dňa 30. 11. 2010 prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť v obci o 37 km/hod. a dňa 19. 2. 2011 zavinil dopravnú nehodu. Po dopravnej nehode nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody, lebo dopravnú nehodu neoznámil, nezotrval na mieste dopravnej nehody do príchodu policajta, premiestnením vozidla sa nezdržal konania, ktoré bolo na ujmu vyšetrovania dopravnej nehody a bezodkladne neupovedomil osobu, ktorá nebola účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škody, ktorá jej bola spôsobená. Žalobcovi bola podľa § 22 ods. 2 písm. a/, c/ Zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške 300,-- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov. Zároveň bol zaviazaný uhradiť trovy konania v sume 16,-- Eur.
Na základe odvolania žalobcu, žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
Vychádzajúc z obsahu žaloby súd skúmal predovšetkým zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu vo vzťahu k priestupku, ktorého sa mal dopustiť dňa 19. 2. 2011, keďže konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia vo vzťahu k prekročeniu najvyššej dovolenej rýchlosti v obci (dňa 30. 11. 2010) v žalobe neuviedol a v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 28. 12. 2010 prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti v obci uznal a svoje konanie oľutoval.
Namietal nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý je naviac v rozpore s obsahom spisov, nesprávne právne posúdenie veci. Bol toho názoru, že udalosť ktorá sa stala dňa 19. 2. 2011 nebola dopravnou nehodou, ale škodovou udalosťou, lebo nebola usmrtená ani zranená žiadna osoba, nebola poškodená
cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, nebola nikomu ani na osobnom motorovom vozidle spôsobená škoda vyššie ako 3 990,-- Eur. U vodiča nebolo zistené požitie alkoholických nápojov.
Podľa § 22 ods. 1 písm. b/, h/, g/ Zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením.
Podľa § 64 ods. 1 Zákona o cestnej premávke dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej
a) sa usmrtí alebo zraní osoba,
b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,
c) uniknú nebezpečné veci alebo
d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.
Podľa § 64 ods. 2 Zákona o cestnej premávke za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak
a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,
b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo
c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.
Podľa § 64 ods. 3 Zákona o cestnej premávke ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou, ktorú orgány Policajného zboru neobjasňujú.
Podľa § 66 ods. 6 Zákona o cestnej premávke účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje.
Podľa § 66 ods. 2 Zákona o cestnej premávke účastník dopravnej nehody je povinný
a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,
b) poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu,
c) urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou,
d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,
e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel,
f) urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej nehody,
g) umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb,
h) preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody,
i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.
Podľa § 137 ods. 2 písm. c/, d/ Zákona o cestnej premávke porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti, prekročenie rýchlosti jazdy vozidiel ustanovenej týmto zákonom alebo vyplývajúcej z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.
Podľa § 22 ods. 2 písm. a/, c/ Zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov, za priestupok podľa ods. 1 písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6 Zákona o cestnej premávke, pričom s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona ide o porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom.
V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca nesplnil povinnosti uvedené v § 66 ods. 6 Zákona o cestnej premávke, lebo aj keď spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nebola účastníkom škodovej udalosti, túto bezodkladne o škodovej udalosti neupovedomil, neoznámil jej svoje osobné údaje, neposkytol jej údaje o poistení vozidla, nevyplnil a nepodpísal tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, čím splnil zákonný predpoklad uvedený v § 64 ods. 2 písm. a/ Zákona o cestnej premávke, teda že sa škodová udalosť považuje za dopravnú nehodu. Keďže sa škodová udalosť ktorej sa dopustil žalobca považuje za dopravnú nehodu, zároveň s poukazom na § 66 ods. 2 Zákona o cestnej premávke sa na žalobcu vzťahovali povinnosti účastníka dopravnej nehody. Všetky námietky žalobcu že nebola usmrtená ani zranená žiadna osoba, že nebola spôsobená škoda na majetku vyššie ako 3 990,-- Eur, že nebolo zistené požitie alkoholických nápojov sú vzhľadom na vyššie uvedené právne irelevantné, lebo zákon takéto liberačné dôvody pri posudzovaní otázky či ide o dopravnú nehodu alebo škodovú udalosť nepozná.
Naopak je potrebné súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že vzhľadom na právnické vzdelanie žalobcu, mal zvlášť poznať platné právne predpisy a tým aj svoje povinnosti ako účastníka cestnej premávky, prípadne nájsť iné vhodné riešenie ako si splniť povinnosti účastníka škodovej udalosti, aby sa na takúto škodovú udalosť neprihliadalo ako na dopravnú nehodu.
Nepochybil preto správny orgán ak v spoločnom konaní podľa § 57 ods. 1 Zákona o priestupkoch, v súlade s § 22 ods. 2 písm. a/, c/ citovaného zákona, uložil žalobcovi pokutu vo výšky 300,-- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 12-tich mesiacov, čo je spodná sadzba sankcie stanovená v § 22 ods. 2 písm. a/ Zákona o priestupkoch.
Rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, v konaní bolo žalobcovi umožnené, aby uplatnil svoje procesné práva a povinnosti, zistený skutkový stav bol správne právne posúdený, listinné dôkazy na ktoré poukazujú správne orgány zodpovedajú obsahu administratívneho spisu, preto krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.
Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.