Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-58-2023.pdf
PDF · 114.77 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/58/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a sudcov JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, Z., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.000.000,- Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 22.novembra 2022 č. k. 13C/73/2021-153, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaný m á p r á v o na náhradu dôvodne vynaložených trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1.000.000,- Eur. Vo výroku II. súd prvej inštancie rozhodol, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.000.000,- Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mu bola spôsobená štátnym orgánom činným v trestnom konaní pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. O predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č.514/2003 Z.z. žiadal. Žalobca žalobu skutkovo vymedzil tak, že nemajetková ujma mu bola spôsobená nezákonným konaním policajtov Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, odbor poriadkovej polície, Obvodného oddelenia PZ Žilina - okolie, Kysucká cesta, Žilina, (ďalej len „polícia" alebo „policajti"), konkrétne prápor. Mgr. A. N. a ndpor. JUDr. U. C., ktorí ho po incidente, ktorý sa odohral medzi ním a policajtmi dňa 19.12.2018, keď ho bez jeho súhlasu a bez súdneho príkazu previezli do FNsP Žilina, oddelenie psychiatrie, kde bol násilne držaný pripútaný na lôžko 4 dni a kde mu aplikovali do tela injekčnou formou rôzne neuroleptiká ako Haloperidol, Levomepromazín Ticercín, hypnosedatíva Apaurin, Benzodiazepín Diazepan, protiopuchový Aescin, Fraxiparin proti krvným zrazeninám, Ibutas a MgS04, všetko za účelom zakrytia stôp po násilnom fyzickom zásahu proti nemu. Zo Záznamu psychiatrického vyšetrenia počas tohto pobytu v nemocnici vykonaného v psychiatrickej ambulancii MUDr. H. T. dňa 22.12.2020 pritom jednoznačne vyplýva, že netrpí žiadnou psychickou poruchou a je spôsobilý ako vodič všetkých skupín, a teda, že konanie policajtov, ktorí ho do nemocnice na psychiatriu zavliekli, bolo účelové, na prekrytie nezákonného zadržania a násilného zásahu proti jeho osobe. Súd prvej inštancie dospel k nasledovným skutkovým zisteniam: z Úradného záznamu OR PZ v Žiline zo dňa 19.12.2018 mal preukázané, že dňa 19.12.2018 bol žalobca v rámci vykonávania hliadkovej činnosti zastavený na ulici sv. Cyrila a Metoda v Žiline hliadkou polície, nakoľko bol podozrivý zo spáchania priestupku podľa § 22 zákona o priestupkoch. Následne bol žalobca policajnou hliadkou predvedený na
OO PZ Žilina - okolie s tým, že pre správanie žalobcu bola privolaná na uvedené oddelenie PZ SR Rýchla zdravotná pomoc (RZP), pričom lekárka RZP skonštatovala, že je potrebné, aby bol žalobca prevezený do Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina, na oddelenie psychiatrie. Následne po prevezení do FNsP Žilina, službukonajúca lekárka rozhodla o nutnosti hospitalizovať žalobcu na oddelení psychiatrie (viď č.l. 31 a 32). Žalobca bol následne hospitalizovaný na oddelení psychiatrie Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina od 19.12.2018 do 23.12.2018 a dňa 23.12.2018 bol prepustený do domáceho prostredia. Žalobca si dal predbežne prerokovať uplatnený nárok u žalovaného. Žalovaný v súlade so zákonom reagoval, predbežný nárok prerokoval s negatívnym výsledkom. Odpoveď zaslal žalobcovi, listom zo dňa 25.03.2022 pod sp.zn. SL-OPS-2022/001932-005 (P-2/2022) s tým, že táto odpoveď bola žalobcovi riadne doručená, túto žalobca osobne prevzal, a to dňa 05.04.2022, (viď zápisnica o pojednávaní zo dňa 25.10.2022 - č.l. 119). Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca skutkovo vymedzil žalobu tak, že nesprávny úradný postup príslušníkov Policajného zboru - príslušníkov Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, odboru poriadkovej polície, Obvodného oddelenia PZ Žilina - okolie mal spočívať v tom, že príslušníci Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, odbor poriadkovej polície, Obvodného oddelenia PZ Žilina-okolie, Kysucká cesta, Žilina, (ďalej len „polícia" alebo „policajti"), konkrétne prápor. Mgr. A. N. a ndpor. JUDr. U. C. ho po incidente, ktorý sa odohral medzi ním a policajtmi dňa 19.12.2018 bez jeho súhlasu a bez súdneho príkazu previezli do Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina, oddelenie psychiatrie, kde bol násilne držaný pripútaný na lôžko 4 dni a kde mu aplikovali do tela injekčnou formou rôzne neuroleptiká a objednali psychiatrický posudok, čím zasiahli do jeho života, zdravia, neoprávneným spôsobom ho obmedzovali na slobode a takýmto konaním vedome úmyselne psychicky týrali žalobcu a celú jeho rodinu, čo viedlo k zhoršeniu kvality jeho života a života celej jeho rodiny. Z tohto dôvodu sa teda domáha nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, resp. satisfakcie vo forme peňažnej náhrady, ako spravodlivého zadosťučinenia za ujmu, ktorá mu vznikla zásahom do osobnostných práv zaručených zákonom a Ústavou, a to neoprávneným obmedzovaním slobody, zastrašovaním, obvineniami a prenasledovaním. Právne vec posúdil podľa ustanovenia § 1 písm. a), § 3 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, §16 ods. 1, 4, § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Z takto zisteného skutkového stavu pri zohľadnení žalobcom vykonaného skutkového vymedzenia za použitia vyššie uvedených ustanovení právnych predpisov dospel k nasledujúcim záverom. Nesprávny úradný postup nemožno považovať bez ďalšieho za konanie v dôsledku ktorého by automaticky žalobcovi vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci však nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho uplatnenie. Zodpovednosť štátu za škodu, upravená v zákone č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu, pričom štát zodpovedá za škodu podľa citovaného zákona za súčasného splnenia zákonných podmienok, ktorými sú:
- nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup,
- existencia škody a
- príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom orgánu štátu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že dôkazné bremeno na preukázanie kumulatívneho splnenia zákonných predpokladov pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z z. zaťažovalo žalobcu. Pokiaľ ide o prvý predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu - existencia nesprávneho úradného postupu, tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca existenciu tohto predpokladu nepreukázal. Nebolo totiž preukázané, že príslušníci Policajného zboru sa dňa 19.12.2018 dopustili nesprávneho úradného postupu. Navyše, o hospitalizácii žalobcu rozhodli lekári. Druhým predpokladom je vznik škody a ďalej pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je nevyhnutné preukázať aj príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody/nemajetkovej ujmy. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. V konkrétnostiach súdenej veci, súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal ani vznik škody/nemajetkovej ujmy. Logicky teda, ak chýba druhý predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu, a to vznik škody, chýba automaticky aj tretí predpoklad, a to príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Inými slovami: ak neexistuje škoda, nemožno dospieť ani k záveru o existencii príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Súd prvej
inštancie zhrnul, že žalobca si síce splnil povinnosť tvrdenia, avšak nesplnil si povinnosť dôkaznú. Žiadnym relevantným dôkazom totiž nepreukázal existenciu ani jedného zo zákonných predpokladov pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré predpoklady musia byť splnené kumulatívne. Preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Zdôraznil, že žalobu zamietol pre nepreukázanie základu uplatneného nároku, preto záverom odôvodnenia iba na okraj poznamenáva, že podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Podľa § 6 zákona č. 215/2006 Z. z., celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy. Minimálna mzda v roku 2018 predstavovala sumu vo výške 480 eur, t.j. 50 x 480 = 24.000 eur. To znamená, že v danej veci, za predpokladu preukázania základu nároku, by výška náhrady nemajetkovej ujmy nemohla presiahnuť sumu 24.000,- Eur. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovanému súd výrokom priznal nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že bude vyhovené jeho návrhu v časti o zaplatenie sumy 29.575,- Eur. Odvolanie odôvodnil tým, že súd rozhodol na základe nesprávneho procesného postupu, čím došlo k porušeniu práv na spravodlivý proces, súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a vec nesprávne právne posúdil a teda v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu, že nesplnil predpoklad dôkazného preukázania, že príslušníci Policajného zboru sa dňa 19.12.2018 dopustili nesprávneho úradného postupu. V danej veci koná aj prokuratúra, pretože podal niekoľko trestných oznámení a okrem iného aj na daných policajtov a v danej veci sa stále koná a nebolo v nej ešte rozhodnuté. Žiadal súd aby si vyžiadal informácie z Okresnej a Krajskej prokuratúry, menovite hlavne od pána prokurátora JUDr. G., ktorý je s daným spisom oboznámený. Uviedol, že názor prokuratúry, či sa príslušníci Policajného zboru sa dňa 19.12.2018 dopustili nesprávneho úradného postupu bude dostatočným dôkazom na preukázanie jeho tvrdení. Príčinná súvislosť s dňom 19.12.2018 je taktiež dokázateľná, pretože od tohto dňa odmietol pracovať v Slovenskej republike, pretože mu bola dňa 19.12.2018 vážnym spôsobom znížená dôstojnosť, bol ponížený a tým, že doktori do neho pichali rôzne látky bez súhlasu, to sa odzrkadlilo priamo v negatívnom zmysle na jeho správaní vo verejnom a aj v súkromnom živote. Žiadal súd, aby si vyžiadal správu o jeho povesti od dňa 19.12.2018 z okresnej prokuratúry. Taktiež príčinná súvislosť s daným dňom a zmenou v jeho živote, mohol dosvedčiť aj jeho otec M. C. a jeho družka M. O., s ktorými býva v jednom dome. Žiadal, aby boli ako svedkovia v danom procese vypočutí. Taktiež skončil s podnikaním, pretože odmietal podnikať v krajine, v ktorej bezdôvodne a hlavne nezákonne odvezú policajti človeka na psychiatriu s vymysleným dôvodom, že mu vraj prišlo v CPZ-etke zle, klamú doktorom a tí do neho pchali látky proti jeho vôli. Uvedené sa dá dokázať štatistickým údajom spoločnosti GARANT SK, s.r.o. IČO: 46 605 495 v ktorej je konateľom a ako následok takéhoto bezočivého konania policajtov a doktorov spláca dlhy exekútorovi N. M., ktoré sa vytvorili jeho nečinnosťou ako konateľom, pretože ho policajti v daný deň 19.12.2018 hlboko ponížili. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa ho nespýtal, ako môže preukázať vznik nemajetkovej ujmy. Výšku nemajetkovej ujmy stanovil na 1.000.000,- Eur, ale vzhľadom na to, že by mala byť vyrátaná 50x (priemer minimálnych miezd z roku 2018, 2019, 2020, 2021, 2022, 2023), pretože daná ujma netrvala len v roku 2018, ale trvá naďalej, žiadal priznať sumu 29.575,- Eur.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. K odvolacím námietkam uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje žalovaný za právne správny a náležite odôvodnený. Súd prvej inštancie zrozumiteľne, dostatočne zreteľne špecifikoval svoj právny názor a stranám konania vysvetlil, prečo sa priklonil k záveru o zamietnutí žaloby v celom rozsahu. Žalobcovi, ako aj žalovanému súd prvej inštancie umožnil sa vyjadriť, ústne na pojednávaní, ako aj písomne po pojednávaní, obom stranám bolo umožnené realizovať im patriace procesné práva, žiadna zo strán konania nebola žiadnym spôsobom na úkor tej druhej znevýhodnená, resp. zvýhodnená tak, aby obstálo tvrdenie žalobcu o tom, že postupom súdu prvej inštancie mu bolo odňatá možnosť konať pred súdom v takej miere, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Skutočnosť, že v konaní nebolo rozhodnuté podľa predstáv žalobcu, ešte neznamená, že došlo zo strany súdu prvej inštancie k vadám konania zakladajúcim porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Žalobca svoje tvrdenie nijako bližšie nevysvetlil, pričom toto v kontexte
vyššie uvedeného právneho názoru žalovaného nemá spôsobilosť obstáť. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje žalovaný za vecne a právne správny, náležite odôvodnený, preskúmateľný, v ktorom sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie v merite veci relevantnými otázkami a predmetnú právnu vec subsumoval pod vzťahujúce sa právne predpisy. Žalovaný namietal predloženie akéhokoľvek dôkazu zo strany žalobcu, nakoľko tieto bez svojej viny mohol a mal predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie. Neurobil tak. Správa o povesti žalobcu nepredstavuje dôkaz spôsobilý akokoľvek preukázať danosť uplatneného nároku, s vecou nijako nesúvisí. Vo vzťahu k navrhovaným výsluchom svedkov žalovaný uvádza, že tieto žalobca mohol a mal bez svojej viny navrhnúť pred súdom prvej inštancie. Navyše, žalobca sám v konaní pred súdom prvej inštancie netrval na výsluchu svojho otca s tým, že tento nemá ako preukázať žalobcom uplatnený nárok. Žalovaný vzhľadom na predkladanie a navrhovanie nových dôkazov a uvádzanie nových skutočností poukazuje na to, že sa jedná o tzv. novoty v odvolacom konaní a požiadal odvolací súd, aby na ne podľa § 366 CSP neprihliadal. Žalovaný mal za to, že žalobca mohol upraviť výšku požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy (a to po otázkach súdu prvej inštancie, na ktoré reagoval žalobca tak, že trvá na požadovanej sume 1.000.000,- Eur s tým, že pôvodne chcel žiadať viac, pozn. žalovaného) v konaní pred súdom prvej inštancie, neurobil tak ani po otázkach súdu prvej inštancie, ktoré naznačovali, že žalobcom požadovaná výška náhrady nemajetkovej ujmy nie je v súlade so zákonom. Úprava výšky požadovanej náhrady škody by mohla predstavovať dispozičný úkon strany žalobcu, ktorý odvolací súd musí pripustiť a žalovaný s ním súhlasiť. Z obsahu žalobcových tvrdení žalovanému žiadne čiastočné späťvzatie nevyplýva.
4. Žalobca odvolaciu repliku k vyjadreniu žalovaného nepodal.
5. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom skutkovom stave, že žalobca v konaní nepreukázal naplnenie ani jedného z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy, a to nesprávneho úradného postupu, vzniknutej škody (nemajetkovej ujmy) a príčinnej súvislosti medzi vznikom nemajetkovej ujmy a postupom polície inkriminovaného dňa 19.12.2018.
7. Žalobca v odvolaní namietal zásah do procesných práv (hmotných práv), arbitrárnosť rozsudku, nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie.
8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že pri rozhodovaní vo veci samej vzal súd prvej inštancie do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní vo veci samej súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval, pričom rozhodol v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:
9. Odvolací súd konštatuje, že podľa § 7 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o zatknutí, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody má ten, na kom bolo vykonané, ak bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo pri ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím pri výkone verejnej moci je a) existencia právoplatného rozhodnutia, s výnimkami pre prípady upravenými v ustanovení § 6 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci pri nezákonných rozhodnutiach, ktoré sú vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť napádaných rozhodnutí, môže žiadateľ uplatniť svoj nárok na náhradu škody aj v prípade, ak sa nezákonné rozhodnutie zrušilo alebo zmenilo na základe riadneho opravného prostriedku. V prípade, že sa na konanie, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, nevzťahovali ustanovenia správneho poriadku, môže žiadateľ svoj nárok uplatniť aj pre všetky prípady, ak bolo rozhodnutie zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. b) Vyčerpanie riadneho opravného prostriedku, ktorý ustanovuje osobitný zákon
(odvolanie alebo rozklad). Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady osobitného zreteľa § 6 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci. c) Rozhodnutie musí byť zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nemusí byť splnená v prípade, ak subjektu bola spôsobená škoda rozhodnutím orgánu verejnej moci, pri prekročení svojej právomoci, nie je nevyhnutné na uplatnenie nároku na náhradu škody, aby bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. Nesplnenie tejto podmienky je upravené podľa § 6 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie podmienok podľa § 7 (resp. § 6) zákona č. 514/2003 Z.z., a teda, že by rozhodnutie o zadržaní vykonané príslušníkmi policajného zboru (a následne hospitalizácia na psychiatrii), bolo vyhodnotené ako nezákonné, alebo že by došlo k nesprávnemu postupu. Skutočnosť, že žalobca zadržanie (resp. postup príslušníkov policajného zboru) vnímal ako nezákonné, nespôsobuje jeho nezákonnosť. Nezákonnosť musí byť vyslovená príslušným orgánom, prípadne musí vyplývať z prekročenia právomoci orgánu, čo však v tomto konaní nebolo preukázané. Žalobca bol v konaní povinný takúto skutočnosť preukázať, a teda napr. odsudzujúcim rozsudkom príslušníkov polície, ktorí vykonali zadržanie, za tento čin. Súd prvej inštancie ani odvolací súd nevykonávajú v zásade dôkazy z vlastnej iniciatívy (s výnimkou zákonom ustanovených prípadov), ale v sporovom konaní zväčša len na návrh. Aktívnym v konaní musí byť žalobca, ak tak nekoná, dôsledkom býva neúspech v konaní. Súd prvej inštancie musí byť nestranný, a preto ani nemôže žalobcovi uviesť, čo tento má tvrdiť a aké dôkazy má navrhnúť, preto aby bol úspešný v spore. Ďalej k otázke vzniku nemajetkovej ujmy musí odvolací súd konštatovať, že záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní vzniku nemajetkovej ujmy bol dôvodný a správny. Žalobca okrem subjektívnych skutkových tvrdení, ktoré boli popreté žalovaným, nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy v podobe zníženia jeho dôstojnosti v spoločnosti, a preto súd prvej inštancie nemohol postupovať inak ako žalobu zamietnuť. Vecne správny bol aj záver o nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi nezákonným zásahom a vznikom škody, nakoľko nebolo preukázané splnenie prvých dvoch podmienok, a preto nemohla byť splnená ani tretia podmienka. Odvolací súd sa preto plne stotožnil s skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie.
9. K odvolacej námietke žalobcu o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie, čím malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že táto nie je dôvodná. Žalobca nešpecifikoval v čom bol procesný postup súdu prvej inštancie nesprávny. Odvolací súd preveril procesný postup súdu prvej inštancie, pričom musí konštatovať, že súd prvej inštancie po celý čas postupoval správne, poskytol žalobcovi potrebné poučenia, vyzval ho na doplnenie žaloby, ako aj mu doručil vyjadrenie žalovaného na ďalšie vyjadrenie. Na prvom pojednávaní dňa 25.10.2022 žalobcovi umožnil sa k veci vyjadriť, konkretizovať a vymedziť skutkové okolnosti veci, ďalej na uvedenom pojednávaní žalobcovi uviedol, sporné a nesporné skutočnosti, ako aj predbežné právne posúdenie, pričom opakovane žalobcu poučil o možnosti navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na pojednávaní dňa 22.11.2022 žalobcovi umožnil predniesť ďalšie nové skutkové tvrdenia (viď č.l. 143), pričom žalobca zostal nečinný a možnosti dané mu súdom prvej inštancie nevyužil takým spôsobom, ktorý by bol spôsobilý mu privodiť úspech v konaní. Odvolací súd uvádza, že návrh na výsluch príslušníka PZ, takouto skutočnosťou nebol. Je potrebné si uvedomiť, že základom konania sú skutkové tvrdenia, a na ich preukázanie je možné vykonať dôkaz (výsluch, listinu...), pričom však nemožno najskôr vykonať dôkazy a až následne uviesť skutkové tvrdenia. Žaloba o náhradu škody (nemajetkovej ujmy) podľa zákona 514/2003 Z.z. je sporovým konaním, v ktorom sú si sporové strany rovné a súdy nie sú vyšetrovacími súdmi, ktoré zisťujú skutočný stav veci bez skutkových tvrdení. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neprodukoval skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré by boli spôsobilé mu privodiť úspech v konaní, pričom postup súdu prvej inštancie bol súladný so zákonom. Žalobcom tvrdené trestné oznámenia nie sú dôkazom spôsobilým preukázať nesprávnosť postupu príslušníkov policajného zboru, ale až následné kroky prokuratúry, prípadne odsúdenie príslušníkov súdom. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhol dopytovať prokuratúru (policajný zbor) na výsledok trestného oznámenia, len konštatoval, že ho nemá. Tak ako bolo uvedené vyššie, súd nemôže za žalobcu uvádzať skutkové tvrdenia, navrhovať dôkazy, a preto tak ako uzavrel súd prvej inštancie žalobca nepreukázal dôvodnosť žaloby, čo do existencie nezákonnosti postupu príslušníkov policajného zboru. Návrh žalobcu na vykonanie takýchto dôkazov v odvolacom konaní (dopytovanie prokuratúry) je nedôvodný a odvolací súd mu nemôže vyhovieť podľa § 366 CSP, nakoľko žalobca mohol tieto návrhy predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom tak z vlastnej viny neurobil. Takto uplatnený prostriedok procesného útoku nie je uplatnený včas a odvolací súd ho nemôže vykonať. Rovnako tak nemožno vyhovieť návrhu na správu o povesti, resp. výsluchu otca žalobcu, nakoľko všetky tieto dôkazy mal žalobca navrhnúť (trvať na ich i vykonaní) pred súdom prvej inštancie. Obdobne aj tvrdenia o skončení podnikania,
neboli okrem tvrdenia, že mali príčinu v udalostiach z decembra 2018, žiadnym iným spôsobom reálne preukázané, a preto nepredstavujú skutočnosť spôsobilú privodiť žalobcovi úspech. Ďalej má odvolací súd za to, že tvrdeniu žalobcu o vážnom znížení jeho dôstojnosti v dôsledku zadržania v decembri 2018, čo ho malo viesť k odmietnutiu pracovať v Slovenskej republike, je subjektívnym tvrdením žalobcu, ktoré s prejednávanou vecou nemá žiadne logické prepojenie a súvis, jednak z dôvodu nepreukázania tohto tvrdenia. Priamy a bezprostredný príčinný súvis s predmetným incidentom žalobca v konaní nepreukázal, pričom tvrdenie, že lekári mali žalobcovi počas jeho hospitalizácie aplikovať do tela rôzne medikamenty bez jeho súhlasu, čo sa malo negatívne prejaviť na jeho správaní vo verejnom a súkromnom živote, je taktiež nepreukázaným tvrdením. Žalobca nepredložil dôkaz, ktorý by preukázal, že naordinovaná liečba v čase zadržania a prevzatia v zdravotníckom zariadení by mala na jeho osobu negatívny vplyv. Odvolací súd dopĺňa, že súd prvej inštancie, nebol povinný žalobcu dopytovať, ako vie preukázať vznik nemajetkovej ujmy, nakoľko v konaní by osobitné preukazovanie nemajetkovej ujmy prichádzalo do úvahy až po preukázaní existencie nesprávneho úradného postupu, čo však preukázané nebolo. Odhliadnuc od uvedeného, ako bolo uvedené vyššie, súd prvej inštancie musel byť nestranný, a preto postup, ktorý žiadal žalobca (návod na preukázanie), by bol v rozpore so zásadou nestrannosti súdu a rovnosti strán. Nedôvodné súd aj námietky týkajúce sa výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá by mohla byť priznaná, nakoľko ak neboli splnené predpoklady v podobe nesprávneho úradného postupu a existencie nemajetkovej ujmy, bezpredmetná je aj jej výška. K námietkam nevykonania dôkazov, nesprávneho právneho posúdenia a existencii vád, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutia vo veci, odvolací súd uvádza, že tieto neboli žalobcom žiadnym spôsobom špecifikované do tej miery, aby boli prejednateľné. Odhliadnuc od uvedeného má odvolací súd za to, že v konaní sa nevyskytli vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, vo veci bol náležite zistený skutkový stav veci a vec bola aj správne právne posúdená.
11. Z týchto dôvodov bolo odvolanie žalobcu posúdené ako neopodstatnené.
12. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline jednomyseľne.
Poučenie:
: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).