Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-141-2012.pdf
PDF · 77.09 KB
No categories available
3Co/141/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: A.Í. H., D.. XX.X.XXXX, N. S. F. D. P. XXX, zastúpenej JUDr. Alenou Zbojovou, bytom Dolný Kubín, Severná 848/17, proti žalovanému: CO.BE.R. spol. s r.o., so sídlom v Sobranciach, Michalovská 1, zastúpenému JUDr. Máriou Urbanovou, advokátkou, so sídlom v Michalovciach, Okružná 112, v konaní o vypratanie nehnuteľností a vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce, č. k. 12C/10/2011-61, zo dňa 16. februára 2012 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil. Uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 133,32 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právnej zástupkyni žalovaného.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa žalobu zo dňa 14. júna 2011 vzala celkom späť, avšak zároveň uviedla, že žiadnu žalobu na Okresnom súde Michalovce nepodávala. Ak žaloba bola podaná v jej mene, bola podaná proti jej vôli a nebola ňou vedome podpísaná. Žiadne splnomocnenie nikomu vedome nepodpísala.
Súd prvého stupňa z výpovedí L.. G. V. M.. G. a predloženého plnomocenstva z roku 2008 mal preukázané, že žalobkyňa už v tomto roku splnomocňovala L.. G., aby ju zastupoval v sporoch ohľadne užívacích práv k jej pozemkom i na súde, pričom L.. G. i v novembri 2010 mala byť poučená o tom, že podpisuje plnomocenstvo pre M.. O. G. (z plnomocenstva je evidentné, že sa udeľuje M.. G. ako advokátovi), preto nebolo možné plnomocenstvo z 23. novembra 2010 pre advokáta M.. O. G. v zmysle § 37 OZ a § 49a OZ považovať za neplatné. V zmysle § 22 OZ a § 24 O.s.p. tak došlo k účinnému prejaveniu vôle, aby žalobkyňu zastupoval ako advokát M.. O. G. v tomto súdnom konaní, začatiu občianskeho súdneho konania podľa § 79 ods. 1 O.s.p. a následnému späťvzatiu žaloby.
O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 146 ods. 2, prvá veta O.s.p. Žalobkyňa späťvzatím žaloby procesne zavinila zastavenie konania, preto ju súd zaviazal uhradiť trovy, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok za odvolanie proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia 33 eur a dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia 57 eur (vychádzajúc z výpočtového základu 741 eur) a ďalší úkon právnej služby odvolanie proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia podľa § 14 ods. 3 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. 28,50 eur + 2 x režijný paušál po 7,41 eur, spolu 133,32 eur.
Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa, a to proti výroku o trovách konania. Navrhla zmeniť uznesenie v napadnutom výroku tak, že žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov konania neprizná.
V odvolaní namietala, že súd prvého stupňa napriek skutočnostiam uvedeným v späťvzatí návrhu žalobkyne zo dňa 14. júna 2011 a podrobnému vyjadreniu zo dňa 25. 10. 2011, nepodrobil žalobkyňou uvádzané skutočnosti takej analýze, s ohľadom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ako to urobil v prípade vyjadrení a výpovedí M.. G. V. L.. G.. Naopak právny úkon, ako to vyplýva z dikcie Občianskeho zákonníka, je určovaný prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle, vznikom, zmenou, alebo zánikom práv a povinností. Ťažiskom pre posúdenie, či ide o právny úkon, alebo nie, je prejav vôle. Musí existovať jednota vôle a prejavu. Ak prejav nespĺňa predpísané náležitosti, právny úkon nemôže byť platný. Z podaní žalobkyne mal okresný súd preukázané, že nemala v úmysle podať žalobu voči žalovanému, nakoľko nemá vedomosť, ani relevantné dôkazy o tom, že žalovaný užíva nehnuteľnosti (pozemky), ktorých bola žalobkyňa vlastníčkou, a ktoré na základe nájomnej zmluvy č. 53/01/2008 zo dňa 1.1.2008 dala do užívania nájomcovi TRIOSPOL, družstvo, ktorej predsedom je L.. W. G.. Rovnako nemala vôľu, ani úmysel žiadať od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 132,36 eur, nakoľko žalovaný žalobkyni nič nedlhuje a žalobkyňa nemá informácie o tom, žeby sa na jej úkor nejakým spôsobom obohatil. Ako podrobne súdu žalobkyňa uviedla vo svojom vyjadrení zo dňa 25.10.2011, konanie sa začalo na základe žaloby, ktorú aj v jej mene podal advokát M.. G., menovanému nikdy žiadne plnomocenstvo nemala v úmysle udeliť. Ak podpísala listinu obsahujúcu takýto prejav vôle, podpísala ju v omyle s vedomím, že sa jedná o iný úkon týkajúci sa nájomnej zmluvy, v čom ju mohlo utvrdiť aj to, že listinu jej predložil na podpis L.. G., ktorého poznala, a s ktorým bola v kontakte kvôli zmluve o nájme, ktorou mu prenajala svoje nehnuteľnosti (pozemky). Nikdy L.. G. nepovedal žalobkyni, nie to aby jej vysvetlil, alebo poučil, že bude musieť podať žalobu na súd, že jej nájde na to advokáta a podobne. Ak by túto situáciu by bol žalobkyni vysvetlil s tým, že jej zaobstará advokáta, ktorý by za ňu podával žalobu, nikdy by s tým nesúhlasila a na L.. G. a ním zvoleného advokáta, by sa rozhodne nespoľahla, nakoľko má žalobkyňa svoju rodinu, v ktorej sú právnici a predovšetkým, ktorým dôveruje. Napokon, keďže je dôchodkyňou a jediným príjmom je starobný dôchodok, dôvodom prečo by si nehľadala žiadneho advokáta, nepodávala žaloby, sú jej príjmové a majetkové pomery, ktoré jej nepostačujú na úhradu trov, ktoré sú s takýmto konaním spojené. Preto L.. G. zvolil takýto postup pri obstaraní plnomocenstva pre M.. G., aký zvolil, nakoľko vedel, že dobrovoľne by s podaním žaloby prostredníctvom ním vybraného advokáta, nesúhlasila. Ak takýto postup L.. G. zvolil, odvolávajúc sa na splnomocnenie, ktoré mu mala žalobkyňa udeliť ešte dňa 2.2.2008, ani o takomto splnomocnení nemá žalobkyňa žiadnu vedomosť, ak takúto listinu podpísala, tak ju podpísala len s vedomím, že podpisuje nájomnú zmluvu, nakoľko do styku s L.. G. doposiaľ došla vždy len do súvislosti s nájmom pozemku. Nikdy mu nepodpisovala žiadne splnomocnenia, aby za ňu niečo konal v otázkach majetku a on takto využil dôverčivosť vlastnú starému človeku. Vzhľadom na uvedené je žalobkyňa toho názoru, že zastavenie konania nezavinila, nakoľko ho nemala v úmysle ani začať. Nemala vôľu ani v úmysle podať žiadnu žalobu a po zistení, že v jej mene bola na súde žaloba podaná, bola nútená z opatrnosti zobrať takýto návrh späť, nakoľko iný spôsob, ako skončiť proti jej vôli začaté konanie nepozná. Zároveň poukázala na ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., kde pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Ako okolnosť hodnú osobitného zreteľa mal súd zobrať do úvahy aj vek žalobkyne a jej príjmové pomery a skutočnosť, že vlastne sa stala prostredníkom v riešení sporu dvoch podnikateľských subjektov, z ktorých jeden TRIOSPOL, družstvo na dosiahnutie svojho zisku využíval aj majetok žalobkyne a práve tento subjekt konajúci prostredníctvom predsedu L.. W. G. využil žalobkyňu pre uvedené konanie na ochranu svojich záujmov proti žalovanému, napriek tomu, že takúto žalobu, o ktorej sa vedie toto konanie, mohol s poukazom na ustanovenie § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka podať sám, nakoľko k pozemkom, ktorých vypratania sa voči žalovanému mala žalobkyňa jeho snažením domáhať, mu svedčilo iné vecné právo, a to vecné právo nájomcu, na základe v tom čase platnej zmluvy o nájme.
Žalovaný vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobkyne navrhol odvolanie žalobkyne zamietnuť, lebo toto podala po lehote a predmetné uznesenie bolo žalobkyni doručené 29.2.2012, ako sama v odvolaní uvádza a odvolanie bolo podané na súd 16. marca 2012, teda po lehote na podanie odvolania, ktorým bol deň 15. marca 2012.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalobkyňa v zákonnej lehote (uznesenie bolo žalobkyni doručené 28. februára 2012 a odvolanie podala na pošte Dolný Kubín 1 dňa 14. marca 2012), preskúmal uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania, ako konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania.
Pre rozhodnutie o náhrade trov konania v občianskom súdnom konaní platí zásada zodpovednosti za výsledok sporového konania, prípadne za zavinenie na zastavení konania. Strohá aplikácia ustanovení o takejto náhrade trov konania, by však v konkrétnych prípadoch mohla viesť k nežiaducej tvrdosti, a tak ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. umožňuje odchýlku z tejto zásady, ktorej použitie znamená to, že tomu z účastníkov, ktorý by inak mal nárok na náhradu trov konania, sa náhrada trov konania neprizná, prípadne, že sa mu neprizná v celom rozsahu.
Použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. je výnimočné, ak ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Súd prvého stupňa je však povinný pri rozhodovaní o trovách konania skúmať, či nie sú splnené podmienky aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. Popri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať k osobným, majetkovým, zárobkovým a iným pomerom všetkých účastníkov. Okrem toho treba vyhodnotiť aj okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť aj k postoju účastníkov v konaní výške trov. Treba však uviesť, že samotná skutočnosť, že účastník spĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, nemusí automaticky znamenať, že spĺňa aj kritéria pre aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p., pretože pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné brať do úvahy aj ďalšie vyššie uvedené okolnosti.
Súd prvého stupňa však pochybil, ak pri rozhodovaní o trovách konania neskúmal možnosť aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. na rozhodovanie o trovách konania.
Na odvolaciu námietku, že žalobkyňa pri podpisovaní plnomocenstva pre M.. O. G. O. N. L.. G. uvedená do omylu, teda nebola poučená, že udeľuje plnomocenstvo M.. O. G. na zastupovanie v súdnom konaní, ktoré sa malo viesť proti žalovanému, nemožno brať zreteľ vo vzťahu k nepriznaniu náhrady trov žalovanému, lebo žalovaný nemá žiadny podiel na prípadnom uvedení žalobkyne do omylu.
Odvolací súd preto v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.