Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-302-2012.pdf
PDF · 91.7 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/302/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu F. Q. T., s.r.o., P., Ú. X, IČO: 35 724 803, proti žalovanému J. Y., bytom Ď. G., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného O. V. N. N. T. X., Y., L. XX, o zaplatenie 1.022,65 € s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu 17C 38/2012-32 z 20.6.2012 Okresného súdu Košice-okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka.
Žalobcovi sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 22,10 € spočívajúca v trovách právneho zastúpenia a vedľajší účastník je povinný ju zaplatiť Tomáš Kušnír s.r.o. do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením konanie zastavil, rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi prostredníctvom príslušného daňového úradu a o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Zastavenie konania odôvodnil späťvzatím návrhu na začatie konania, ktoré podal žalobca pred začatím konania vo veci samej písomným podaním z 11.6.2012. Výrok o trovách konania odôvodnil aplikáciou § 146 ods. 1 O.s.p., berúc však do úvahy aj znenie odseku 2 citovaného ustanovenia. Náhrada trov zo strany žalobcu by podľa neho prichádzala do úvahy iba v prospech samotného účastníka alebo vtedy, ak by išlo o trovy vzniknuté vedľajšiemu účastníkovi po tom, ako mal na všetky svoje úkony (t.j. od samotného vstupu do konania vrátane úkonov v ňom prezentovaných) súhlas od samotného žalovaného. Z postupu vedľajšieho účastníka mu bolo zrejmé, že tento úkony vo veci robí paralelne a nezávislé na vôli a úkonoch žalovaného, ktorý ani nevedel o tom, že popri ňom v konaní niekto stojí. Vedľajší účastník ho nekontaktoval, neanalyzovali spoločný postup v konaní a neujednotili sa na tom, kvôli čomu vedľajší účastník stojí na jeho strane. Skôr ako zo strany vedľajšieho účastníka bola vznesená námietka premlčania, žalobca zobral žalobu späť. Procesne preto za zastavenie konania zodpovedá žalobca, nie však za trovy, ktoré si z vlastného rozhodnutia vyvolal vedľajší účastník výlučne sám. Tento, keďže bol zriadený za účelom obrany spotrebiteľa má byť (a zrejme aj je) vybavený odborným aparátom tak, aby ochranu mohol kvalifikovane poskytovať a v prejednávanej veci vedľajší účastník, zastúpený advokátom robil všetky úkony bez predchádzajúceho súhlasu a vedomia žalovaného.
Uznesenie napadol včas podaným odvolaním vedľajší účastník, navrhol ho zmeniť a priznať mu trovy celého konania vo výške 241,58 €. Nesúhlasil s názorom okresného súdu, že na to, aby mu patrila náhrada trov konania je potrebný súhlas účastníka so vstupom do konania, na strane ktorého vystupuje, keďže do konania vstúpil z vlastnej vôle a konal iba sám za seba (§ 93 ods. 4 O.s.p.). Priebeh konania si nevyžadoval žiadnu konzultáciu so žalovaným a koordinácia postupu s ním by mala za následok iba
neúčelné trovy. Uviedol, že v konaní sa dal od počiatku zastupovať právnym zástupcom, realizujúc tým ústavné právo a zastúpenie vzniklo na základe dvojstranného právneho úkonu, po náležitom posúdení, že je to vzhľadom na jeho priestorové, materiálne, technické a personálne možnosti a vzhľadom na množstvo spotrebiteľských vecí jediný možný a najefektívnejší spôsob, akým dokáže účelne realizovať svoje úlohy a ciele pri ochrane práv spotrebiteľov. Prax na súdoch potvrdzuje, že žalobca čoraz častejšie berie žaloby späť už po tom, čo sa dozvie o jeho vstupe do konania. Citoval článok 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, článok 38 a článok 47 Charty základných práv EÚ a bol toho názoru, že ním uplatnené trovy právneho zastúpenia v konaní boli účelné. Za fakt označil, že okresné súdy dlhodobo vybavovali spotrebiteľskú agendu vydávaním platobných rozkazov, a to v drvivej väčšine v rozpore s § 172 ods. 9 O.s.p., prípadne rozsudkami pre zmeškanie v rozpore s § 153b ods. 5 písm. d/ O.s.p., nerešpektujúc jej zvláštnu povahu a preto príčinou jeho vstupov do konaní sú práve žaloby, ktoré nemali byť vôbec podané a úloha súdov v spotrebiteľskej agende je nezastupiteľná. Citoval ďalej článok 47 ods. 2 Ústavy SR a mal za to, že svojou činnosťou napĺňa vysoké ciele politiky EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľov zvlášť s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09. Zdôraznil napokon, že už samotný jeho vstup do konania mnohokrát postačuje na to, aby žalobca žalobu, ktorou uplatnil proti spotrebiteľovi premlčané nároky vzal späť. Jeho cieľom je, aby aj advokáti zistili, že ak sa budú v spolupráci so združeniami venovať hromadne spotrebiteľskému právu, tak kým bude táto agenda existovať, tak sa im to oplatí a neskrachujú z dôvodu, že súdy nepriznávajú združeniu náhradu trov konania ani v úspešných konaniach. V súvislosti s rozhodovaním iných všeobecných súdov v obdobných veciach priložil k odvolaniu vybrané rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Banskej Bystrici. V prípade pochybností a vzhľadom na postoj okresného súdu pri výklade únijných noriem navrhol konanie prerušiť a požiadať Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne a priznať mu trovy v odvolacom konaní vo výške 46,- € s DPH. Bol toho názoru, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Má vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania, z čoho je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Vedľajší účastník podľa neho viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových významných skutočností, čím konanie predlžuje, keď rovnaký právny názor vyjadril aj Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí 6Co 141/2012. Zastával názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie vo výroku o trovách konania je vecne správne, preto ho potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 27.12.2011 bola Okresnému súdu Košice-okolie doručená žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 1.022,65 € s príslušenstvom.
Žalobca podaním z 11.6.2012, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Košice-okolie dňa 15.6.2012 vzal žalobu v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť a vrátiť súdny poplatok. Neuviedol dôvod, pre ktorý zobral žalobu v celom rozsahu späť.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Ak zastavuje súd konanie z dôvodu späťvzatia žaloby, zapodieva sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania najprv tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené.
Zavinenie toho, že konanie muselo byť zastavené môže napríklad spočívať aj v tom, že účastník (žalobca) vzal žalobu (návrh na začatie konania) späť. Zavinenie je tak treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku).
Tam, kde zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd prizná ostatným účastníkom (druhej strane) náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie práva.
Žalovanému v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.).
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu 10a. (v odkaze pod čiarou je aj zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - § 93 ods. 2 O.s.p.).
Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O.s.p.).
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník (§ 201 O.s.p.).
Postavenie vedľajšieho účastníka je charakterizované rovnakými procesnými právami a povinnosťami ako účastníka, na strane ktorého sa pripojil alebo na strane ktorého vystupuje. Jeho postavenie je odlišné tým, že i keď koná vlastným menom, jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý je dominus litis.
V predmetnej veci vedľajší účastník vstúpil do konania podaním zo dňa 17.2.2012, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Košice-okolie dňa 20.2.2012 (č.l. 15). V tomto podaní Združenie na ochranu občana spotrebiteľa X. oznamuje, že vstupuje podľa § 93 ods. 2 O.s.p. do konania ako vedľajší účastník na podporu účastníka J. Y.. V prílohe predkladajú plnomocenstvo pre JUDr. Igora Šafranka a žiadajú doručiť návrh na začatie konania a jeho prílohy. Prílohou oznámenia vedľajšieho účastníka je plnomocenstvo zo dňa 20.1.2012 pre advokáta JUDr. Igora Šafranka.
Vzhľadom na to, že vedľajší účastník „vystupoval“ na strane žalovaného a k zastaveniu konania došlo z dôvodu zavinenia žalobcu, lebo vzal späť žalobu, bol by žalobca povinný uhradiť trovy konania žalovanému, a pretože vedľajší účastník zdieľa osud účastníka, na strane ktorého vystupuje, mal by vedľajší účastník tiež právo na náhradu trov konania.
Vedľajší účastník bol zastúpený advokátom a uplatnil si trovy konania, ktoré pozostávali z odmeny za prevzatie a prípravu zastúpenia (71,37 €) podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. a za podanie z 11.6.2012 (71,37 €) podľa § 14 ods. 3 písm. b/ cit. vyhl., režijný paušál (2 x 7,63 €) a z odmeny advokáta zvýšenej o 20 % DPH. Odvolací súd skúmal, či trovy konania vyčíslené a uplatňované vedľajším účastníkom v odvolaní sú účelné.
Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka), musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.
V tomto konaní nemožno považovať trovy „vynaložené“ vedľajším účastníkom, presnejšie vyčíslené vedľajším účastníkom za účelné, lebo tieto trovy neboli v príčinnej súvislosti s procesným postojom žalovaného, resp. vedľajšieho účastníka k predmetu konania.
V súdenom prípade v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania nedošlo ani k vysloveniu procesného postoja žalovaného ani vedľajšieho účastníka k predmetu konania.
Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vyvodiť z článku 47 Ústavy Slovenskej republiky. V podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok. Aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože mal plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí ako na trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné, i pre trovy právnej pomoci. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. To platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, nakoľko sú významné na posúdenie veci samej.
Úvaha vedľajšieho účastníka, že jeho vstup do konania spôsobil späťvzatie žaloby nie je ničím podložená a chýba očividná príčinná súvislosť medzi jeho vstupom do konania a procesným úkonom žalobcu. Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, ktorý považoval uplatnené trovy vedľajšieho účastníka za neúčelné, nadbytočné a nehospodárne. Aj odvolací súd má za to, že vstup vedľajšieho účastníka do konania, sám o sebe bez ďalšieho neodôvodňuje priznanie náhrady trov konania, a to s poukazom aj na tú skutočnosť, že vedľajší účastník pri oznámení vstupu do konania zároveň žiadal o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh. Bez znalosti vedľajšieho účastníka o konkrétnej veci a jej skutkových okolnostiach ťažko možno hovoriť o prevzatí a príprave právneho zastúpenia. Preto aj plnomocenstvo, udelené združením advokátovi je iba všeobecným, bez konkretizácie prejednávanej veci.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Vedľajší účastník tiež navrhol, aby odvolací súd v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. konanie prerušil a požiadal Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o konkretizovaných prejudiciálnych otázkach.
Nakoľko odvolací súd neriešil pri svojom rozhodnutí tie otázky, ktoré odvolateľ označil za možné prejudiciálne otázky, nebolo potrebné konanie prerušiť v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Súčasne je potrebné uviesť, že odvolací súd nespochybňuje oprávnenie vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania (za predpokladu, že sú účelne vynaložené), ani oprávnenie dať sa zastupovať v spore advokátom. O náhrade trov vedľajšieho účastníka totiž odvolací súd rozhoduje na základe tých istých východísk a predpokladov ako o náhrade trov účastníkov konania.
V odvolacom konaní mal úspech žalobca, uplatnil si nárok na náhradu trov (vo výške 46,- €) a preto mu bola priznaná náhrada trov (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 2, § 151 ods. 1 O.s.p.) pozostávajúca z odmeny za poskytnutú právnu službu - 1 úkon právnej služby za podané vyjadrenie k odvolaniu (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl.č. 655/2004 Z.z.), a to vo výške 10,79 € a k tomu režijný paušál 7,63 €. Zástupca žalobcu je platcom DPH, preto mu bola priznaná aj 20 % DPH, t.j. 3,68 €, spolu náhrada trov titulom právneho zastúpenia 22,10 €. Poskytnutie právnej služby považuje odvolací súd za účelne vynaložený úkon, keďže žalobca má právo podať vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka (ktoré mu súdom bolo doručené). Pri skúmaní hľadiska účelnosti tohto úkonu právnej služby (t.j. vyjadrenia k odvolaniu) odvolací súd vychádzal z obsahu podania a vzhľadom na jeho vecný charakter posúdil tento úkon právnej služby ako účelne poskytnutý. Predmetom odvolacieho konania boli len trovy konania 241,58 €, čo je tarifná hodnota veci v odvolacom konaní (§ 10 ods. 1 cit. vyhl.). Odmena však patrí iba vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, teda nie vo výške 21,58 €, ale len 10,79 €, v súlade s § 14 ods. 3 písm. b/ cit. vyhl.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.