Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-5-1998.pdf
PDF · 73.4 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/5/1998
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci oprávneného: Východoslovenské kameňolomy a štrkopiesky, štátny podnik v likvidácii, Štefánikovo námestie č. 4, Spišská Nová Ves 052 27, IČO 00 015 482, proti povinnému: Q. Y., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom W. XXXX/X, XXX XX Y., o vymoženie 57,29 EUR s prísl. a trov exekúcie, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Lenkou Borovskou, Exekútorsky úrad so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, náhradníčkou súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú .
II. Exekúciu z a s t a v u j e.
III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva
odôvodnenie:
Na základe návrhu právneho predchodcu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 15.12.1997 a jeho následnej žiadosti bolo Okresným súdom Košice I dňa 23.1.1998 vydané poverenie na vykonanie exekúcie XXXX XXXXXX.
Dňa 26.7.2012 bol súdu predložený exekútorský spis na rozhodnutie o zastavení exekúcie, pretože povinný zomrel ako nemajetný. Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie vrátane DPH vo výške 64,98 EUR.
Podľa § 235 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej EP), exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom od 1.2.2002, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. písm. g) EP účinného v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd zastaví, ak ju súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 EP, môže súd exekúciu zastaviť na návrh alebo bez návrhu.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 EP, v znení účinnom do 31.1.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 EP, v znení účinnom od 1.2.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP, v znení účinnom od 1.2.2002, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Právnym predchodcom oprávneného v exekučnom konaní bol Dopravno-mechanizačné služby Košice, štátny podnik v likvidácii. Dňa 12.01.2005 však došlo k výmazu tohto subjektu z Obchodného registra. Právny dôvod výmazu zapísanej osoby bolo Rozhodnutie MVRR SR o zlúčení štátnych podnikov: Dopravno-mechanizačné služby Košice, štátny podnik v likvidácii a Východoslovenské kameňolomy a štrkopiesky, štátny podnik v likvidácii, Spišská Nová Ves. Štátny podnik je právnym nástupcom zanikajúceho štátneho podniku: Obchodné meno: Dopravno-mechanizačné služby Košice, štátny podnik v likvidácii Sídlo: 040 01 Košice IČO: 00 698 644
Po preskúmaní exekučného spisu sp. zn. 0Er/5/1998 a exekútorského spisu sp. zn. 1EX 3561/1997 súd zistil, že povinný zomrel dňa 13.12.2005, teda po začatí exekučného konania (15.12.1997) a Okresný súd Košice I uznesením č.k. 19D/539/2005 zo dňa 27.1.2006 dedičské konanie po povinnom zastavil podľa § 175h ods. 1 O.s.p., pretože poručiteľ nezanechal žiaden majetok.
Z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2012, sp. zn. 6 M Cdo 11/2011 vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku)
Návrh na vykonanie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 15.12.1997. Nemajetnosť povinného, ako dôvod na zastavenie exekúcie bol do § 57 ods. 1 EP doplnený novelou účinnou od 1.2.2002. Podľa prechodných ustanovení sa však konania, ktoré sa začali do 1.2.2002 dokončia podľa doterajších predpisov. Súd teda nemohol exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP v znení účinnom v čase začatia exekučného konania. Toto ustanovenia podľa názoru súdu zahŕňa dôvody zastavenia exekúcie, ktoré nie sú výslovne vymenované v § 57 ods. 1 EP.
Vyúčtovaním trov exekúcie zo dňa 17.7.2012 súdny exekútor žiadal priznať na trovách exekúcie sumu 64,98 EUR vrátane DPH.
V zmysle § 235 ods. 2 EP musí súd aplikovať na toto exekučné konanie ustanovenia exekučného poriadku v znení do 31.1.2002. V tomto prípade nemožno uložiť oprávneného povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie z dôvodu, že exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného. § 203 v znení účinnom do 31.1.2002 zakladal možnosť uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, len ak pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Neobsahoval odsek 2, ktorý upravuje úhradu trov v prípade nemajetnosti povinného.
Exekučný poriadok predpokladá, že trovy exekúcie uhrádza povinný. Podľa § 203 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Nárok na náhradu trov exekúcie v zmysle citovaného ustanovenia vznikne súdnemu exekútorovi teda vtedy, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Súd nemá za preukázané, že oprávnený v roku 1997 kedy začalo exekučné konanie, mohol predpokladať, že exekúcia bude vyhlásená za neprípustnú a zastavená z dôvodu, že povinný zomrie dňa 13.12.2005 nemajetný. Preto súd nemohol uložiť oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
Pri rešpektovaní platnej právnej úpravy nezostáva iné než konštatovať, že nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, resp. kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade, ak povinný zanikol bez právneho nástupcu a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať exekútorovi trovy exekúcie, aj keď takéto rozhodnutie sa môže zdať nespravodlivé predovšetkým vo vzťahu k legitímnemu očakávaniu exekútora, že za výkon exekučnej činnosti mu odmena patrí. Možno tu teda vidieť istý nesúlad medzi zásadou, že exekútorovi patrí za výkon exekučnej činnosti odmena a právnou úpravou náhrady trov. Napokon aj ústavný súd skonštatoval, že interpretácia a aplikácia § 203 EP v tom smere, že sa exekútorovi odmena neprizná, nie je zásadne v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie nepriznať.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.