Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-449-2011.pdf
PDF · 82.7 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/449/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd Bratislava, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Magdy Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: EX CREDIT, a.s., so sídlom Werferova 3, Košice, IČO: 36 572 586, zast. JUDr. Richardom Plichcikom, advokátom, Urbánkova 6, Košice, proti odporkyni: P. X., I.. XX.XX.XXXX, Z. Y.L. X/XX, Z., občan SR, zastúpená opatrovníčkou W. V., pracovníčka Okresného súdu Bratislava III, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 16C 141/2009-37 zo dňa 6. mája 2010 v pomere hlasov 3:0, o zaplatenie 150,17 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobný návrh, určil, že zmluvná podmienka článku IV. zmluvy o predaji na splátky č. 7102-08-0434 zo dňa 31.07.2008, uzavretej účastníkmi konania, znejúca „ručiteľ ako splnomocniteľ splnomocňuje navrhovateľa na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva. Notárska zápisnica bude obsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej, právny dôvod, predmet, dobu plnenia a súhlas osoby povinnej s vykonateľnou notárskej zápisnice a bude preto titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov a zmluvná podmienka článku V. zmluvy o predaji na splátky č. 7102-08-0434 zo dňa 31.07.2008, uzavretej účastníkmi konania, znejúca „kupujúci ako splnomocniteľ splnomocňuje navrhovateľa na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva. Notárska zápisnica bude obsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej, právny dôvod, predmet, dobu plnenia a súhlas osoby povinnej s vykonateľnou notárskej zápisnice a bude preto titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov“, sú neprijateľné zmluvné podmienky.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že sa prvostupňovému súdu javila uzavretá zmluva o predaji na splátky č. 7102-08-0434 zo dňa 31.07.2008 ako zmluva, ktorá by mala podliehať úprave zmlúv o spotrebiteľských úveroch (zákona č. 258/2001 Z.z.), pričom však s ohľadom na deklarovanú
bezodplatnosť, t.j. žiadne navýšenie o úroky, poplatky pri predaji predmetnej hnuteľnej veci sa na druhej strane javí, že takejto regulácii nepodlieha. Pri takýchto pochybnostiach je však namieste skúmať, či predmetný právny úkon (zmluva o predaji na splátky) nie je právny úkon, ktorým sa táto regulácia obchádza a teda tento právny úkon by bol (resp. by mohol byť) v konečnom dôsledku neplatný pre obchádzanie zákona (ust. § 39 Občianskeho zákonníka). Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla (kogentnej právnej normy) zámerným použitím prostriedku, ktorý sám osebe nie je zákonom zakázaný, v dôsledku čoho sa uvedený stav stane z hľadiska pozitívneho práva nenapadnuteľný. Predstavuje postup, pri ktorom sa niekto správa síce „naoko“ podľa práva, ale len za tým účelom, aby dosiahol výsledok, ktorý je právnymi normami nepredvídaný a nežiaduci. Tejto okolnosti nasvedčujú viaceré zmluvné ustanovenia posudzovanej zmluvy o predaji na splátky č. 7102-08-0434 zo dňa 31.07.2008.
Prvostupňový súd po oboznámení sa z čl. IV. a V. zmluvy o predaji na splátky č. 7102-08-0434 zo dňa 31.07.2008, týkajúcich sa „splnomocnenia ručiteľa“ resp. „splnomocnenia kupujúceho“ konštatoval, že tieto dojednania sú absolútne neplatné ako neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka z dôvodu, že je neprijateľné, aby sa ručiteľ, či samotný spotrebiteľ vzdali práv, ktoré im v budúcnosti môžu vzniknúť a vopred previedli na tretiu osobu (dokonca na druhú zmluvnú stranu) právo uznať záväzok (dlh), ktorý vznikne v budúcnosti (resp. sa stane v budúcnosti zročný) a teda, že veriteľ „akoby“ v zastúpení dlžníka nemôže voči samému sebe uznávať dlh (záväzok), z čoho je zjavný rozpor záujmov veriteľa a dlžníka (ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd preto zmluvné podmienky, uvedené v čl. IV. a V. zmluvy o predaji na splátky č. 7102-08-0434 zo dňa 31.07.2008, určil v zmysle ust. § 153 ods. 4 O.s.p. a ust. § 372s O.s.p. aj bez návrhu účastníkov konania za neprijateľné zmluvné podmienky.
Vo vzťahu k navrhovateľom uplatňovanej zmluvnej pokute súd prvého stupňa pri rozhodovaní zvažoval najmä platnosť dojednania v článku čl. III. Pod bod. I. písm. b/ a c/ Všeobecných zmluvných podmienok finančného prenájmu/predaja na splátky tejto zmluvnej pokuty vo výške 0,25% denne (= 91,25 % ročne) pre porušenie povinnosti platiť riadne a včas splatný dlh. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (ust. § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali (ust. § 2 O.s.p.). Zmluvná povinnosť zaplatiť riadne a včas je esenciálnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane výška zabezpečenia je v tomto prípade zjavne neprimeraná a podľa názoru súdu v prejednávanom prípade pre rozpor s dobrými mravmi (ust. § 39 Občianskeho zákonníka) ako aj pre neprijateľnosť (ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka) absolútne neplatná. Nie je zlučiteľné s dobrými mravmi, že pre porušenie právnej povinnosti (hoci významnej v právnom vzťahu) je dojednané sankčné zabezpečenie predstavujúce v ročnom vyjadrení takmer 100% istiny. V danom prípade neprichádza do úvahy moderácia zmluvnej pokuty, keďže táto je síce z hľadiska prechodných ustanovení s tzv. nepravou retroaktivitou ust. § 879j Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 545a Občianskeho zákonníka teoreticky možná, avšak pri spotrebiteľských zmluvách mal súd za to, že účel komplexu právnych noriem vydaných za účelom ochrany spotrebiteľa smeruje skôr k tomu, aby sa dodávateľ zdržal aj do budúcnosti uvádzania neprijateľných zmluvných podmienok a tento účel sa dosiahne len tak, ak sa nebude spoliehať na „prinajhoršom“ zníženie zmluvnej pokuty dojednanej so spotrebiteľom, ale súd vysloví absolútnu neplatnosť takýchto dojednaní.
Záverom prvostupňový súd uviedol, že ust. § 457 Občianskeho zákonníka upravuje, že ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Účastníkom neplatnej zmluvy ostáva vysporiadať sa medzi sebou v zmysle vyššie uvedených zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nevznikla žiadnemu z nich ujma na jeho právach. Tieto nároky však nie sú predmetom tohto konania.
O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote v jeho zamietajúcej časti napadol navrhovateľ domáhajúc sa zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie prvostupňovému súdu zdôrazňujúc, že navrhovateľ žiadnym spôsobom neobišiel zákonnú úpravu o spotrebiteľských úveroch z účelom dosiahnutia výsledku právnymi normami nepredvídaného a nežiadajúceho.
Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods 1. O.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 214 ods. 1 O.s.p. poukazom na ust. § 101 ods. 2 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti zástupcu navrhovateľa a opatrovníčky odporkyne, ktorá ospravedlnila svoju neprítomnosť, súhlasila, aby odvolací súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti, zopakoval dokazovanie v zmysle § 129 ods. 1 a § 213 ods. 3 O.s.p. čítaním listinných dôkazov; zmluva o predaji na splátky č. 7102-08-0434, vypovedanie zmluvy zo dňa 1.10.2008, doklad o doručení výpovede, splátkový kalendár zo dňa 31.7.2008 a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Odvolací súd vzhľadom na riadne zistený skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. mal zhodne so súdom prvého stupňa za preukázané, že navrhovateľ ako predávajúci uzatvoril s odporkyňou ako kupujúcou dňa 31.07.2008 v súlade s ust. § 663 Občianskeho zákonníka zmluvu o finančnom prenájme č. 7102080434, ktorej predmetom bol predaj práčky zn. Whirpool na splátky. V tejto zmluve sa odporkyňa zaviazala pravidelne uhrádzať splátky podľa splátkového kalendára. Odporkyňa uhradila pri podpise zmluvy akontáciu vo výške 4 000,- Sk. Napriek viacerým upomienkam neuhradila žiadne ďalšie splátky.
Správne súd prvého stupňa aj posúdil vec po právnej stránke, keď vyslovil neplatnosť zmluvy o finančnom prenájme č. 7102080434 s odkazom na ust. § 39 Obč.zák s odôvodnením ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje, pretože vykazuje známky vecnej správnosti; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a právnych záverov prvostupňového súdu ( § 219 ods. 2 O.s.p.).
V komplexe vysloveného právneho názoru súdu prvého stupňa, s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) je potrebné zdôrazniť, že Zmluva o predaji na splátky zo dňa 31.07. 2008, od ktorej odvodzuje uplatnený nárok navrhovateľ, dosahuje značnú intenzitu nevyváženosti a výskytu neprijateľných zmluvných podmienok. Nie je preto dôvodné priznať navrhovateľovi uplatnené právo na tvrdenom skutkovom základe plnenia z tejto zmluvy, keďže táto zmluva, ktorá by inak podliehala kogentným normám zákona o spotrebiteľských úveroch, však z dôvodu "zakrytia" tejto okolnosti (obchádzania zákona) sa to z hľadiska pozitívneho práva sa tak nejaví, preto je záver súdu prvého stupňa správny o nedôvodnosti nároku.
Vzhľadom na uvedené a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil, a keď navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal, rozhodol vecne správne, z dôvodov ktorých odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie, spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu a bez ďalšieho odkazuje, s týmto sa plne stotožňuje, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p..
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnej odporkyni vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré jej však odvolací súd nepriznal pre absenciu návrhu na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.
Poučenie:
Tento rozsudok nie je možné napadnúť odvolaním.