Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cb/181/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci navrhovateľa: G. Q., H.. XX.XX.XXXX, M. XX/XX, XXX XX Ž. - C., zastúpený: JUDr. Zdenka Hulmanová, advokátka, Kysucká cesta č. 3, 010 01 Žilina, proti odporcovi: REaMOS, spol. s r.o., Nábrežná 1212, 024 01 Kysucké Nové Mesto IČO: 31 584 217, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Stopka JUDr. Blendovský, Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, o zaplatenie 3.967,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.967,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.050,- Eur od 31.10.2009, zo sumy 1.017,- Eur od 01.12.2009, zo sumy 950,- Eur od 31.12.2009 a zo sumy 950,- Eur od 01.02.2010, všetko až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právnej zástupkyne trovy konania vo výške 238,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.038,93 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným dňa 04.07.2011 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 3.967,- Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že pre odporcu vykonal práce s nákladným vozidlom. Po odovzdaní a prevzatí vyúčtoval cenu za prácu celkom sumou 3.967,- Eur podľa štyroch vystavených faktúr. Odporca fakturovanú cenu ani čiastočne nezaplatil. Odporca sa tak dostal do omeškania a navrhovateľ požaduje tiež zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne.

Proti vydanému platobnému rozkazu odporca podal odpor. Tento odôvodnil tým, že fakturované sumy neuznáva. Podľa zmluvy o poskytovaní zamestnancov na dočasný výkon práce sa účastníci zmluvy dohodli, že počet odpracovaných hodín zo strany poskytovateľa bude denne odsúhlasený zodpovedným zástupcom objednávateľom, v tzv. smenovke. Na základe smenovky poskytovateľ vystaví faktúru. K faktúram tieto smenovky neboli priložené a zo strany navrhovateľa ide o vyčíslenie fiktívnych hodín, keďže pracoval podstatne menej. Navrhovateľ tiež neodpočítal sadzby, ktoré mu poskytli priamo objednávatelia, pre ktorých bol materiál dovážaný. Odporca, keď žiadal zaplatiť za prepravu, tak mu od odberateľov bolo povedané, že už ju zaplatili priamo navrhovateľovi. Odporca tak žiada návrh zamietnuť.

Na nariadených pojednávaniach vykonal súd dokazovanie vypočutím účastníkov a ich právnych zástupcov, vypočutím svedkov, oboznámením návrhu na začatie konania, odporu, vystavených faktúr navrhovateľa, písomnej zmluvy, faktúr vystavovaných odporcom a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Dňa 22.03.2006 uzatvoril navrhovateľ ako poskytovateľ s odporcom ako objednávateľom Zmluvu o poskytnutí zamestnancov na dočasný výkon práce č. 02/2006. Predmetom zmluvy bolo vykonávanie

prác v profesii vodič podľa konkrétnej požiadavky objednávateľa za dohodnutú cenu 120,- Sk za hodinu. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Podľa bodu 7.4 môže byť zmluva ukončená výpoveďou zmluvných strán s jednomesačnou výpovednou lehotou.

Podľa protokolu zo dňa 22.03.2006 odovzdal odporca navrhovateľovi motorové vozidlo s evidenčným číslom E. XXX B..

Listom zo dňa 20.04.2007 dal navrhovateľ odporcovi výpoveď zo Zmluvy č. 02/2006 o poskytnutí zamestnancov na dočasný výkon práce.

Odporca štyrmi vystavenými faktúrami fakturoval odporcovi prácu s nákladným vozidlom. Za mesiac september 2009 sa jedná o faktúru č. 909 splatnú dňa 30.10.2009 na sumu 1.050,- Eur, za mesiac október 2009 ide o faktúru č. 1009 splatnú dňa 30.11.2009 na sumu 1.017,- Eur, za mesiac november 2009 sa jedná o faktúru č. 1109 splatnú dňa 30.12.2009 na sumu 950,- Eur a za mesiac december 2009 sa jedná o faktúru č. 1209 splatnú dňa 31.01.2010 na sumu 950,- Eur.

Navrhovateľ do súdneho spisu predložil ďalšie faktúry, ktorými fakturoval odporcovi prácu s nákladným vozidlom v mesiacoch, roku 2007, 2008 a 2009. Fakturácia sa pohybovala vo výške okolo 30.000,- Sk a po prechode na menu Euro vo výške 950,- Eur až 1.100,- Eur.

Navrhovateľ v liste zo dňa 18.02.2010, označenom ako Odsúhlasenie pohľadávok a záväzkov k 31.12.2009, žiadal odporcu o odsúhlasenie vzájomných pohľadávok a záväzkov. Spolu navrhovateľ uvádza pohľadávky v súhrnnej výške 11.176,96 Eur rozdelené po jednotlivých neuhradených faktúrach. V doklade sú uvedené aj faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania, a to faktúry č. 909, 1009, 1109 a 1209.

Listom zo dňa 01.03.2010 vyhotoveným na hlavičkovom papieri odporcu, P.. Š. Z. podpísaný ako majiteľ spoločnosti REaMOS, reagoval na odsúhlasenie pohľadávok a záväzkov navrhovateľa k 31.12.2009. Podľa uvedenej evidencie pohľadávok ho odporca považuje za správny. Zároveň uvádza, že k tomuto dátumu eviduje voči navrhovateľovi pohľadávku vo výške 3.929,93 Eur a 120,50 Kč za vyinkasované hotovosti od objednávateľov prepravných služieb. Keďže navrhovateľ túto hotovosť neodviedol do pokladne odporcu, bola táto započítaná voči faktúram za vykonanú prepravu. K 31.01.2010 po zápočte eviduje odporca zostatok pohľadávok vo výške 6.919,63 Eur.

Listom zo dňa 14.06.2011 vyzývala právna zástupkyňa navrhovateľa odporcu na úhradu dlhovaných súm.

Právna zástupkyňa navrhovateľa v písomnom vyjadrení zo dňa 18.04.2012 uviedla, že z odberateľských faktúr odporcu za obdobie od septembra 2009 do februára 2010 je zrejmé, že navrhovateľ vykonal pre odporcu dopravu objednanú tretími osobami. Za mesiac september 2009 boli vystavené odporcom faktúry v súhrne na sumu 3.340,70 Eur, za október 2009 na sumu 3.921,96 Eur, za november 2009 na sumu 2.666,45 Eur, za december 2009 na sumu 2.565,62 Eur, za január 2010 na sumu 3.390,42 Eur a za február 2010 na sumu 1.863,03 Eur. Tieto prepravy boli vykonané výlučne navrhovateľom a odporca ich vyúčtoval svojim objednávateľom. Bol to pritom práve navrhovateľ, ktorý zabezpečil aj objednávky od tretích osôb a vykonával tiež bežnú údržbu vozidla. Na základe vlastných záznamov si navrhovateľ v zmysle ústnej dohody s odporcom účtoval mesačne sumu za vykonané práce v rozsahu 30 % z celkovej sumy, ktorú prepravou pre odporcu zarobil. Odporca v tejto sume faktúry navrhovateľovi aj uhrádzal. Nárok navrhovateľa je tak dôvodný.

Právny zástupca odporcu v písomnom vyjadrení zo dňa 25.04.2012 uviedol, že nie je zrejmé ako navrhovateľ dospel k záveru, že v uvedených faktúrach bola fakturovaná práve ním vykonaná práca. Navrhovateľ tiež doposiaľ nepreukázal, akým spôsobom určoval svoju odmenu a ako určil požadovanú sumu 3.967,- Eur. Odberateľskými faktúrami sa preukázala len skutočnosť, ako odporca objednávateľom prepravu fakturoval. Tvrdenie, že účtoval 30 % fakturovanej sumy, neobstojí, keďže navrhovateľ nemohol vedieť, v akej výške odporca cenu fakturoval, a ani matematickým prepočtom požadovaná suma nezodpovedá 30 % fakturácie.

Navrhovateľ do súdneho spisu predložil prepisy SMS správ, ktoré podľa jeho vyjadrenia zasielal P.. Š. Z.. Jedná sa o správy z obdobia mesiacov máj a jún 2011.

Podľa navrhovateľom predloženého prehľadu faktúr vystavených za rok 2009, uhradil odporca faktúry za mesiace január až august 2009. Túto skutočnosť navrhovateľ preukázal predložením týchto faktúr a predložením dokladov o ich úhrade. Faktúry za mesiace september až december 2009 uhradené neboli.

Podľa vyjadrenia N. Q., ktoré navrhovateľ predložil na pojednávaní v písomnej forme, všetky prepravy nákladným vozidlom E. XXX B. od mája 2006 do mája 2011 boli prerokované vždy len s navrhovateľom, ktorý pracoval ako vodič vo firme odporcu.

Podľa Čestného prehlásenia Z. Q., prepravné služby za obdobie rokov 2009 až 2011 objednávali výhradne s navrhovateľom a tieto služby účtoval odporca.

Podľa odporcom predložených odberateľských faktúr za obdobie mesiacov september 2009 až február 2010, odporca vystavoval faktúry za prepravnú činnosť realizovanú vozidlom s ev. č. E. XXX B. svojim odberateľom. Celkový rozsah fakturácie zodpovedá údajom uvedeným vo vyššie uvádzanom vyjadrení právnej zástupkyne navrhovateľa.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní trvala na návrhu. Námietky odporcu navrhovateľ neakceptuje. Odporca sa odvoláva na zmluvu o poskytnutí zamestnancov, ktorá však bola ukončená výpoveďou navrhovateľa. Ďalšie vzťahy medzi účastníkmi boli postavené na ústnej dohode. Povinnosťou navrhovateľa bolo zabezpečovať pre odporcu prepravu pre tretie osoby a následne podľa vykonanej prepravy fakturovať odmenu. Navrhovateľ odmenu fakturoval mesačne podľa vykonaných prepráv podľa počtu odjazdených kilometrov a obratu, ktorý dosiahol. Ako vyplýva z návrhu na začatie konania v ďalšom medzi účastníkmi vedenom konaní, platby prijaté od objednávateľov navrhovateľ s odporcom započítaval. Po výpovedi predmetnej zmluvy navrhovateľ ďalej fakturoval vykonané prepravy odporcovi a odporca faktúry s výnimkou faktúr, ktoré sú predmetom konania uhradil. Navrhovateľ podľa predložených výdavkových dokladov tržbu odvádzal priamo do pokladne odporcu. Odporca listom zo dňa 01.03.2010 pohľadávky navrhovateľa odsúhlasil. Z faktúr predložených odporcom vystavených voči jeho odberateľom možno konštatovať, že navrhovateľ všetky práce vozidlom Z. pre odporcu vykonal. Súčasťou faktúr by mali byť aj záznamy o prevádzke vozidla, z ktorých vyplýva, že tieto práce boli vykonané. Podľa predložených prehlásení odberateľov jednotlivé prepravy vykonával navrhovateľ. V rámci záverečného prednesu právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ v sledovanom období septembra 2009 až decembra 2009 vykonal pre odporcu prepravu v prospech tretích osôb, a to tak, ako vyplývalo z ich niekoľkoročného obchodného vzťahu. Dôkazom toho sú vystavené faktúry odporcu, z ktorých vyplýva, že fakturoval prepravu vykonávanú osobne navrhovateľom. Stanovište sa uvádza C., teda miesto trvalého pobytu navrhovateľa. Dôvodnosť žaloby preukazuje aj list odporcu z 01.03.2010, v ktorom odsúhlasil faktúry navrhovateľa a v ktorom spochybňuje len výšku pohľadávok navrhovateľa vo vzťahu k zápočtom účastníkov. Navrhovateľ prepravu bez písomnej zmluvy vykonával od roku 2007, a to podľa ústnej dohody. V rámci tejto dohody bolo dohodnuté, že vždy po skončení kalendárneho mesiaca navrhovateľ predložil návrh na cenu, ktorú požaduje za výkon vykonaných služieb a následne predložil faktúru, ktorá mu bola, aj keď s omeškaním, ale vždy uhradená. Uhrádzanie faktúr prestalo v septembri 2009, a to len z dôvodov platobnej neschopnosti odporcu a nie z dôvodov, že by odporca mal za to, že vyúčtované výkony neboli vykonané. Podľa predložených faktúr odporcu boli vykonané prepravy motorovým vozidlom Z. v mesiaci október v počte 26 prepráv, v septembri 24 prepráv, v novembri 22 prepráv a v decembri 10 prepráv. Vykonaním týchto prepráv odporca získal pre navrhovateľa zisk, ktorý by bez vyplatenia faktúr účtovaných navrhovateľom predstavoval jeho bezdôvodné obohatenie. Čo sa týka výšky nároku, v tomto prípade sa jedná o zmluvný vzťah zo zmluvy o dielo podľa §-u 536 ods. 3, kde sa zmluva považuje za platnú aj bez dohody o cene, alebo o spôsobe jej určenia. V tomto prípade, keďže odporca opakovane účtoval za výkony navrhovateľa tretím osobám cenu, máme za to, že mal záujem na tom, aby navrhovateľ vykonával prepravu. Výška uplatnenej ceny bola vopred dohodnutá so zástupcami odporcu, a to s pani Č., ktorá cenu odsúhlasovala. Ak by túto skutočnosť súd nepovažoval za preukázanú, tak má navrhovateľ nárok na obvyklú cenu, vzhľadom na predchádzajúce mesiace. S ohľadom na túto predošlú fakturáciu považuje navrhovateľ uplatnený nárok za obvyklý, taký, aký bol počas dlhoročnej spolupráce medzi účastníkmi dohodnutý.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že pôvodne pracoval na základe koncesie ako vodič. Následne bol nezamestnaný a reagoval na inzerát odporcu. Bola podpísaná zmluva, ktorá na jeho činnosť vôbec nebola vhodná, nakoľko sa jednalo o zmluvu podpisovanú s murármi, ktorá počítala s hodinovou sadzbou 120,- Sk. Toto nezodpovedalo jeho činnosti, nakoľko o vozidlo sa staral 24 hodín denne. Okrem toho sám zháňal aj zákazníkov a vykonával pre nich prepravu. Preto po istom čase zmluvu vypovedal, keďže so sadzbou uvedenou v zmluve nesúhlasil. Ku ďalšej konkrétnej dohode medzi účastníkmi nedošlo. Napriek tomu ďalej činnosť vykonával, pričom robil aj colnú deklaráciu a ďalšie súvisiace činnosti. Odporca tak s tým nemal žiadne starosti. Mesačne odporcovi odvádzal tržby aj podklady, na základe ktorých odporca vystavoval faktúry pre odberateľov. Od istého času mal odporca finančné problémy a prestal dávať zálohu na naftu a výdavky spojené s prevádzkou vozidla s tým, že si tieto náklady má brať z tržieb. Následne prestali platiť aj vystavené faktúry. Pri určovaní ceny zohľadňoval počet odpracovaných hodín a vychádzal približne z pôvodnej sadzby 120,- Sk za hodinu. Zohľadňoval aj počet najazdených kilometrov, čas, ktorý strávil údržbou vozidla, čas, kedy zháňal zákazníkov, prípadne náklady na telefónne a roamingové hovory. Podklady odovzdával pani A., ktorá ich odsúhlasila. Čo sa týka tvrdenia, že si ponechal časť utŕžených prostriedkov, takéto tržby mu zostávali až v priebehu roku 2011, kedy už odporca neplatil ani náklady na réžiu vozidla. Do odsúhlasenia pohľadávok zo dňa 01.03.2010 rukou dopisoval niektoré údaje a aktualizoval ich na platné sumy.

Právny zástupca odporcu žiadal návrh zamietnuť. Odsúhlasenie pohľadávok je podpísané P.. Š. Z., ktorý ku spoločnosti odporcu nemá žiaden vzťah. Nie je konateľom tejto spoločnosti a nebol ani oprávnený takýto doklad podpísať. Odporca naďalej rozporuje faktúry navrhovateľa. Fakturácia je zmätočná a nejasná a nie je zrejmé, na základe čoho určil navrhovateľ požadovanú cenu. K faktúram chýbajú poklady, napr. smenovky, stazky, či iné doklady od klientov, z ktorých by bolo možné zistiť, v akom rozsahu a v akej hodnote vykonal navrhovateľ pre odporcu prepravu. Na faktúrach tiež chýba súhlas alebo odsúhlasenie oprávnenej osoby za odporcu. Navrhovateľ okrem toho odporcovi spôsobil škodu, keďže mal k dispozícii jeho pečiatku a vypĺňal príjmové pokladničné doklady a preberal hotovosť. Túto hotovosť niekedy do pokladne odporcu neodovzdal. Túto vedomosť má odporca od spoločnosti ATA TRADE, RELIMO, BPS STEEL a ďalších, od ktorých žiadal zaplatenie prepráv, pričom títo oznámili, že prepravy už boli zaplatené navrhovateľovi. V tejto súvislosti bol podaný aj podnet na trestné stíhanie navrhovateľa. Ohľadom pôvodnej zmluvy sa samotný navrhovateľ vyjadril, že naďalej fakturoval v intenciách tejto dohody a navrhovateľ tak mal ďalej predkladať podľa dohody doklady potrebné na fakturáciu. Odporca nemá k dispozícii stazky ohľadom preukázania rozsahu vykonaných prepráv a mal by ich mať k dispozícii samotný navrhovateľ. V ďalšom konaní, ktoré medzi účastníkmi prebieha, navrhovateľ zmätočne uvádzal tvrdenia ohľadom súm dlhovaných odporcom. Faktúry, ktoré odporca uhradil, nie sú predmetom konania, a zrejme boli uhradené z dôvodu, že fakturované výkony boli riadne vykonané a odsúhlasené. Pri faktúrach, ktoré sú predmetom konania, navrhovateľ uskutočnenie výkonov a ich odsúhlasenie nepreukázal, a preto odporca faktúry neuhradil. V rámci záverečného prednesu uviedol, že tvrdenia navrhovateľa neboli preukázané a navrhovateľ dôkazné bremeno neuniesol. Navrhovateľ niekoľkokrát menil skutkové aj právne tituly, keďže zo začiatku žiadal plnenie podľa zmluvy o dielo a na poslednom pojednávaní uvádzal aj bezdôvodné obohatenie. Spolupráca účastníkov bola od roku 2006 na základe písomnej zmluvy a následne pokračovala aj po vypovedaní zmluvy navrhovateľom. Je nepravdepodobné, že by táto ďalšia spolupráca bola vykonávaná v zmysle odlišných intencií, než boli dojednané v pôvodnej zmluve. Navrhovateľ bol povinný vykonané práce zdokladovať, nechal si ich odsúhlasiť a následne mu boli preplatené. Nie je zrejmé, na základe čoho navrhovateľ fakturoval, keďže v roku 2010 fakturoval za celý rok a v predošlom období fakturoval mesačne. Navrhovateľ tak nepreukázal, že by mu vznikol nárok na plnenie, ktoré požaduje, a preto žiada odporca návrh zamietnuť.

Svedkyňa Z.. B. A., ktorá pracovala ako ekonómka u odporcu, uviedla, že navrhovateľ pre odporcu vykonával činnosť motorovým vozidlom, o ktoré sa aj staral a parkoval ho u seba doma. Pre vozidlo zháňal aj zákazníkov a následne podľa vykonanej práce vystavoval faktúry. Spočiatku fakturoval podľa vykonaných hodín. Faktúry odovzdával buď jej alebo fakturantkám REaMOS-u, pani Č. a pani C.. Svedkyňa faktúry neodsúhlasovala, nakoľko bola účtovníčka a faktúry kontrovala pani Č., prípadne konateľ. P.. Š.R. Z. v spoločnosti figuroval ako spoločník a majiteľ. Zaujímal sa o chod firmy a vybavoval aj niektorú agendu, prípadne kontroloval niektoré dodávateľské záležitosti. Nevie sa vyjadriť k tomu, či za firmu podpisoval. Vystavovanie faktúr na odberateľov mala na starosti pani Č.. V roku 2009 navrhovateľ prijímal platby priamo od odberateľov. Nepredkladal však všetky doklady, ktoré sa týkali prepráv, ani všetky príjmové doklady. Spolupráca bola ukončená v roku 2011. Medzi účastníkmi bol dohodnutý

hodinový paušál, avšak navrhovateľ jednotlivé odpracované zákazky nepreukázal. Z jeho strany bola často predkladaná len fakturácia bez akýchkoľvek podkladov. Keďže niektoré podklady nepredložil, vyzývali ho na ich predloženie. Tieto záležitosti s ním riešil majiteľ spoločnosti pán Z., s ktorým túto zákazku dojednával. Problémy medzi účastníkmi vznikali už v roku 2009. O tom, že navrhovateľ prijíma finančné prostriedky od klientov v hotovosti, určite vedel majiteľ spoločnosti pán Z.. Nevie, či o tom vedel aj konateľ. List zo dňa 01.03.2010 je jeden z mnohých listov, ktoré odporcovi zasielali, je možné, že sa na jeho príprave podieľala. List s podpisom P.. Š. Z., ktorý je spoločníkom odporcu. P.. Š. Z. sa o spoločnosť a jej chod zaujímal a chod spoločnosti kontroloval. Niekedy dával aj pokyny napr. na preplatenie určitých konkrétnych faktúr. Evidenciu odpracovaných hodín a platieb, ktoré prevzal od zákazníkov, navrhovateľ dával so značným oneskorením.

Svedok P.. Š. Z. uviedol, že pôvodne pôsobil ako konateľ odporcu a od roku 2007 je konateľom jeho otec. Navrhovateľ pre odporcu spočiatku pracoval na základe živnostenského oprávnenia a od roku 2011 bol zamestnaný na dohodu. Spočiatku neboli žiadne problémy a riadne odvádzal platby a vykonával svoju činnosť, neskôr viazla komunikácia, neodovzdával doklady, nebolo zrejmé, aký rozsah prác vykonal a ani aké finančné prostriedky prebral v mene spoločnosti. S navrhovateľom vedú aj iné spory v ďalších veciach, čo súvisí s tým, že preberal platby od odberateľov. Čo sa týka listu zo dňa 01.03.2010 potvrdil, že je na ňom jeho podpis. Nebol však oprávnený podpisovať takéto doklady obsahujúce účtovné zostatky. Listom chcel naznačiť, že bol nejaký neporiadok vo vzájomných veciach, čo je potrebné riešiť. Ku konkrétnym faktúram, ktoré sú predmetom konania, sa vyjadriť nevie. Nevie sa vyjadriť k tomu, či s týmto vozidlom jazdil výlučne navrhovateľ alebo aj niekto iný. Predpokladá, že aj po skončení písomnej zmluvy sa pokračovalo v intenciách tejto pôvodnej zmluvy.

V priebehu konania právna zástupkyňa navrhovateľa argumentovala ohľadom hodnovernosti svedka P.. Š. Z. aj týždenníkom E. zo dňa 12.12.2012. Skutočnosti uvedené ohľadom P.. Š. Z. v týchto novinách však neboli žiadnym vykonaným dôkazom preukázané a podľa názoru súdu tieto tvrdenia na prejednávanú vec nemajú žiaden vplyv. Preto obsah týchto novín pri rozhodovaní vo veci konajúci súd nebral do úvahy.

Svedkyňa Z. Č. uviedla, že u odporcu pracuje ako administratívna pracovníčka. Komunikáciu s navrhovateľom mala na starosti pani A. a osobne ona bližšie tieto záležitosti neriešila. Nevie, na základe čoho navrhovateľ realizoval svoju činnosť po výpovedi pôvodnej zmluvy. Jednotlivé zákazky si navrhovateľ zháňal sám. Doklady o rozsahu prác navrhovateľ predkladal len v minimálnom množstve. O tom, ktorá jeho faktúra bude zaplatená, rozhodovalo ekonomické oddelenie spolu s vedením spoločnosti. Problémy s prekladaním dokladov boli v rokoch 2010 a 2011. Svedkyňa porovnávala počet odpracovaných hodín podľa predložených dokladov a prípadne dávala stanovisko ekonomickému oddeleniu, či faktúra dokladom zodpovedá. O úhrade faktúr rozhodovalo vedenie spoločnosti, teda konateľ pán Z..

Podľa §-u 536 ods. 1 - zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa odseku 2 - dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy, alebo úpravy určitej veci, alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti.

Podľa - účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa §-u 15 ods. 1 - kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Podľa odseku 2 - ak osoba svojim konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.

Podľa §-u 132 - dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Predmetom návrhu podaného navrhovateľom je zaplatenie štyroch faktúr vystavených za práce navrhovateľa v prospech odporcu. Jedná sa o práce, ktoré navrhovateľ realizoval ako vodič motorového vozidla patriaceho odporcovi. V priebehu sporeného obdobia roku 2009 vykonával navrhovateľ činnosť pre odporcu na základe živnostenského oprávnenia a faktúry vystavoval ako podnikateľ s uvedením svojho IČO. Preto súd vzťah účastníkov posúdil podľa §-u 261 ods. 1 ako vzťah podnikateľov pri ich podnikateľskej činnosti a na daný vzťah aplikoval príslušné ustanovenia . Odporca v priebehu konania rozporoval skutočnosť, že navrhovateľ rozsah prác, ich cenu, ani celkovú výšku fakturácie nepreukázal, a neplnil tiež niektoré svoje ďalšie povinnosti vyplývajúce zo vzťahu účastníkov.

Z vykonaných dôkazov súd zistil, že medzi účastníkmi pôvodne bola v písomnej forme uzatvorená osobitná zmluva, na základe ktorej navrhovateľ podľa svojho živnostenského oprávnenia vykonával pre odporcu činnosť vodiča. V zmluve bola dohodnutá hodinová sadzba vo výške 120,- Sk za jednu odpracovanú hodinu. Táto zmluva však bola ukončená výpoveďou navrhovateľa. Podľa citovaného zmluvného ustanovenia mohla túto zmluvu výpoveďou ukončiť ktorákoľvek zmluvná strana, a to aj bez uvedenia dôvodu. Navrhovateľ toto svoje oprávnenie využil, zmluvu vypovedal a zmluva tak zanikla ešte v priebehu roku 2007. Predmetom konania je pritom zaplatenie prác uskutočnených v mesiacoch september až december 2009, teda nepochybne v čase po ukončení platnosti pôvodnej písomnej zmluvy. Preto sa súd v konaní ďalej zaoberal otázkou, či medzi účastníkmi po ukončení pôvodnej zmluvy existoval zmluvný vzťah, ktorý by upravoval ich vzájomné práva a povinnosti.

Navrhovateľ v konaní uvádzal, že aj po ukončení tejto zmluvy naďalej vychádzal približne z pôvodne dohodnutej ceny 120,- Sk za hodinu. Medzi účastníkmi pritom bolo nesporné, že navrhovateľ aj po ukončení tejto zmluvy naďalej vykonával na základe svojho živnostenského oprávnenia činnosť vodiča. Medzi účastníkmi tiež nebolo sporné, že navrhovateľovi predmetné motorové vozidlo odporca odovzdal a navrhovateľ následne sám zabezpečoval všetku činnosť týkajúcu sa prevádzky tohto vozidla. Navrhovateľ teda vykonával nielen činnosť vodiča, ale motorové vozidlo aj parkoval vo svojich priestoroch a staral sa o jeho údržbu. Okrem toho navrhovateľ zabezpečoval tiež zákazky od jednotlivých záujemcov o prepravu. Predmetom činnosti navrhovateľa tak nebolo len samotné vykonávanie prepravy, ale rozsah jeho činnosti bol ďaleko širší. Okrem toho je súd toho názoru, že vykonávanie prepravy, teda vedenie motorového vozidla patriaceho druhej zmluvnej strane, ani samo o sebe nespĺňa náležitosti predmetu zmluvy o dielo podľa citovaných zákonných ustanovení, keďže predmetom, resp. výsledkom činnosti poskytovateľa takejto služby nie je hmotne zachytený výsledok činnosti. Okrem toho navrhovateľ zabezpečoval aj zákazky od záujemcov o prepravu, a teda zrejme uskutočňoval v mene odporcu právne úkony smerujúce k uzatvoreniu zmlúv o preprave. Pod zmluvu o dielo by bolo možné zaradiť len činnosť navrhovateľa predstavujúcu údržbu a starostlivosť o toto motorové vozidlo. Preto je súd toho názoru, že vzhľadom na rozsah činnosti, ktoré navrhovateľ pre odporcu realizoval, sa v tomto prípade nejedná o zmluvu o dielo, ani o žiaden výslovne upravený zmluvný typ podľa . Preto bola táto zmluva posúdená ako zmluva nepomenovaná podľa §-u 269 ods. 2 . Účastníci dostatočným spôsobom vymedzili predmet svojich práv a povinností, ktorý spočíval v starostlivosti navrhovateľa o motorové vozidlo odporcu, vo vykonávaní činnosti vodiča tohto vozidla a tiež v zabezpečovaní zákazok pre prepravy vykonávané týmto vozidlom. Za túto činnosť sa odporca zaviazal navrhovateľovi platiť dohodnutú odmenu. Túto odmenu samotný navrhovateľ uvádzal v rozsahu 120,- Sk za hodinu, a to aj po ukončení pôvodnej písomnej zmluvy. Odporca pritom v priebehu konania tiež poukazoval na skutočnosť, že spolupráca účastníkov prebiehala v intenciách pôvodne uzatvorenej zmluvy. Aj svedok P.. Š. Z. uviedol, že po ukončení pôvodnej zmluvy výpoveďou sa postupovalo v intenciách a režime tejto pôvodnej písomnej zmluvy.

Odporca v konaní namietal, že navrhovateľ mení právnu kvalifikáciu uplatneného nároku a plnenie žiada aj ako bezdôvodné obohatenie. Žiadny takýto nárok však navrhovateľom uplatnený nebol a jeho právna zástupkyňa poukázala len na to, že nezaplatením by na strane odporcu vzniklo bezdôvodné obohatenie. Podľa skutkových tvrdení však navrhovateľ požaduje plnenie na základu zmluvného vzťahu a netvrdí vznik a ani nežiada vydanie bezdôvodného obohatenia. Účastník konania pritom nie je povinný uplatnený nárok právne kvalifikovať a právne posúdenie nároku je vecou súdu.

Súd sa potom zaoberal rozhodujúcou spornou otázkou, či navrhovateľ uniesol svoje dôkazné bremeno a preukázal skutočnosť, že odporcovi poskytol práce vo fakturovanom rozsahu podľa štyroch sporných

faktúr. Z vykonaných dôkazov pritom vyplýva, že odporca navrhovateľovi uhradil všetky faktúry vystavené až do mesiaca august 2009 a neuhradil štyri faktúry za mesiace september až december 2009. Súd sa potom oboznámil s faktúrami, ktoré predkladal navrhovateľ za obdobie, ktoré odporcom bolo zaplatené, a porovnal ich s faktúrami, ktoré vystavoval navrhovateľ v neskoršom období a ktoré zaplatené neboli. Po porovnaní týchto faktúr súd konštatuje, že sú vystavené rovnakým spôsobom a rovnakým spôsobom je uvedený aj popis fakturovanej činnosti, pričom táto činnosť je popisovaná len všeobecne ako práca s nákladným vozidlom s uvedením kalendárneho mesiaca, za ktorý je faktúra vystavená. V praxi navrhovateľa tak nebol zistený žiaden rozdiel vo vzťahu k vykonávaniu fakturácie a ani vo vzťahu k dokladom, ktoré navrhovateľ predkladal. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov totižto nevyplýva, že by do konca mesiaca august 2009 navrhovateľ k predloženým faktúram prikladal ďalšie doklady, na ktoré sa odvolával odporca, teda napr. smenovky, stazky, či iné doklady preukazujúce rozsah vykonanej činnosti. Odporca sa v konaní bránil len všeobecným tvrdením, že do augusta 2009 práce preukázané boli, a preto boli faktúry zaplatené, a následne už rozsah prác preukázaný nebol, a preto odporca faktúry neuhradil. Samotný odporca však neuviedol, aké mal navrhovateľ do augusta 2009 predkladať doklady, ktoré následne od septembra 2009 nepredložil. Odporca ani netvrdil, že by do konca mesiaca august 2009 boli navrhovateľom prekladané ďalšie doklady, ktoré by odôvodňovali jeho fakturáciu a tým preukázali jej oprávnenosť. Z vykonaných dôkazov teda súd nezistil žiadnu zmenu, ku ktorej by došlo počnúc mesiacom september 2009, ktorá by odôvodňovala záver, že navrhovateľ svoje povinnosti podľa zmluvného vzťahu nesplnil a rozsah prác nepreukázal. Súd naopak dospel k záveru, že navrhovateľ ani v období pred septembrom 2009 žiadne ďalšie doklady k fakturácii nepredkladal a napriek tomu faktúry za toto obdobie boli navrhovateľom uznané a následne uhradené. Keďže táto činnosť navrhovateľa a následná fakturácia prebiehala po ukončení písomnej zmluvy ku koncu mesiaca august 2009 po dobu viac ako 2 rokov, možno dospieť k záveru, že tento spôsob spolupráce a následnej fakturácie činnosti navrhovateľa bol medzi účastníkmi zaužívaná a obidve strany takýto spôsob vyúčtovania a následnej fakturácie akceptovali. O tom, že navrhovateľ práce realizoval aj v priebehu sporných mesiacov september až december 2009, bezpochyby svedčia faktúry vystavené odporcom na jednotlivých zákazníkov podľa uzatváraných zmlúv o preprave. Z týchto faktúr je možné zistiť, že odporca svojim odberateľom fakturoval dopravný výkon vozidlom Z. C. Š.: E. XXX B., podľa pripojeného záznamu o prevádzke vozidla. V týchto záznamoch o prevádzke vozidla je ako vodič tohto vozidla uvádzaný výlučne navrhovateľ. Tieto faktúry vystavované odporcom boli pritom do súdneho spisu predložené za celé sporné obdobie, konkrétne za obdobie od mesiaca september 2009 až do mesiaca február 2010. Rozsah fakturácie, ako už bolo uvedené vyššie, zodpovedá tvrdeniu právnej zástupkyne navrhovateľa v jej písomnom vyjadrení. Je teda zrejmé, že navrhovateľ svoju činnosť vykonával aj v spornom období a za toto obdobie odporca faktúry vystavené navrhovateľom neuhradil ani čiastočne. Čo sa týka svedeckých výpovedí svedkyne A. B. Č., tieto k objasneniu sporných skutočností výrazným spôsobom neprispeli. Svedkyňa A. uvádzala, že všetky faktúry navrhovateľa mala kontrolovať a následne odsúhlasovať svedkyňa Č.. Naopak táto svedkyňa uviedla, že faktúry mala kontrolovať svedkyňa A., teda ekonomické oddelenie odporcu. Svedkyne ďalej len všeobecne uvádzali, že navrhovateľ dostatočným spôsobom nespolupracoval a nepredkladal potrebné doklady. Z ich vyjadrení však nie je možné jednoznačne ustáliť, v akom období mali tieto problémy ohľadom komunikácie s navrhovateľom nastať. Svedkyňa Č. výslovne uviedla, že k problémom s predkladaním dokladov dochádzalo predovšetkým v rokoch 2010 až 2011, teda v období, ktoré nie je predmetom tohto konania.

Na základe uvedených skutočností tak súd po vyhodnotení spomínaných dôkazov dospel k záveru, že navrhovateľ vykonával činnosť pre odporcu aj v spornom období mesiacov september až december 2009, pričom na začiatku tohto obdobia, teda v mesiaci september 2009, nedošlo k žiadnej zmene zaužívaných zvyklostí a praxe vo vzťahu medzi účastníkmi, čo sa týka spôsobu fakturácie a predkladania dokladov potrebných na fakturáciu.

Súd potom skúmal otázku, či navrhovateľ z vykonaných dôkazov preukázal uplatnenú výšku sumy požadovanej za práce vykonané v spornom období. Ohľadom tejto skutočnosti sa možno prikloniť k vyjadreniu odporcu v tom smere, že žiadne jednoznačné dôkazy preukazujúce spôsob, akým táto suma bola navrhovateľom vypočítaná, resp. aký konkrétny rozsah prác odporca fakturoval, v konaní predložené neboli. Súd však vychádzal zo všetkých vykonaných dôkazov, a teda zohľadnil aj list podpísaný majiteľom spoločnosti odporcu Ing. Š.R. Z. zo dňa 01.03.2010. V súvislosti s týmto listom je potrebné zaoberať sa otázkou postavenia P.. Š. Z. vo vzťahu k spoločnosti odporcu. V danom čase už P.. Š. Z. nebol konateľom tejto spoločnosti a konateľom bol jeho otec Štefan Z.. Napriek tomu z

vykonaných dôkazov vyplýva, že P.. Š. Z. sa vzťahom s navrhovateľom naďalej zaoberal. Skutočnosť, že túto záležitosť riešil navrhovateľ výlučne s P.. Š. Z., potvrdili aj ďalšie nepriame dôkazy, napr. komunikácia vo forme SMS správ. V priebehu konania odporca nespochybnil, že táto komunikácia prebiehala medzi navrhovateľom a P.. Š.R. Z.. Táto komunikácia je pritom z roku 2011, teda z času, kedy P.. Š. Z. rovnako ako v spornom období nebol konateľom spoločnosti REaMOS. Aj z tejto komunikácie je tak zrejmé, že túto záležitosť v mene spoločnosti REaMOS napriek tomu, že nebol konateľom spoločnosti a nebol ani osobitným spôsobom poverený, vybavoval naďalej P.. Š. Z.. V súvislosti s jeho činnosťou za spoločnosť REaMOS možno poukázať na výpoveď svedkyne A.. Táto svedkyňa výslovne uviedla, že jednotlivé záležitosti s navrhovateľom riešil aj majiteľ spoločnosti pán Z., s ktorým túto zákazku navrhovateľ dojednával. Svedkyňa tiež uviedla, že P.. Š. Z. dával pokyny napr. aj na preplatenie určitých konkrétnych faktúr. Je teda zrejmé, že P.. Š. Z. aj keď nebol konateľom spoločnosti, mal na jej chod podstatný vplyv a zaujímal sa o jednotlivé záležitosti týkajúce sa tejto spoločnosti. Samotný P.. Š. Z. uviedol, že za spoločnosť odporcu riešil väčšinou tieto záležitosti, ktoré vznikli v čase, kedy bol ešte konateľom spoločnosti. Zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom pritom vznikol práve v čase, kedy konateľom spoločnosti bol P.. Š.R. Z., ktorý s navrhovateľom podpisoval aj pôvodnú písomnú zmluvu.

Na základe všetkých týchto uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že ohľadom záležitosti týkajúcej sa vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom bol P.. Š. Z. osobou, ktorá vystupovala v tomto vzťahu v mene spoločnosti odporcu. Podľa názoru súdu tak P.. Š. Z. vystupoval ako osoba poverená touto činnosťou podľa §-u 15 . Aj v prípade, ak by rozsah svojho oprávnenia P.. Š. Z. podpisom listu zo dňa 01.03.2010 prekročil, toto konanie by odporcu zaväzovalo okrem prípadu, že by odporca v konaní preukázal, že navrhovateľ o takomto prekročení v rozsahu poverenia mal vedomosť.

Súd sa potom zaoberal otázkou posúdenia listu zo dňa 01.03.2010 vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke navrhovateľa. Tento list odporcu, za ktorého ohľadom tejto záležitosti konal P.. Š. Z., je reakciou na list navrhovateľa, ktorým navrhovateľ vyzval odporcu na inventarizáciu svojich pohľadávok podľa vystavených faktúr. Ako už bolo uvedené vyššie, v tejto inventarizácii navrhovateľ uviedol číslom a fakturovanou sumou aj faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania. Odporca v reakcii na tento list, listom zo dňa 01.03.2010 potvrdil, že evidenciu pohľadávok navrhovateľa považuje za správnu. Následne v tomto liste odporca uvádza, že je potrebné vyporiadať vzájomné pohľadávky aj ich zápočtom, pričom priamo v tomto liste odpočítava od celkovej pohľadávky uplatnenej navrhovateľom v jeho odsúhlasení záväzkov v celkovej výške 11.176,96 Eur sumu pohľadávok, ktoré má mať voči navrhovateľovi odporca s tým, že eviduje zostatok pohľadávok navrhovateľa vo výške 6.919,63 Eur. Tento list odporcu však podľa názoru nie je možné považovať za uznanie záväzku. Odporca týmto listom len konštatuje, že eviduje pohľadávky navrhovateľa a ich výšku považuje za správnu. V tomto liste však chýba výslovný uznávací prejav, ktorým by odporca navrhovateľovi ako veriteľovi potvrdil, že jeho pohľadávku špecifikovanú čo do dôvodu a výšky uznáva. Tento list nie je možné považovať ani za vzájomné započítanie pohľadávok, nakoľko z neho nie je zrejmé, aké pohľadávky majú byť predmetom tohto zápočtu, a to predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že v odsúhlasení pohľadávok navrhovateľ uvádza spolu 11 faktúr za rozličné časové obdobia. Na to, aby sa mohlo jednať o platný a určitý úkon započítania pohľadávok, by odporca v tomto liste musel presne špecifikovať, ktoré pohľadávky navrhovateľa započítava s pohľadávkami odporcu a rovnako by musel presne špecifikovať aj jednotlivé započítavané pohľadávky odporcu. Vzhľadom k tomu, že tento list uvedené náležitosti neobsahuje, nemôže sa ani jednať o platné započítanie pohľadávok.

Súd teda dospel k záveru, že predmetný list zo dňa 01.03.2010 nie je ani uznaním záväzku zo strany odporcu a nie je ani započítaním vzájomných pohľadávok. Napriek tomu však tento list súd považuje za podstatný dôkaz vo vzťahu k preukázaniu dôvodnosti výšky faktúr uplatnených navrhovateľom. Odporca síce týmto listom pohľadávky navrhovateľ neuznal, zároveň však uviedol, že ich zostatok podľa evidencie pohľadávok považuje za správny. Tým odporca potvrdil, že považuje za správnu výšku jednotlivých faktúrami uplatnených pohľadávok navrhovateľa, a to aj podľa sporných faktúr za obdobie mesiacov september až december 2009. Predložením tohto dokladu tak podľa názoru súdu navrhovateľ uniesol svoje dôkazné bremeno a aj bez predloženia ďalších dokladov preukazujúcich rozsah vykonaných prác, preukázal odôvodnenosť uskutočnenej fakturácie čo do jej výšky a akceptáciu výšky fakturovaných súm odporcom.

Ohľadom výšky fakturácie navrhovateľa súd považuje za potrebné zmieniť aj ďalšiu skutočnosť. Fakturácia navrhovateľa sa v priebehu celého obdobia zmluvného vzťahu s odporcom pohybovala približne vo výške 30 až 40.000,- Sk, resp. po prechode na menu Euro vo výške približne 950,- Eur až 1.200,- Eur. Ako už bolo uvedené vyššie, až do mesiaca august 2009 odporca fakturáciu v takejto výške akceptoval a faktúry uhradil. Aj približne rovnakú výšku fakturácie realizovanú navrhovateľom v jednotlivých kalendárnych mesiacoch spoluprácou účastníkov tak možno vyhodnotiť ako nepriamy dôkaz preukazujúci odôvodnenosť fakturácie navrhovateľa čo do jej výšky.

Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi existovala nepomenovaná zmluva, na základe ktorej navrhovateľ pre odporcu vykonával činnosť od ukončenia pôvodnej písomnej zmluvy až do skončenia spolupráce účastníkov, resp. do uzatvorenia dohody, na základe ktorej následne práce navrhovateľ realizoval ako zamestnanec odporcu. V spornom období boli práce realizované na základe tejto nepomenovanej zmluvy. O tom, že navrhovateľ práce v tomto období vykonával, svedčia predložené doklady a na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno a preukázal aj uplatnenú výšku ceny poskytnutého plnenia. Súd preto v časti istiny návrh navrhovateľa vyhodnotil ako dôvodný.

Okrem istiny navrhovateľ požadoval tiež zaplatenie úroku z omeškania. V konaní nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi existovala osobitná dohoda o lehote splatnosti ceny poskytnutých prác a služieb. Faktúry navrhovateľa tak podľa §-u 340 ods. 2 možno považovať za výzvu adresovanú odporcovi na poskytnutie peňažného plnenia v lehote splatnosti stanovenej vo faktúre. Odporca sa potom počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti faktúr dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku. V konaní nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi existovala osobitná dohoda o výške úroku z omeškania pre prípad omeškania odporcu s platením fakturovanej ceny služieb. Navrhovateľovi potom podľa §-u 369 ods. 1 patrí úrok z omeškania vo výške určenej v zmysle §-u 517 a Vyhlášky č. 87/1995, teda vo výške o osem percentuálnych bodov vyššej, ako je základná sadzba Európskej centrálnej banky. V čase vzniku omeškania odporcu, teda ku dňu nasledujúcemu po splatnosti jednotlivých faktúr, bola základná sadzba Európskej centrálnej banky stanovená vo výške 1 % ročne. Navrhovateľovi tak patrí právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne.

Súd preto návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a priznal mu právo na zaplatenie istiny 3.967,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo súm fakturovaných jednotlivými faktúrami odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti až do dňa zaplatenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 1 a súd priznal úspešnému navrhovateľovi právo na ich náhradu. Tieto trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške 238,- Eur a trovy právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli priznané podľa Vyhlášky č. 655/2004, a to zo základu uplatneného nároku, teda zo sumy 3.967,- Eur, z čoho hodnota tarifnej odmeny jedného úkonu právnej služby predstavuje 141,09 Eur. Podľa §-u 14 ods. 1 písm. c) a d) tejto vyhlášky bola priznaná odmena za 7 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu na začatie konania a 5-krát účasť na pojednávaní) vo výške 7 x 141,09 Eur. Podľa §-u 16 ods. 3 patrí právnej zástupkyni navrhovateľa tiež náhrada režijného paušálu za 2 úkony právnej služby realizované v roku 2011 vo výške 2 x 7,41 Eur, za 4 úkony právnej služby uskutočnené v roku 2012 vo výške 4 x 7,63 Eur a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2013 vo výške 7,81 Eur. Trovy právneho zastúpenia tak spolu zodpovedajú sume 1.040,78 Eur. Právna zástupkyňa navrhovateľa však v podanom návrhu uvádza trovy právneho zastúpenia v súhrnnej výške 1.038,93 Eur. Keďže konanie o trovách konania je návrhovým konaním, je súd podaným návrhom právnej zástupkyne navrhovateľa viazaný, a preto jej priznal náhradu trov právneho zastúpenia v tejto výške. Vo vyčíslení trov právneho zastúpenia právna zástupkyňa navrhovateľa v prvej časti zrejme v dôsledku chyby v písaní uvádza, že sa jedná o 6 úkonov právnej služby. V ďalšej časti tohto vyčíslenia však požaduje odmenu za 7 úkonov právnej služby, ktoré zodpovedajú rozsahu poskytnutej právnej pomoci.

Súd preto odporcovi uložil tiež povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 238,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.038,93 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.