Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-19-2013.pdf
PDF · 80.96 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/19/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci obchodnej spoločnosti P., spol. s r.o. J. v likvidácii, S. XX J., IČO XX XXX XXX zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I v odd. Sro, vo vložke číslo XXX/V, o návrhu likvidátora na obnovu konania, o odvolaní likvidátora proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. XXCbR/XXX/XXXX-XX zo dňa 5.11.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
MVDr. T. E. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice I, ako súd prvého stupňa, uznesením zo dňa 5.11.2012 zamietol návrh K.. T. E., S. 8, J., likvidátora spoločnosti P., spol. s r.o. v likvidácii, S. XX, J., IČO XX XXX XXX na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. XXCbR/XXX/XXXX a nepriznal náhradu trov konania.
V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že T. E., likvidátor spoločnosti P., spol. s.r.o. J. v likvidácii podal návrh na obnovu konania o nariadení likvidácie spoločnosti a menovaní ho za likvidátora spoločnosti, vedeného pod sp.zn. XXCbR/XXX/XXXX. Súd prvého stupňa uviedol, že uznesenie č.k. XXCbR/XXX/XXXX-XX nadobudlo právoplatnosť dňa 7.12.2010 a uznesenie č.k. XXCbR/XXX/XXXX- XX nadobudlo právoplatnosť dňa 22.4.2011. Zásielka likvidátora ( návrh na obnovu konania ) bola súdu osobne doručená dňa 1.8.2012. Súd citoval ustanovenia § 228 ods. 1, 3, § 230 ods.3, § 234 ods.1, 2 a § 167 ods.2 O.s.p. a uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie č.k. XXCbR/XXX/ XXXX-XX bolo právoplatné dňa 7.12.2010, preto posledným dňom podania návrhu na obnovu konania bol deň 8.3.2011 a uznesenie č.k. XXCbR/XXX/XXXX-XX bolo právoplatné dňa 22.4.2011, preto posledným dňom podania návrhu na obnovu konania bol deň 22.7.2011. Návrh na obnovu konania na súd bol podaný až dňa 1.8.2012, teda oneskorene. Ďalej uviedol, že z citovaných ustanovení vyplýva, že nestačí podať návrh na obnovu konania s akýmkoľvek odôvodnením, ale odôvodnenie sa musí opierať o zákonné dôvody prípustnosti obnovy konania citovaných v § 228 ods.1 písm. a) až f) O.s.p. a dôvody, ktoré uviedol likvidátor spoločnosti v návrhu na obnovu konania, nemožno považovať za zákonné dôvody, týkajúce sa skutočností, rozhodnutia alebo dôkazov, ktoré by bez svojej viny nemohol vykonať. Súd prvého stupňa uviedol, že dôkazy a skutočnosti, na ktoré sa likvidátor v návrhu odvoláva, sa mohli vykonať v pôvodnom konaní, a preto dospel k záveru, že návrh bol podaný oneskorene a bez zákonných dôvodov a z týchto dôvodov návrh zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 150 O.s.p. a likvidátorovi nepriznal náhrada trov konania, pretože toto konanie sa svojim charakterom približuje k nesporovému konaniu.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote likvidátor, cestou svojej právnej zástupkyne, odvolanie, v ktorom uviedol, že podaním zo dňa 31.7.2012 sa domáhal nariadenia obnovy konania vo veci nariadenia likvidácie a menovania likvidátora obchodnej spoločnosti P., spol. s r.o. J., o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté uznesením zo dňa 9.11.2010 v spojení s uznesením zo dňa 9.3.2011. Uvedená spoločnosť bola po konkurze, po ktorom nezostal žiaden majetok a teda nebolo čo likvidovať, súd mu nič nedoručoval, vždy jednal len s druhým konateľom. Uvedené rozhodnutie považuje za nezákonné a o celej „story“ sa dozvedel až po tom, čo dňa 5.6.2012 udelil plnomocenstvo S.. I., ktorá pracne kontaktovala bývalú správkyňu konkurznej podstaty a zistila, že konkurz bol ukončený bez toho, aby zostal nejaký majetok, všetky doklady sú v súlade so zákonom niekde v archíve a nikdy nebolo čo likvidovať. Dovtedy o týchto skutočnostiach nevedel, netušil čo je likvidácia a likvidátor. Uviedol, že návrh podal v rámci 3-mesačnej lehoty od času, kedy sa dozvedel o dôvode obnovy konania. Uviedol, že súd v rozpore s ust. § 234 ods.2 O.s.p., ktoré citoval, na prejednanie návrhu na obnovu konania nenariadil pojednávanie. Súd prvého stupňa 3-mesačnú lehotu na podanie návrhu na obnovu konania vypočítal ako objektívnu lehotu, čo je nesprávne a nezákonné, nakoľko objektívna lehota je 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia. Lehota troch mesiacov uvedená v ust. § 230 ods.1 O.s.p. je subjektívna a jej dodržanie nie je možné posúdiť bez dokazovania, že návrh je zrejme oneskorený. Pokiaľ ide o dôvod obnovy konania uviedol, že čo má likvidovať, keď spoločnosť vôbec nemá žiaden majetok a mala byť vymazaná z obchodného registra. Uviedol, že pri vydávaní uznesenia zo dňa 5.11.2012 súd prvého stupňa postupoval nesprávne, bez zisťovania skutkového stavu a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a navrhol ho zmeniť tak, že jeho návrhu na obnovu konania vyhovie.
Odvolací súd podľa § 212 ods.1 O.s.p. prejednal odvolanie ustanoveného likvidátora proti uzneseniu súdu prvého stupňa, a to podľa § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Predmetom tohto konania je návrh K.. T. E., likvidátora spoločnosti P., spol. s r.o. v likvidácii na obnovu konania o nariadenie likvidácie spoločnosti a ustanovení likvidátora, o čom súd prvého stupňa právoplatne rozhodol uzneseniami zo dňa 7.1.2005 /č.l. 13/ a 9.3.2011/č.l. 25/.
Obnova konania je upravená v ustanoveniach § 228 až § 235 O.s.p., z ktorých tak, ako boli súdom prvého stupňa v napadnutom uznesení citované vyplýva, že sa jedná o mimoriadny opravný prostriedok, ktorého prípustnosť je obmedzená a môže mu byť vyhovené iba v prípadoch, v ktorých sa preukáže splnenie zákonných dôvodov, a to časových ako aj vecných.
Pokiaľ ide o časové hľadiska, ako uviedol odvolateľ v odvolaní, zákon stanovuje na podanie návrhu na obnovu konania subjektívnu trojmesačnú lehotu, ktorá podľa § 230 ods.1 O.s.p. začína plynúť odo dňa, keď ten, kto obnovu navrhuje sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť a objektívnu trojročnú lehotu, ktorá podľa § 230 ods.1 O.s.p. začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia a v zákonom stanovených prípadoch aj po troch rokov od právoplatnosti. Obe lehoty sú prekluzívne.
V zásade právna úprava stanovuje súdu povinnosť na prejednanie návrhu na obnovu konania nariadiť pojednávania, ale v ust. § 234 ods.2 O.s.p. stanovuje, že v prípade, ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie.
Pokiaľ ide o danú vec, pojednávanie nebolo potrebné nariadiť v prípade, ak je zrejmé, že návrh bol podaný oneskorene. Pokiaľ ide o objektívnu trojročnú prekluzívnu lehotu, tak táto u oboch uznesení bola dodržaná.
Odvolateľ ako dôvod na nariadenie obnovy uvádza, že táto bola nariadená bez splnenia zákonných dôvodov, nakoľko po skončení konkurzu nezostal žiaden majetok, na vysporiadanie ktorého je potrebné nariadiť likvidáciu, o čom sa dozvedel až po tom, čo dňa 5.6.2012 poveril svoju právnu zástupkyňu, aby preverila situáciu a zistila, že spoločnosť nemá žiaden majetok.
Z uvedeného vyplýva, že odvolateľ sa dovoláva toho, že návrh na obnovu konania podal v 3-mesačnej subjektívnej prekluzívnej lehote.
Ako vyplýva z ustanovenia § 230 ods.1 O.s.p., táto lehota začína plynúť odo dňa, keď sa ten, kto navrhuje obnovu konania dozvedel o dôvode obnovy alebo, keď dôvod obnovy mohol uplatniť.
Z výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti P. spol. s r.o. J. zo dňa 29.1.2013 vyplýva, že konateľmi spoločnosti od vzniku spoločnosti dňa 28.5.1991 boli S.. S. Z. a K.. T. E..
V danej veci uznesenie zo dňa 9.11.2010, ktorým súd nariadil likvidáciu obchodnej spoločnosti P., spol. s r.o. a menoval za likvidátora S.. S. Z., súd prvého stupňa doručoval na adresu sídla spoločnosti zapísanú v obchodnom registri, z ktorej sa zásielka vrátila súdu dňa 15.11.2010 ako neprevzatá s tým, že na danej adrese je adresát neznámy a zásielka zaslaná na adresu ustanoveného likvidátora sa taktiež vrátila ako neprevzatá z dôvodu, že adresát je na danej adrese neznámy a neúspešné bolo aj doručovanie zásielky cestou OO PZ J., ktoré v prípise zo dňa 16.2.2011 oznámilo súdu, že na udanej adrese na S. X je adresát neznámy a ani tam bývajúci občania nevedeli uviesť, kde sa zdržiava.
Podľa § 48 ods.2 O.s.p. „Ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.“
Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o nariadenie likvidácie, uznesenie sa považuje za doručené spoločnosti dňa 18.11.2010 a to aj napriek tomu, že sa ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, a teda aj K.. E., ako konateľ, nedozvedel. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.12.2010.
Keďže súd prvého stupňa nezistil pobyt S.. Z., ako ustanoveného likvidátora spoločnosti, uznesením zo dňa 9.3.2011 ho odvolal z funkcie likvidátora a za likvidátora spoločnosti menoval K.. T. E.. V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že z unesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. XK/XX/XX-XX zo dňa 3.3.2003 zistil, že spoločnosti P. spol. s r.o. po ukončení konkurzného konania zostal majetok, a preto nariadil jeho likvidáciu a keďže nezistil miesto pobytu S.. S. Z., tak ho z funkcie likvidátora odvolal a do tejto funkcie ustanovil K.. T. E., ako druhého konateľa spoločnosti.
MVDr. T. E. uvedené uznesenie prevzal dňa 6.4.2011, odvolanie proti nemu nepodal, a preto toto nadobudlo právoplatnosť dňa 22.4.2011.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného, MVDr. E. sa z uvedeného uznesenia, v deň jeho prevzatia, t.j. dňa 6.4.2011 dozvedel, že po ukončení konkurzného konania spoločnosti, podľa uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 3.3.2003 spoločnosti zostal majetok, na vysporiadanie ktorého je potrebné nariadiť likvidáciu. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že uznesením zo dňa 3.3.2003 konkurzný súd schválil vylúčenie drobného hmotného majetku, špecifikovaného v uznesení /napr. plynový sporák, mraznička, chladnička, atď./ z konkurznej podstaty, nakoľko uvedený majetok sa napriek opakovanej inzercii nepodarilo odpredať a ktorý je v zlom technickom stave.
Z uvedeného odvolací súd vyvodil záver, že v uvedený deň sa odvolateľ dozvedel, že spoločnosť má majetok, ktorý je potrebné likvidovať a mal možnosť si tvrdenie o existencii majetku overiť a ak tak neurobil, nemôže sa dovolávať toho, že toto zistil až po tom, čo týmto zistením poveril svoju právnu zástupkyňu. Odvolací súd má za to, že tak, ako to zistil v júni 2012, tak to mohol zistiť aj v období od 6.4.2011 do 6.7.2011, kedy uplynula trojmesačná lehota od kedy sa o stave majetku spoločnosti dozvedel, resp. mohol dozvedieť.
Odvolací súd má za to, že z dôvodu, že návrh na obnovu konania ustanovený likvidátor podal na súd až dňa 1.8.2012, podal tento návrh zrejme oneskorene, čo je dôvod na zamietnutie návrhu na obnovu konania, pričom podľa § 234 ods. 2 O.s.p. na rozhodnutie o jeho zamietnutí nebol súd prvého stupňa povinný nariadiť pojednávanie.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.
Zo spisu vyplýva, že odvolateľ podaním zo dňa 11.6.2012, doručeným súdu prvého stupňa dňa 12.6.2012 podal návrh na zastavenie konania, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté.
V prejednávanej veci konanie o nariadenie likvidácie spoločnosti bolo začaté súdom prvého stupňa uznesením zo dňa 6.12.2007 bez návrhu. Podľa § 81 ods.4 O.s.p. „Na konania, ktoré možno začať i bez návrhu, sa vzťahujú ustanovenia prvej až štvrtej hlavy tejto časti, ak ďalej nie je ustanovené inak.“ Odvolací súd má za to, že ak súd prvého stupňa začal konanie o nariadenie likvidácie svojím uznesením, bez návrhu, tak ak dodatočne zistí, že neboli splnené podmienky na nariadenie likvidácie, má možnosť konanie zastaviť.
V odvolacom konaní bol odvolateľ neúspešný, preto podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. mu nevzniklo právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.